Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Som rád, že kolegovia, pán poslanec Raši a pani poslankyňa Gabániová, nás už poinformovali o stanoviskách Slovenskej lekárskej komory, Slovenskej lekárnickej komory. To by mi tak ani nevadilo, ale poinformovali nás aj o stanoviskách všetkých lobistov, ktorí sú proti tomuto zákonu.
Hneď na úvod chcem uistiť pána poslanca Rašiho, že na rozdiel od iných pánov poslancov Národnej rady, ktorí tu s nami sedia, nevlastním žiadnu lekáreň ani distribučnú firmu, takže sa môžem veľmi slobodne vyjadriť k tomuto zákonu.
Hneď na úvod chcem povedať, že máme pred sebou dva návrhy zákonov, ktoré komplexne upravujú problematiku liekovej politiky a ktoré považujem za dobre a profesionálne pripravené. O zákone o rozsahu bude neskôr v rozprave hovoriť môj kolega pán poslanec Markovič, ja sa chcem teraz venovať novému zákonu o lieku. Chcem vás ale ešte predtým upozorniť, že tieto dva zákony nie je možné čítať oddelene, ale vo vzájomnom kontexte. Len tak je možné porozumieť koncepcii liekovej politiky, ktorú presadzuje a vlastne dnešným dňom prinieslo do Národnej rady ministerstvo zdravotníctva.
Hneď na úvod chcem povedať, že máme pred sebou nový zákon o lieku, novú "140-tku", keď to chcete v starej nomenklatúre. A chcem sa poďakovať všetkým, ktorí na ministerstve zdravotníctva pracovali na tomto zákone. Opakovane sme už niekoľko rokov volali po tom, že je potrebné schváliť nový zákon o lieku, pretože opakované novely "140-tky" ju natoľko zneprehľadnili, že naozaj bol veľký problém sa zorientovať v tom, čo vlastne platí a čo neplatí a jednotlivé ustanovenia boli často protichodné a nejednoznačné.
Rád by som sa tiež vyjadril k niektorým z hlavných zmien, ktoré prináša táto novela oproti súčasnému legislatívnemu stavu. Jednak je to to, čo nazval pán poslanec Raši legalizáciou sietí lekární a jak to volá aj Slovenská lekárnická komora, no tak, volajme to už týmto názvom. Teda k legalizácii sietí lekární. Existencia sietí lekárni je dnes realitou, či sa nám to páči, alebo sa nám nepáči. Návrh zákona len reaguje na túto situáciu a zjednodušuje niektoré zbytočné bariéry, ktoré komplikujú, ale nebránia vzniku sieťových lekární. Dnes je potrebné na každú lekáreň a jej pobočku založiť samostatnú eseročku. Situácia je taká, že ministerstvo zdravotníctva ani samosprávne kraje, ktoré vydávajú povolenia na vytvorenie lekárne, nedokážu kontrolovať siete lekární. To, že budú tieto siete v rámci jednotlivých samosprávnych krajov legalizované, umožní ich kontrolu. To je všetko. O to tu ide. Všetko ostatné je strašenie, všetko ostatné je agenda lobistov, ktorým sa jednoducho nepáči to, že sa pomenujú veci tak, ako v reále, v praxi existujú. Keď sa predchádzajúcej vláde nepáčilo to, že existujú siete lekární na Slovensku, mohla zmeniť legislatívu a vymyslieť model, aby siete lekární na Slovensku neexistovali. Vláda na to mala štyri roky, neurobila nič. Teraz o tom možno tárať, môžeme sa tomu venovať, môžeme sa nad tým pohoršovať, ale čo je jednoduchšie: Mať jasný prehlad o tom, koľko je sieťových lekární, akej siete, kto je za to zodpovedný a vedieť postihnúť celú sieť, ak nedodrží niečo v rámci správnej praxe, alebo sa tváriť, že siete u nás neexistujú? Mimochodom je ich 17 percent. Takže, keď sa 83 % lekárnikov, ktorí nie sú tzv. sieťovými lekárnikmi, obáva týchto 17 %, vyvoláva to u mňa trošku taký úsmev.
