Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka vlády, vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, skúsim od politologických úvah a vízií k veci.
Opoziční poslanci, citujem, "sú presvedčení, že predsedníčka vlády Slovenskej republiky zlyhala profesionálne aj morálne, a žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky, aby v zmysle príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky vyslovila Ivete Radičovej pre neschopnosť nedôveru". Koniec citátu. Tak znie posledná veta odôvodnenia podania predloženého návrhu. Skúsme sa pozrieť na tieto dôvody bližšie.
Iveta Radičová zlyhala profesionálne, inými slovami, nevie viesť vládu Slovenskej republiky. Čo to znamená? Chýba jej dostatok vedomostí, schopností, manažérskych zručností? Alebo ju ministri nepočúvajú? Aká je predstava poslancov, ktorí podali návrh na jej odvolanie? Aký má byť predseda vlády?
Zoberme si napríklad najdlhšie úradujúceho predsedu vlády z 90. rokov Vladimíra Mečiara. Môžeme ho považovať očami dnešných opozičných poslancov za profesionála? Svojimi maniermi spôsobil medzinárodnú izoláciu Slovenska, zablokoval jeho prijatie do Severoatlantickej aliancie a len málo chýbalo, aby sa to isté nestalo aj v prípade včlenenia Slovenska do Európskej únie. V roku 1998, keď odovzdával vládu, jeho poslušný minister financií zadlžil štát tak, že mu banky boli ochotné požičiavať už len na 30-percentné úroky a kolabujúce banky veštili rozpad celého hospodárstva.
Zoberme si vládu Roberta Fica z predchádzajúceho funkčného obdobia. Svojím postavením silného premiéra pripomínal Vladimíra Mečiara. Bol profesionál? Dokázal viesť vládu tohto štátu? Je poslušnosť ministrov premiérovi znakom profesionálneho riadenia? Ukázalo sa, že určite nie. Jeho minister financií poslušne počúval všetky pokyny svojho šéfa. Asi mu preto premiér odpustil kamarátske styky s finančnými skupinami, výlety na more. Práve po jednom z takýchto výletov, keď ho novinári prichytili na výletnej jachte, si tieto finančné skupiny akoby náhodou zarobili v špekuláciách na výhodnom kurze výmeny slovenskej koruny na euro. Vraj mali vynikajúcu intuíciu, aký bude kurz stanovený. Nemyslím si, že čítali zo sklenenej gule, skôr mali informácie priamo zo zdroja a minister mohol, minister Počiatek mohol ostať na svojom mieste, len po niekoľkých chabých pokusoch sa predsedovi vlády, keď po niekoľkých slabých pokusoch sa predsedovi vlády neodvážil odporovať.
A tak sa napríklad vyhodili peniaze na dotovanie nenásytných štátnych podnikov, len aby sa akože udržala zamestnanosť. Robert Fico so svojím zborom ministrov bol taký profesionál, že dokázal zadlžovať Slovensko pri dvojcifernom hospodárskom raste. Namiesto toho, aby pokračoval v procese ozdravovania štátnych financií rozbehnutom pred rokom 2006, v podmienkach vysokej hospodárskej aktivity nasledujúcej po predchádzajúcich hlbokých reformách zvolil si grécku cestu a pomocou svojho ministra financií veselo plytval ďalej.
Ešteže prišla svetová hospodárska kríza, aby sa bolo na čo vyhovárať. Veď to nie on, ale svet robí chyby. Dokonca sa vyhováral aj na vtedajšiu opozíciu, ktorá mu hádzala akože polená pod nohy. A vieme dobre, že opozícia nemohla nijako ovplyvniť kroky vlády.
Neobídem ani vlády Mikuláša Dzurindu a použijem na ne rovnaký meter. Prvá i druhá, podobne, ako je to teraz, mala pestré zloženie. Riadiť takéto vlády si vyžaduje ozajstný fortieľ. Je to niečo úplne iné, ako keď mám ako premiér vo svojej koalícii len malé strany do počtu, ktoré majú predo mnou prirodzený rešpekt, lebo čísla nepustia.
