Videokanál poslanca

Dobrý deň. Vážený pán poslanec, dovoľte mi, aby som odpovedal na Vašu otázku. Projekt znižovania administratívneho zaťaženia podnikania sa začal realizovať na základe Akčného programu znižovania administratívnej záťaže podnikania v Slovenskej republike v rokoch 2007 až 2012. Ten schválila vláda pod predsedníctvom Roberta Fica svojím uznesením č. 833/2007. V tomto materiáli k tomuto uzneseniu boli stanovené tri základné ciele.
Po prvé, pripraviť nástroje a definovať podmienky pre meranie administratívneho zaťaženia v Slovenskej republike. Po druhé, kvantifikovať administratívne zaťaženie v Slovenskej republike a po tretie vypracovať opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia a hlavne zabezpečiť ich implementáciu tak, aby bol splnený záväzok Slovenskej republiky voči Európskej komisii, zníženie administratívneho zaťaženia do roku 2012 o 25 %. V súvislosti so stanovenými cieľmi vláda Slovenskej republiky schválila v rozpočtovej kapitole ministerstva hospodárstva finančné prostriedky vo výške 3 mil. EUR. V rokoch 2009 a v priebehu roka 2010, kým som prevzal vedenie rezortu hospodárstva sa uskutočnili prvé dve etapy merania. V rámci nich bolo posudzovaných spolu 48 zákonov Slovenskej republiky. Analytické kapacity boli zabezpečované externými zdrojmi a už v tom období vládou schválené finančné prostriedky boli plne vyčerpané. Tento dokument však neobsahuje výstupy, ktoré by pre našu vládu boli dostatočné pre splnenie úloh z uznesenia vlády č. 833. Napr. veľká časť administratívneho zaťaženia podnikania, nevyplýva len zo zákonov samotných, ale aj z podzákonných noriem, vyhlášok a regulácií. Ako typický príklad môžem uviesť zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ku ktorému bolo schválených ďalších 10 podzákonných noriem zavádzajúcich podstatne viac regulácií ako samotný zákon. Týmito sa však predchádzajúce vedenie rezortu nezaoberalo.
Zdôrazňujem pri tom, že cieľom projektu malo byť nielen zmapovať hlavné zákony, ale aj podzákonné normy, ako sú vyhlášky a nariadenia vlády, ktoré sú hlavným zdrojom regulácií a administratívneho zaťaženia. Ako nové vedenie ministerstva sme začali podnikať kroky, ktoré by nám teda umožnili naozaj objektívne a úplne zmapovať administratívne zaťaženie podnikania na Slovensku. To sa podľa odhadov Európskej komisie z minulosti pohybuje niekde na úrovni 3 až 4 % hrubého domáceho produktu.
Ministerstvo hospodárstva tak dnes, aj v súlade s novým programovým vyhlásením vlády finalizuje merania a v súčasnosti k hlavným 12 zákonom, ktoré zavádzajú najviac regulácií, zmapovalo aj podzákonné normy. Skúsenosti zo zahraničia, z krajín, kde majú s odstraňovaním byrokracie najväčšie úspechy, pritom hovoria, že až 80 % všetkej záťaže má zdroj v 20 najdôležitejších zákonoch a podzákonných normách.
Po dokončení úplného a objektívneho merania administratívnej záťaže bude ďalším krokom príprava opatrení a legislatívnych návrhov. Našim ambicióznym cieľom, ktorý je premietnutý aj v programovom vyhlásení vlády, je administratívnu záťaž znížiť o viac než požaduje Brusel, čiže do konca volebného obdobia o viac než 25 %. Výsledky meraní sú už dnes priebežne aplikované do pripravovaných novelizácií zákonov, napr. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákonníka práce a ďalších zákonov. Spolupracujeme pri tom aj s ďalšími rezortami, napríklad na úrovni Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, fungujú pracovné skupiny, ktoré sa zaoberajú práve návrhmi zmien v spomínaných pracovnoprávnych predpisoch, a to aj za účasti expertov ministerstva hospodárstva.
