Videokanál poslanca

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa zameriam na filozofiu a podstatu tohto zákona. Podľa môjho osobného názoru tento zákon je zákonom pragmatickým a osobne súhlasím s tým, čo je v ňom uvedené, pretože dáva do zákonnej podoby rôzne postupy, ktoré či už boli v smerniciach alebo vyhláškach a ktoré priniesla prax a u ktorých sa ukázalo, že zákonná podoba je nevyhnutná.
Tento zákon bol pripravovaný niekedy ešte v mesiacoch apríl a máj a len som pozeral, že či sú tam niektoré nové veci, ktoré v tom období neboli. No našiel som tam dve veci, ktoré sú tam naviac a na ktoré si teda dovolím upozorniť.
Prvá vec je tá, že stále sa mi tak zdá, ale podrobnejšie budem rozprávať v druhom čítaní, a to je otázka zasahovania štátu do originálnych kompetencií, kde stále cítim, že pokiaľ sú originálne kompetencie, tak zákonom nejak podrobne rozpisovať, si myslím, to nie je celkom správne, a preto sme my zostali na úrovni vyhlášok. Už nariadenie vlády, by som povedal, je na určitej hranici. Súhlasím však s tým, že ten spomínaný § 7, že k 25. septembru musia byť údaje zo zákona, to je v poriadku, to tam patrí a si myslím, že to veci pomôže. Takisto tá technická vec, ktorá súvisí s tým, čo hovoril pán poslanec Čaplovič, tiež je pravdou, že túto vec treba doladiť so zákonom č. 596.
Ale je tu ešte jedno riziko, ktoré vyplýva z čl. 1 a ktoré je tu dané naviac, to nebolo v tých pôvodných návrhoch, a to je § 2 ods. 2, kde sa vkladá nové písmeno, ktoré znie: „prostriedky od iných fyzických osôb a právnických osôb za prenájom priestorov a zariadenia škôl v čase, keď sa nevyužívajú na výchovno-vzdelávací proces“. V podstate ide o to, že neštátne školy, teda súkromné školy a cirkevné, môžu svoje priestory mimo vyučovania v podstate používať na čokoľvek, ak je to tak, na základe dikcie tohto zákona. To znamená, že tam môže byť cestovná kancelária, a keď trošku pritvrdím, tam môže byť aj reštauračné zariadenie. Toto nebolo. Vždy bolo povedané, že ak je to priestor školy, aj súkromný, tak sa môže vykonávať vždy len tá činnosť, ktorá súvisí s výchovno-vzdelávacou činnosťou. Okolo toho boli dosť tvrdé diskusie. Teraz sa mi zdá, že ak by sa to takto dalo vyložiť, ako to je tu napísané, ale tak s tým sa súhlasiť nedá a budeme namietať. Ak sa to upresní v druhom čítaní s tým, že tam je väzba iba na niektorý iný odsek, ktorý hovorí o tom, že tá činnosť, ktorá súvisí s výchovno-vzdelávacou činnosťou sa musí dať do zákona, aby mohla byť evidovaná a s týmito finančnými prostriedkami narábať, tak potom je to v poriadku, ale treba to tam tak týmto spôsobom upresniť.
Ak sa tieto dve veci dokážu v druhom čítaní upraviť, upresniť, tak ja osobne tento zákon podporím.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, takisto by som chcel vyjadriť aj určitú ľútosť nad tým, že ste tak krátko v parlamente. Ste novým pánom poslancom a už musíte obhajovať to, o čom som presvedčený, aj vy sám ste vnútorne o tom presvedčený, že obhájiteľné to nie je a že konflikt zákonov to je, a morálny určite. Veď pán štátny tajomník Chren bol majiteľom tej spoločnosti. No tak keď nebol, tak prečo sa k tomu vyjadruje? Čo s tým má spoločné? Ak bol jej majiteľom, tak sa pýtam, čo je to, preboha, za majiteľa firmy, keď nevie, čo tá firma má vlastne robiť a prečo potom sa vôbec k tomu vyjadruje. Hovoríte, že to vedel, keď sa to dozvedel. Preboha, čo to je? Tak vie, čo sa robí. alebo nevie, čo sa robí, riadi alebo neriadi, je alebo nie je zodpovedný? Alebo sa to dozvedel až vtedy, keď to bolo zmedializované? A vtedy rýchlo začal konať, aby to rýchlo vedel zdôvodniť. Takže je to morálny konflikt, je to neobhájiteľné. A bolo by možno korektnejšie, keby ste si to priznali a keby ste povedali, ako to v skutočnosti je.

