Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo súbor viac ako sto opatrení pod pracovným názvom Singapur, ktorého cieľom je výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Tento materiál s oficiálnym názvom "Návrh politiky vlády Slovenskej republiky na zlepšenie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike" bol včera schválený vládou Slovenskej republiky. Musím konštatovať,...
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky pripravilo súbor viac ako sto opatrení pod pracovným názvom Singapur, ktorého cieľom je výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Tento materiál s oficiálnym názvom "Návrh politiky vlády Slovenskej republiky na zlepšenie podnikateľského prostredia v Slovenskej republike" bol včera schválený vládou Slovenskej republiky. Musím konštatovať, že sa netvoril ľahko, napriek tomu, že sme o každom jednotlivom opatrení osobitne rokovali s dotknutými rezortmi či centrálnymi inštitúciami. V medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstvo obdržalo 51 zásadných pripomienok. Logika vecí bola jednoduchá. Ak chceme znížiť administratívnu záťaž, zjednodušiť systém či rôzne administratívne postupy, odoberáme tým prácu úradníkom. Každý úrad alebo úradník potrebuje dokazovať svoju opodstatnenosť. Rezistencia voči opatreniam na úradoch je teda vysoká. Ja sa len môžem poďakovať svojím kolegom ministrom, že záležitosť zlepšovania podnikateľského prostredia si zobrali za svoju prioritu, takisto ako ja a pomohli rozpory odstrániť. Toľko krátke priblíženie toho, čo sa dialo.
Opatrenia v samotnom materiáli sú rozdelené do troch základných okruhov. Prvé z nich tvoria krátkodobé opatrenia zamerané na podstatné zlepšenie podnikateľského prostredia v porovnaní s inými krajinami a vyslanie akéhosi signálu, že túto tému berieme naozaj vážne. Medzi tieto opatrenia patria napríklad - skrátenie lehoty na vydanie živnosti z piatich dní na tri dni, skrátenie lehoty registrového súdu na zápis spoločnosti do obchodného registra z piatich dní na dva dni, zmena lehoty na odoslanie oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu zo strany registrového súdu takisto na dva dni, alebo napríklad ponechanie základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným ako možnosti a nie ako povinnosti.
Viem takisto, že k týmto opatreniam bola diskusia, či sú vôbec potrebné a u takzvanej jednoeurovej spoločnosti sa ozývajú hlasy, že je to vytváranie predpolia pre podvody. Vieme, že realita je iná. Kto chce robiť podvody, dokáže si zohnať 5 tisíc eur na základné imanie a toto ho naozaj neodradí. To sa v súčasnosti nakoniec ani nemusí reálne zložiť, stačí prehlásenie o vklade do pokladne a existuje množstvo ďalších spôsobov, ako túto povinnosť elegantne obísť. Nám ide v prípade týchto opatrení o to, aby ľudia dostali signál, že ich štát podporuje v podnikaní. Malé a stredné podniky vytvárajú 60 až 70 % pracovných miest, takže im chceme povedať, že si to vážime a že im nemienime klásť prekážky na začiatku podnikania. Naopak, chceme ich ako táto vláda všemožne pri tom podporovať.
Medzi krátkodobými opatreniami je napríklad aj povinnosť stavebného úradu, to je obce, vydať územné rozhodnutie do 30 dní bez možnosti predĺženia tejto lehoty. A ak termín nie je dodržaný, potom má žiadateľ právo na vrátenie správneho poplatku. Návrh ide do dôsledkov a predpokladá takisto aj zosobnenie vráteného správneho poplatku, a to znížením pohyblivej časti odmeny štatutára, teda primátora alebo starostu. Uvedomujeme si, že v správnom konaní je najčastejším porušovateľom zákona štát. Za porušovanie nikto nenesie zodpovednosť a nie sú uplatňované žiadne sankcie. Včera bola o tomto opatrení na zasadnutí vlády asi najdlhšia rozprava. Nakoniec sme došli k záveru, že toto ustanovenie budeme uplatňovať v oveľa širšom rozsahu, než len pri spomínanom stavebnom zákone.
Druhý okruh obsahuje strednodobé opatrenia vyplývajúce zo záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii, kde sme sa zaviazali k znižovaniu administratívnych bariér do konca roka 2012. Cieľom tejto spoločnej európskej iniciatívy je znížiť do konca roka 2012 administratívnu záťaž o 25 percent. Administratívna záťaž bola analýzou ministerstva hospodárstva vyčíslená na 3 % HDP, teda na takmer 2 miliardy eur ročne. Rezort hospodárstva nikdy nedisponoval takouto veľkou sumou na priamu podporu podnikateľov, napríklad na stimuly, inovácie alebo regionálny rozvoj. Veríme, že ak podnikateľom ušetríme ročne takúto sumu a rozumne nastavíme napríklad motiváciu na inovácie, potom sa to časom zákonite prejaví a prinesie pozitívne efekty aj v ekonomike.
