Vyskúšam to najskôr. Malo by to držať, ja som si to už skúšal. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík, Richard, predseda NR SR
Nech sa páči, máte slovo.
Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, sme na konci niekoľkodňovej diskusie o novom...
Vyskúšam to najskôr. Malo by to držať, ja som si to už skúšal. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Sulík, Richard, predseda NR SR
Nech sa páči, máte slovo.
Ondruš, Branislav, poslanec NR SR
Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, sme na konci niekoľkodňovej diskusie o novom Zákonníku práce. A sme na konci celej tej diskusie, pretože sme v druhom čítaní, a predpokladám, že zajtra budeme v hlasovaní rozhodovať o jeho podobe na najbližšie volebné obdobie, či už bude trvať dva alebo štyri roky alebo teda ešte tri roky.
Ja som už vo svojom prvom vystúpení v tejto rozprave povedal, že hovoríme o základnej norme pracovného práva, a že je preto nesmierne dôležité, aby sme si uvedomili, čo tento zákon prináša, čo tento zákon znamená a čo tento zákon reguluje.
Požiadal som o možnosť vystúpiť, alebo prihlásil som sa do rozpravy aj ústne preto, aby som mal možnosť zareagovať na viaceré vystúpenia kolegov z vládnej koalície, ktoré tu zazneli počas týchto troch dní debát o Zákonníku práce.
A dovoľte mi, aby som začal tým záverečným, teda vystúpením záverečným predo mnou, vystúpením pána poslanca Kaníka. A to nielen preto, že teda mám ho najviac v čerstvej pamäti, ale predovšetkým preto, lebo jeho posledné slová v reakcii na faktické poznámky najlepšie charakterizujú rozdielny pohľad, v čom sa líši náš pohľad na funkciu, úlohu Zákonníka práce, a pohľad vás z vládnej koalície.
Ten kľúčový rozdiel je, že Ľudo Kaník povedal, že hovoríme o zákone, ktorý má upravovať podnikateľské prostredie, a ktorý má vytvárať priestor pre podnikateľov, aby sa im čo najlepšie podnikalo, aby mohli rozširovať svoje podnikanie, aby mohli rozširovať svoju výrobu a podobne. Lenže, v skutočnosti náš pohľad je, že aj keď tieto fakty berieme do úvahy, berieme ich do úvahy, tak si nemyslíme, že kľúčovou úlohou Zákonníka práce je formovať podnikateľské prostredie alebo vytvárať pre podnikateľov čo najlepšie, čo najvhodnejšie podnikateľské podmienky. Domnievame sa, že aj v čase liberalizácie všetkého a po celom svete stále platí, že Zákonník práce zostáva kľúčovou normou, pracovno-právnou normou na ochranu zamestnancov. A kľúčovou normou, ktorá má regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa.
Jeho teda kľúčovou úlohou nie je vytvárať podnikateľské prostredie, ale vytvárať prostredie v podnikoch, regulovať vzťah medzi pracovníkmi a medzi ich šéfmi, medzi pracovníkmi a medzi majiteľmi podnikov.
A z tohto hľadiska považujeme za dôležité, aby sme zobrali do úvahy všetky dopady Zákonníka práce, to znamená aj dopady na to, ako sa bude podnikať, ale nemyslíme si, že toto je ten rozhodujúci pohľad, ktorým treba hodnotiť Zákonník práce.
Skôr, než zareagujem na ďalšie vystúpenia, teda, ale, samozrejme, len na tie zásadné názory, ktoré zazneli v rozprave, rád by som podal pozmeňujúci návrh v mene skupiny poslancov za stranu SMER - sociálna demokracia k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo parlamentnej tlače 340.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I sa vypúšťa bod 4. Doterajšie body 5 až 152 sa označujú ako body 4 až 151.
Odôvodnenie: Navrhuje sa zachovať minimálne mzdové nároky.
Bod 2. V novooznačnenom bode 14, pôvodný bod 15, § 36 vrátane nadpisu znie:
"Paragraf 36 Premlčanie a zánik práva
(1) K zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 odsek 4 a 5, v § 68 odsek 2, v § 69 odsek 3, v § 75 odsek 3, v § 77, v § 193 odsek 2 a v § 240 odsek 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Bod 2. Nepremlčujú sa nároky zamestnanca na náhradu za stratu zárobku a na náhradu za stratu, za stratu na dôchodku z dôvodov pracovného úrazu alebo choroby z povolania (§ 200 až 202) alebo iné škody na zdraví (§ 192) a nároky na výživu pozostalých (§ 207). Nároky na jednotlivé plnenia z nich sa však premlčujú.".
Odôvodnenie: Navrhujeme v pôvodnom bode 15 v § 36 doplniť odsek 2, ktorý upravuje nepremlčateľnosť nárokov zamestnanca na náhradu.
Bod 3. V čl. I sa v novooznačenom bode 19, pôvodný bod 20, v § 45 vypúšťa odsek 5.
Odsek 6 sa označuje ako odsek 5.
Odôvodnenie: Navrhuje sa v pôvodnom bode 20 v § 45 zachovať maximálnu dĺžku skúšobnej doby na tri mesiace.
Bod 4. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 21, pôvodný bod 21.
Novooznačené body 22 až 151 sa označujú ako body 21 až 150.
Odôvodnenie: Navrhujeme v § 48 ods. 2 zachovať doterajší model reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú.
Bod 5. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 39, pôvodný bod 41.