Vážený pán minister, problém je v tom, že niektoré základné a stredné školy verejne deklarovali, že zákon nedodržia. Dokonca to deklarovali vo verejných médiách. Ten zoznam určite je na ministerstve školstva aj Štátna školská inšpekcia má. A povedali, že symboly neboli a nebudú. Zákon o štátnych symboloch je platný od roku 1993. Toto bola len novela tohto zákona, ktorá upresňovala otázku štátnych symbolov vo vzťahu k školám a niektorým ďalším verejným inštitúciám alebo niektorým zastupiteľským orgánom. Čiže relevantné podnety na porušenie zákona tu sú, bez ohľadu na to, aký je váš alebo môj názor na tento zákon. A preto sa vás na to pýtam, pretože Štátna školská inšpekcia predkladá správu o svojej činnosti vám, a vy dokonca schvaľujete štruktúru správy, čo všetko Štátna školská inšpekcia vykonáva. Aj plán práce, myslím, schvaľujete Štátnej školskej inšpekcii. A pokiaľ takéto nedostatky sú verejne publikované, si myslím, ste povinný voči tomu zasiahnuť. Okrem toho ministerstvo školstva je zriaďovateľom niektorých špeciálnych škôl alebo bilingválnych gymnázií, takže tam tá zodpovednosť už je v podstate stopercentná.

Vážená pani poslankyňa, spomenuli ste, že ak koalíciu tvoria tri alebo štyri politické strany, treba sa dohodnúť. Pýtam sa vás teda, či by ste nám mohli upresniť, z koľkých sa to vlastne politických strán a politických hnutí táto koalícia zostavila?
A chcem sa ešte opýtať na váš odhad do budúcnosti, či tento súčasný stav je konečný, alebo je predpoklad, že sa budú vynárať ďalšie politické strany a politické skupiny či hnutia, ktoré sa do parlamentu dostali na chrbtoch iných politických strán?
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec Zajac, niekoľkokrát ste tu spomenuli OKS, zrejme ste mali na mysli politickú stranu OKS. Chcem sa preto opýtať, prečo ste sa nezachovali korektne a túto politickú stranu ste neprihlásili do parlamentných volieb, ale ste sa schovali pod inú politickú stranu a na jej chrbte ste sa zviezli do parlamentu a dnes presadzujete názory politickej strany OKS? Pokiaľ viem, volebný zákon umožňuje vytvoriť aj koalíciu dvoch politických strán tak, aby boli voľby čitateľné a aby každý mohol vedieť, ktorú politickú stranu reprezentuje. Preto sa vás ešte raz pýtam, prečo ste sa nezachovali korektne a prečo ste s touto politickou stranou OKS nešli otvorene, transparentne do politických volieb?

Vážený pán minister, interné testovanie sa už koná. To je to testovanie v 9. ročníku, ktoré zabezpečuje ministerstvo školstva aj tá národná PISA.
Pokiaľ ide o autonómiu, tých 30 % sa týka školských vzdelávacích programov. A tam si učitelia môžu učiť, čo chcú a ako chcú. Čiže tam nie je žiadne obmedzenie. A učebnice na to nemôžu ani byť, pretože my nevieme, čo budú učiť, je to ich slobodná vôľa. A na to si oni budú musieť svoju prípravu robiť sami, lebo majú tú voľnosť. Keď to nebudú chcieť, môžu opísať to, čo je na Štátnom pedagogickom ústave ako vzor.
Pokiaľ ide o prekážky zahraničných vysokých škôl. No pokiaľ chce na Slovensku pôsobiť a chce mať akreditovaný študijný program taká škola, tak musí byť preložený do slovenčiny v rámci zákona o štátnom jazyku. Predstavte si, že slovenská vysoká škola príde od Ameriky a povie, že tam chce zriadiť svoju pobočku, pričom predloží študijný program v slovenčine. Viete si to predstaviť? Takže takisto keď príde Amerika alebo Veľká Británia na Slovensko, musí predložiť Akreditačnej komisii svoj študijný program do slovenčiny. A učiť môže aj v anglickom jazyku.
A posledná pripomienka. Ja som nemyslel na vás, pán minister, keď som hovoril o tých ľuďoch, myslel som na ľudí z ministerstva školstva.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, vy všetko definujete dvoma-tromi slovami. Nedá sa na to reagovať, lebo nepoviete podstatu, nepoviete, prečo.
Pán poslanec Poliačik je vládnym poslancom, ale všímam si, že si zvyká tu nálepkovať jednotlivých kolegov poslancov osobnými, dovolím si povedať, urážkami, čo sa nezvykne robiť. Tvrdí, že je učiteľom. Tak nemôžem si pomôcť, ale mal by vedieť aj on po slovensky, pretože sa hovorí nie rozhodol, ale rozhodli, a nie kreditný, ale kreditový.