Z množstva strednodobých opatrení si dovolím spomenúť iba niektoré. Chceme vykonať analýzu kompetencií pracovnej zdravotnej služby s cieľom zníženia jej finančného administratívneho zaťaženia. Chceme vypustiť povinnosť vyhotovovať akceptačný list v prípade prestupovania poistencov medzi DSS-kami; zjednodušiť tlačivá na prihlasovanie pohľadávok do konkurzu a poskytnúť k nim podrobné vysvetlivky; vytvoriť vizuálne prehľadnejší formulár daňového priznania, umožniť jeho kompletné elektronické vyplnenie a odoslanie; v súvislosti s registračnými povinnosťami zabezpečiť, aby podnikateľské subjekty boli povinné poskytovať údaje len jednorazovo a nie opakovane rôznym úradom; vytvoriť potrebnú informačno-technologickú podporu tak, aby bolo v maximálnej miere zabezpečené predvyplnenie formulárov využitím zdieľania údajov medzi jednotlivými úradmi; v súvislosti so spotrebnou daňou z minerálneho oleja vytvoriť komplexné portálové riešenie náležitostí vyžadovaných od podnikateľských subjektov; zabezpečiť vypracovanie manuálu, ktorý by jednoznačne interpretoval zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja a ďalšie.
Väčšina týchto opatrení je nejakým spôsobom spojená s elektronizáciou verejnej správy a zapadá do iniciatív, ako sú i-Health, i-government, Unitas a podobne. Podstatné pre rozvoj hospodárstva je, že to vedie k jednotnému spoločnému cieľu, a to je uľahčenie života podnikateľom a občanom Slovenska.
Tretí okruh opatrení zahŕňa najmä opatrenia navrhnuté na základe konzultácií s podnikateľskými zväzmi a združeniami, z ktorých vyberám niektoré. Napríklad zaviesť používanie jednotného identifikátora pre podnikateľov v registroch verejnej správy, vypracovať návrhy opatrení na zlepšenie prístupu k elektronickému podpisu, k rozšíreniu a k zefektívneniu jeho využívania, zmeniť kritérium z piatich na deväť zamestnancov, od počtu ktorých by spoločnosť musela poveriť zodpovednú osobu dohľadom nad ochranou osobných údajov, doplniť kataster nehnuteľností o ceny nehnuteľností uvádzaných vo verejných a iných listinách predložených na zápis do katastra, pri dovoze tovaru z tretích krajín nemusieť platiť DPH a clo a čakať tri mesiace na vratku, umožniť vydávanie elektronických výpisov z listu vlastníctva, vytvoriť platformu najmä pre malých a stredných podnikateľov pre overovanie bonity zmluvných partnerov, umožniť elektronické nahlásenie živnosti vrátane úhrady správneho poplatku a ďalšie.
Možno sa zdajú byť tieto opatrenia na prvý pohľad čiastkové a nesúrodé, podstatné sú však dva faktory. Po prvé, každé z týchto opatrení je nepochybne zlepšením podnikateľského prostredia. A po druhé, sú výsledkom efektívnej a praktickej komunikácie s predstaviteľmi podnikateľov.
Pozitívne na tom je, že okrem toho, že komunikácia s odbornou verejnosťou je súčasťou každého odporúčania OECD aj Európskej únie, že sú to názory z praxe, ktoré politici či úradníci od zeleného stola ťažko získajú. Proces komunikácie bude štandardným a permanentným nástrojom v celom projekte Singapur alebo, ak chcete, v politike zlepšovania podnikateľského prostredia. Z tejto komunikácie s podnikateľmi a podnikateľskými zväzmi a združeniami máme pripravený zásobník ďalších vyše 200 opatrení, ktoré triedime, sumarizujeme a budeme vyhodnocovať ich dopady. Ďalšie postupne prichádzajú a my sa pripravujeme a pripravujeme systém na ich hodnotenie.
Na ministerstve sme takisto v rámci svojej vnútornej organizačnej štruktúry vytvorili samostatnú analytickú jednotku, takzvaný inštitút hospodárskych analýz, ktorý zodpovedá za prípravu ex ante a ex post analýz jednotlivých regulácií, zameranie administratívnych nákladov a záťaže podnikateľského prostredia a za predkladanie návrhov na ich zníženie. Chcel by som zdôrazniť, že prvých sto opatrení je iba začiatkom a my budeme vo vyhodnocovaní dopadov či už existujúcej, alebo prijímanej legislatívy dôsledne pokračovať. Doteraz to bola viac-menej formálna záležitosť. My meníme prístup a takisto meníme pohľad na vec. Pre nás je stav podnikateľského prostredia skutočne kľúčovou prioritou.
Táto iniciatíva je iba začiatkom dlhej cesty za prosperitou, ale najdôležitejšie je začať. Ak budeme pokračovať v tomto procese, sme presvedčení, že môžeme dôjsť do cieľa a urobiť zo Slovenska krajinu, ktorá bude mať najatraktívnejšie podnikateľské prostredie v strednej a východnej Európe a som presvedčený o tom, že to je reálny cieľ.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