Ďalšou zmenou, ktorú prináša novela zákona, je zavedenie vernostného systému v lekárni. Teda, dobrovoľné poskytovanie zliav a výhod pacientov v lekárni. Lekáreň môže zaviesť vernostný systém buď na základe uzatvorenej zmluvy s príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo len formou oznámenia poisťovni. Lekáreň však naďalej nebude môcť poskytovať zľavy v naturáliách alebo vyplácať peniaze pacientom v hotovosti. Zľavy a výhody vernostného systému môžu mať len formu zľavy z ceny súčasného alebo budúceho nákupu. Lekáreň musí pri poskytnutí zľavy poistencom zároveň poskytnúť zľavu aj jeho zdravotnej poisťovni, a to najmenej vo výške 50 % poskytovanej zľavy. Ide o návrh, ktorý je veľmi podobný môjmu pozmeňovaciemu návrhu z jesene minulého roka, pre ktorý pán prezident potom vrátil zákon 581, kde sa novelizoval aj zákon 140. Oceňujem, že ministerstvo zdravotníctva si osvojilo tento návrh a ešte ho vylepšilo. Jednak odstránilo všetky tie dôvody a námietky pána prezidenta, pre ktoré pán prezident vrátil novelu zákona päť-osem-jedna do Národnej rady v decembri minulého roku, a jednak vylepšuje aj podiel zo zľavy, ktorú dostáva pacient.
Viete, odkedy diskutujeme o vernostnom systéme, prešli sme troma možnými alternatívami. Ten môj prvý návrh, s ktorým som prišiel na jeseň, bol taký, aby celú zľavu, ktorú poskytne lekáreň, dostal pacient. Ten druhý, pre ktorý, ktorý bol schválený v Národnej rade a ktorý nakoniec nebol pri opätovnom prerokovaní schválený, keď pán prezident vrátil zákon, hovoril o tom, že sa táto zľava rozdelí v rovnakom pomere medzi zdravotnú poisťovňu a pacienta, ak je pomer úhrady na cene lieku. Tu tretiu alternatívu navrhuje teraz ministerstvo zdravotníctva - 50 na 50, keď to zjednoduším. Dámy a páni, tak si vyberte už, ktorú chcete. Viete, teraz argumentovať, že bola lepšia jednotka ako dvojka, keď je navrhnutá dvojka, potom že bola lepšia trojka ako jednotka, nepovažujem za korektné. Môžeme to zmeniť, kľudne, v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom. Nepovažujem to totižto vôbec za najdôležitejšie.
Viete, povedzme si otvorene, o čo ide vo vernostnom systéme. Tí, ktorí ho nechcú, ide im o to, že chcú mať väčší zisk v tej lekárni. A som prekvapený, že práve strana SMER háji vyššie zisky v lekárňach. A to ma naozaj prekvapuje. Lebo tu sme si akosi vymenili pozície. To, čo som počúval predchádzajúce štyri roky a čo ešte aj asi budeme počúvať v tejto Národnej rade pri prerokúvaní zákona 581, je, že zlá pravicová koalícia je za zisky v zdravotníctve a dobrotivá ľavicová opozícia, tej ide vždy o človeka, tá je proti ziskom. No, ale tu sme sa nejak vymenili, alebo čo?
Tak chcete, aby mali lekárne vyššie zisky? Alebo chcete, aby pacient menej doplácal? Ja chcem, aby pacient menej doplácal. Stojím za tým statočne, hrdo a budem za tým stáť, aj keď znovu neschválite vernostný systém. Donesiem ho znovu a znovu do Národnej rady, koľkokrát len chcete, pretože cieľom tejto vlády je, aby pacient doplácal v zdravotníctve menej. Aj prostredníctvom toho, aby mu lekárnik mohol dať zľavu. Nemusí ju dať, nemusí ju dať, ale môže. A ja sa pýtam, keď tretina lekární na Slovensku zľavy poskytovať chce, to im chceme legislatívou brániť v tom? Vy chcete naozaj brániť lekárnikovi dať zľavu? Prečo? Aby tí, ktorí nechcú dávať zľavu, mali vyššie zisky? Ale potom si to povedzme otvorene, či chcú poslanci Národnej rady chrániť zisky lekárnikov, alebo chcú, aby pacient doplácal menej. Ja som za to, aby pacient doplácal menej, a verím, že nás bude sedemdesiatšesť tentokrát v Národnej rade.