Pokiaľ ide o centrá voľného času, preto sa zmenila metodika, lebo o to požiadal ZMOS. Boli centrá, kde bolo viac ako 40 000 detí dopísaných. Našli sme aj žiaka, ktorý bol napísaný vo viac ako 30 centrách voľného času po celom Slovensku. A administratíva kontroly tejto činnosti bola drahšia, ako sú na to peniaze. Preto ZMOS navrhol riešenie, ktoré vláda akceptovala.
Pán poslanec Osuský, trvám na tom, že osobnosti slovenských dejín musia byť zakomponované v štátnom vzdelávacom programe.
Pán poslanec Fronc, školy, kde je povinná školská dochádzka, majú aj súkromné, aj cirkevné stopercentné financovanie.
Pán Kvasnička, tých 88 % je len kvôli tomu, že tam nie sú kapitálové výdavky. A kapitálové výdavky súkromných škôl nemôže preplácať štát predsa, veď to je súkromný majetok a to je celý ten rozdiel, pretože verejné majú v normatíve aj kapitálové výdavky.
Pokiaľ ide o štátne vzdelávacie centrá alebo materské školy, tie sú na úrovni samosprávy. Na celom svete ich financuje samospráva, a to aj súkromné, aj cirkevné, aj verejné, všade. Povedzte mi jediný príklad, kde to bolo, ako to bolo. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážení páni ministri, po preštudovaní programového vyhlásenia vlády si človek okamžite uvedomí, že ide o silný kompromis, keďže jednotlivé strany museli upustiť od vlastných predvolebných sľubov a do programu sa dostali len zvyšky, ktoré vyhovujú každej strane či skupine. Okrem štyroch vládnych strán sa však vynárajú požiadavky a diktujú si požiadavky ďalšie skupiny, ktoré nenašli odvahu ísť do volieb samostatne a do parlamentu sa previezli na chrbtoch iných strán. Svedčí to o charaktere týchto strán či skupín a aj preto vraj vládny program každý rok bude podliehať zmenám. Znamená to, že aj vláda zrejme každý rok bude žiadať dôveru.
Vo svojom vystúpení sa prioritne zameriam na oblasť školstva, vedy a dopravy.
Ciele školstva sú definované: "Za hlavný princíp vzdelávacej politiky vláda Slovenskej republiky považuje rovnosť šancí pre všetkých mladých ľudí bez ohľadu na sociálnu situáciu, región či etnicitu a orientáciu na potreby detí, žiakov a mládeže." To je všetko, nie je tu však uvedené, že vzdelávanie sa bude rozvíjať v duchu kresťanských tradícií pri rešpektovaní svetonázoru a uplatňovaní prvkov demokracie tak, ako to bolo za našej alebo minulej vlády. Osobne toto považujem za veľkú prehru či už Kresťanskodemokratického hnutia alebo SDKÚ, ktoré majú vo svojich názvoch použité slovo kresťanský. Ale z programového vyhlásenia vlády toto vypadne. Myslím si, že je to dôsledok spojenia týchto strán s liberálnymi stranami. Ale tá obeta podľa môjho názoru je príliš veľká.
Samotný program školstva nerieši systémovo zmeny, ktoré v školstve sú, ale rieši len čiastkové, parciálne problémy. Na jednej strane je dobré, že reforma v školstve bude pokračovať tak, ako bola nastavená, a bude zachovaná kontinuita, ale v školstve sú aj problémy, ktoré riešiť treba, ale pri ktorých hlavne treba definovať ich riešenia. A to je najväčším problémom programového vyhlásenia vlády, že nenastoľuje riešenia, ale len popisuje niektoré z problémov. Cítiť, keď ho človek pozorne číta, z celého programu, že ho netvorili odborníci, ktorí pôsobia priamo v školstve. Ale je tam cítiť silný vplyv ľudí z tretieho sektora, ktorí školstvo sledujú a komentujú. Výsledkom takéhoto prístupu môže byť aj to, že ako prioritné sú úlohy, ktoré zaujímajú tretí sektor, ako je napr. testovanie žiakov alebo tzv. nezávislé testovanie žiakov, ale pod garanciou štátu, resp. financované štátom.
