Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vždy keď vzniká niečo nové, tak sa nastoľuje otázka, čo bolo na tom starom zlé, prečo treba veci meniť a čo sa tým sleduje. Hneď na úvod si dovolím povedať, že to, čo je uvedené v dôvodovej správe k tomuto zákonu, je ďaleko od skutočnosti a od toho, o čo pri tejto novele zákona o používaní jazykov národnostných menšín v skutočnosti ide.
O tom, že práva národnostných menšín na Slovensku sú nadštandardné, nepochybuje nikto. Veď nikto sa na to ani nesťažuje, otázkou teda je, prečo vlastne vznikla táto novela a prečo táto vláda akceptuje neustále sa zvyšujúce nároky maďarskej národnostnej menšiny, či už ide školský zákona alebo o zákon o štátnom jazyku a teraz o tento nový zákon o používaní jazykov národnostných menšín, pričom je každému jasné, že ide iba o maďarskú národnostnú menšinu.
Myslím si, že každému je jasné aj to, že pri otázke, prečo sa neustále stupňujú nároky maďarskej národnostnej menšiny, si treba uvedomiť najmä súvislosti a časový súlad so zmenami, ktoré sa dejú v Maďarsku. Pýtam si, či je náhodou, že maďarská národnostná menšina predkladá svoje zvýšené nároky práve v čase, keď maďarská vláda vytáča do vývrtky alebo úžasu či zhrozenia takmer celú demokratickú a kultúrnu Európu, keď maďarská vláda ignorantským spôsobom zasahuje do právnych, demokratických systémov susedných štátov vrátane Slovenska, keď maďarská vláda nedementuje exteritoriálne účinky tzv. základného zákona Maďarska. Kto zo súčasnej vlády analyzoval alebo sa aspoň zamýšľal na týmito súvislosťami? Obávam sa, že aj v rámci vlastných káuz nikto.
No nie je to po prvý raz, keď pravicová vláda z dôvodu udržania sa pri moci ustupuje politickým predstaviteľom maďarskej národnostnej menšiny, ktorí prekladajú svoje požiadavky voči vláde vždy nátlakovým spôsobom.
Spomeňme si napr. na Selyeho univerzitu. Prečo a načo vlastne vznikla škola na etnickom základe, čo odporuje celému nezávislému akademickému vzdelávaciemu systému? Ten na celom svete takéto niečo nepozná. A prečo je to hneď rovno univerzita? Už pri jej vzniku sme tvrdili, že táto škola na univerzitu nemá predpoklady a že nech sa ide postupným spôsobom (teda odborná vysoká škola, vysoká škola a univerzita). Akreditačná komisia pritom akreditovala iba jeden študijný program a ostatné zamietla. Ale silou politickej moci rovno vznikla univerzita, a to na etnickom základe, opakujem, opäť bez splnenia podmienok. V minulom roku po komplexnej akreditácii sa ukázala skutočnosť, že táto vysoká škola sa pohybovala niekde medzi odbornou vysokou školou a vysokou školou. Teda aj po piatich alebo šiestich rokoch sa ukázalo, že nie je univerzitou a nespĺňa predpoklady na univerzitu. Takže sme mali pravdu už vtedy, keď sme toto napádali a keď sme tvrdili, že ide o etnickú vysokú školu, ktorá má uvedený slovenský jazyk ako vyučovací jazyk, ale ten hádam len pre verejnú mienku alebo pre médiá. Pýtam sa dnes: Koľko je tam študijných programov v slovenskom jazyku, snáď okrem jediného študijného programu a to je slovenský jazyk a literatúra, ktorý sa, dúfam, uznáme všetci, po maďarsky učiť nedá? Ani jeden, ani jeden, všetky študijné programy sú tam v maďarskom jazyku.
Druhým príkladom ústupčivosti voči nárokom maďarskej menšiny sú geografické názvy v učebniciach. Pýtam sa, čo je to za logiku, aby oficiálne názvy miest, obcí, riek, hôr, teda názvy, ktoré sú originálne a pre ktoré platia kritériá koordinované Organizáciou Spojených národov, boli až v zátvorke za nejakým vžitými či zaužívanými názvami, ktorých absolútna väčšina vznikla v časoch Uhorska počas maďarizácie Slovenska, kedy sa všetky slovenské názvy museli preložiť do maďarského jazyka. A takéto názvy máme dnes v učebniciach.
Vžité a zaužívané geografické názvy sa však objavujú aj v predloženej novele zákona. Rozširujú sa už aj na označenia v odborných publikáciách, v prostriedkoch masovej komunikácie, úradnej činnosti verejnej správy, všade. A ešte je tam pridané doslovne letisko či prístav, železničná stanica, autobusová stanica. Pýtam sa: Načo majú byť označené názvy staníc, prístavov a letísk aj maďarskom jazyku? To ak by náhodou nevedeli naši spoluobčania maďarskej národnosti vystúpiť z vlaku, v prístave z lode alebo na letisku z lietadla? Toto je to, čo má zvýšiť komfort občanov maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku?
