Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi aspoň v krátkosti zareagovať na niektoré z tých argumentov, ktoré tu odzneli v rozprave.
Pán poslanec Lazár zdôraznil, že účelom tohto zákona bolo kontrolovať predstavenstvo. Ja sa chcem spýtať: Kontrolovať predstavenstvo, za akým účelom, za účelom toho, že si nevie robiť svoju robotu poriadne, za to ho musí kontrolovať valná hromada? Predstavenstvo je predsa výkonný orgán spoločnosti a jeho úlohou je riadiť spoločnosť a robiť rozhodnutia v mene akcionárov. Tento zákon, ktorý navrhujeme zrušiť, je účelový a je zlý z viacerých dôvodov.
Chcel by som možno ešte v krátkosti reagovať aj na pána poslanca Jahnátka, ktorý hovoril o tom, že ani jeden štát si nepustí cenovú politiku z rúk. Nuž, pán Jahnátek, možno len vy, Robert Fico a nejakí ďalší uverili tomu, že štát rozhoduje o cenách energií, že štát rozhoduje o cenách tovarov a služieb a možno aj o cenách mrazených kurčiat v Tescu. Vo vyspelých ekonomikách o cenách statkov rozhoduje trh, a nie politici, chvála pánubohu. Ďakujem. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností, predkladám do prvého čítania s cieľom upraviť postup pri podávaní cenových návrhov obchodnými spoločnosťami a iných návrhov v cenovom konaní podľa § 14 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach tak, že po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z. bude možné pri podávaní cenových návrhov postupovať bez podmienky schváliť návrh valným zhromaždením spoločnosti. Doposiaľ platný zákon č. 429/2008 Z. z. totiž podanie cenového návrhu uskutočnením valného zhromaždenia podmieňuje.
Nový postup pri podávaní cenových návrhov po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z. umožní obchodným spoločnostiam pri podávaní cenových návrhov postupovať v súlade s rozhodnutím predstavenstva spoločnosti, čim dôjde k odstráneniu zvýšenej administratívnej záťaže pre tieto podnikateľské subjekty. A tiež dôjde k zníženiu nákladov obchodných spoločností v prípade, že disponujú väčším množstvom minoritných akcionárov. A v konečnom dôsledku dôjde k zlepšeniu podnikateľského prostredia.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie ani na zamestnanie, ani na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, nezakladá nárok na rozpočet existujúcich štátnych fondov, nemá priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva a dopad na životné prostredie, materiál bude mať pozitívny vplyv na tvorbu a rozvoj podnikateľského prostredia.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o ochrane spotrebiteľa pri poskytovaní niektorých služieb cestovného ruchu a o zmene a doplnení niektorých zákonov ministerstvo hospodárstva zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/122 Európskeho spoločenstva o ochrane spotrebiteľov do právneho poriadku Slovenskej republiky, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene. Zároveň rieši požiadavky praxe v oblasti cestovného ruchu a vytvára spoločný právny rámec na jednotnom trhu Európskej únie. Zároveň ruší doteraz existujúcu právnu úpravu v § 55 až § 60 Občianskeho zákonníka obsahujúcu len zmluvu o striedavom užívaní nehnuteľností, tzv. zmluvu o timeshare, ktorá nedokázala reagovať na všetky novovzniknuté situácie v rýchlo sa vyvíjajúcej oblasti cestovného ruchu. A zároveň ustanovuje Slovenskú obchodnú inšpekciu ako orgán dohľadu nad dodržiavaním tohto zákona. Podľa doterajšej právnej úpravy v Občianskom zákonníku mohol vo veciach ochrany spotrebiteľských práv pri zmluvách o timeshare postupovať iba súd.
Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Európskej únie, čo prispeje k posilneniu dôvery a právnej istote spotrebiteľov a predávajúcich najmä v oblasti cestovného ruchu.
Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona a ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Takže už som okrem ministra hospodárstva aj ministrom spravodajstva. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o zrušení zákona č. 140/2010 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, vypracovalo ministerstvo hospodárstva v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala zrušiť tie právne normy, ktoré majú snahu nesystémovo regulovať trhové prostredie, a tak ovplyvňovať výsledok dobrovoľných dohôd. Cieľom zákona č. 140/2010 Z. z. bola snaha dosiahnuť vyváženie obchodných vzťahov medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, a tak odstrániť diskriminačný prístup a neprimerané obchodné praktiky v týchto vzťahoch. Očakávané ciele však predmetný zákon nenaplnil z dôvodu širokej dispozitívnosti v normatívnej úprave obchodných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku a právnych úkonov v obchodnom záväzkovom práve vôbec.