A teraz prichádzam, myslím, ku kľúčovému ustanoveniu nového zákona o lieku, ktorým je predpisovanie liekov a zdravotníckych pomôcok, tzv. generická preskripcia liekov, teda predpisovanie liekov názvom účinnej látky. Chcem povedať, že táto generická preskripcia sa týka len liekov, ktoré sú plne alebo čiastočne hradené zo zdravotného poistenia, neobsahujú omamné alebo psychotropné látky a sú uvedené v prílohe zákona s tým, že v prílohe zákona je uvedené - 380 rôznych účinných látok.
A ak dovolíte, trošku ten systém popíšem podrobnejšie, lebo odznelo tu už dneska veľa slov, len málo argumentov. A hlavne nevysvetľujeme vôbec ľuďom, ktorí možno nepoznajú tak celý proces pohybu lieku, ako to bude fungovať.
Na úvod treba povedať, že v roku 2005 bola v slovenskej legislatíve ukotvená generická substitúcia a cieľom bolo umožniť poistencom dostať sa ku generickým liekom s nižším doplatkom aj v prípade, ak im lekár predpísal niektorý z drahších liekov na trhu. To znamená, že ak ste mali predpísaný výrobný názov drahšieho lieku na recepte, lekárnika ste sa mohli opýtať, či existuje lacnejší liek s rovnakou účinnou látkou a lekárnik, ak nebola výlučne zakázaná generická substitúcia lekárov na druhej strane receptu, vám takýto liek mohol vydať.
Táto legislatíva platí od roku 2005, platila počas celého štvorročného obdobia. A tak ma nesmierne prekvapuje, že nevadila, nevadila pánovi ministrovi Rašimu. Čo je iné v generickej substitúcii a v generickej preskripcii? Čo je v tom iné? Keď príde pacient s receptom do lekárne, lekár mu predpísal nejaký liek jeho výrobným názvom a dostane iný liek s rovnakou účinnou látkou v rámci procesu generickej substitúcie. Čo je na tom iné, ako keď príde s receptom, kde je napísaná účinná látka a lekárnik mu vydá účinnú látku s najnižším doplatkom? Aký je tam rozdiel?
Ja vám poviem, aký je rozdiel. Že ak prejdeme na model predpisovania účinnej látky tak, ako je navrhnutý v novele zákona o lieku, celý systém sa sprehľadní a aj bude bezpečnejší ako pre pacienta, tak aj pre lekára, pretože lekár bude o celom procese informovaný. Dnes o generickej substitúcii nebol informovaný. A zaujímavé, že to nevadilo za štyri roky ani ministrovi Valentovičovi, ani ministrovi Rašimu. To je zaujímavé.
Generická substitúcia mala jeden problém. V praxi sa často nevyužívala. Aj to je jedným z dôvodov zbytočne vysokých doplatkov pacientov a dôvodom na zmenu legislatívy. Približne 30 % všetkých doplatkov za lieky tvoria tzv. zbytočné doplatky. Keď pacient doplácal za liek, ktorého ekvivalent mohol dostať s nižším doplatkom, resp. bez doplatku. Zavedenie generickej preskripcie je súčasťou programového vyhlásenia vlády z júla minulého roku. Zákon ukladá lekárom povinnosť predpisovať lieky uvedením názvu liečiva s možnosťou doplniť k názvu liečiva aj obchodný názov lieku. Takto je to dnes napísané v zákone a obávam sa, že mnohí moji kolegovia hovoria ešte o predchádzajúcej verzii, ktorá bola uvedená v zákone, kde bolo napísané, že sa predpisuje len účinná látka. Nie, lekár napíše účinnú látku a môže uviesť výrobný názov lieku, teda svoju vlastnú preferenciu, ktorú by rád, ak by ju pacient dostal. Lekárnik je potom v lekárni na základe receptu povinný vydať pacientovi najlacnejší dostupný liek z pohľadu doplatku pacienta okrem prípadu, keď si pacient vyberie iný generický liek s iným doplatkom. Ak lekár považuje z medicínskeho hľadiska výdaj náhradného generického lieku za nevhodný, vyznačí na rubovú stranu lekárskeho predpisu názov liekov, ktoré zakazuje vydať. Do zdravotnej dokumentácie uvedie aj medicínske dôvody zákazu.