Napriek týmto komplikáciám sa podaril prvej Dzurindovej širokospektrálnej vláde husársky kúsok, keď zastavila pád Slovenska do ekonomickej priepasti, ozdravila verejné financie, zreformovala chorý bankový systém. Nie menšie úspechy boli v zahraničnej politike, keď dokázala dostať Slovensko do Severoatlantickej aliancie a dobehla štáty ašpirujúce v prvej vlne na vstup do Európskej únie a napokon sa tam s nimi aj dostala.
Druhá Dzurindova vláda vykonala také odvážne reformy, o ktorých sa Robertovi Ficovi či Jánovi Slotovi môže len snívať. To zvýšilo konkurencieschopnosť Slovenska v Európe, podnietilo ekonomické aktivity a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov, na čom sa zviezla Ficova vláda a pokrytecky to považovala za samozrejmosť, či dokonca za svoju zásluhu. Znakom oboch Dzurindových vlád bola autonómia ministrov, ale nie samoúčelná. Minister mal aj zodpovednosť za svoj rezort a každý personalista v súkromnej firme vie, že dobrý vrcholový manažér je ten, kto dokáže riadiť ľudí, ale ponechá im priestor na aktivitu, ale ak robia chyby, volá po zodpovednosti.
Toto vyznávajú predsedovia vlád, ktoré riadili alebo riadia štát z SDKÚ - DS. Toto je spôsob zmýšľania, presvedčenia a v tomto sa odlišujú od populistov, ktorí v prvom rade vidia osobný prospech a popularitu. Ak im na ne niekto siaha, bez milosti sa ho zbavia. Ba radšej sa presadia na posty podriadených ľudí, ktorí sa im nebudú priečiť. Takýto spôsob riadenia vedie na jednej strane k rastu moci vrcholového manažéra a na druhej strane k úpadku inštitúcie, ktorú vedie. Toto nie je cesta, ktorou by sa vydal predseda vlády z SDKÚ a Iveta Radičová nie je výnimkou.
Ivete Radičovej opoziční poslanci vyčítajú neschopnosť, že jej vláda nedokáže prijímať dôležité ekonomické, sociálne a finančné rozhodnutia. Páni poslanci, stačí si pozrieť programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa počíta s nutnosťou prijímania dôležitých rozhodnutí, a vláda podľa neho aj postupuje. Postupuje podľa dokumentu, ktorý je uchopiteľný a kontrolovateľný. A len si ho skúste porovnať s tým, čo vytvorila predchádzajúca vláda. Samé vágne záväzky a zbožné priania, ktorých plnenie bolo pochopiteľne ťažko sledovať.
Ak vyčítate Ivete Radičovej, že za jej premiérovania sa znižujú reálne mzdy, nie ste na správnej adrese. Pozrite sa, čo sa udialo s verejnými financiami počas predchádzajúceho obdobia vlády Roberta Fica a tam hľadajte príčinu. Znovu opakujem, hospodárstvo rástlo rekordnými číslami, a napriek tomu sme vyrábali nové dlhy. Nikdy v histórii nemal štátny rozpočet také vysoké príjmy, a predsa ich bolo málo.
Ak by ostala pri moci Ficova vláda aj v nasledujúcom období a ak by pokračovala v takomto hospodárení, čo je veľmi pravdepodobné, som presvedčený, že Európska menová únia by sa dnes netrápila najviac Gréckom, Írskom, Portugalskom a ďalšími krajinami, ale bolo by tam aj Slovensko.
A pozrite sa, čo sa dnes deje napríklad v Grécku. To sa s nepatrným dočasným poklesom reálnych miezd na Slovensku nedá ani zďaleka porovnať. Ak tvrdíte, že Slovensko sa dnes stále viac zadlžuje, máte pravdu. Nuž ale stredoškolský študent si vie ľahko spočítať, že umorovanie rozšafnej politiky sa prejavuje s určitým oneskorením. Dôležité je, aby sa dynamika dlhu znižovala a aby sme dospeli k cieľu, že Slovensko bude čoskoro hospodáriť s vyrovnaným či prebytkovým rozpočtom.
