Videokanál poslanca

Pán poslanec Osuský, vtedy keď vznikla Selyeho univerzita, tak som už bol poslancom Národnej rady a vystúpil som v rámci rozpravy, ktorá ku vzniku tejto vysokej školy bola. A upozorňoval som, že táto škola nespĺňa predpoklady. A citoval som aj stanovisko Akreditačnej komisie. Vtedy bol ministrom školstva pán Fronc. A takisto aj pán Fronc musel nejakým spôsobom pod tlakom týchto informácií uznať, že ide o politické rozhodnutie, a táto škola vznikla hneď ako univerzita. Dnes sa ukázalo, po piatich rokoch, že to bola chyba, pretože na univerzitu táto vysoká škola stále nemá.
Pán poslanec Kaník, veď ale ide o vládny návrh, to je vládny návrh a máte predsedníčku vlády. A ak vláda takéto niečo pustí a vy teraz tu dáte 27 pozmeňujúcich návrhov, tak ako vlastne pracuje vláda? Vy, pán podpredseda vlády, tu pripustíte 27 pozmeňujúcich návrhov? Tak to zabaľte a odneste ten zákon preč.
A, pán Gál, ja si naozaj myslím, že v úradnom styku by sa mal využívať v maximálnej miere štátny jazyk, pretože aj to neustále stupňovanie a rozširovanie bude viesť naozaj k tomu, čo som povedal, že nebude kde používať štátny jazyk a na tých mladých ľudí to bude mať neskutočný dopad, pretože sa ho nebudú učiť. A som rád, že už nebudete predkladať ďalšie návrhy zákonov, to už si ani neviem predstaviť, keby ste to robili, v rámci tohto. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vždy keď vzniká niečo nové, tak sa nastoľuje otázka, čo bolo na tom starom zlé, prečo treba veci meniť a čo sa tým sleduje. Hneď na úvod si dovolím povedať, že to, čo je uvedené v dôvodovej správe k tomuto zákonu, je ďaleko od skutočnosti a od toho, o čo pri tejto novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín v skutočnosti ide.
O tom, že práva národnostných menšín na Slovensku sú nadštandardné, nepochybuje nikto. Veď nikto sa na to ani nesťažuje, otázkou teda je, prečo vlastne vznikla táto novela a prečo táto vláda akceptuje neustále sa zvyšujúce nároky maďarskej národnostnej menšiny, či už ide školský zákona alebo o zákon o štátnom jazyku a teraz o tento nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín, pričom je každému jasné, že ide iba o maďarskú národnostnú menšinu.
Myslím si, že každému je jasné aj to, že pri otázke, prečo sa neustále stupňujú nároky maďarskej národnostnej menšiny, si treba uvedomiť najmä súvislosti a časový súlad so zmenami, ktoré sa dejú v Maďarsku. Pýtam si, či je náhodou, že maďarská národnostná menšina predkladá svoje zvýšené nároky práve v čase, keď maďarská vláda vytáča do vývrtky alebo úžasu či zhrozenia takmer celú demokratickú a kultúrnu Európu, keď maďarská vláda ignorantským spôsobom zasahuje do právnych, demokratických systémov susedných štátov vrátane Slovenska, keď maďarská vláda nedementuje exteritoriálne účinky tzv. základného zákona Maďarska. Kto zo súčasnej vlády analyzoval alebo sa aspoň zamýšľal na týmito súvislosťami? Obávam sa, že aj v rámci vlastných káuz nikto.
No nie je to po prvý raz, keď pravicová vláda z dôvodu udržania sa pri moci ustupuje politickým predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny, ktorí prekladajú svoje požiadavky voči vláde vždy nátlakovým spôsobom.
