Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani predsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pardon, ospravedlňujem sa, vážená pani predsedníčka vlády. Začnem citáciou z programového vyhlásenia vlády: "Vláda Slovenskej republiky zruší Fond národného majetku." Čo sa skrýva za touto vetou z hľadiska politického? Minister financií Ivan Mikloš myšlienku trocha rozvíril a rozvinul, keď vyhlásil, že činnosť fondu by mala byť definitívne ukončená k 1. januáru 2012.
Vcelku tajomne upresnil, že ukončenie činnosti fondu ale neznamená z večera do rána. Veľmi dobre vie, že tak rýchlo to určite nebude. Keď si jeho slová premeníme na drobné, vychádza nám, čo všetko by pravicová vláda mala ešte do roku 2012 stihnúť. Narýchlo získať finančné zdroje z predaja železničnej spoločnosti Cargo, bratislavského letiska, podnikov autobusovej dopravy a najnovšie aj teplární.
Takto prichádzame ku kópii volebného obdobia 2002 až 2006. Privatizácia niečoho, čo má ešte hodnotu. Lenže píše sa rok 2010. Nová vládna koalícia donedávna hovorila o odštátnení teplární a presune ich akcií na mestá. Problematika energetiky je pre veľké mestá kľúčová, ale bez ovládania teplární nemožná. V minulosti, keď štát pripravoval predaj väčšinových podielov v teplárňach, mestá žiadali, aby sa na ne presunuli aspoň zvyšné menšinové balíky. A tak si mestá budú musieť zvyknúť na to, že tu, zrejme, začína platiť pravidlo pravej ruky, prednosť majú návrhy prichádzajúce sprava. Ak teda, so zreteľom na toto riziko, ideme niečo predávať, pýtam sa, za akú cenu? Predáme ziskové teplárne? Predáme letisko, hoci sme doň investovali niekoľko miliárd korún a začína mať svoju tvár? Pri nákladnom železničnom prepravcovi dúfate, že rakúsky alebo nemecký potenciálny investor, žije a podniká v inkubátore, že potom ako investoval v Maďarsku, nevie čo robiť s peniazmi?
Nie, naopak, obávam sa, že bude šetrnejší ako doteraz. Summa summarum, trúfam si odhadnúť, a to nechcem byť zlým prorokom, že výnosy z privatizácie neprinesú štátu očakávané príjmy. Dovolím si pripomenúť a pomôcť si rečníckou otázkou podpredsedu KDH pána Brocku: je otázne, koľko by štát na predaji Carga a letiska získal. Verte, páni z koalície, táto otázka je viac ako aktuálna a obávam sa, že priaznivú odpoveď na dnes nepozná nik, a tobôž ani vy. A tak pravicovej vláde neostáva nič iné, len predávať majetok štátu ďalej. Po 1. januári 2012 to už môže byť ale iná káva. Vláda pochová Fond národného majetku a páni ministri okolo Ivana Mikloša sa z pochmúrneho večera prebudia do veselšieho rána.
V cestnej premávke platilo pravidlo pravej ruky vcelku bezpečne. Obávam sa však, že v politike prehľad a transparentnosť nezvýši, práve naopak. Doteraz mala opozícia vždy možnosť pozerať sa na koaličné prsty v dozorných orgánoch Fondu národného majetku. Aj súčasná koalícia potvrdila, že v dozornej rade fondu by mal predsedať zástupca opozičnej strany. Podľa ministra financií, na fonde je v súčasnosti potrebné urobiť poriadok, potom postupne utlmovať jeho činnosť presunutím agendy na iné ministerstvo alebo ministerstvá. Dovolím si doplniť - na ministerstvá, ktoré si rozdelila vládna koalícia a kde opozícia nemá možnosť kontroly. Na ministerstvá, ktoré budú môcť privatizovať ďalej a bez kontroly.
Pamätám si veľmi dobre, sedel som na tomto mieste spravodajcu, keď sme predkladali zákon o reštrukturalizácii Fondu národného majetku. Pán Hort vtedy srdcervúco rozprával o nehoráznosti, čo ideme robiť s majetkom, ktorý vytvorili naši rodičia, keď ideme a chceme menovať členov výkonného výboru vládou a dozornú radu dať iba do rúk opozície. Pýtam sa, a čo idete robiť vy, keď budete predávať majetok a bez kontroly opozície? Apropo, prevedenie zostávajúcej majetkovej účasti na štát, nie je to náhodou reprivatizácia? A ako sa chcete vyrovnať s tým, že štát bude ďalej a zároveň vlastník aj regulátor? Nie je to náhodou porušenie smerníc Európskej únie?
Zároveň som zvedavý, čím v budúcnosti po zrušení Fondu národného majetku, budete ručiť v prípade prehraných súdnych sporov. Dnes ručí Fond národného majetku. Ako sa vysporiadate so záväzkami Fondu národného majetku, ktoré sa môžu vyšplhať so všetkými súdnymi spormi, aj s Gabčíkovom, až do výšky 2 mld. eur. Na jednej strane plačete, že vám chýba 1,6 mld. a na druhej strane zaťažíte rozpočet 2 mld. To mi pripomína rozpoltenú osobnosť, alebo keď pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Tomuto v programovom vyhlásení hovoríte poriadok? Toto je vaša transparentnosť? Nie. Ja tomu hovorím: vaša neodbornosť a nekompetentnosť.
Pán Bugár to povedal asi najvýstižnejšie. Najprv sa musíme pozrieť, všetko sa dá, potom sa rozhodneme. Viete, teraz keby sme začali tipovať, že možno o pol roka, možno o rok, možno o dva, bolo by to nezodpovedné. Ak sa dá, tak čo najrýchlejšie. Tak, ako bolo povedané, podľa súčasného ministra financií, treba na budúci rok ušetriť 1,6 mld. eur. Predaj teplární, Carga, letiska, pripravovala ešte v roku 2006 Dzurindova vláda. Vtedy za ich privatizáciu očakávala okolo 800 mil. eur. Dnes sa vám to, páni z koalície, nepodarí takto predať, aj keby vaši ministri mali obe ruky pravé. Som preto presvedčený, že po Cargu, letisku, či teplárňach, prídu na rad ďalšie subjekty. Ak by som mal veriť slovám pána Mikloša a pána Bugára, tak sa stane práve v situácii, na ktorú čakáte, a ktorú si veľmi citlivo pripravujete. Teda vtedy, keď pošlete do hrobu Fond národného majetku, pozametáte po sebe aj to, čo ste nestihli v roku 2006 a pravidlá cestnej premávky slovenskej privatizácie budete mať nestrážene v rukách.
My sme začali veci riešiť iným pravidlom cestnej premávky. Pri odbočovaní vľavo sme dávali efektívnemu zoštíhleniu činnosti Fondu národného majetku. Vytváraním nových pracovných príležitostí sme chceli zlepšovať sociálno-ekonomickú situáciu občanov Slovenska, aby si ľudia dokázali našetriť aj na dovolenku a v konečnom dôsledku tak zvyšovať aj vyťaženosť a ekonomiku napr. aj Letiska Milana Rastislava Štefánika. A vy, ibaže by ste hnali každého zo Slovenska, kto nezarába viac ako 400 eur a nakladali ho do lietadla na bratislavskom letisku. Zrejme, to je už asi iná kapitola. Preto ja za takýchto podmienok toto programové vyhlásenie nemôžem podporiť. Ďakujem.
(Potlesk.)