Zákon zároveň umožňuje pacientovi odmietnuť vydanie najlacnejšieho generického lieku a výber drahšieho lieku s vyšším doplatkom. Teda, ak lekár povie pacientovi, že predsa len by neodporúčal iný liek ako ten, ktorý on odporúča, jeho výrobným názvom od tej-ktorej konkrétnej firmy, aj keď je tam doplatok o niekoľko eur vyšší, pacient má právo sa rozhodnúť v lekárni. Zdravotné poisťovne budú mať súčasne povinnosť informovať predpisujúceho lekára o tom, aký konkrétny liek bol pacientovi vydaný, a to minimálne jedenkrát mesačne. Takto sa zabezpečí úplná informovanosť v celom preskripčnom cykle. A znovu sa opýtam: Aká bola informovanosť pri generickej substitúcii? Keď to bolo také zlé, prečo ste to nezrušili za štyri roky? Teraz tu tárate o tom. Prečo ste to nezrušili? Prečo ste nezaviedli povinnú informovanosť o generickej substitúcii? Bola možnosť.
Prečo to ale robíme? A na to akosi nikto nereaguje, ani o tom nikto nerozpráva. Lebo existujú aj určité a dosť veľké pozitíva toho, že prejdeme na predpisovanie účinnej látky. Jednak odhad, že pacienti by tak mohli ročne ušetriť až 48 mil. eur, teda 1,5 mld. slovenských korún.
Dámy a páni, táto vláda chce šetriť peňaženku pacienta. Táto vláda nechce, aby pacienti doplácali zbytočne o 30 % viac na doplatkoch za lieky predpísané na recept. Táto vláda chce, aby vo vreckách pacientov zostalo 1,5 mld. slovenských korún alebo necelých 50 mil. eur. To je také zlé? To je také nehumánne? Zahraničné štúdie tiež preukázali, že nižšie doplatky zvýšili compliance pacientov, to znamená, že podiel pacientov, ktorí si vyzdvihli liek v lekárni, bol o 12,6 % vyšší pri pacientoch s lacnejšími generickými liekmi. Pre zdravotné poisťovne bude úprava predstavovať úsporu verejných zdrojov, takže sa očakáva, keďže sa očakáva pokles indukovanej preskripcie. Keď zaviedli povinnú generickú substitúciu v októbri 2002 vo Švédsku, došlo v priebehu nasledujúcich troch rokov k 15-percentnému poklesu cien liekov, ktorý je možné pripísať na vrub generickej substitúcie. V situácii, keď v zdravotníctve zo všetkých strán počúvame, že chýbajú zdroje na investície či mzdy, by bolo hriechom takýto priestor pre úsporu nevyužiť.
Nesmieme zabudnúť ešte na jednu stránku tohto opatrenia, a to jeho protikorupčný rozmer. Farmaceutické firmy stratia dôvod navštevovať a motivovať lekárov, aby predpisovali konkrétny komerčný názov lieku. Pre predpisujúcich lekárov predstavuje generická preskripcia výrazné zjednodušenie. Nemusia si memorovať rôzne obchodné názvy, pod ktorými rôzni výrobcovia predávajú rovnaké liečivo. Budú sa môcť sústrediť na odborné informácie o liekoch a nevenovať sa učeniu nových názvov, sledovaniu dostupnosti alebo ekonomickým dopadom pre pacientov. Zároveň sa tým zvýši bezpečnosť pre pacientov, pretože používanie generického názvu pri predpisovaní znižuje riziko omylov a chýb a vyžaduje si od lekára zapamätanie si menšieho počtu názvov liekov.