Novooznačené body 42 až 150 sa označujú ako body 39 až 149.
Odôvodnenie: Navrhujeme vypustiť novú úpravu výpovednej lehoty upravenej v § 62 a zachovať doterajšie výpovedné lehoty.
Bod 6. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 40, pôvodný bod 43.
Body 41 až 149 sa označujú ako 40 až 148.
Navrhujeme tu vypustiť ustanovenie o možnosti dohodnúť v kolektívnej zmluve ďalšie dôvody a podmienky výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi.
Bod 7. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 44 až 45, pôvodné body 8 až 49.
Novooznačené body 46 až 148 sa označujú ako 44 až 146.
Odôvodnenie: Navrhujeme naďalej zachovať v § 73 ods. 7, ktorý upravuje povinnosť zamestnávateľa prerokovať s Ústredím práce opatrenia umožňujúce predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť.
V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 49, pôvodný bod 55.
Novooznačené body 50 až 146 sa označujú ako body 49 až 145.
Navrhujeme týmto naďalej zachovať v § 76 odstupné podľa doterajšej právnej úpravy.
Bod 9. V čl. I v novooznačenom 49 bode, čo je pôvodný bod 55, v § 76 odsek 1 znie:
"(1) Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 odsek 1 písm. a) alebo b) alebo z dôvodu že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z týchto istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak pracovný pomer zamestnanca trval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.".
Bod 10. V čl. I v novooznačenom 49 bode, pôvodný bod 55, v § 76 odsek 2 sa vypúšťa tretia veta.
Bod 11. V čl. I v novo označenom bode 49, pôvodný bod 55, v § 76 sa vypúšťa odsek tri. Odôvodnenie k týmto dvom návrhom: Navrhujeme ponechať doterajšiu výšku a podmienky odstupného.
Bod 12. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 51, pôvodný bod 57.
Novooznačené body 52 až 145 sa označujú ako 51 až 144.
Navrhujeme, aby sa nedávala možnosť znížiť alebo nepriznať, resp. vôbec nepriznať náhradu mzdy v prípade neplatnej výpovede.
Bod 13. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 53, pôvodný bod 50.
Doterajšie body 54 až 144 sa označujú ako 53 až 143.
Navrhujeme, navrhujeme vypustiť § 83a, v ktorom predkladateľ navrhuje obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru ako diskriminačné opatrenie obmedzujúce prístup k zamestnaniu.
Bod 14. V čl. I v novo označenom bode 62, čo je pôvodný bod 70, v § 96 odseky 7 a 8 znejú:
"Odsek 7. Za každú hodinu neaktívnej časti pracovnej pohotovosti mimo pracoviska patrí zamestnancovi náhrada najmenej 20 percent minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 odsek 4 v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce.
Odsek 8. Za každú hodinu pracovnej pohotovosti podľa ods. 4 patrí zamestnancovi náhrada v sume najmenej minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu.".
Navrhujeme takto ponechať doterajšiu výšku odmeny za neaktívnu pracovnú pohotovosť.
Bod 15. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 66 až 69, čo boli pôvodné body 74 až 77. Body 70 až 143 sa označujú ako 66 až 139.
Navrhujeme takto ponechať doterajší rozsah práce nadčas a nočnej práce.
Bod 16. V čl. I v novooznačenom bode 70, pôvodný bod 82, v § 109 odsek 1 sa vypúšťa písm. c), písm. d) sa označuje ako písm. c).
Navrhujeme takto nekrátiť dovolenku z dôvodu dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odborovej funkcie.
Bod 17. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 79 až 81, čo sú pôvodné body 91 až 93, body 82 až 138 sa označujú ako 79 až 135.
Navrhujeme ponechať § 120, ktorý upravuje minimálne mzdové nároky.
Bod 18: V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 86 až 90, pôvodné body 101 až 105.
Body 91 až 135 sa označujú ako 90 až 130.
Navrhujeme ponechať doterajšie znenie § 133 odsek 3, ďalej v § 134 odsek 5 sa, navrhujeme odvodzovať zvýšenie nízkeho priemerného zárobku, mzdový nárok od minimálneho mzdového nároku. V § 134, odsek 11 navrhujeme zachovať zisťovanie priemerného zárobku prostredníctvom kolektívnej alebo pracovnej zmluvy. V § 136 odsek 2 a 3 navrhujeme ponechať povinnosť zamestnávateľa dlhodobo uvoľniť zamestnanca na výkon odborovej funkcie v doterajšom rozsahu.
Bod 19. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 100, pôvodný bod 120.
Body 101 až 130 sa označujú ako 100 až 129.
Navrhujeme v § 152 odsek 4 nedávať možnosť nahradiť zabezpečenie stravovania finančným príspevkom.
Bod 20. V čl. I sa vypúšťa novo označený bod 119, pôvodný bod 140.
Body 120 až 129 sa označujú ako 119 až 128.
Navrhujeme v § 229 odsek 7 ponechať doterajšie rozdelenie právomoci medzi odborovou organizáciou a zamestnaneckou radou.
Bod 21. V čl. I novooznačenom bode 120, pôvodný bod 141, v § 231 sa vypúšťajú odseky 2 a 3.
Doterajšie odseky 4 až 7 sa označujú ako odseky 2 až 5.