Na základe faktu, že jedným z nosných princípov normatívnej právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov je aj princíp zmluvnej slobody, ktorý sa opiera o všeobecnú zásadu, že súkromnoprávne subjekty majú oprávnenie samostatne rozhodovať o svojom právnom postavení, sa predmetný zákon javí ako neefektívny. I keď pre okruh obchodných záväzkových vzťahov je sloboda v určení obsahu zmluvy daná, platia isté zákonné obmedzenia, ktoré neumožňujú, aby dohodnutý obsah zmluvy bol v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka nedovolený, najmä ak by obsahom záväzku malo byť zakázané plnenie alebo ak by obsah zmluvy bol v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka.
Na základe uvedených faktov ministerstvo hospodárstva predkladá návrh na zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Kontrolu zahraničného obchodu s tovarom a technológiami, ktoré sa používajú najmä na civilné účely, ale môžu byť použité aj na vojenské účely, majú jednotlivé krajiny upravenú osobitnými právnymi predpismi. Národný kontrolný režim na úseku tovaru a technológií dvojakého použitia bol v Slovenskej republike vytvorený už na začiatku deväťdesiatych rokov. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie bola kontrola obchodu s tovarom dvojakého použitia uskutočňovaná v plnom súlade s nariadením Rady Európskeho spoločenstva č. 1334/2000. Činnosti, ktoré nariadenie Rady ponechávajú na právomoc členských štátov, alebo členské štáty splnomocňujú k ich vykonaniu, sú obsiahnuté v súčasnosti v platnom zákone č. 21/2007 Z. z. o tovare a technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V auguste roku 2009 nadobudlo účinnosť nové nariadenie Rady Európskeho spoločenstva č. 428/2009 položiek, stanovujúce režim spoločenstva na kontrolu vývozov prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím, ktoré prinieslo niektoré zmeny na úseku obchodovania s položkami s dvojakým použitím.
V dôsledku tejto skutočnosti ministerstvo hospodárstva pristúpilo k vypracovaniu novej právnej normy, návrhu zákona o položkách s dvojakým použitím, ktorým sa komplexne upravuje postup udeľovania povolení v oblasti obchodu s položkami s dvojakým použitím, vymedzujú sa kompetencie príslušných orgánov štátnej správy v tejto oblasti, ďalej sa stanovujú povinnosti vývozcov, vlastníkov a iných užívateľov pri nakladaní s položkami s dvojakým použitím, upravujú sa podmienky sprostredkovateľskej služby, vydania dovozného certifikátu, poskytovania technickej pomoci, ako aj podmienky prepravy položiek v rámci členských štátov Európskej únie a ktorým sa tiež upravuje výkon kontroly dodržiavania tohto zákona a vymedzujú sa sankcie za zistené porušenia, odstupňované podľa závažnosti. Predložený návrh zákona súčasne reaguje na poznatky aplikačnej praxe, čím sa odstraňujú nedostatky v doteraz platnej legislatíve, upravujúcej túto oblasť.
Predloženým návrhom ministerstvo hospodárstva takisto ruší doteraz platný zákon č. 21/2007 Z. z. o tovare, technológiách dvojakého použitia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a výnos Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 1/2007, ktorým sa ustanovujú vzory žiadostí o individuálne vývozné povolenie, globálne vývozné povolenie, povolenia na sprostredkovateľskú činnosť, medzinárodný dovozný certifikát pre tovar dvojakého použitia. Vzhľadom k tomu, že vzory týchto žiadostí s výnimkou medzinárodného dovozného certifikátu sú súčasťou nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 428/2009 predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zároveň je kompatibilný s činnosťou medzinárodných kontrolných režimov, ktorých ciele a princípy Slovenská republika uznáva, ako aj s právnou úpravou platnou v Európskej únii.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh sa predkladá na základe ustanovenia čl. 86 písm. h) a písm. k) Ústavy Slovenskej republiky. Cieľom materiálu je aktualizácia vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch NATO a EÚ, národných podporných prvkov pri vojenských veliteľstvách NATO a vo vojenských štruktúrach NATO a Európskej únie.