Páni poslanci, ak je váš zámer zastaviť zadlžovanie štátu úprimný, potom budem rád, keď pomôžete prijať ústavný zákon o dlhovej brzde. Máme ho zakomponovaný do programového vyhlásenia a onedlho o ňom budeme rokovať v Národnej rade. To je cesta k stabilnému rastu reálnych miezd.
Druhý bod obžaloby Ivety Radičovej spočíva v údajnom morálnom zlyhaní. Je to nový argument, ktorý sa v parlamente často neobjavuje, ale som rád, že sa konečne začína spomínať, lebo sa zdá, že naša spoločnosť má naozaj problémy s morálkou. Svoj postoj k morálke mohol Robert Fico prezentovať počas predchádzajúcej vlády viackrát. Ivete Radičovej vyčíta korupciu a stranícky klientelizmus, pritom pre smietku v oku blížneho nevidí brvno vo vlastnom. Radičová mohla pochybiť, že si nesprávne vybrala poradcu, ale pozrite sa, čo sa stalo, keď skrslo podozrenie? Sama začala konať, aby sa dal priestor na vyvodenie prípadnej zodpovednosti.
Na porovnanie začrime do nedávnej minulosti, keď sa objavili podozrenia, že emisné povolenky sa predávali z ministerstva životného prostredia za zlomkové sumy. A pozor, teraz nehovoríme o tisícoch, ale o miliónoch eur. Ako reagoval predseda vlády? Najskôr strčil hlavu do piesku a potom vyvodzoval akúsi politickú zodpovednosť voči ministrovi z koaličnej strany, ktorej takto okrem iného ubral nejaké percentá v predvolebných prieskumoch. Kde bola morálka? A kde je dnes?
Robert Fico je prvý podpísaný pod odvolávaním Ivety Radičovej. On, ktorý nedokázal vykonať nič, keď sa tento štát oberal o desiatky miliónov eur. A keď už aktéri tohto činu spravili tak, aby neboli právne dostihnuteľní, veď sami sa chválili o tom v tlači, prečo potom neapeloval na morálku? Prečo sám neodstúpil, keď sa mu také niečo prevalilo kabinetom?
Tento štát netrpí tým, že by nemal pravidlá, ale tým, že sa pravidlá nedodržujú. Iveta Radičová nerobí nič iné, len ľpie na dodržiavaní pravidiel. To nie je nemorálne. Naopak, to je najsprávnejšie, čo môže robiť. Ak pravidlá nedodržiava človek, ktorý sa dostal hoc do jej blízkeho tímu spolupracovníkov, musí počítať s tým, že bude voči nemu rovnako tvrdá, ako ku komukoľvek inému.
Nezanedbateľným efektom takéhoto prístupu je priaznivý dopad na verejné zdroje. Ak sa podarilo daňovému úradu prenajať si budovu v Košiciach za sumu takmer o polovicu nižšiu, ako mal dostať favorit ministerstva financií za vlády Roberta Fica, potom je to veľký úspech, hoci v tomto prípade iba o, v úvodzovkách, o stotisíce eur. Ak sa však takýto prístup používa v ďalších oblastiach, úspory, či lepšie povedané, neplytvanie sa šplhajú do stoviek miliónov eur.
A okrem iných len sa pozrime na cestné stavby. Diaľnica pri Prešove či most v Trenčíne budú postavené tiež takmer o polovicu lacnejšie, ako plánoval minister predchádzajúceho premiéra. Ako vidieť, byť dôsledný sa oplatí.
Premiérka a súčasná vláda je jednoducho iná ako tá predchádzajúca, aj v morálnom, aj v profesionálnom vybavení.
A preto mi dovoľte, aby som za klub SDKÚ - DS skonštatoval, že klub jednoznačne a jednomyseľne podporuje premiérku vlády Slovenskej republiky Ivetu Radičovú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