Navrhujeme vypustiť ustanovenie pripúšťajúce dohodnúť v kolektívnej zmluve pracovné podmienky, mzdové podmienky a podmienky zamestnávania aj nevýhodnejšie, ako ich upravuje tento zákon.
Bod 22. V čl. I sa vypúšťajú, vypúšťa novooznačený bod 121, pôvodný bod 142.
Body 122 až 128 sa označujú ako 121 až 127.
Navrhujeme vypustiť § 321a o dohode so zamestnaneckou radou alebo so zamestnaneckým dôverníkom, ktorá by mala nahradiť kolektívnu zmluvu.
V čl. I, pardon.
Bod 23 pozmeňujúcich návrhov. V čl. I v bode 126, čo je pôvodný bod 148, v úvodnej vete sa vypúšťajú slová "alebo z dohody podľa § 231a".
Takto v nadväznosti na vypustenie bodu 120 o dohode zamestnávateľa so zamestnaneckou radou navrhujeme vypustiť aj odvolávku na túto dohodu z § 239.
Bod 24 našich pozmeňujúcich návrhov. V čl. I sa vypúšťajú novooznačené body 127 a 128, čo sú pôvodné body 149 a 150.
Body 128 a 129 sa označujú ako 127 a 128.
Navrhujeme takto ponechať v § 240 odsek 3 doterajšiu úpravu rozsahu poskytovania pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon funkcie v odborovom orgáne alebo v prípade člena zamestnaneckej rady, prípadne zamestnaneckého dôverníka.
No a napokon 25. bod našich pozmeňujúcich návrhov. V čl. I sa vypúšťa novooznačený bod 128, pôvodný bod 152.
Týmto navrhujeme ponechať prílohu č. 1 Zákonníka práce, ktorá upravuje charakteristiky stupňov náročnosti pracovných miest, čo súvisí s naším návrhom, aby v Zákonníku práce zostal naďalej v platnosti § 120.
Pán spravodajca, odovzdávam vám v písomnej podobe aj s príslušným počtom podpisov poslancov tento náš pozmeňujúci návrh.
Vážený pán spravodajca, zároveň podávam dva procedurálne návrhy alebo teda v jednom prípade je to procedurálny návrh, v druhom prípade v podstate požiadavka, aby bol, bola dodržaná dikcia rokovacieho poriadku. Zo spoločnej správy navrhujem vyňať, tak... Ešte k tomu nášmu pozmeňujúcemu návrhu chcem požiadať, aby sa o každom jednom bode hlasovalo osobitne z tých našich pozmeňujúcich návrhov. A zároveň navrhujem na osobitné hlasovanie vyňať zo spoločnej správy nasledujúce body: bod 7, bod 12, bod 14, bod 15, bod 23, bod 37, bod 40, bod 41 a bod 47. Pán spravodajca, prečítal som to rýchlo, ale ja sa potom ešte pri vás zastavím, mám to napísané, takže si to ešte raz zbehneme. Navrhujem teda vyňať tieto body zo spoločnej správy na samostatné hlasovania, odporúčam hlasovať proti.
Napokon chcem požiadať, aby v prípade dnes podávaných pozmeňujúcich návrhov bola dodržaná podla rokovacieho poriadku 24-hodinová lehota a aby sa teda o nich hlasovalo až zajtra.
Vážené kolegyne a kolegovia, a teraz mi dovoľte krátku reakciu na niektoré zásadné názory, ktoré tu odzneli v rozprave zo strany, zo strany vládnych predstaviteľov. V prvom rade by som sa rád ešte vrátil k tomu, na čo som upozornil už aj vo svojom prvom vystúpení. A to neustále opakovanie toho, že, že cieľom Zákonníka práce musí byť vytvoriť priestor pre slobodný a samostatný dialóg a dohody medzi zamestnancami na jednej strane a zamestnávateľmi na druhej strane. Úprimne povedané, niekoľkokrát som počas, počas tejto rozpravy sa aj individuálne bavil s viacerými vládnymi poslancami v hlbokom presvedčení, že jednoducho takýto prístup nemôžete myslieť vážne. Skutočne som hlboko presvedčený, že toto už nemôže byť omyl. Toto už nemôže byť nevedomosť. A skutočne považujem za nepredstaviteľné, že by ste si naozaj mysleli, že v okresoch, kde máme napríklad 20 - percentnú nezamestnanosť, že v situácii, keď máme takmer štyristotisíc nezamestnaných ľudí, je naozaj, sú naozaj vytvorené dostatočné podmienky na to, aby zamestnanec pristupoval vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi z pozície slobody, z pozície toho, že nie je tlačený okolnosťami k prijímaniu nevýhodných podmienok.