K samotnému textu: "Pravidlá hry totiž často nie sú nastavené tak, aby napomáhali vynikajúce výkony a odmeňovali tých, ktorí sa o ne snažia." Iste cítite, že tu niekto zabudol skloňovať, takže správne po slovensky v programovom vyhlásení vlády má byť uvedené "napomáhali vynikajúcim výkonom". Myslím si, že programové vyhlásenie vlády je dosť dôležitý dokument na to, aby bol napísaný správne po slovensky. Meradlom úspechu by nemal byť počet schválených zákonov, ale skutočné zlepšenie v tom, čo robia učitelia, študenti, žiaci, vedci, športovci a mladí ľudia a aké výsledky dosahujú. Pýtam sa, akým iným spôsobom ako zákonmi, nariadeniami vlády, vyhláškami, usmerneniami je možné zmeny vlastne robiť.
"Vláda Slovenskej republiky preto zvýši výšku finančných zdrojov na školstvo, vedu a šport počas volebného obdobia." Otázka je, o koľko to bude zvýšené, koľko investuje vláda do vzdelávania, bude to jedno euro, tisíc eur, milión eur, miliarda a kedy to bude? Vláda nemá žiadny cieľ? My sme sa snažili nadefinovať v rámci viaczdrojového financovania výšku zdrojov na úrovni 5 % HDP, čo sa v rámci viaczdrojového financovania takmer podarilo.
Základné a stredné školstvo. "Najdôležitejším cieľom vlády v oblasti základných a stredných škôl je zmena systému a obsahu výučby, preto vláda pripraví zmenu štátneho vzdelávacieho programu s tým, že bude zachovaná zodpovednosť za vlastné konanie, šetrnosť, ohľaduplnosť, kritické myslenie, myslenie v súvislostiach s občianskym aktivizmom, obhajobou vlastného názoru a rešpektom k názorom druhých ľudí." Ale nič sa nehovorí o národe, o histórii, o osobnostiach, o kultúre, nič sa nehovorí o solidarite, humanite, spravodlivosti, tolerancii, ale hovorí sa o občianskom aktivizme.
Medzi tieto prostriedky patrí zvýšenie autonómie škôl pri rozhodovaní o obsahu vzdelávania. Ale veď v rámci reformy máme takmer 30-percentnú autonómiu, najviac zo všetkých štátov Európskej únie alebo štátov nie "ó í sí dí", ale OECD. A som presvedčený, že tá autonómia je tak veľká, že školy majú v súčasnosti problém, ako s touto autonómiou narábať. A vy si dáte do programového vyhlásenia vlády, že ešte chcete zvýšiť autonómiu vysokých škôl v rozhodovaní o tom, čo budú učiť v spojení s posilnením nezávislého externého testovania garantovaného štátom. Tak môže byť jedno alebo druhé, nemôže byť aj nezávislé, aj garantované štátom.
"Vláda Slovenskej republiky zavedie nový systém povinného interného a externého hodnotenia kvality vzdelávania základných a stredných škôl. Cieľom bude postupne nastaviť komplexné zrkadlo školy." No ale veď to sa robí. Nepočul som doteraz kritiku, ani v tomto materiáli nie je uvedený dôvod, prečo by sa mal meniť systém hodnotenia, keď on je v súlade s pravidlami OECD, je testovaný na základe princípov PISA, je národná PISA a je takisto testovaný obsah škôl.
"Zharmonizuje legislatívne normy platné pre školy bez ohľadu na to, kto je ich zriaďovateľom." No ale je to v súčasnosti inak? Povedzte jednu platnú normu, ktorá by bola odlišná podľa toho, kto je zriaďovateľom tej-ktorej školy.
"Vláda zavedie povinný posledný ročník materskej školy s možnosťou alternatívnych riešení pre deti." No toto je vážny problém, ktorý podľa môjho názoru nahrádza motiváciu štátnym, poviem to tak, dirigizmom, pretože v rámci návštevnosti posledného ročníka v materskej škole máme viac ako 90-percentnú návštevnosť, sme prví v Európskej únii. Sme najlepší a my si povieme, že ideme zaviesť povinný ročník pre deti v predškolskej výchove. Čo je toho dôsledkom? Dôsledkom toho je to, že originálne kompetencie, ktoré má dnes samospráva v zriaďovaní materských škôl, štát musí zobrať, musí zobrať aj dane, ktoré samospráva v rámci originálnych kompetencií má, a štát sa zaviaže v rámci kompetencií prenesených s tým, že bude tieto školy zabezpečovať. No ale z toho vzniká administratíva pre štát. Čo bude, keď nejaká obec materskú školu nezriadi? Tak ju musí zriadiť štát, ale štát na to potrebuje administratívu. Alebo budeme päťročné deti voziť autobusmi do iných škôl a do iných obcí? Takže si myslím, že takéto riešenie je nepriechodné, je zbytočné, je drahé. A som za to, aby sa problém rómskych detí riešil inak, a nie povinnosťou alebo nejakým štátnym dirigizmom.