Spomeňme si napr. na Selyeho univerzitu. Prečo a načo vlastne vznikla škola na etnickom základe, čo odporuje celému nezávislému akademickému vzdelávaciemu systému? Ten na celom svete takéto niečo nepozná. A prečo je to hneď rovno univerzita? Už pri jej vzniku sme tvrdili, že táto škola na univerzitu nemá predpoklady a že nech sa ide postupným spôsobom (teda odborná vysoká škola, vysoká škola a univerzita). Akreditačná komisia pritom akreditovala iba jeden študijný program a ostatné zamietla. Ale silou politickej moci rovno vznikla univerzita, a to na etnickom základe, opakujem, opäť bez splnenia podmienok. V minulom roku po komplexnej akreditácii sa ukázala skutočnosť, že táto vysoká škola sa pohybovala niekde medzi odbornou vysokou školou a vysokou školou. Teda aj po piatich alebo šiestich rokoch sa ukázalo, že nie je univerzitou a nespĺňa predpoklady na univerzitu. Takže sme mali pravdu už vtedy, keď sme toto napádali a keď sme tvrdili, že ide o etnickú vysokú školu, ktorá má uvedený slovenský jazyk ako vyučovací jazyk, ale ten hádam len pre verejnú mienku alebo pre médiá. Pýtam sa dnes: Koľko je tam študijných programov v slovenskom jazyku, snáď okrem jediného študijného programu a to je slovenský jazyk a literatúra, ktorý sa, dúfam, uznáme všetci, po maďarsky učiť nedá? Ani jeden, ani jeden, všetky študijné programy sú tam v maďarskom jazyku.
Druhým príkladom ústupčivosti voči nárokom maďarskej menšiny sú geografické názvy v učebniciach. Pýtam sa, čo je to za logiku, aby oficiálne názvy miest, obcí, riek, hôr, teda názvy, ktoré sú originálne a pre ktoré platia kritériá koordinované Organizáciou Spojených národov, boli až v zátvorke za nejakým vžitými či zaužívanými názvami, ktorých absolútna väčšina vznikla v časoch Uhorska počas maďarizácie Slovenska, kedy sa všetky slovenské názvy museli preložiť do maďarského jazyka. A takéto názvy máme dnes v učebniciach.
Vžité a zaužívané geografické názvy sa však objavujú aj v predloženej novele zákona. Rozširujú sa už aj na označenia v odborných publikáciách, v prostriedkoch masovej komunikácie, úradnej činnosti verejnej správy, všade. A ešte je tam pridané doslovne letisko či prístav, železničná stanica, autobusová stanica. Pýtam sa: Načo majú byť označené názvy staníc, prístavov a letísk aj maďarskom jazyku? To ak by náhodou nevedeli naši spoluobčania maďarskej národnosti vystúpiť z vlaku, v prístave z lode alebo na letisku z lietadla? Toto je to, čo má zvýšiť komfort občanov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku?
Ďalej sa v novele hovorí: „Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa môžu uvádzať okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny,“ teda bez obmedzenia. Pýtam sa úprimne: To aj na pomníkoch slovenských dejateľov, ako je Anton Bernolák, Jozef Miloslav Hurban či Milan Rastislav Štefánik, budú maďarské názvy? Zákon to umožňuje.
Otázkou je aj to, kto bude vlastne kontrolovať tieto vžité alebo zaužívané názvy, ktoré budú uvedené na Slovensku prakticky všade. Pokiaľ vieme, tieto názvy sú stopäťdesiat, dvesto rokov staré a časť z nich aj uráža Slovákov. Kto bude ten, kto bude evidovať alebo spravovať tieto názvy, aby si tu naozaj niekto nevymýšľal názvy, aké chce, umiestnil ich v podstate, kde chce. A takáto benevolencia, si dovolím povedať, nie je nikde na svete.
Novinkou je aj označenie informácií o možnosti používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste. Ak budete mať v zákone, že orgány verejnej správy musia komunikovať písomne, a teraz ste pridali slovo ústne, opýtam sa, načo je ešte dôležité toto označovať a všade to musí visieť.
Za extrémnu požiadavku stupňovania nárokov považujem aj to, že v podstate dvojstupňovým spôsobom ste zaviedli do zákona možnosť ústne úradovať v ústnom styku na úrovni obcí povinne a na území dokonca celého Slovenska pri súhlase štátneho úradníka. Myslím si, že táto požiadavka vám troška ušla a nedomýšľate, aké vlastne budú z toho dôsledky a o čo v skutočnosti ide, keď každý bude mať možnosť na území celého Slovenska si vyžadovať ústnu komunikáciu v jazyku národnostnej menšiny.