Naopak, dnes je úplne jasné, že ak je na jedno voľné pracovné miesto, niekoľko tisíc nezamestnaných, tak ľudia sa nerozhodujú slobodne. Naopak, rozhodujú sa v tiesni, vytvorenej situáciou, rozhodujú sa v strachu, že prídu o zamestnanie, prípadne sa rozhodujú v strachu, že ak neprijmú podmienky, ktoré im zamestnávateľ dáva, tak to zamestnanie nezískajú. Zamestnanci, pracujúci - a to je jedno, či sú to riadni zamestnanci, alebo ľudia, ktorí pracujú na dohody, alebo dokonca aj tí takzvaní falošní živnostníci - tí všetci ľudia pristupujú vždy k podpisovaniu dohody, ktorá im má vytvoriť nejaké, nejakú pracovnú príležitosť, v strachu, pristupujú v tiesni. Sú pod nátlakom situácie, v ktorej sa nachádzajú, a tá situácia je vytvorená tým, že dnes niet dostatok pracovných miest. A preto je úplne evidentné, že my potrebujeme v Zákonníku práce upraviť podmienky tak, aby sme vytvorili väčší priestor pre skutočne slobodné rozhodovanie sa týchto ľudí. A tie podmienky dokážeme vytvoriť iba jedným jediným spôsobom, vážené kolegyne a kolegovia, že nedáme v Zákonníku práce žiadne alebo takmer žiadne fakultatívne možnosti. Zákonník práce nemôže vytvárať priestor pre tento takzvaný slobodný dialóg. Zákonník práce musí stanovovať jasné, konkrétne a presné pravidlá, ktoré budú regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, a ani jednému, ani druhému nedovolia, aby sa, aby sa z týchto pravidiel a z týchto zásad nejakým spôsobom vyšmykol alebo hľadal spôsob, legálny spôsob, ako ich nedodržiavať.
Vážené kolegyne a kolegovia, toto považujem za principiálne rozdielny postoj medzi vami a nami a upozorňujem, že náš postoj nevychádza z informácií, ktoré máme od takzvaných odborárskych bosov. Ale náš postoj vychádza z informácii, ktoré si sami denno denne, pokiaľ nesedíme v tejto miestnosti, zbierame od ľudí. Chodíme po Slovensku, stretávame sa ľuďmi, ktorí pracujú, komunikujeme s nimi, pýtame sa ich. A tá informácia, ktorú od nich dostávame, je stále taká istá. Ľudia dnes žijú v strachu a je to existenčný strach. A vy dobre viete, že existenčný strach každého jedného človeka núti prijímať aj podmienky, aké by inokedy neprijal. A o čom niet najmenších pochýb, existenčný strach, existenčný strach vháňa človeka do neslobody a nerozhoduje sa takýto človek slobodne.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že mnoho návrhov, ktoré tu padali, aj svedčia o tom, že ich autori nerozumejú Zákonníku práce alebo nerozumejú tomu celému systému.
V tejto chvíli by som sa rád vyjadril napríklad k jednému návrhu, o ktorom sa tu tak vo veľkom diskutovalo, a to je návrh štyroch poslancov Národnej rady na to, aby stravné, vydávanie stravných lístkov mohlo byť nahradené príplatkom ku mzde. Musím povedať, že pán Matovič sa tu viackrát osvedčil, že nerozumie Zákonníku práce. Napríklad vtedy, keď vo faktickej poznámke povedal, že treba zakázať pracovať dôchodcom, aby zamestnávateľ mohol prepustiť zlého pracovníka. Zákonník práce upravuje mnoho nástrojov pre zamestnávateľa, aby dokázal prepustiť zlého pracovníka, ktorý je nevýkonný a ktorý porušuje prípadne predpisy bez ohľadu na jeho vek. Na to nepotrebujeme vytvárať novú bariéru, ktorá diskriminuje ľudí z hľadiska veku. Musím povedať, že tak, ako to tu znelo, zaznelo v tejto rozprave, máme vážne dôvodné pochybnosti o tomto návrhu z hľadiska jeho ústavnosti, z hľadiska dodržiavania antidiskriminačného zákona a domnievame sa, že toto je dôvod, pre ktorý nemožno návrh na to, aby z dôvodu veku mohol byť človek prepustený z práce, podporiť.
Ale pokiaľ sa týka toho návrhu ohľadom stravných lístkov, musím sa zásadne ohradiť proti obvineniu, že my, ktorí nesúhlasíme s týmto návrhom, sme reprezentantmi akejsi lobby emitentov stravných lístkov. Naopak, tento návrh je zlý a je nedomyslený, a to z viacerých dôvodov. Ale predovšetkým, principiálne my odmietame návrhy, ktoré vedú k tomu, že rôzne povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom budú nahrádzať príplatkom ku mzde, alebo dokonca, že budú nahrádzať vlastne navýšením tej základnej mzdy, ktorú ľudia dostávajú.
Ak sa kolegovia, najmä zo strany Sloboda a solidarita boja podporiť návrh, aby bol maloobchod zatvorený, aby boli obchody zatvorené počas ďalších siedmich dní sviatkov oproti súčasnému stavu z toho dôvodu, lebo, ako povedal, myslím pán kolega Droba, začne sa to tu a skončí sa to neskôr až pri všetkých dôchodkoch, keď podáte prst, budeme chcieť celú ruku, tak potom ja takýto strach zdieľam pri návrhu na, pri návrhu, ktorý podal pán Matovič a jeho traja poslaneckí kolegovia. Ak dnes budeme súhlasiť s tým, že namiesto stravných lístkov, namiesto povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravu pre svojho zamestnanca, bude možné dať, zvýšiť o nejakú príslušnú sumu plat, pýtam sa, kde sa toto skončí? Budeme pokračovať ďalej? Pracovné pomôcky si budú tiež ľudia kupovať sami a zvýšime im o to plat? Ochranné pomôcky si tiež budú kupovať ľudia sami a zvýšime im o to plat? Nevyhnutnú, napríklad, rehabilitáciu a podobné veci si budú ľudia tiež platiť sami a zvýšime im o to plat? Lenže ako potom budeme reagovať napríklad na zvýšenie nákladov na všetky tieto nevyhnutné výdavky? Ako budeme valorizovať mzdu, do ktorej zarátate aj všetky náklady, ktoré som teraz vymenoval? Budeme mať niekoľko úrovní valorizácie miezd? Budeme osobitne valorizovať čiastku na stravné lístky, osobitne valorizovať čiastku na ochranné pomôcky, osobitne valorizovať čiastku na pracovné pomôcky alebo pracovné odevy a podobne? To je predsa nezmysel. Výsledkom takéhoto postupu neskôr bude to, že zamestnanec dostane od zamestnávateľa jednu sumu a zamestnávateľ mu povie: A teraz sa staraj sám o všetko. Nezaujíma ma, čo z toho zaplatíš za to, za to, za to, nezaujíma ma, kam dáš tie peniaze, nezaujíma ma, ako si zariadiš všetky ostatné veci. Tu máš plat a staraj sa sám o seba.