"Vláda prehodnotí význam špeciálnych škôl, prijme opatrenia na zabránenie segregácii na základe etnickej príslušnosti." Som presvedčený, že systém špeciálnych škôl na Slovensku je jedným z najlepších na celom svete. A hovoria o tom aj Fíni, ktorých školstvo sa považuje za najlepšie v Európe. Boli tu a zisťovali, aký je systém špeciálnych škôl na Slovensku. Nezasahoval by som do tohto systému.
"Vláda Slovenskej republiky postupne zavedie angličtinu ako povinný cudzí jazyk tak, aby každý absolvent strednej školy vedel plynule rozprávať po anglicky." Odkedy, od ktorej triedy, kedy sa to myslí, ale prečo sa hovorí, aby plynule vedel absolvent rozprávať po anglicky, keď Slovensko už dávno v rámci pravidiel OECD svoje medzinárodné štandardy definuje v rámci referenčných rámcov OECD, A1, A2 a tak ďalej. A podľa toho sa už niekoľko rokov postupuje. A súčasná reforma hovorí jasne, že cieľom je, aby každý maturant nieže vedel plynule hovoriť anglicky, ale aby poznal jeden zo svetových jazykov tak, aby bol na úrovni A2, čo je na úrovni štátnej skúšky a čo každému maturantovi umožní, aby mohol študovať na akejkoľvek vysokej škole na svete bez toho, že by musel robiť prijímacie konanie z jazyka. To je cieľ, ale nie takýto vágny. A, samozrejme, v otázke povinnosti angličtiny my tvrdíme, že treba nechať slobodu v rozhodovaní, voľnosť výberu a nechať to na rodičoch.
"Vláda Slovenskej republiky zruší monopol štátu na učebnice a otvorí trh s učebnicami, zároveň si však ponechá právomoc posúdiť a potvrdiť súlad obsahu učebníc so štátnym vzdelávacím programom." A dneska je to ako? Takisto, my nemáme problém s previerkou učebníc, my máme problém s tým, že učebnice nie sú. Jednoducho nie sú. A štát sa zaviazal prísť s aspoň jednou učebnicou, a preto sme každý september kritizovaný, a o chvíľku nás to s pánom ministrom čaká, že opäť nebudú všetky učebnice, ani jedna jediná. Po druhé, je tu edičný portál, ktorý platí viac ako jeden rok. A zoberte si príklad šlabikárov, kde sú tri šlabikáre. Každá škola si môže vybrať jeden šlabikár, napíše to na edičný portál, štát to spočíta, zaplatí a škola vám pošle šlabikáre. Ale ani jedna ďalšia učebnica sa neobjavila, kde by autor povedal: "Mám učebnicu, vy takisto máte v programe posun štátnych vzdelávacích programov." Okamžite ide na portál a školy si ju môžu objednať. Žiaľ, taká učebnica dosiaľ nie je. A ak aj ju kúpite, ale cez výberové konanie, predpokladám, som zvedavý, ako to urobíte, niektoré učebnice zo zahraničia, aj tie treba preložiť do slovenčiny. A aj tam musia byť tieto učebnice zavesené na portál. Ale ak budú rozdiely oproti štátnemu vzdelávaciemu programu, som zvedavý, ako sa budú tieto učebnice v rámci autorských práv opravovať.
"Vylepší systém kariérového rastu učiteľov tak, aby ho zbavila formalizmu a zdôraznila aktívnu prácu so žiakmi." Som presvedčený, že dnes v kariérovom systéme žiadna administratíva nie je. Každý z učiteľov si počíta kredity sám.
"Vláda Slovenskej republiky zrovnoprávni financovanie škôl a školských zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa." Pýtam sa, ako je to inak. Povedzte aspoň jeden príklad, kde to tak nie je.
"Vláda podporí rozširovanie prijímania na stredné školy bez prijímacích skúšok." No ale veď dnes je to takisto bez prijímacích skúšok. Je na riaditeľovi, ako sa rozhodne, či prijímacie skúšky budú alebo nebudú. Jediné čo sa štát snaží, je to, aby tzv. monitor testovania žiakov bol na 100 % akceptovaný, aby deti nemuseli ešte raz robiť prijímacie skúšky. Ale je na riaditeľovi, ako to bude. Tá veta nemá absolútne žiadny zmysel.