Uvedené vojenské zastúpenie vzala na vedomie Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1 846 z 23. septembra 2005. Týmto uznesením Národná rada Slovenskej republiky zároveň vyhlásila súhlas s vyslaním príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do týchto štruktúr.
Predložený návrh reaguje na zmeny jednotlivých štruktúr v rámci NATO a Európskej únie, v ktorých pôsobia príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, konkrétne vymedzuje niektoré štruktúry s presnými názvami, sídlom ich pôsobenia a dopĺňa možnosť pôsobenia v nových štruktúrach.
Navrhovanou aktualizáciou sa nemení celkový mandátový počet vojenského zastúpenia v týchto štruktúrach, v ktorých je v súčastnosti a predpokladá sa aj naďalej reálne obsadených sedemdesiatštyri pozícií.
Schválením predmetného materiálu sa nemení počet a výška výdavkov realizovaných v rámci kapitoly, rozpočtu kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky, pričom v roku 2010 predstavuje rozpočet vojenského zastúpenia Slovenskej republiky celkom sumu 6 857 343 eur. Predložený materiál bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a v Zahraničnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste schválili predložený návrh. Ďakujem.

Dobré ráno. Vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážený pán podpredseda, predkladám vám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2005 Z. z. o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov.
Jedným z cieľov navrhovanej úpravy je vytvoriť pre vojenské, územné vojenské správy možnosť vykonávať odvody registrovaných občanov v čase vojny a vojnového stavu na jednom mieste v kraji alebo v jednotlivých obvodoch podľa trvalého pobytu registrovaných občanov.
Novým spôsobom sa navrhuje upraviť povinnosť oznamovať údaje o zdravotne ťažko postihnutých občanoch s cieľom spresniť evidencie osôb, ktoré môžu byť určené na doplnenie ozbrojených síl.
Ďalej sa navrhuje upraviť rozsah odbornej prípravy vojakov v zálohe zaradených do aktívnych záloh tak, aby bola zohľadnená vojenská odbornosť týchto vojakov. Zákon o brannej povinnosti sa navrhuje doplniť aj o iné správne delikty, na základe čoho budú územné vojenské správy sankcionovať zamestnávateľov za nesplnenie oznamovacej povinnosti týkajúcej sa oslobodenia zamestnancov od výkonu mimoriadnej služby. V náväznosti na navrhované zmeny zákona o brannej povinnosti sa navrhujú aj zmeny a doplnenie zákona o alternatívnej službe v čase vojny a vojnového stavu.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie návrhu zákona a jeho postúpenie na ďalšie prerokovanie vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, zaujať aspoň krátke stanovisko k pánom poslancom. Z rozpravy k pánovi Pavlisovi sa nebudem vyjadrovať, ja som vôbec nepochopil vlastne, čo to pán Pavlis rieši, pretože návrh zákona rieši úplne inú podstatu.
K pánovi Jahnátkovi by som sa veľmi krátko vyjadril týmto spôsobom. Pán, vážený poslanec, vládny návrh zákona nerieši nijakým spôsobom dobu uskladňovania ropy a ropných produktov, čiže to som veľmi nepochopil. Vládny zákon rieši zabezpečovanie financovania tvorby núdzových zásob ropy a ropných produktov. O tom je tento návrh zákona.
Navrhovaný zákon považujeme za spravodlivejší ako doterajší systém, pretože je adresnejší a náklady na tvorbu týchto núdzových zásob budú znášať tí, ktorí tieto produkty v prvom rade využívajú, to znamená, že ich nebudú znášať všetci občania Slovenskej republiky. V tom je podstata toho zákona.
Ďalšia podstata toho zákona spočíva v tom, že budeme tvoriť tento príspevok na mimorozpočtovom účte Správy štátnych hmotných rezerv. V návrhu zákona je napísané, že bude príjmom štátneho rozpočtu, ale je určený vyslovene na tvorbu týchto núdzových zásob. Je to napísané v návrhu zákona, takže k tomuto by som sa možno viac nevyjadroval.