Z tohto dôvodu je pre nás neprijateľný tento návrh a samozrejme aj z toho dôvodu, že tu vzniká viacero takých technických otázok. Ako bude vyzerať valorizácia mzdy u človeka, ktorý dostáva stravné lístky, a u človeka, ktorý ich nedostáva, pretože ich má zarátané do mzdy? Ako bude vyzerať zvyšovanie tej hodnoty toho stravného lístka u človeka, ktorý poberá stravný lístok, a u človeka, ktorý to už bude mať zarátané do mzdy? Toto sú ďalšie a mnohé veci, ktoré predkladatelia tohto návrhu nedomysleli. A naopak, ich návrhom skutočne sa nielen spôsobí nerovnosť medzi jednotlivými zamestnancami, ale aj tí zamestnanci, ktorí sa rozhodnú, že chcú mať peniaze ku mzde, nakoniec prídu o tie peniaze, v priebehu niekoľkých rokov im jednotná valorizácia mzdy v skutočnosti úplne pohltí peniaze, ktoré pôvodne mali dostávať na stravu.
Vážené kolegyne a kolegovia, ak hovoríme o Zákonníku práce a ja som to tu niekoľkokrát zdôraznil, nemyslíme si, a povedal som to aj vo svojom úvodnom vystúpení, nemyslíme si, že v dnešnom svete môže pracovné právo zotrvávať na úplne ochranárskej pozícii tak, ako možno kedysi pracovné právo vznikalo. Musím odmietnuť tú demagógiu, ktorej sme tu boli svedkami, a ktorú vyjadril pán poslanec Kaník slovami, "keď do Zákonníka práce dáme čo najviac zákazov, čo najviac regulácie, čo najviac obmedzení".
Vážené kolegyne a kolegovia, to nie je naša pozícia. My nesúhlasíme s tým, aby v Zákonníku práce bolo čo najviac zákazov, čo najviac regulácie, čo najviac obmedzení. Ale nesúhlasíme ani s tým, aby v rámci pojmu flexiistota ste presadzovali zmeny, ktoré zabezpečia len prvú časť tohto slova, len tú flexibilitu, ale nie istotu pre zamestnancov. Naopak, to, čo vy presadzujete, je v príkrom rozpore s tým, o čom vo svojom stanovisku z 1. októbra 2009 hovorí Európsky hospodársky a sociálny výbor: "Pri reformách trhov práce v členských krajinách by sa malo predchádzať ďalšiemu nárastu počtu pracovných miest vyznačujúcich sa nadmernou flexibilitou na úkor istoty, ktorých bolo v posledných rokoch stále viac."
A tu sa dostávame k jednému, tiež závažnému bodu, ktorý tvorí súboj medzi nami a vami. Pán poslanec Kaník vo svojom vystúpení a niekoľko ďalších kolegov vo svojich vystúpeniach tiež hovorili o tom, že Zákonník práce má pomôcť, aby sa popasoval s nezamestnanosťou, hovoril o raste nezamestnanosti, o poklese nezamestnanosti, o tom, že nezamestnanosť je hlavná výzva vo vzťahu k tomuto Zákonníku práce a vôbec, že je to hlavná výzva vo vzťahu k súčasnej vláde.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím opäť zopakovať, čo povedal váš kolega pán poslanec Beblavý v prvej rozprave, v prvom čítaní k tomuto zákonu, keď vyhlásil, že dokazovať vzťah Zákonníka práce a zamestnanosti cez jednoduchý vzťah noviel k zamestnanosti bez analýzy vplyvu ekonomického cyklu je niečo, čo tak v prvom ročníku by ani už neprešlo a je mi ľúto, že sa snažíte zavádzať občanov týmto spôsobom. Ale je tu ešte niečo horšie. Problém, vážené kolegyne a kolegovia, je v tom, že vy riešite nezamestnanosť a zamestnanosť. Vaším problémom sú štatistiky. Vaším problémom je makroekonomický ukazovateľ. Ale my rozprávame o ľuďoch. My rozprávame o zamestnancoch, nie o zamestnanosti. My rozprávame o nezamestnaných, nie o nezamestnanosti. A tak, ako sa to hovorí aj v novom kľúčovom strategickom dokumente Európskej únie Európa 2020, "najlepšou ochranou pred chudobou a sociálnym vylúčením je pracovné miesto, avšak iba samotné pracovné miesto nezabezpečí zníženie chudoby alebo spoločenské začlenenie." Zákonník práce má pomáhať vytvárať pracovné miesta. Áno, súhlasím s tým, ale nemajú to byť akékoľvek pracovné miesta. Majú to byť dobré pracovné miesta. Majú to byť pracovné miesta, ktoré zabezpečia zníženie chudoby a zabezpečia spoločenské začlenenie. Také pracovné miesta máme podporiť vytvárať a to aj prostredníctvom Zákonníka práce.