Vysoké školstvo a veda. "Vláda Slovenskej republiky zavedie medzinárodné štandardy kvality do akreditačného procesu." Otázka je: A dnes nie sú? Dnes akreditačný systém nie je nastavený na základe medzinárodných štandardov? Však bol vypracovaný ešte v roku 2003 za prvej vlády SDKÚ. My sme ho nechali. V niektorých veciach sa ešte doladil, ale podstata je zostavená na základe medzinárodných štandardov. To nie je možné meniť každý rok. Školy musia dopredu 5 rokov vedieť, aké sú ich kritériá.
"Vláda bude aktívne vystupovať proti podvodom, nešvárom. Vytvorí mechanizmus na odobratie podvodne získaných vysokoškolských titulov." Súhlasím s tým, ale nie je napísané, ako to chce vytvoriť. Aj my sme to chceli, ale je otázka, ako to vyriešiť, keď samospráva vysokej školy je nedotknuteľná.
"Vláda vytvorí motivačný nástroj pre vysoké školy." Osobne tvrdím, že dnes nový model financovania , ktorý schválila vláda pred rokom, plne akceptuje výsledky akreditácie a je nastavený tak, aby bol motivačný. Nikto, či už Slovenská konferencia rektorov, Rada vysokých škôl, Klub dekanov, nemal výhrady voči systému, ako je nastavený, jediným problémom bola otázka postupnosti, a to, kedy ho nastaviť, či to má byť v procese komplexnej akreditácie alebo, ako sme to navrhovali my, až po skončení toho, aby to bolo korektné.
"Vláda odbúra prekážky pre príchod pracovísk špičkových univerzít." Povedzte mi aspoň jednu z nich. Jednu jedinú povinnosť majú a to je podať oznámenie na ministerstvo školstva, že sú tu a že budú učiť podľa akreditačného programu domáceho štátu. Čiže len sa eviduje, nič iné sa nerobí, čo je niekedy možno až na škodu.
"Vláda bude zvyšovať podiel súťažného financovania vedy vrátane súťažného financovania v oblasti miezd." Opäť, povedzte jeden finančný nástroj v súčasnosti, ktorý nie je postavený na súťaživosti alebo na grantovom systéme.
Pokiaľ ide o šport, si myslím, že toto je asi najslabšia kapitola, ktorá v tomto vládnom programe je, nie je tam nič z hľadiska systému riadenia športu, či už ide o šport na školách alebo o talentovanú mládež, alebo o vrcholový šport.
Mládež, tri riadky všeobecného charakteru. Pritom otázka mimoškolskej činnosti je aj v Európskej únii považovaná ako jedna z troch najdôležitejších priorít.
Treba však povedať, že v programovom vyhlásení vlády chýbajú skutočné problémy, ktoré dnes školstvo a veda má. V prvom rade ide o investície súkromného kapitálu do vedy, Slovensko patrí medzi absolútne najslabšie štáty. A štát je povinný vytvárať podmienky a možnosti na súkromné investície do vedy a výskumu. Programové vyhlásenie vlády toto absolútne podcenilo.
Spolupráca verejných vysokých škôl so súkromným sektorom je taktiež jedným z motorov ďalšieho rozvoja, možnosťou zisku financií na vysoké školy. Takisto nie je ani jeden nástroj, ako toto vylepšiť.
Kritizovalo sa spoplatnenie nadštandardného denného štúdia. Aj vy, pani predsedníčka, ako som niekde počul, ste to kritizovali. V programovom vyhlásení vlády nie je ani slovo o tom, že to bude alebo nebude zrušené. Otázka je, či to nie je z toho dôvodu, že ste prišli na to, že toto bolo nastavené už v roku 2002. A my sme to upresnili tak, že každý študent si musí vybrať jednu vysokú školu, aby sa mu náhodou nestalo, že bude dvakrát v 2. ročníku na dvoch vysokých školách a zrazu v 3. ročníku na obidvoch vysokých školách bude musieť platiť, čo je nekorektné. Takže sa toto nariadenie vlády, myslím, že je to nariadenie vlády z roku 2002, upresnilo tak, že si vyberie jeden študijný program, ktorý mu na 100 % bude garantovať štát.
Nerieši sa otázka počtu vysokých škôl, nerieši sa otázka znevažovania akademických slobôd udeľovaním akademických titulov v rozpore s Akreditačnou komisiou alebo akreditačnými pravidlami. Čo s takými študijnými programami, ktoré verejnosť nepotrebuje a kde absolventi okamžite končia na úradoch práce? Takisto je tento vážny problém, kedy štát, ale aj súkromné vysoké školy zbytočne vzdelávajú v odboroch, pri ktorých okamžite absolventi končia na úradoch práce. Preto si myslím, že v oblasti školstva, vedy programové vyhlásenie nechcem povedať, ho neurobili ľudia, ktorí v školstve pracujú. Ale z nejakých iných dôvodov sú vypichnuté veci, ktoré nie sú nosné a ktoré tak netrápia školstvo. A tie, ktoré sú skutočnými problémami, tuto riešené nie sú.