Ako ďalší krok do konca roka plánujem sfunkčniť Radu pre podnikateľské prostredie, poradný orgán ministerstva, ktorý v posledných rokoch takmer nezasadal a nebol využívaný. Pravidelne komunikujeme so zástupcami odborov i zamestnávateľov, zbierame inšpirácie a podnety zo všetkých strán. Jedine komplexný prístup nám môže pomôcť naplniť náš ambiciózny cieľ a programové vyhlásenie.
Vážený pán poslanec, dúfam, že vás moja odpoveď uspokojila. Chcem Vás ubezpečiť, že hlavnej priorite môjho ministerstva, ktorú som deklaroval pri svojom nástupe do funkcie, skvalitňovanie podnikateľského prostredia venujem a venujeme náležitú pozornosť.
Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane jednej a niektorými krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva na druhej strane je medzinárodná dohoda, s podpísaním ktorej vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas už v roku 2009, pričom súčasne splnomocnila veľvyslanca, stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri Európskej únii na podpis dohody s výhradou ratifikácie s tým, že po podpise bude dohoda opätovne predložená vláde Slovenskej republiky a následne Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s jej ratifikáciou. Túto dohodu uzavrelo Európske spoločenstvo s krajinami Juhoafrického rozvojového spoločenstva, ide o tzv. zoskupenie SADC, a to konkrétne so štátmi Botswana, Lesotho, Mozambik, Namíbia, Svazijsko. Podľa partnerskej dohody medzi Európskym spoločenstvom a krajinami Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti, podpísanej 23. júna 2000, sa zmluvné strany dohodli na uzavretí nových obchodných dohôd o hospodárskom partnerstve, a to do konca roka 2007.
Tieto dohody by mali zabezpečiť dlhodobý rozvoj, hospodársky rast, znižovanie chudoby a integráciu krajín Afriky, karibskej a tichooceánskej oblasti do globálnej ekonomiky. Dočasná dohoda, ktorá bola uzatvorená ako medzistupeň k plnohodnotnej dohode o hospodárskom partnerstve so všetkými krajinami zoskupenia SADC a ku ktorej rokovania prebiehajúce už niekoľko rokov neboli doposiaľ ukončené, má výrazný rozvojový aspekt a umožňuje týmto štátom, ktoré patria medzi najmenej rozvinuté krajiny sveta, zjednodušený prístup na trhy Európskej únie.
Dohoda obsahuje ustanovenia o colných a necolných opatreniach, nástrojoch na ochranu obchodu, uľahčenie colného a obchodného styku, technických prekážkach obchodu, sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach, bežných platbách a pohybe kapitálu, ako aj ustanovenia o rozvojovej spolupráci a inštitucionálne ustanovenia. Dohoda je bilaterálnou medzinárodnou prezidentskou zmluvou, medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky sa pred jej ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Na jej vykonanie nie je potrebný zákon.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem.

Ďakujem vám, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Vypracovanie návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2005 Z. z. o orgánoch štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov, ktorý predkladá Ministerstvo hospodárstva a výstavby Slovenskej republiky vyplynul zo skúseností z doterajšieho uplatňovania výkonu štátnej správy vo veciach drogových prekurzorov. Cieľom predloženého návrhu zákona je prijať opatrenia, ktoré by zamedzili zneužívaniu určených látok obsiahnutých vo voľne predajných liekoch bez toho, aby sa obmedzila možnosť ich dostupnosti pre pacientov, ktorí trpia príslušnými syndrómami. Návrhom zákona ministerstvo hospodárstva a výstavby zároveň rieši slabé stránky v oblasti registrácie prevádzkovateľov využívajúcich určené látky kategórie 2 na legálne účely, pri rigoróznom uplatňovaní ustanovení príslušných nariadení Európskeho spoločenstva a zároveň rozširuje oblasť pre udeľovanie pokuty za správne delikty, pri ktorých nie je podozrenie na priame nelegálne zneužitie určených látok na výrobu omamných a psychotropných látok a precizuje možnosti získavania údajov o určených látkach potrebných na zamedzenie ich nelegálneho použitia. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu. Ďakujem.

Takže, otváram ešte raz rozpravu k danému zákonu.