Zákonník práce, ktorý zvyšuje nároky na nadčasovú prácu, ktorý zvyšuje nároky na pracovný čas, ktorý zvyšuje právomoci zamestnávateľa, resp. manažmentu firmy bez súhlasu pracovníkov určovať im takzvaný pružný pracovný čas, Zákonník práce, ktorý vylučuje možnosti, aby zamestnanci mohli vstupovať do rozhodovania o normách spotreby práce, aby mohli vstupovať rozhodujúcim spôsobom, aby mohli spolurozhodovať o bezpečnostných normách a ďalších pravidlách fungovania podniku, takýto Zákonník práce nedokáže vytvoriť dobré pracovné miesta. Také pracovné miesta, ktorých výsledkom bude pokles chudoby a spoločenské začlenenie. Z tohto dôvodu nemôžeme súhlasiť s vašimi návrhmi.
Vážené kolegyne a kolegovia, v tejto chvíli sa musím vrátiť k tomu, čo som hovoril v prvej časti, keď som spomínal niekoľko mojich diskusií v televízii či v rozhlase s pánom poslancom Brockom, ktorý mi opakoval, že musíme zabrániť, aby textilka odišla zo Slovenska do Srbska. Ak je to naozaj tak, tak sa pýtajme, prečo tá textilka odišla zo Slovenska do Srbska? Dovoľte mi, aby som zopakoval svoju otázku. Za lepšie fungujúcimi súdmi, za vyššou investičnou pomocou, za kvalitnejším školstvom alebo dopravnou infraštruktúrou? Ak áno, nič z toho nevyrieši Zákonník práce. A ak odišla do Srbska kvôli nižším platom a horším pracovným podmienkam pre zamestnancov, tak potom zmena Zákonníka práce, ktorá má zabrániť takémuto odchodu podnikov do krajiny, kde sú zamestnanci lacnejší a biednejší ako u nás, logicky musí priniesť lacnejších a ešte viac zbedačených zamestnancov aj na Slovensku. Toto je ten najhorší a najnebezpečnejší spôsob udržiavania konkurencieschopnosti Slovenska, vážení kolegovia, a týmto spôsobom sa celkom jednoznačne odhaľuje skutočná motivácia zmeny Zákonníka práce, s ktorou prichádzate do parlamentu a o ktorej diskutujete aj počas tejto rozpravy.
Pán poslanec Kaník ešte vo svojom vystúpení, a to je naposledy, keď naňho budem reagovať, povedal, že firma musí zvažovať, musí zvažovať svoje náklady, musí zvažovať, čo dokáže udržať, musí zvažovať, povedzme, ekonomický cyklus, musí zvažovať svoje ekonomické možnosti. Áno, ja súhlasím, ale ak dávame priestor a považujeme za legitímne a správne, že firma musí zvažovať pri zamestnávaní takéto svoje východiská, moja otázka znie: prečo toto uvažovanie upierame aj človeku? Prečo aj ľudia, ktorí majú nastúpiť do práce, nemajú mať možnosť zvažovať? Prečo aj ľudia, ktorí nastupujú do práce, nemajú mať možnosť porovnávať a zvažovať, čo a ako je pre nich výhodné? Ak človek, podľa vášho ponímania, nechce prijať zlé pracovné miesto, tak je flákač, tak nechce pracovať, tak sa vyhýba zamestnaniu. A vy nastavujete podmienky presne tak, aby bol človek nútený prijať akékoľvek pracovné miesto, aj zlé pracovné miesto, aj nízko platené pracovné miesto. A v tomto, vážené kolegyne a kolegovia, nemôže byť žiadneho sporu. Ten spôsob, ktorým vy meníte Zákonník práce, celkom určite bude znamenať zhoršenie kvality života, celkom určite bude znamenať zhoršenie kvality rodinného života, celkom určite bude znamenať, že pre ľudí sa stane práca trestom a nie pomocou, celkom určite povedie k tomu, že sa budú znižovať aj mzdové nároky. Áno, napríklad (Hlasy v sále.), napríklad, nie, nie, napríklad vypustenie § 120, ktoré vláda navrhuje, celkom určite by viedlo k zníženiu miezd na Slovensku, pretože by vytvorilo tlak na zamestnávanie ľudí s nízkymi mzdami. (Hlasy v sále.) O tom vôbec nemám žiadne pochybnosti, vôbec nemám žiadne pochybnosti, pretože vytváranie pracovných miest, pri ktorých ľudia budú musieť sa uspokojiť s nižšími nárokmi, znamená, že sa posunie tá ponuka nárokov, ktorú dostanú.