Pristavím sa ešte pri doprave, pretože to stojí za to. Nevidím pána ministra. Dopravu má v ingerencii Kresťanskodemokratické hnutie, ale Kresťanskodemokratické hnutie je snáď jedinou stranou, ktorá vo vlastnom volebnom programe nemá rozpracovanú problematiku dopravy. Je tam len dopravná infraštruktúra. Ale každý dopravák vie, že dimenzovať dopravnú infraštruktúru bez definovania dopravných výkonov a prepravných vzťahov je nereálne, nezmyslom. A chýba tu celý systém, celé nastavenie dopravného systému.
"Vláda Slovenskej republiky podporí rozvoj kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry." No to je málo. Vláda musí vytvoriť, nie podporiť rozvoj. Vláda má nástroje, vláda je výkonný orgán, vláda to musí vytvoriť.
"Vláda Slovenskej republiky si kladie za cieľ zabezpečiť do roku 2014 nadštandardné cestné spojenie Bratislavy a Košíc a začne s výstavbou úsekov na rýchlostných cestách v regiónoch Slovenska." Otázka je, čo je to nadštandardné cestné spojenie. Ľudia, ktorí pracujú v doprave, takúto terminológiu nepoznajú. Nepoužíva sa. Existuje norma, ktorá sa volá Názvoslovie cestných komunikácií, kde sú presne definované všetky termíny. Pojem nadštandardnej komunikácie neexistuje. Čo to je? Je to dvojpruhová cesta s nadmernými krajnicami, štvorpruhová, polovičný profil?
Ďalšia chyba je v tom, že sa hovorí o rýchlostných cestách. Okrem iných sú tu diaľničné úseky D1, D4. Ale diaľnica je viac, ako je rýchlostná cesta. Každý prvák na stavebnej fakulte to vie a pozná terminológiu. Mala by ju poznať aj vláda. Diaľnica je viac, ako je rýchlostná cesta. Nemôžete povedať, že rýchlostná cesta napr. je diaľnica. A budem trošku sarkastický, môžem taký byť. Jedinú výhodu táto terminológia má v tom, že keď budete hodnotiť programové vyhlásenie vlády o rok, o dva roky, pani predsedníčka, podľa vašej definície ho splníte vždy, lebo hocičo postavíte, to je to nadštandardné spojenie alebo prázdne reči.
"Vláda vykoná dôkladnú analýzu čerpania prostriedkov z fondov Európskej únie programového obdobia 2007 až 2013 s cieľom prehodnotiť ciele a priority Národného strategického a referenčného rámca tak, aby sa dosiahla čo najvyššia pridaná hodnota..." Chcel by som váženú vládu upozorniť, že je polovica tohto obdobia za nami. Sú operačné programy, ktoré sú nie minuté na 100 % ale na 100 % vytendrované. Väčšina z nich je na 80 % vytendrovaných. Teraz povedať, že to ideme analyzovať a prehodnocovať, keď si zoberiete byrokraciu, ktorá v Bruseli k tomuto je, znamená to absolútne zastavenie operačných programov. A nie je reálna šanca to uskutočniť. Toto mohli napísať ľudia, ktorí v tom nerobia, nemajú šancu vedieť, o čom celá tá administratíva, poviem to otvorene, byrokracia je. Sme radi, že to ide tak, ako to ide a že tých 60 až 80 % podpísaných zmlúv už je hotových.
"Prioritou vlády je znížiť finančnú náročnosť dopravných stavieb na priemernú úroveň krajín EÚ. Posilní úlohu štátnej a rezortnej expertízy pri technickom a ekonomickom riešení a zabezpečí, aby ku každému projektu financovania z verejných zdrojov bola vypracovaná analýza prínosov a nákladov." Ale veď toto už dneska zákon predpisuje ku každému projektu v rámci finančného zámeru, je to zákon, pán poslanec, o verejných prácach, vyhláška č. 83/2008 Z. z., ktorá presne definuje, ako má vyzerať ekonomické zhodnotenie každej verejnej investície. A vy si to dáte do cieľa.
