Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Svoje vystúpenie pred týmto vzácnym a skromným auditóriom by som začal citátom slovenského klasika, možno si pamätáme z povinného čítania Janka Jesenského k poviedke o Výborníkovi, ktorého poetické meno bolo Dionýzius Ježo. A tá poviedka končí slovami: Uraim, páni, svetlo je nám potrebné."
Ja teda budem voľne parafrázovať Janka Jesenského a poviem, páni a dámy, reforma, ktorá je zamýšľaná, je nám potrebná. Je nám potrebná a diskusia má a môže byť o tom, aká presne do detailov by tá reforma mala byť, čo by mala zohľadniť, čomu by sa mala vyhnúť. A tu sa dostávam k tej debate, ktorá tu už viackrát zaznela, o pochybnostiach. Áno, reformy, ako to tu už ktosi predo mnou povedal, sú vždy naplnené pochybnosťami. Nič, keď opúšťame to, čo bolo doteraz, nie je také, že by sme mohli zaručene povedať, že to bude mať len pozitíva, len svetlé stránky a že za to budú len vavríny víťazstva. Je celkom normálne, že reforma sa môže i mýliť. A to parciálne, minimálne, niekedy aj výraznejšie, ale je tu potom na to grémium, ktoré sa pre reformu rozhodlo, aby ju upravilo. Očakávanie, že reforma môže byť prijatá len vtedy, ak sú garancie, je nonsens.
Na rozdiel od iných návrhov, ako už povedal kolega Zajac a ako hovorím aj ja, my si nemyslíme, že tento zákon treba vrátiť, že tento zákon treba odmietnuť ako taký. Vonkoncom nie. Ak sa niekto domnieva, že tzv. nesvornosť v koalícii je niečo, čo zakladá právo opozície hovoriť, že na niečo nemáme právo, nuž, poviem to tak, ťažiskovo vychádza toto uvažovanie zo známeho sloganu: "Partia nametila, my vypolnim!" Komu sa zdá málo, môžem použiť ešte jeden iný slogan, nemenej zlý: "Der Führer befiehl, wir folgen!" V demokracii a v koalícii to je zväčša v normálnych pomeroch tak, že sa tam stretávajú rôzne myšlienkové prúdy, rôzne názory a tým pádom je absolútne prirodzené, že nemusí existovať jeden názor na každý z mnohých bodov. Je teda podľa mňa absolútne isté, že ak poslanci nie sú otroci, ak nie sú aspoň poddaní vrchnosti, tak môžu mať na dobré riešenia rôzne názory.
Musím povedať, že reforma je v zásade potrebná a mnohé prvky, ktoré sú v nej, sú pozitívne. Už kolega Petrák správne hovoril, že potreba zjednotenia výberu je tak pozitívnym a dobrým prvkom, že vraj s ním nemala problém ani bývalá koalícia, teda predovšetkým vedúca strana v nej , keďže iné strany tam zrejme nejaké veľké pripomienky mať nemohli. Nebudeme teraz skúmať, ako to bolo, ale tak to bolo. To znamená, že je fajn, keď aspoň v tomto bode, veľmi významnom, sme na jednej pozícii. Reformu niečoho, čo nie je celkom dobré, môže urobiť každá vládnuca koalícia. Pravda je, že niekedy tí, ktorí tú reformu neurobia, vytýkajú tým ďalším, ako ju robia. Včera napr. kto počúval kolegu Kolesíka, ako zápalisto vyčítal ministrovi školstva, aké hrozné sú platy učiteľov, jeho učiteľov, by mohol mať oprávnene pocit, že táto koalícia aj minister Jurzyca znížil škrtom pera platy učiteľom na polovičku. Pravda je taká, že tie platy, o ktorých sa tak dehonestujúco vyjadroval kolega Kolesík, boli platy, ktoré dostávali i v tej najsociálnejšej koalícii za štyri roky vlády predchodcu pána ministra Jurzycu. Tak toľko len k tomu oprávnenému, spravodlivému hnevu nad vecami.
Kolega Maďarič hovoril, že je chaos. No, chaos... Samozrejme, že máme, viacerí z nás, na niečo trochu iné názory. Nebudeme žiadať vrátiť zákon, budeme žiadať, aby sa o tých bodoch, ktoré nepovažujeme za najlepšie nastavené, ešte v ďalšom čítaní a v ďalšom formovaní názoru ďalej diskutovalo. Ak by som sa mohol trochu dotknúť toho, čo tu zaznieva a čo s tým súvisí, začal by som napr. jednou vecou, ktorá je ukážkou, povedal by som, farizejstva a ukážkou pokusu o ľúbivú politiku čelom k úplnej inej realite. V mnohých i bohatších i vyspelejších krajinách sveta, ktoré nemali to šťastie, že im vládli odborníci na "brojlery" a odborníci na plat Hany Zagorovej sa rozhodli, že vzhľadom na neudržateľný demografický vývoj musia posunúť vek odchodu do dôchodku. Teraz sa to vydáva ako zlovoľný akt asociálne mysliacej koalície. Som hlboko presvedčený, že, ako tu zaznelo vo vystúpení kolegu, že tí ľudia celý život poctivo pracovali, som hlboko presvedčený, že i nemeckí pracujúci, ktorí budovali od roku 1945 z nuly hospodársky zázrak, to nedokázali ležaním pod cyprusmi a popíjaním ouza. Takže pracovali i oni poctivo a tí Nemci pracujú stále poctivo, a napriek tomu sa celkom reálne bude predlžovať ich vek odchodu do dôchodku. Keď som bol kedysi dávno členom tohto poslaneckého zboru, bol som na podujatí, kde k nám hovoril význačný demograf. Zhodou okolností Nemec, ale bolo to určené pre všetkých členov OBSE. A ten vtedy povedal, že ak sa aj nezlepší zdravotná starostlivosť a Nemci sa budú dožívať v roku 2050 len toho istého veku, ako sa dožívali v tom roku 2001, tak na udržanie životného štandardu pri vtedy evidentnom demografickom vývoji bude musieť Nemec pracovať do 75,5 roka veku. To povedal nemecký demograf užaslému publiku v roku 2001. Preto ak dnes niekto vytĺka politický kapitál z reálneho kroku, t. j. že sa demograficky prepadáme počtom detí, ktoré sa u nás rodia, a že sa napriek nadávaniu na hrozné zdravotníctvo, ktoré je permanentne v kolapse, a ktoré bolo tak dobré za Miloša Jakeša a brojlerov, sa na počudovanie dožívame podstatne vyššieho veku, ako sme sa dožívali v tom dobrom zdravotníctve. A tento parameter, chvalabohu, že to tak je, neovplyvníme ani straníckou propagandou, ani ničím. Jednoducho to tak je. Keď som sa vlani celkom náhodou na univerzitnom podujatí v Tokiu stretol s bývalým japonským ministrom sociálnych vecí, povedal mi, že každý deň, každý mesiac a každý rok vydáva Japonsko na dôchodky svojich, chvalabohu, pretože striedmo a pracovito a inak dobre žijúcich obyvateľov presne o 100 % prostriedkov viac, ako na ne vyberie. Ak sa niekto pýta, prečo má Japonsko dlh vo výške 200 % HDP, i tu je časť odpovede.
Chcem teda povedať, že mnohé z toho, čo tu zaznieva ako útok, jednoducho je tvárou k realite lžou a chimérou. Chcel by som sa ale predsa dotknúť, okrem tejto obrany proti ostrým námietkam, obrany tejto reformy, i niektorým bodov, ktoré považuje OKS za nie celkom namieste. Hovorilo sa to už opakovane, i vo vystúpení kolegu Zajaca, o postavení SZČO. Ja by som si to dovolil ilustrovať na príklade, keďže som z lekárskej branže, na rozdiele medzi lekárom v klinickom prostredí, ktoré samozrejme poskytuje najnáročnejšiu a aj najvyššiu starostlivosť, ale zároveň v našich šírkach, ako sme to včera odhlasovali, vyprodukuje za stanovenú dobu astronomický dlh. Včera sme schválili 350 mil. eur. Chcem k tomu povedať, aký je rozdiel medzi postavením klinického pracovníka a medzi postavením terénne pracujúceho lekára. Klinický pracovník pracuje v podmienkach, o ktoré sa mu niekto stará. Keď v ambulancii takéhoto zariadenia sa zrúti počítačová sieť, tak musí prísť niekto z príslušného oddelenia a dať tú sieť do poriadku, alebo doniesť nový počítač, aby sa pracovalo. Ak sa to stane súkromníkovi, prestáva pracovať, musí riešiť problém a prestáva produkovať pre seba nevyhnutnú bodovú produkciu. Ak v takomto zariadení praskne vodovodná rúra alebo odtok odpadu, musí sa nájsť iná miestnosť, aby služba pokračovala. Pracovník však nemá krátenie platu, celkom pochopiteľne, pretože je k dispozícii. Ak sa toto stane u súkromníka, nemôže pracovať v zatečenej ambulancii a keďže má len tu jednu, a, povedzme, v Hrochoti nemá veľmi ako a kam odísť zo svojej ambulancie, tak sa mu zastaví tvorba bodov a zastaví zárobok. Jeden môj kolega mi povedal: Vieš, Peter, ja by som tiež chcel 1. júla päťtýždňový plat, aby som išiel na dovolenku. Tak, ako ju majú moji kolegovia, ktorí pracujú v štátnych službách. Samozrejme, že je to tak. Ten lekár má sestričku, ak si na lyžovačke zlomí nohu a nemôže pracovať, lebo je v sadre, sestrička plat musí dostať, lebo naň má nárok - čo je absolútne primerané a spravodlivé - ale nikto sa nepýta lekára, odkiaľ na jej plat, keď sám "neboduje", teda nevyrába pre obidvoch body, na to vezme. Je teda nepochybný rozdiel medzi dvoma ľuďmi, ktorí sú ortopédmi alebo urológmi na dvoch rôznych miestach, v dvoch rôznych postaveniach.
A domnievam sa, že to, čo sa dialo, a to trošku viním i naše vlastné rady, že sa akosi, aj keď len takými jemnými výrokmi, začala v tejto oblasti posilňovať a podporovať, žiaľbohu, aj keď sme národ holubičí, jedna z dosť veľkých necností nás, ktorí tu žijeme - závisť. Závisť! Nič nie je jednoduchšie, ako apelovať na jedných, pozrite sa o koľko tí platia menej. No to, že tí, ktorí platia menej, nemajú päť týždňov zaplatenej dovolenky a to, že majú na krku všetko to, o čom som hovoril na tomto jednom príklade, to padá pod koberec. Nosné je: Aha, oni majú!
Samozrejme, je to pravda, ale majú všetko uvedené s rizikom. Majú riziko, že si najali alebo nedajbože postavili búdu na zmrzlinu, do nej si zohnali dve dievčatá, ktoré teda, verme tomu, platia a príde do toho také pekne daždivé leto, ale tá investícia a tie nakúpené suroviny a tak ďalej, tie už niečo stáli. A samozrejme, že je oveľa ľahšie pracovať pre potravinový servis poskytovaný inštitúcii, ktorá je pod krytím, ktorá proste bude, ktorá nezávisí na sezóne, a musím povedať, že v tomto zmysle je treba vidieť i ten druhý pohľad.
A ak sa kolega Kolesík pýtal, kto sú to "my"? No kolega Zajac mu odpovedal, že "my" to sme my - OKS. Ale zároveň ja, ktorý sa v tej veci predsa len trošku hýbe, vie, že "my" sú aj ľudia, ktorým načúvame. "My" je ten kolega z Levoče, "my" je ten iný kolega z oblasti Pohronia, tí všetci, s ktorými som takto rozprával, a mnohí ďalší jednoducho sú tiež "my". Ak pracujete v kultúrnej inštitúcii, ktorá má štátom krytý rozpočet, nie je ich už veľa a často tie mzdy i pre veľkých hercov či operných spevákov nie sú primárne možno adekvátne, tak každopádne vedia, že toto majú isté. Ak si džezmen a nezoženieš si biznis, tak sa nikto nepýta, z čoho budeš žiť a kde budeš hrať. Nič nemáš pätnásteho na účte. I to je rozdiel medzi jednými a druhými. A preto som sa dotkol nepeknej snahy vzbudzovať závisť - tí si zarobia. Lebo, ako tu správne zaznelo, to sa dostávame do roviny - "Hanka Zagorová je sympatický děvče, ale má šestset tisíc.". Áno, pretože sú ľudia, ktorí zarobia tým, že naplnia štadión: všetka česť! Nikto hádam nebude spochybňovať Demitrove, česť jeho pamiatke, zárobky, lebo ich získal tým, prečo sa rozhodol a čo dokázal. Každý z nás mohol od desiatich rokoch chodiť ráno v zime, v tme na štadión a trénovať. Nerobili sme to a nestali sme sa Demitrami. Takže pokiaľ ide o to, že či je, tu to padlo, superhrubá mzda alebo čokoľvek mantra SaS, povedal by som k tomu jedno: z hľadiska názoru nás - a teraz poviem v rámci Kolesíkovho "my", nás OKS - nikdy nie je kritériom, čo je čia mantra a kto s čím išiel do volebného boja. Obvinenia, že my vytĺkame politický kapitál, si dovolím odmietnuť. Pretože s nami je to tak, že nech zastávame akékoľvek názory, vavríny neprinášajú a platí pre nás viac ako pre kohokoľvek iného: "ni zisk, ni slávu". Ale aj tak si myslíme, že máme právo a povinnosť vo vzťahu ku kolegovi z Levoče a z Horného Pohronia, vo vzťahu k vinárom a dani, že máme jednoducho právo na názor, i keď nám možno neprináša ani lásku, ani popularitu najbližších kolegov v koalícii, ale nerobíme to nikdy preto, že je to niekoho mantra alebo nemantra .
Ja sa napríklad domnievam, že v rámci mnohých potrebných vecí, ktoré reforma zavádza, za ktoré stojí za to bojovať, je tam ten háčik, že sa to zabalilo do balíka, ktorý mne pripomína úlohu typu - potrebujeme po hrozných, rozbitých a vŕzgajúcich a smradľavých autobusoch kúpiť nové, ktoré budú mať taký motor, aby bola úspora pohonných hmôt, ale pozor, fungovať to bude len vtedy, keď budú zelenej farby so žltým pásom na boku. A toto, s dovolením, OKS odmieta. Myslíme si, že na tej reforme je veľmi veľa dobrého a pozitívneho, ale trvanie na každom bode reformy tvrdiac, že bez toho ten autobus nepôjde. Že ak ten pás nebude žltý, ale zelený a farba nebude zelená, ale modrá, tak, že to nepôjde, toto sa nám, s dovolením, nezdá. Takže sa domnievame, že napriek tomu, čo som tu teraz hovoril, stojí za to pracovať ďalej s týmto materiálom, stojí za to uvážiť všetky uvedené veci a myslím si, že záverečný výsledok môže byť posunom pre túto krajinu dobrým smerom. I keď uznávam výhradu kolegu neprítomného bývalého štátneho tajomníka, že sú pochybnosti. Áno, pochybnosti sú a na pochybnostiach sa hýbe svet. A ak sa pochybnosti naplnia, bude opäť na nás alebo na našich nástupcoch, aby vec napravili. Ale jedna vec je istá, ak budeme stáť v trasovisku, ktoré tu panuje, ktoré nás vo veľmi významných parametroch našej ekonomickej budúcnosti zaraďuje na nie chvályhodné, pozitívne a obdivuhodné miesta v svetových rebríčkoch, a keďže sme krajina, ktorá je proste závislá na tom, aby bola v tomto smere dobrá, tak jednoducho si nemôžeme podľa mňa dovoliť odhodiť to a zotrvať v tom trasovisku, v akom sa v mnohých oblastiach - zdravotníctvo, parciálne školstvo i táto oblasť - vyskytujeme.
To znamená, že tvárou v tvár toho, čo Európu čaká, tvárou v tvár toho, že budúca lepšia Európa sa nebude podľa mňa formovať podľa toho, kto bol ako pripravený ísť do šialenej podpory gamblerov, ale podľa toho, kto bude schopný a pripravený prácou a podmienkami pre tú prácu byť v elitnom klube. A Slováci sú, chvalabohu, nie hádam rovno Nemci, ale predsa pracovití. A som hlboko presvedčený, že tak ako Volkswageny z Bratislavy obstoja v konkurencii Volkswagenov z klasickej "matky Volkswagenov", tak ako U.S. Steel v Košiciach produkuje dobre, je to dôkazom, že táto krajina vie pracovať. A ešte raz hovorím, táto krajina neleží pod cyprišmi a nepije ouzo, tak ako niektoré iné. A ak sa zamyslím nad tým, čo tzv. liberálno-tolerantno-demokraticko a neviem aká Európa bola ochotná urobiť z prostého interview českého prezidenta, hovorím prostého interview českého prezidenta, tak každý, kto si to interview prečítal, neviem si predstaviť, že by niečo namietol, aj keď tak urobil grécky premiér. Pretože tam nebol problém, kto koľko leží pod cyprišmi, tam bol len problém, že nemôže byť v menovej únii s pracovitým Nemeckom. A ja dúfam, že nemáme Nemecko nasledovať v tom, že budeme zachraňovať, povedal by som , ani nie pracovitých Nemcov, ale úplne iné nemecké štruktúry, ale že ich máme nasledovať v pracovitosti a v pripravenosti držať sa toho, čo by sme mali mať na štandarde prezidenta republiky a čo platí pre Slováka: Pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže.