Ľudo, ty si povedal vo svojom vystúpení, že vidíte, čo spôsobila konkurencia, teda že konkurencia, pardon, že čo spôsobí konkurencia, že konkurencia môže pomôcť vytvárať viac pracovných miest a lepších pracovných miest, lebo sa ľudia, lebo zamestnávatelia, keď vytvoria viac pracovných miest, budú musieť upravovať aj mzdy, keďže bude väčšia ponuka tej práce oproti dopytu. Ale my sme predsa neraz svedkami aj toho, že konkurencia, že konkurenčné prostredie v snahe znižovať náklady vytvára aj tlak na kvalitu a znižuje sa kvalita. A vy práve tomu pomáhate v tomto Zákonníku práce. Vy vytvárate priestor na to, aby výsledkom konkurencie nebolo napríklad zvyšovanie miest, ale aby bolo znižovanie kvality pracovných miest. A mnohé ustanovenia tohto Zákonníka práce povedú k tomu, že možno sa vytvorí viac pracovných miest, áno, ale bude to viac nekvalitných pracovných miest. Viac pracovných miest, pri ktorých ľudia budú mať menej práv, menej možností, menej sociálnej ochrany, pri ktorých budú musieť pracovať viacej nadčasov, viac v pracovnom čase, menej si budú môcť prispôsobovať, teda viac budú musieť prispôsobovať svoje rodinné a osobné povinnosti tomu, čo od nich bude vyžadovať zamestnávateľ. Takéto pracovné miesta tu budú vznikať, o tom niet pochýb. A takéto pracovné miesta ale neznamenajú, že pomôžu ľuďom dostať sa z chudoby.
Vážené kolegyne a kolegovia, na tomto mieste sa musím ešte osobitne zastaviť, keď hovoríme o vzťahu k ľuďom. A hoci pôvodne som to nemal v pláne, ale pred pár dňami sa stalo niečo, k čomu sa jednoducho musím na tomto mieste vyjadriť. Keď som v debate s pánom ministrom Mihálom obhajoval súbeh výpovednej doby a odstupného a vysvetľoval som, že sú to nielen dve rozdielne veci, ale že je to dobrý nástroj, ktorý v kritickom období umožňuje ľuďom zachovávať si životnú úroveň, postarať sa o deti a venovať sa hľadaniu si novej práce, pán minister mi vtedy povedal, pán minister mi vtedy povedal, že na to majú podporu, teda podporu v nezamestnanosti. Už vtedy som protestoval, že byť na podpore nie je med lízať. Ale pred pár dňami som si prečítal, musím povedať, že úplne šokovaný, vyhlásenie, že ľudia odkázaní na podpore sú vlastne na dovolenke. Tak to som už stratil reč, pán minister. (Hlasy v sále.) To som si prečítal v médiách. Musím povedať, pán minister, že toto sú hrozné slová. Toto sú hrozné slová. Povedali ste, že ľudia si užívajú tie prvé mesiace, kedy sú na podpore, ako keby boli na dovolenke. Nehnevajte sa na mňa, ale toto je čosi nehanebné. Povedať o ľuďoch, ktorí stratili prácu, ktorí sú odkázaní namiesto príjmu z práce na to, že dostávajú podporu v nezamestnanosti, že sú na dovolenke, tak to je síce pre mňa pochopiteľné, ak pán predseda zase nazve protestujúce zdravotné sestry výletníkmi, ale myslím si, že je to niečo, čo nepatrí do výbavy žiadneho politika a vôbec nie politika, ktorý je vo funkcii ministra práce.
Samozrejme, že by ma to nemalo prekvapovať, keď si pozriem celý Zákonník práce, tak ako ho predkladáte, ale prekvapuje ma to, pretože toto je niečo, čo my nemôžeme akceptovať. Pohľad na to, že ľudia, ktorí sú prepustení, že ľudia, ktorí sú odkázaní žiť v biede, sú na tom vlastne dobre.
Vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, na záver mi dovoľte, aby som sa ešte krátko vyjadril k problematike našej spolupráce s odbormi. O tejto téme sme hovorili aj v prvom čítaní a musím povedať, že už vtedy ste nám vyčítali náš vzťah s odborovými organizáciami. Pani kolegyňa Blahová o tom hovorila osobitne vo svojom vystúpení a ja som vtedy, bohužiaľ, nedostal možnosť, aby som fakticky na to zareagoval. Musím povedať, že vykresľovanie našej spolupráce s odbormi ako akési rezíduum, pozostatok toho, čo tu zostalo po novembri 1989, je jednoducho lož, vážené kolegyne a kolegovia. Vzťah medzi politickými stranami a odborármi, zmluvný vzťah medzi politickými stranami a odborármi je bežným štandardom kdekoľvek vo svete. Musím vám povedať, že v západných krajinách majú predovšetkým sociálno-demokratické strany bežne podpísané zmluvy, na základe ktorých nielen spolupracujú s odborovými organizáciami, ale na základe ktorých nominujú predstaviteľov odborových organizácií aj do rôznych štátnych alebo verejných funkcií. V nemeckom parlamente sedí vyše sto príslušníkov alebo funkcionárov odborových organizácií. V mnohých vládach sociálno-demokratické strany nominujú do funkcií buď ministrov, alebo podpredsedov vlády, odborových predstaviteľov. A nie sú to len sociálno-demokratické strany. V Taliansku máte veľké, mohutné kresťanské odborové organizácie, ktoré majú priamo nadviazanú spoluprácu s kresťanskými demokratmi.
Jednoducho, zmluvné vzťahy medzi odborovými organizáciami... (Nasleduje reakcia na hlasy v pléne) Ale to sú aj krajiny na severe, ty si, Ľudo, povedal, že si hovoril o krajinách, kde sa dnes štrajkuje, demonštruje, rozbíjajú výklady, ale v skutočnosti taká krajina je jedna. Taká krajina je jedna. V ďalších krajinách sa nič také nedeje. A nie je to vina odborárov. Chcete zakázať protestovať a vyjadriť svoj postoj občanom? Jednoducho vzťah odborových organizácií a politických strán, a to predovšetkým vzťah odborov a ľavicových strán je štandardom v Európskej únii, je štandardom a nie je nič nenormálnym, čo by sme nemali aj my na Slovensku akceptovať.