Dámy a páni, cieľom generickej preskripcie, teda predpisovania účinnej látky je to, aby sme šetrili peňaženku pacientov, aby pacienti doplácali za lieky menej. To, že rastú doplatky pacientov, mám tu hneď pred sebou v jednej veľmi prehľadnej tabuľke. Keď porovnáme doplatky pacientov v hotovosti do zdravotníctva v období 2005 a 2009, treba povedať, že kým v roku 2005 priemerný občan zaplatil v hotovosti 3 800 korún, teda 125 eur ročne do zdravotníctva, v roku 2009 to bolo už priemerne 215 eur, 6 500 slovenských korún. Kým v roku 2005 zaplatil pacient na doplatkoch za lieky v lekárni, za lieky predpísané na recept, informácia z Národného centra zdravotníckych informácií, 102 mil. eur, teda 3,1 mld. slovenských korún, v roku 2009 to bolo už 159 mil. 933 tis. eur, teda 4,8 mld. slovenských korún.
Dámy a páni zo SMER-u, to vám nevadí, že za vašej vlády rástli doplatky za lieky? Nie ja som si to vymyslel, Národné centrum zdravotníckych informácií. V 2005 doplácali pacienti za lieky predpísané na recept 3,1 mld. slovenských korún. V poslednom celom roku vládnutia druhej Dzurindovej vlády, v poslednom celom roku vládnutia Ficovej vlády to bolo 4,8 mld. slovenských korún. My chceme, aby pacienti doplácali menej. My chceme, aby sme šetrili peňaženku pacienta.
A na záver mi ešte dovoľte odcitovať niekoľko viet z odborných argumentov, ktoré nám dodalo ministerstvo zdravotníctva na výbor pre zdravotníctvo, ktoré sa týkajú fámy, o ktorej tu hovoril aj pán poslanec Raši, ohľadom toho, ako výmena jedného generika za druhé generikum, znovu opakujem, že generická substitúcia je to isté, ale akosi to pánovi poslancovi nevadilo, keď bol minister, ale teda výmena môže ohroziť pacienta, pretože pomocná látka je niečo, čo je neznáme pre lekára, keď predpisuje len účinnú látku, kdežto, keď predpisuje výrobný názov lieku, tak pomocné látky samozrejme pozná.
Chcem povedať, že pomocné látky nemajú terapeutický účinok, uľahčujú výrobu alebo prípravu lieku, jeho podávanie, zlepšujú jeho kvalitu alebo stabilitu a biologickú dostupnosť. Použité pomocné látky v generickom lieku môžu byť rôzne medzi jednotlivými generickými liekmi, ale musia zabezpečiť rovnakú biologickú dostupnosť liečiva z lieku, v každom prípade musia mať skúšky na bioekvivalenciu, pretože akýkoľvek negatívny vplyv na biologickú dostupnosť liečiva z lieku by bol takouto skúškou odhalený a generický liek by nesplnil podmienky registrácie. Toľko o pomocných látkach.
A teraz o alergiách na pomocné látky. Chcem povedať, že alergie na pomocné látky, ktorými nás tu tak veľmi strašia mnohé skupiny, ktoré si neprajú zavedenie generickej preskripcie, sú nesmierne zriedkavé. Alergie na pomocné látky sú tak zriedkavé, že je naozaj potrebné ich doslova hľadať v jednotlivých štatistikách. Vyskytujú sa omnoho menej často než alergie na účinné látky, ktoré sa takisto môžu vyskytnúť. V literatúre existuje len málo popísaných prípadoch alergie na pomocné látky v systémovo podávaných liekoch. Štátny ústav pre kontrolu liečiv Slovenskej republiky je úrad, ktorý zbiera a vyhodnocuje všetky nežiaduce účinky na lieky, ktoré sa na Slovensku používajú. Za sledované obdobie január až apríl 2011 mal ŠÚKL hlásených celkových 210 nežiaducich účinkov, z toho bolo len 26 na generické lieky, z 210 len 26 na generické lieky. Len jeden nežiaduci účinok bol hlásený ako nežiaduci účinok vyvolaný generickou substitúciou. Za celé toto sledované obdobie nebol hlásený žiadny nežiaduci účinok na pomocné látky.
Takže, vážení kolegovia, nestrašme, nezavádzajme. A chcem odporučiť, aby sme si možno menej robili srandu z vysvetľovania odbornej terminológie laickej verejnosti a skôr sa venovali tomu, že viacej študujeme materiály, ktoré sú dostupné, a menej tárame v pléne Národnej rady.
Ďakujem pekne.