Ja by som len veľmi krátko chcel poďakovať všetkým zúčastneným poslancom v rozprave za predložené pozmeňujúce návrhy. Všetky pozmeňujúce návrhy boli konzultované s ministerstvom hospodárstva a výstavby. Ministerstvo hospodárstva a výstavby súhlasí s predloženými pozmeňujúcimi návrhmi jednotlivých poslancov a.. (Hlasy v rokovacej sále.) Čo je? Nič. Aha. A teda odporúča poslancom schváliť. Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktorý bol vypracovaný v súlade s § 8a zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého sa od 1. januára 2011 môžu poskytovať dotácie len na základe zákona, a to v rozsahu spôsobom a za podmienok k nim ustanovených. Poskytovanie dotácií na rozvoj bývania, ktoré patria medzi rozhodujúce ekonomické nástroje podpory bývania, s ktorými sa pre ďalšie obdobie uvažuje aj v koncepcii štátnej bytovej politiky sú v súčasnosti upravené len výnosom bývalého ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Na základe uvedeného bol v súlade s už spomenutým § 8a vypracovaný návrh zákona, ktorý upravuje rozsah, podmienky a spôsob poskytovania dotácií pre vybrané oblasti, ktorými sú: oblasť obstarania nájomných bytov, oblasť obstarania technickej vybavenosti a oblasť odstránenia systémových porúch bytových domov.
Keďže ide o dotácie, poskytovanie ktorých je overené praxou, stanovenie podmienok na ich získanie a tiež stanovenie ich rozsahu vychádza zo zaužívaného systému. V záujme zefektívnenia vynakladania verejných prostriedkov v predloženom návrhu zákona sú navrhnuté aj niektoré zmeny. Zásadnou zmenou je, že dotáciu možno poskytnúť len na obstaranie nájomných bytov a ich priemerná plocha nepresiahne 60 metrov štvorcových a pri technickej vybavenosti sa upúšťa od takej podpory, ktorá podporuje výstavbu a užívanie rodinných domov. Do návrhu bol premietnutý tiež zámer vlády riešiť následky živelných udalostí. V súlade s týmto zámerom bude ministerstvo hospodárstva a výstavby povinné zabezpečovať finančné prostriedky až do výšky 7 % rozpočtu vyčleneného na účely podľa § 3, ktoré bude slúžiť na riešenie následkov týchto udalostí. Zámerom predloženého návrhu je tiež vymedziť pojem sociálne bývanie, ktorým sa uplatňujú podporné nástroje rozvoja bývania, a to aj z pohľadu európskej legislatívy. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Pani poslankyňa, plne s vami súhlasím. Ochrana životného prostredia a ochrana bezpečnosti životov občanov, ich majetku je našou prvoradou prioritou. Ale ja by som veľmi nerád predbiehal, lebo v súčasti naozaj ministerstvo hospodárstva nedisponuje touto informáciou, ktorou disponujete vy, a preto to považujem v tejto chvíli zatiaľ iba za špekuláciu. 
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, mojou odpoveďou na vašu otázku je to, že na základe poznatkov, ktoré som ako minister hospodárstva a výstavby získal, že v najbližšom období s ťažbou uránu na území Slovenskej republiky neuvažujeme. K tomuto názoru som dospel na základe skutočnosti, že podľa zákona a platnej legislatívy Slovenskej republiky o ochrane a využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon v znení neskorších predpisov, na použitie technológie kyanidového lúhovania, alebo na použitie technológií pri otvárke, príprave, dobývaní, úprave, zušľachťovaní rádioaktívnych nerastov a pri likvidácii a sanácii banských diel spojených s dobývaním rádioaktívnych nerastov je nevyhnutné povolenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. 
Toto povolenie je však možné vydať iba po splnení zákonom stanovených podmienok a súhlasných vyjadrení dotknutých subjektov, ktorými sú aj obce, bezprostredne susediace s obcou v katastri, ktorej sa s ťažbou uránu uvažuje. Rovnako sú potrebné aj súhlasné stanoviská príslušného vyššieho územného celku.
Chcel by som teda ubezpečiť vás, a tak isto obyvateľov dotknutých obcí, že nemusia mať žiadny strach z ťažby uránu na Slovensku. 
Podľa informácií, ktoré máme, sa v súčasnosti robí len prieskum ložísk uránových rúd. Ja osobne som presvedčený, že v blízkej budúcnosti k žiadnej ťažbe uránu na Slovensku nepríde. Ďakujem.