Ďalej sa v novele hovorí: „Nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach sa môžu uvádzať okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny,“ teda bez obmedzenia. Pýtam sa úprimne: To aj na pomníkoch slovenských dejateľov, ako je Anton Bernolák, Jozef Miloslav Hurban či Milan Rastislav Štefánik, budú maďarské názvy? Zákon to umožňuje.
Otázkou je aj to, kto bude vlastne kontrolovať tieto vžité alebo zaužívané názvy, ktoré budú uvedené na Slovensku prakticky všade. Pokiaľ vieme, tieto názvy sú stopäťdesiat, dvesto rokov staré a časť z nich aj uráža Slovákov. Kto bude ten, kto bude evidovať alebo spravovať tieto názvy, aby si tu naozaj niekto nevymýšľal názvy, aké chce, umiestnil ich v podstate, kde chce. A takáto benevolencia, si dovolím povedať, nie je nikde na svete.
Novinkou je aj označenie informácií o možnosti používania jazyka menšiny v sídle orgánu verejnej správy na viditeľnom mieste. Ak budete mať v zákone, že orgány verejnej správy musia komunikovať písomne, a teraz ste pridali slovo ústne, opýtam sa, načo je ešte dôležité toto označovať a všade to musí visieť.
Za extrémnu požiadavku stupňovania nárokov považujem aj to, že v podstate dvojstupňovým spôsobom ste zaviedli do zákona možnosť ústne úradovať v ústnom styku na úrovni obcí povinne a na území dokonca celého Slovenska pri súhlase štátneho úradníka. Myslím si, že táto požiadavka vám troška ušla a nedomýšľate, aké vlastne budú z toho dôsledky a o čo v skutočnosti ide, keď každý bude mať možnosť na území celého Slovenska si vyžadovať ústnu komunikáciu v jazyku národnostnej menšiny.
Takisto si myslím, že požadovať, aby príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, kde platia predsa len iné pravidlá a určitá disciplína a príkazy, diskutovali v jazyku národnostnej menšiny, myslím, takisto je neadekvátne.
Ak si teda zhrnieme všetky tieto požiadavky, tak sa pýtam: Kedy vlastne občan maďarskej národnostnej menšiny ešte bude môcť používať slovenský jazyk? Doma to asi nebude. Pokiaľ ide o školu, áno, presadili sme aj napriek vtedajšiemu odporu Strany maďarskej koalície, že počet hodín slovenského jazyka a maďarského jazyka bude rovnaký od piatich po siedmich hodinách v týždni, ale všetky ostatné predmety sa už učia v jazyku národnostnej menšiny a aj všetky ostatné stretnutia sa uskutočňujú v tomto jazyku. Na strednej škole je tých hodín ešte menej, no a v prípade Selyeho univerzity už stačí len maďarský jazyk. Ak sa k tomu prijmú zmeny v rámci tejto novely a možnosti komunikovať ústne na celom území Slovenska, no tak už potom nikde štátny jazyk nezaznie. Totiž nebude mať kde zaznieť. Takže používať štátny jazyk nebude treba. A pýtam sa potom: Aká bude motivácia mladých ľudí národnostných menšín vlastne sa učiť štátny jazyk, slovenský jazyk, keď im ho nebude treba? A odvolávam sa aj na Európsku chartu regionálnych a menšinových jazykov, kde sa hovorí, že možnosť vzdelávať sa v materinskom jazyku byť musí, ale nie na úkor štátneho jazyka. Ale my zavádzame také pomery, že štátny jazyk je absolútne nepotrebný. Pýtam sa aj predstaviteľov strany maďarskej národnostnej menšiny: Nemáte strach, že sa vaši ľudia odcudzia na Slovensku, keď budú používať mladé generácie od materskej škôlky, všade sa bude používať iba jazyk národnostnej menšiny? Nebojíte sa tých dôsledkov, ktoré vzniknú z toho, že teraz sa tu snažíte demokratickým spôsobom vybojovať, aby sa rozprávalo iba po maďarsky na celom území Slovenska? Alebo vám ide o to, aby na Slovensku vznikol druhý štátny jazyk? A táto novela vám to umožňuje. A vy to veľmi dobre viete. Škoda je to, že si to neuvedomuje súčasná vláda, pretože som presvedčený, že ak tento zákon prejde, tak strana Most – Híd má odrobené na celé funkčné obdobie. Stačí si potom už len počkať na dvojaké občianstvo, volebné právo a cieľ je splnený. Opäť sme bližšie k vytúženej autonómii. A dovolím si povedať, že po tomto návrhu zákona ona tu obsahovo už aj bude. Preto pevne verím, že vládna koalícia sa nakoniec predsa len zobudí a túto novelu odmietne, neverím tomu, ale aspoň dúfam. Ďakujem pekne.