Takisto si myslím, že požadovať, aby príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde platia predsa len iné pravidlá a určitá disciplína a príkazy, diskutovali v jazyku národnostnej menšiny, myslím, takisto je neadekvátne.
Ak si teda zhrnieme všetky tieto požiadavky, tak sa pýtam: Kedy vlastne občan maďarskej národnostnej menšiny ešte bude môcť používať slovenský jazyk? Doma to asi nebude. Pokiaľ ide o školu, áno, presadili sme aj napriek vtedajšiemu odporu Strany maďarskej koalície, že počet hodín slovenského jazyka a maďarského jazyka bude rovnaký od piatich po siedmich hodinách v týždni, ale všetky ostatné predmety sa už učia v jazyku národnostnej menšiny a aj všetky ostatné stretnutia sa uskutočňujú v tomto jazyku. Na strednej škole je tých hodín ešte menej, no a v prípade Selyeho univerzity už stačí len maďarský jazyk. Ak sa k tomu prijmú zmeny v rámci tejto novely a možnosti komunikovať ústne na celom území Slovenska, no tak už potom nikde štátny jazyk nezaznie. Totiž nebude mať kde zaznieť. Takže používať štátny jazyk nebude treba. A pýtam sa potom: Aká bude motivácia mladých ľudí národnostných menšín vlastne sa učiť štátny jazyk, slovenský jazyk, keď im ho nebude treba? A odvolávam sa aj na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, kde sa hovorí, že možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku byť musí, ale nie na úkor štátneho jazyka. Ale my zavádzame také pomery, že štátny jazyk je absolútne nepotrebný. Pýtam sa aj predstaviteľov strany maďarskej národnostnej menšiny: Nemáte strach, že sa vaši ľudia odcudzia na Slovensku, keď budú používať mladé generácie od materskej škôlky, všade sa bude používať iba jazyk národnostnej menšiny? Nebojíte sa tých dôsledkov, ktoré vzniknú z toho, že teraz sa tu snažíte demokratickým spôsobom vybojovať, aby sa rozprávalo iba po maďarsky na celom území Slovenska? Alebo vám ide o to, aby na Slovensku vznikol druhý štátny jazyk? A táto novela vám to umožňuje. A vy to veľmi dobre viete. Škoda je to, že si to neuvedomuje súčasná vláda, pretože som presvedčený, že ak tento zákon prejde, tak strana Most – Híd má odrobené na celé funkčné obdobie. Stačí si potom už len počkať na dvojaké občianstvo, volebné právo a cieľ je splnený. Opäť sme bližšie k vytúženej autonómii. A dovolím si povedať, že po tomto návrhu zákona ona tu obsahovo už aj bude. Preto pevne verím, že vládna koalícia sa nakoniec predsa len zobudí a túto novelu odmietne, neverím tomu, ale aspoň dúfam. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Somogyi, začali ste s tým, že by sme sa mali pozrieť na juhovýchod a že to, čo my tu riešime, nesúvisí so štátom slovenským a s Maďarskou republikou. Ale skúste sa vy teda pozrieť na juh od Slovenska, čo sa tam deje, a napríklad to, čo je najčerstvejšie, volebné právo, keď naši občania, naši ľudia budú voliť predstaviteľov cudzieho štátu, keď volebná kampaň cudzieho štátu bude prebiehať na území Slovenska, to nie sú súvislosti? To nie sú nadväznosti? Toto nás nečaká?
Takže skúste aj vy sa trošku zamyslieť, že čo je podstatou celého tohoto zákona a že aké bude ďalšie pokračovanie. Vy si myslíte, že toto je koniec? Toto nie je koniec. Je to určitý systém a toto je len jedna súčiastka z toho, aby sa veci posunuli trošičku ďalej. Takže existujú tu aj súvislosti, aj nadväznosti.
Pokiaľ ide o to, že vám vadí, že je Národná rada, a napádali ste pána poslanca Maďariča. Ale áno, slovenský národ má svoj štát - Slovenskú republiku. A sme šťastní, že ju máme. A žijú tu spolu s nami aj národnostné menšiny. Tak čo vám na tom vadí? Ale z tých menšín nemôžte urobiť ďalší národ. To už potom nie sú národnostné menšiny. Takže toto je trošku nebezpečné, čo ste povedali.
Ten cudzí jazyk. No ale veď to boli oficiálne prehlásenia, že slovenčina v školách sa bude učiť ako cudzí jazyk. No povedal to pán Bugár. Slovenčina ako cudzí jazyk. A takto mali byť nastavené aj študijné osnovy, to bolo oficiálne prehlásenie, že materinský, ja si na to dobre pamätám. Takže takisto sú to oficiálne prehlásenia, na ktoré my musíme reagovať a ktoré sme museli nejakým spôsobom riešiť.

Pán poslanec Martin Fronc, bolo vidieť z tvojho prejavu, že si mimoriadne, mimoriadne opatrný, vážil si slová ako na lekárnickej váhe, čo napr. pri školstve od teba nikdy nebolo zvykom, tam, naopak, si používal príliš expresívne slová a teraz len aby si niečo nebodaj nepokazil. Aj si to naznačil, že tvojím cieľom nie priliať olej do ohňa.
Ale povedal si, i keď veľmi nesmelo a neisto, že nesúhlasíš s tým, aby sa to percento znižovalo, bolo to, myslím, aj v tlači, tak si myslím, že by si mohol nájsť trošku viacej odvahy a povedať to zreteľnejšie. Ale chcel by som ťa vyzvať, že pokiaľ naozaj nesúhlasíš s tým, aby to kvórum šlo dole, tak nájdi odvahu a zahlasuj proti tomuto zákonu. Zahlasuj proti, nájdi odvahu a nesnaž sa, pretože tebe je jasné, musíš vedieť, už si v politike, si povedal, dosť dlho, že tých 15 % tam zostane. Tých 15 % tam bude. Takisto pán Matovič nevyrokuje absolútne nič, pretože nemáte šancu, pokiaľ chcete vo vládnej koalícii zostať.
Takže ešte raz, nájdi odvahu, pán poslanec, som presvedčený, tak ako ťa poznám, že, o tom, že ty máš pravdu, tak zahlasuj proti tomuto zákonu.
Ďakujem pekne.

Vážený pán poslanec, vy sa tu snažíte moralizovať Slovenskú národnú stranu, pána Slota, ale čo keby ste sa tak trošičku pozreli aj na seba. Zatiaľ ste takisto nemali veľa vystúpení. Prvé, ktoré som si všimol, bolo k zákonu o vysokých školách, kde ste tvrdili, že externé štúdium, externí študenti musia mať také isté podmienky ako denní. Ale čo sa stalo? Predali ste svoj názor, predali ste svoje presvedčenie za 10-percentné motivačné štúdium a na 90 % študentov ste sa vykašľali. Jednoducho ste sa vykašľali a hlasovali ste s vládnou koalíciou.
Pokiaľ ide o tento návrh zákona, takisto som si nevšimol nič, čo by ste povedali vecného alebo odborného, ale povedali ste, áno, Slováci by sa cítili ako cudzinci, nepripadá mi správny, ale zase budete hlasovať za. Ale veď prvé kolo je práve na to, aby sa išlo do podstaty zákona, či zákon je dobrý, či je správny, či je filozofia nastavená správne. A vy tvrdíte, že nie, ale pritom budete hlasovať za.
Samozrejme, aby to malo nejakú šťavu, tak si beriete do úst pána Slotu, pretože s vlastným odborným prejavom ste zaujať nemohli. Ale škoda, pán poslanec, že ste naozaj nepočúvali to, čo v skutočnosti pán Slota hovoril, pretože on trafil, on presne povedal to, čo v tom zákone, o čo v tom zákone ide, aké budú ďalšie postupy. A to, že možnože nemáte určitý rozhľad, aby ste dokázali naozaj pochopiť, a vyťahujete, by som povedal, rôzne detaily, tak to je škoda, pretože ak by ste to pochopili, tak by ste určite opäť, už po tretíkrát, nezmenili názor, neprispôsobili sa vlastnej koalícii a nemohli by ste za tento zákon zahlasovať, pretože on v tom druhom čítaní sa môže zjemniť, ale sa môže aj pritvrdiť. Môže byť ešte horší, ako v skutočnosti je. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, pán kolega, stále ste nám tu rozprávali o zdravom rozume, ale ja neviem, ja nie som si istý, či ste si ten zákon podrobne preštudovali a či aj vidíte, to, čo tam je medzi riadkami, lebo to je podstatne dôležitejšie, ako to, čo je napísané tuto priamo. Okrem toho hovoríte stále o Slovensku ako o krajine. Slovensko nie je žiadna krajina. Slovensko je štát. Slovensko je suverénny štát a bolo by dobré, keby ste v rámci svojich, aspoň sem tam, toto slovo použili. V tom zákone je písané, že názvy geografické na železničnej stanici a tak ďalej. Pýtam sa, to si naozaj myslíte, že ten, kto cestuje tým vlakom, tak pokiaľ ten maďarský nadpis tam neuvidí, tak nevie, kde má vystúpiť? Nie je to tam kvôli niečomu inému? Napríklad kvôli tomu, aby každý videl, kto v tom vlaku sedí, že je tam ten maďarský názov? Ale ich máte aj na autobusovej stanici, v prístavoch, v letiskách, v reštauračných zariadeniach, na uliciach, pri cestách a nad nimi, čiže všade, kde sa človek len pohne, všade budú názvy. Ale to, čo je, podľa mňa, vážnejšie, je to, že aké vlastne tie názvy budú používané, pretože ste tu veľmi šikovne opäť vsunuli tie vaše vžité a zaužívané v jazyku menšiny, čiže nie štandardizované tak, ako je to na celom svete. Veď aj OSN má svoje pravidlá, ktoré hovoria o tom, že ktoré to tie názvy môžu byť. A vy si tu vsuniete takú vsuvku, vsunuli ste nám to aj do učebníc, no ale tak, ešte ako tak. Ale teraz, keď to má byť oficiálne a takéto názvy majú byť nikým nekontrolované, nikým neschvaľované, nie je register, pán podpredseda vlády, nie je nič a zrazu... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste tak emotívne s citom hovorili o podpore menšiny, o podpore slabšiemu, aby sa slabší cítil lepšie, uľahčiť život. Ale ja sa chcem opýtať: Ak bude teraz po novom názov obce uverejnený na železničnej stanici v maďarskom jazyku, to uľahčí život? Ak toto bude na autobusovej stanici, ak bude na letisku, dokonca v prístave, tak toto uľahčí život? Nie je za tým, pani poslankyňa, niečo iné? Skúste trošku porozmýšľať a zamyslite sa, aby ste pochopili, o čo vlastne ide.
A, po druhé. A to sa pýtam aj pána podpredsedu vlády, pokiaľ teda sa ho môžem opýtať: Aké sú to vlastne tie názvy, ktoré budú na tej železničnej stanici a v tom prístave uverejnené? Uvedomujete si, že meníte súčasný stav, súčasnú legislatívu, ktorá hovorí, to nesmú byť tie názvy, ktoré boli ešte v 19. storočí počas maďarizácie vymyslené, alebo počas obdobia druhej svetovej vojny, kedy boli južné územia priradené k Maďarsku, že tieto názvy nesmú byť uverejnené? A vy teraz, neviem, či nevedomky alebo vedomky umožňujete, že aj také, nazvali ste to vžité, názvy pomaďarčené budú teraz visieť na železničných staniciach.
Takže, pani poslankyňa, skôr by som odporúčal, choďte sa tam pozrieť a skúste tak nejako sa zamyslieť, o čo vlastne týmto zákonom ide, na rozdiel od toho, čo ste spomenuli. Ďakujem.

Pán kolega poslanec Beblavý, hovoríte o jednej pätine, o jednej štvrtine, ale veď ústava jasne definuje, že štát poskytuje dotácie na štúdium v rámci svojich možností. To, čo sme spravili my, bolo to, že my sme definovali tieto možnosti, podľa ktorých mohlo byť spoplatnené štúdium ľubovoľne. Ústavný súd povedal, že nieže súbeh byť nesmie. Ale aj keby ste tú jednu pätinu diskriminovali, aj tak ju diskriminujete, pretože to, že hovorím na tej istej univerzite, na tej istej fakulte, na tom istom študijnom odbore, na tom istom študijnom programe jeden študent musí platiť a druhý študent platiť nemusí, pričom obsah a to, čo dostanú, je to isté, tam nie je žiadny rozdiel. Ten zákon nedefinuje žiadne rozdiely, že by teraz tá forma, ktorá bude spoplatnená, bola v nejakej vyššej kvalite. To tu nie je povedané. Takže si myslím, že tá podstata veci, samozrejme, aj to, že páni poslanci podávajú jeden pozmeňujúci návrh za druhým, a je tu aj vládny návrh, ktorý nás čaká o desať bodov neskôr, podľa môjho názoru svedčí o chaose, akým sa celý tento zákon predkladá. To, čo predložil pôvodne pán poslanec Fronc, to je jedna štvrtina z toho, čo je teraz predložené tu. Pritom je to poslanecký návrh, ktorý, povedzme, v dobrej viere chcel vyriešiť to, čo napadol Ústavný súd. No ale teraz sa tu prilepujú ďalšie a ďalšie veci, a to, dovolím si povedať, dosť zásadné, ktoré menia aj názor možno celej filozofie, ako pristupovať k vysokoškolskému vzdelávaniu. A to sa nedá urobiť, nehnevajte sa, pán kolega Beblavý, jedným pozmeňujúcim návrhom, druhým, tak, potom ho zrušíme, lebo je súbežný. Potom vy dáte pozmeňujúci, ktorý je uznesením vlády na 100 % to isté. Tiež to tu je ako pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúce návrhy sú o 90 % možno vyššie, ako bol pôvodný poslanecký návrh. No takto sa robí zásadná legislatíva?

Vážený pán kolega, ak hovoríte, že vaším cieľom je plošné zavedenie spoplatnenia celého vysokého školstva, tak si musíte uvedomiť aj to B, čo to môže spôsobiť. No môže to spôsobiť to, že naozaj žiaci, mladí ľudia, ktorí sú schopní absolvovať vysokú školu, vzhľadom na to, že nie sú schopní si zabezpečiť finančné prostriedky, tak sa k tomuto vzdelaniu nedostanú. A to je najhoršie, čo môže byť. Pokiaľ sa toto neodstráni, tak nemôžeme si dovoliť spoplatniť školstvo, pretože inak narobíme také škody, ktoré tu nikto nedá dohromady.
Hovoríte o férovosti. Ja sa vás chce opýtať, čo je férové na tom, že na jednej univerzite, na jednej fakulte, na jednom študijnom odbore, na jednom študijnom programe jeden študent bude platiť a druhý študent platiť nebude za ten istý obsah, za tú istú úroveň prednášok. Čo je na tom korektné? Čo je na tom spravodlivé? Takže nie je to spravodlivé a zavádzame diskrimináciu. A to 10 % prospechových štipendií nevyrieši. Čo tých 90 %? Prospechové štipendiá aj dnes si predsa alokovali jednotlivé vysoké školy. To je na úrovni vysokých škôl. Ale ak teraz rozširujeme aj túto možnosť na externé štúdium, tak povedzme, že nech je to tých 10 % ako-tak, pretože nepokryje celé štipendium celé náklady, čo tých 90 %? Hovorí sa, že áno, že keď sa spoplatní, že musí byť vyššia kvalita. Externé štúdium má vyššiu kvalitu? Toto rozhodnutie zabezpečí vyššiu kvalitu externého štúdia? A vyhovárate sa na to, že Ústavný súd toto zakázal. To nie je pravda. Ústavný súd nepovedal, že externé štúdium nesmie byť dotované štátom. To nepovedal. Čiže podľa mňa ide jednoducho o zneužitie rozhodnutia Ústavného súdu. A tých 10 % považujem za P. R. riešenie, ktoré nerieši podstatu problému.

Priznávam sa, že toto mi naozaj nedošlo.