Vážené kolegyne a kolegovia, na záver ešte jedna poznámka. Nedávno som dostal a možno ste ho dostali aj vy, mailom veľmi zaujímavú správu. Dozvedel som sa, že na Slovensku žijú len dva druhy ľudí, normálni a špekulanti. Normálni ľudia chodia na dovolenku do Ameriky, na Kubu, na Maledivy, lyžujú minimálne v Alpách, každé dva - tri roky vymenia auto, motorku za nový model, stravujú sa v reštauráciách, pozerajú televízne noviny na svojich 170 - centimetrových plazmách a počúvajú svoje HiFi stereo. A špekulanti, špekulanti len špekulujú nad tým, ako prežiť od výplaty k výplate.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja sa hlásim k týmto špekulantom, pretože toto sú ľudia, ktorí sú voličmi sociálno-demokratickej strany, toto sú ľudia, ktorých my musíme zastupovať a toto sú ľudia, ktorých oprávnené záujmy musíme hájiť aj v prípade tohto Zákonníka práce.
Vážené kolegyne a kolegovia, Zákonník práce musí stáť na strane zamestnancov preto, lebo v reálnom živote ich vzťah, ich pomer vo vzťahu k zamestnávateľom nie je vyrovnaný.
Vážené kolegyne a kolegovia, Zákonník práce je základnou pracovnou normou, ktorá má za úlohu regulovať vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. Nerobte, prosím vás, zo Zákonníka práce trhací kalendár, nerobte zo Zákonníka práce nástroj, ktorý bude zhoršovať kvalitu života, ktorý bude zhoršovať pracovné podmienky zamestnancov. Nerobte zo Zákonníka práce nástroj, ktorý zhorší život ľudí, ktorí sú odkázaní na každodennú prácu, za ktorú poberajú mzdy. Tento návrh Zákonníka práce spĺňa, bohužiaľ, všetky tieto predpoklady. Ja pevne verím, že zvážite ešte pred hlasovaním všetky tieto dopady a nakoniec sa rozhodnete nepodporiť tento návrh Zákonníka práce. A ak nie, tak predpokladám, že pani premiérka využije svoju možnosť. Ak zoberiem do úvahy, vážené kolegyne a kolegovia, viaceré návrhy, ktoré ste tu vy podávali, mimochodom je zarážajúce, že vládni poslanci v druhom čítaní predložili viac pozmeňujúcich návrhov, ako opoziční poslanci. Svedčí to o tom, ako nekvalitne je celá táto právna norma pripravená. Nielenže príprava návrhu zákona vám nestačila na to, aby ste v komunikácii a v diskusii so svojím vlastným ministrom pripravili dobré znenie tohto zákona, ale dokonca ani prerokovávanie tohto návrhu zákona v jednotlivých výboroch vám nestačili na to, aby ste presadili, napriek tomu, že máte väčšinu v tomto parlamente, pozmeňujúce návrhy. V druhom čítaní predkladáte ako vládni poslanci viac pozmeňujúcich návrhov, ako predkladajú opoziční poslanci.
Vážené kolegyne a kolegovia, medzi týmito pozmeňujúcimi návrhmi sú pozmeňujúce návrhy, ktoré, a o tom nemám žiadne pochybnosti, zásadným spôsobom menia dikciu Zákonníka práce oproti podobe, v akej opustila rokovanie tripartity. Beriem celkom vážne vyhlásenie pani predsedníčky vlády o tom, že je, že v parlamente už nedôjde k žiadnym zmenám Zákonníka práce oproti podobe, aká je výsledkom tripartitných rokovaní. Upozorňujem vás na to, že viaceré vaše pozmeňujúce návrhy zásadným spôsobom zasahujú do Zákonníka práce tak, že ho menia oproti podobe, v akej opustil tripartitné rokovania. Ak pani premiérka nie je klamárka, ak pani premiérka nechce zostať ako luhárka, pevne verím, že vzhľadom na svoje slová z 27. apríla vydá pokyn ministrovi práce, aby v prípade, že sa ukáže, že tieto pozmeňujúce návrhy majú šancu prejsť, stiahol Zákonník práce z rokovania. Inak, musím povedať, že aj jej slová budú mať cenu vzduchu, ktorý dýchame. A to by bol ďalší klinec do rakvy vládnej koalície.
Vážené kolegyne a kolegovia, som hlboko presvedčený o tom, že dobrý manažér, dobrý manažér sa nemá prečo obávať Zákonníka práce, ktorý vytvára rovnocenný vzťah medzi zamestnancami a zamestnávateľmi, ktorý vytvára dobré možnosti na spoluúčasť odborárov na riadení podniku. Bohužiaľ, tento Zákonník práce ukazuje to, čo už všetci vieme, táto vláda nie je partia dobrých manažérov. Ste zlí manažéri a takým spôsobom ste pripravili aj tento Zákonník práce. Napokon vás ešte raz vyzývam, hlasujte proti nemu, alebo vás vyzývam, pán minister, stiahnite tento návrh ešte skôr, než o ňom budeme hlasovať.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis