Videokanál poslanca

Pán poslanec Janiš, dotknem sa iba tej deklarácie majetku, ktorú ste spomínali a ktorú ste obhajovali. Ja som mal informáciu práve, že podáte pozmeňovací návrh, že túto deklaráciu majetku by ste z návrhu zákona vypustili. Osobne si myslím, že mne je to tam trošku také, pripadá smiešne a niekedy možno aj nespravodlivé, samotná tá deklarácia majetku. Lebo ľudí, ktorí sa správali zodpovedne dlhé roky a svoje peniaze míňali rozumne a možno sporili pre svoje deti, tak tých budeme posudzovať za bohatých, a tí, ktorí svoj majetok preflákali, možno prepili, tak tých budeme posudzovať za chudobných, ktorým musíme dávať náhradný byt. Toto je taká prvá nespravodlivosť.
A potom tá druhá situácia vlastne, ktorá logicky nastane, tak bude taká hra na slepú babu, kedy tí ľudia, ktorí sú aj bohatí, teraz rýchlo do 1. septembra sa budú zbavovať majetku, budú ho prepisovať na ľudí, ktorých zákon nepostriehne, a my budeme zákonne spokojní, sú chudobní, tak im dáme náhradný byt. Každopádne tú deklaráciu majetku považujem, ako som povedal, za takú smiešnu hru na slepú babu.

Pán poslanec, nebudem sa vyjadrovať k celému vášmu prejavu, ale jedna, jediná veta ma tam teda dosť prekvapila a zarazila. Poprosil by som, aby ste sa ešte raz zamysleli. Doslova ste povedali, že reštituent mal len právo, nie povinnosť prebrať reštituovaný majetok. Zdá sa mi to doslova zvrátená myšlienka, ktorú ste vyslovili, lebo si neviem predstaviť, alebo pripadá mi to tak, ak by sa k vám do domu niekto nasťahoval a povedal by vám - tu budem u vás bývať do smrti a ty máš iba právo sa rozhodnúť, či ma tu necháš alebo nie, ale nemáš povinnosť. Ako, je to podľa mňa, zvrátené. Ešte raz hovorím, reštituent má len právo, nie povinnosť prebrať reštituovaný majetok. Raz to bol jeho majetok, tak on má právo.

Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o elektronických komunikáciách, tlač 388.
Návrh bol doručený poslancom v zákone ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o dopade na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na obyvateľstvo, zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo dňa 9. júna 2011 č. 393 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, pre financie a rozpočet, pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Pán predsedajúci, páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. mája pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Zahraničnému výboru Národnej rady. Za gestorský výbor bol určený výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Návrh tejto zmluvy bol prerokovaný vo všetkých týchto výboroch s tým, že všetky výbory odporučili predmetnú medzinárodnú zmluvu schváliť.

Pán poslanec Paška, klamete a vedome. Prvú vetu, tuším ste povedali, pán Čentéš odmietol prísť sem do Národnej rady. Ja sa pýtam, kto ho pozval? Nikto ho z nás nepozval, tak nemohol niečo odmietnuť, sem prísť. Jasné, samozrejme, pasuje vám to, aby ste takýmto spôsobom to prezentovali, ale naozaj podľa mňa vedome klamete.
Druhá vec je taká rečnícka, možno na vás. Mne to pripadá tak, jak keby vy ste toho Čentéša naozaj zvoliť chceli za generálneho prokurátora, lebo tým, že ste prikázali svojmu kandidátovi, aby stiahol kandidatúru, tak ste nám vlastne uľahčili cestu k pánovi Dr. Čentéšovi, a tým pádom mi to pripadá naozaj všetko také z vašej strany, iba také divadlo, divadlo, divadlo. A nakoniec vlastne robíte všetko pre to, aby Čentéš zvolený bol.

Pán predseda Sulík, sklamal som sa v tom, že reagujete a snažíte sa v takýchto hlúpostiach vychádzať v ústrety poslancom SMER-u. To, že im vadí, že by sme naozaj hlasovali tajne, že by lístky boli v obálkach, je jednoznačne iba potvrdením toho, čo som počul, že poslanci SMER-u musia ukazovať svojim skrutátorom svoje hlasovacie lístky, a ak by boli v obálkach, tak vlastne by nemohli ukazovať. Ľutujem, že v tomto im vlastne vychádzame v ústrety, že budú znovu môcť ukazovať svojim skrutátorom, či správne volia toho správneho človeka a... A to stačí.

Pán poslanec Paška, použijem vaše slová. Je mi veľmi ľúto, že ste skĺzli v tomto vašom vystúpení k takým vyjadreniam ako najväčšia klamárka, ktorá kedy po Slovensku chodila, je Iveta Radičová. Je mi veľmi ľúto, že ste skĺzli k vyjadreniu, že koaliční poslanci sú zlodeji, ktorí chcú rozkradnúť Slovensko. Očakával by som od vás hocičo, ale toto si myslím, že už trošičku presahuje rozumné medze.
Chápem, potrebujete robiť divadlo, prezentovať sa pred ľuďmi, ako vám tu ide o demokraciu. Ale o tom by ste mali rozmýšľať vtedy, keď ste dodatočne menili už raz touto Národnou radou schválený zákon a vy svojvoľne niekde v kútiku svojej kancelárie ste ho prepisovali a falšovali.

Chcem sa opýtať, či tých(tie) štyri minúty tridsať sekúnd je aj s faktickými.

Milé dámy, milí páni, chcel by som povedať jeden príklad, ktorý by ste mali mať na zreteli, keď budete o tomto zákone hlasovať.
Pri Tatrách je jedna obec, volá sa Lomnička. Má 2 300 obyvateľov. Deväťdesiatdeväť percent obyvateľov tejto obce je rómskej národnosti. Absolútna väčšina žije zo sociálnych dávok. Vedľa tejto obce je malé mestečko s 3 200 obyvateľmi, ktoré sa volá Podolínec. V tomto Podolínci s 3 200 obyvateľmi je 64 hracích automatov. Vždy po výplate sociálnych dávok jedna veľká masa ľudí z Lomničky prichádza do Podolínca. Behom dvoch-troch dní svoje sociálne dávky rozfláka v hracích automatoch v Podolínci. Ešte raz hovorím, 64 automatov na 3 200 obyvateľov. Na päťdesiat ľudí, päťdesiat občanov jeden automat.
Podnikať s ľudským nešťastím nie je podnikanie, to je zvrátenosť. Preto osobne podnikanie a podnikateľov, ktorí podnikajú s ľudským nešťastím a prevádzkujú hracie automaty, považujem za zvrátených.
Možno taký liberálny prístup, ktorý tu zaznel v tejto sále, je taký, že však vlastne je to slobodné rozhodnutie jednotlivca, on sa môže slobodne rozhodnúť, kde tie svoje peniaze minie, a my mu do toho nemáme čo hovoriť. Liberáli hovoria, sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. Čo však nemáme na zreteli, je, že ten človek, ktorý míňa tie sociálne dávky, tak je súčasťou nejakého iného spoločenstva, a to spoločenstvo je rodina.
A v tomto prípade by sme nemali brať slobodu jednotlivca verzus slobodu jednotlivca, ale slobodu jednotlivca verzus slobodu spoločenstva, t. j. rodiny. Znamená to to, že v tomto prípade človek, ktorý rozfláka sociálne dávky, z ktorých mala žiť rodina, ohrozuje slobodu spoločenstva, to znamená slobodu rodiny. A nemyslím si, že by sme mali tomuto dávať voľné vrátka, a ak dnes máme možnosť trošku takejto zvrátenej slobode vykrútiť krkom, tak jej vykrúťme.
Dávky v hmotnej núdzi majú slúžiť na prekonávanie sociálnych problémov. Ale takýmto spôsobom, ako dnes slúžia dávky v hmotnej núdzi, ktoré sú vyplácané v Lomničke, na to, aby bohatli podnikatelia v Podolínci, určite sa míňajú svojmu účinku.
Preto, samozrejme, budem hlasovať za tento návrh. A je to aj jeden z bodov, na základe ktorých nás ľudia v týchto voľbách volili.

Pán predseda, mám pocit, že nebola otvorená, alebo teda nebola umožnená možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.