"Vláda prehodnotí ďalšiu realizáciu PPP projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry so zreteľom na skúsenosti a výsledky zrealizovaných stavieb. Prioritou vlády bude znížiť finančnú náročnosť PPP projektov." No ale je asi 10 modelov PPP projektov, ale kto vybral tento model PPP projekt? Pán minister Prokopovič, ten, ktorý je, pretože sú naozaj aj iné, sú také, kde je možnosť spolufinancovania z hľadiska mýtneho systému. A potom tie náklady na údržbu sú ďaleko nižšie. Ale takýto model bol vybratý ešte za druhej vlády pod SDKÚ na základe poradcu. A vláda Roberta Fica sa snažila tento schválený a doporučený model medzinárodnými poradcami, firmou Mott MacDonald z Veľkej Británie, aplikovať. A vy teraz idete povedať, že ten model, ktorý ste vy vybrali, idete prehodnocovať, lebo ho považujete za drahý.
"Vláda Slovenskej republiky zabezpečí zlúčenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest." No ale kto ich rozdelil? Opäť pán minister Prokopovič. On ich rozdelil, však to bola Slovenská správa ciest, keď vtedy argumentoval väčšou transparentnosťou a možnosťou financovať PPP cez Národnú diaľničnú spoločnosť, akciovú spoločnosť. Dnes ste prišli na to, že to bola blbosť, čo bola, a idete tieto dve spoločnosti opäť spojiť. Ale som zvedavý, ako budete spájať akciovú spoločnosť s rozpočtovou organizáciou.
"Vláda Slovenskej republiky vykoná analýzu výsledkov štúdie realizovateľnosti projektu širokorozchodnej trate. Vláda nepodporuje tento projekt." No tak podporuje buď jedno, alebo druhé. Tak keď chcete robiť analýzu alebo projekt uskutočniteľnosti, pri ktorom je vidieť, že tá ekonomika je výhodná, tak čo budete robiť? Dopredu poviete, že je jedno, ako výsledky tejto analýzy dopadnú, vy budete proti tomu. No tak ušetríte peniaze. A jednoducho túto analýzu nerobte.
"Vláda prijme opatrenia na revitalizáciu železničných spoločností, vstup silného strategického investora do Železničnej spoločnosti Cargo." Moja otázka je, či to môže byť aj štátna firma, pretože viem, že záujem o vstup sem majú aj štátne Nemecké železnice. Som veľmi zvedavý, či štát predá časť akcií inému štátu.
"Vláda vyvinie úsilie na zaradenie existujúcej infraštruktúry Košice – Žilina – Bratislava do hlavnej siete TEN-T." No ale veď to tam je. Ten koridor sa volá Va.
"Vláda podporí ďalší rozvoj letiska Bratislava ako najvýznamnejšieho leteckého dopravného uzla vstupom strategického partnera." Opäť sa pýtam, či to bude aj Schwechat, opäť, viac ako 50 % v rukách štátu, či štát bude môcť privatizovať slovenské štátne podniky. Rakúšania to nikdy nedovolia. Vy to viete.
Chýba mi tam, a to je veľká škoda, celý systém verejných prác. Možnože aj to ministerstvo, ktoré teraz pán Figeľ má pod kontrolou, alebo ho riadi, by sa malo volať ministerstvo verejných prác, možnože by ho to tak donútilo sa zamyslieť, keby sa tak volalo, nad celým systémom verejných prác, lebo to má svoje nadväznosti a verejné práce sú nesmierne dôležité v krízovom období, lebo sme v krízovom období, na to, aby sme pomohli hospodárstvu prežiť. Nie je tu žiadna koncepcia, žiaden systém ani len zamyslenie sa nad tým, ako to riadiť a ako to financovať či už s rôznymi finančnými modelmi verejných prác. Ani z hľadiska obsahu, ani z hľadiska definovania, ani z hľadiska priorít nič tam nie je.
Z môjho pohľadu teda programové vyhlásenie vlády nemá systémové riešenia. Popisuje len čiastkové úpravy a aj to bez termínov a postupov.
V časti týkajúcej sa Európskej únie sa hovorí, že vláda Slovenskej republiky je jednoznačne za zachovanie suverenity členských krajín v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky. Pýtam sa, prečo to tak nie je v kultúrnej a školskej oblasti. Pán minister bol komisárom, vie, že aj kultúra a školstvo je v originálnych kompetenciách a je to suverenita každého občianskeho štátu. Vypadlo vám to z programového vyhlásenia vlády.
Vzhľadom na to, že vláda nepredstavila svoje riešenia súčasných problémov, osobne považujem programové vyhlásenie vlády za nedokončený, a tým nekvalifikovaný materiál. Bolo by ho treba dopracovať o návrhy riešení. Pokiaľ sa toto nestane, Slovenská národná strana nemôže takéto programové vyhlásenie vlády podporiť. Ďakujem pekne.