Vzhľadom na to, teda, že vo vašom vystúpení nezaznel z môjho pohľadu ani jeden relevantný argument, nevidím najmenší dôvod, prečo by poslanci nemali s navrhovaným vládnym návrhom zákona súhlasiť a hlasovať za.
Ďakujem veľmi pekne.

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách v znení neskorších predpisov.
Dôvodom na predloženie tohto návrhu bola okrem naliehavej potreby ozdravenia verejných financií potreba systémovo riešiť zabezpečenie financovania tvorby a ochraňovania núdzových zásob ropy a ropných výrobkov. Aj keď problematiku núdzových zásob v súčasnosti upravuje zákon č. 170/2001 Z. z. o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov v súlade so smernicou Rady 2006/67 Európskeho spoločenstva, výdavky súvisiace s vytváraním, ochranou a správou štátnych hmotných rezerv rieši zákon č. 82/1994 Z. z. o štátnych hmotných rezervách.
Tento zákon stanovuje, že sa tieto výdavky hradia zo štátneho rozpočtu. Správe rezerv, ale už aj v predošlých rokoch, na tento účel potrebné finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu neboli prideľované, a preto bola nútená výdavky na nákup financovania, skladovania, ochraňovania a obmeny štátnych hmotných rezerv kryť najmä zo svojho mimorozpočtového bežného účtu určeného na vykrývanie platieb súvisiacich s obmenami a zámenami zásob štátnych hmotných rezerv a ďalších bežných výdajov.
Doterajší model financovania núdzových zásob nie je pre správu rezerv pre ďalšie obdobie udržateľný. Správa rezerv už nedisponuje žiadnymi rezervami, s ktorými by mohol byť napĺňaný mimorozpočtový účet, a tým kryté náklady spojené s tvorbou a ochraňovaním núdzových zásob ropy a ropných výrobkov.
Touto novelou zákona správa rezerv navrhuje financovanie núdzových zásob ropy a ropných výrobkov riešiť systémovo, a to prostredníctvom výberu príspevku, ktorý má byť príjmom štátneho rozpočtu. Príspevok pritom bude neziskový, nakoľko takto získané finančné prostriedky budú slúžiť výlučne na financovanie tvorby a ochrany núdzových zásob.
Navrhovaný model vychádza z podobných modelov už zavedených v zahraničí, ale zohľadňuje podmienky platné pre Slovenskú republiku. Nespornými výhodami navrhovaného modelu financovania núdzových zásob je jeho transparentnosť, nezávislosť na verejných zdrojoch, ako aj určitá objektívnosť, keďže na jeho financovaní sa budú podieľať najmä tí, ktorí budú môcť tento systém v čase krízy aj najviac využívať, teda koneční spotrebitelia.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Stratégia Európa 2020 potvrdila v oblasti obnoviteľných zdrojov energie na úrovni Európskej únie dosiahnutie 20-percentného podielu obnoviteľných zdrojov energie na svojej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020. Tento cieľ sa má dosiahnuť prostredníctvom záväzných národných cieľov pre jednotlivé členské krajiny. V záujme dosiahnutia týchto cieľov je každý členský štát povinný dodržiavať orientačnú trajektóriu vedúcu k dosiahnutiu záväzných národných cieľov. Preto v zmysle požiadavky smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vypracovalo Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie. Tento bol 6. októbra tohto roka schválený vládou Slovenskej republiky.
V Národnom akčnom pláne pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie sa stanovili aj čiastkové ciele pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie spotrebovanej v doprave a v sektore výroby elektriny, tepla a chladu v roku 2020. Zároveň sa zohľadnili vplyvy iných opatrení a politík súvisiacich s energetickou efektívnosťou na konečnú energetickú spotrebu. V akčnom pláne sú navrhnuté primerané opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie stanovených cieľov. Dôležitou súčasťou tohto dokumentu sú opatrenia zamerané na rozvoj existujúcich zdrojov biomasy a využívanie nových zdrojov biomasy na rôzne použitie. Tieto opatrenia boli spracované v úzkej súčinnosti s rezortom pôdohospodárstva. Preto predstavujú aj významné synergické efekty pre samotný agrosektor v rámci využívania obnoviteľných zdrojov energie.
Slovenská republika má povinnosť zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v pomere ku hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,7 % v roku 2005 na 14 % v roku 2020. V Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky sa vláda zaviazala, že podporí využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie s ohľadom na predpokladané obdobie životnosti daného zariadenia a dlhodobú návratnosť investícií. Pri projekcii využívania obnoviteľných zdrojov energie bude zohľadnený princíp minimalizácie nákladov pri integrovanom prístupe s cieľom využívania obnoviteľných zdrojov energie a zníženia emisií skleníkových plynov. Prioritou budú technológie, ktorých využitie vedie k cenám energií blízkym trhovým, s ohľadom na únosnú konečnú cenu energie. Tieto ciele a priority plne zohľadňuje aj vládou schválený Národný akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov energie.
Podľa projekcie v národnom akčnom pláne Slovenská republika svoj záväzný cieľ naplní. Navyše oproti množstvu uvedeného v orientačnej trajektórii môže časť energie z obnoviteľných zdrojov preniesť do iných členských štátov, z čoho Slovenská republika môže v budúcnosti aj profitovať. Prioritou v rámci obnoviteľných zdrojov je biomasa, ktorej využívanie dokáže cenovo v mnohých prípadoch konkurovať fosílnym palivám. Zvyšovanie jej využívania, energetické úspory, ako aj využitie geotermálnej a slnečnej energie vo výrobe tepla povedie k zníženiu spotreby zemného plynu pri vykurovaní.
Ale, ak hovoríme o využívaní obnoviteľných zdrojov na výrobu elektriny, musíme upozorniť aj na určité riziká, ktoré vyplývajú z povahy energetických zdrojov. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa vyznačuje značnou fluktuáciou výroby, ktorá negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrizačnej sústavy. Rizikom je aj významné zvýšenie koncových cien elektriny, nakoľko podpora výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike je založená na výkupnej cene elektriny, ktorú výrobcovia dostávajú za vyrobenú elektrinu. Výkupná cena elektriny zo slnečnej energie, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako trhová cena komodity, sa významne premieta do koncovej ceny elektriny. Z pohľadu podpory obnoviteľných zdrojov energie prioritou je aj budovanie vodných elektrární a vyššie využitie zostávajúceho hydroenergetického potenciálu, čo môže byť jedno z preventívnych opatrení pred povodňami. Preto je zámerom ministerstva hospodárstva aj podpora malých vodných elektrární a zosúladiť to s plánmi na protipovodňovú ochranu obyvateľstva.
Slovenská republika sa chce sústrediť aj na podporu využívania zušľachteného druhu bioplynu a biometánu. Legislatívne už boli vytvorené určité podmienky pre túto podporu. Príkladom je umožniť prednostný prístup biometánu do plynárenskej distribučnej siete a jeho distribúciu, ako aj poskytnúť podporu výrobcovi elektriny z biometánu. V oblasti biopalív sa očakáva významný nárast biopalív druhej generácie, a to okolo roku 2020, čo s postupným uvádzaním elektromobilov na trh po roku 2015 značne prispeje k splneniu 10-percentného cieľa obnoviteľných zdrojov energie v doprave.
Je potrebné pripomenúť, že rast cien fosílnych neobnoviteľných palív, ktorého odrazom bola najvyššie dosiahnutá cena ropy v polovici roka 2008, posunul biomasu ako energetickú alternatívu do centra ekonomickej a politickej pozornosti, pričom v sektore tepla bol v posledných rokoch zaznamenaný značný nárast jej využívania. Uvedené dáva predpoklad, že aj v najbližších rokoch bude biomasa najviac využívaný obnoviteľný zdroj energie. Preto je reálne očakávanie, že využívanie obnoviteľných zdrojov energie sa v sektore výroby tepla zdvojnásobí, a tak prispeje významnou mierou k dosiahnutiu 14 % cieľa Slovenskej republiky v roku 2020.
Vážený pán poslanec, na záver by som ešte chcel uviesť, že mojím cieľom je ustanoviť pravidlá, ktoré v rozumnej miere môžu a pomôžu postupne naplniť záväzok Slovenska v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, a to bez výrazných vplyvov ako na ceny pre koncového odberateľa, tak aj na stabilitu elektrizačnej sústavy. Zároveň budú zohľadňovať vhodnú štruktúru obnoviteľných zdrojov na Slovensku z hľadiska prírodných, národohospodárskych a energetických potrieb.
Ďakujem za pozornosť.