Videokanál poslanca

Keďže návrh zákona postúpil do druhého čítania, v súlade s vaším návrhom, pán predseda, odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že zákon bude pridelený ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládeže a šport. Gestorským výborom bude posledný menovaný a navrhujem, aby výbory prerokovali tento návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní. Dajte o tom, prosím, hlasovať.

Ďakujem. Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.

Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo osem poslancov, z toho kolegyňa Obrimčáková dala procedurálny návrh, aby bol návrh zákona vrátený predkladateľovi na prepracovanie. Dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu.

Pán kolega, jedna vec ma zarazila. Nemyslím si, že komplexná liberalizácia, nazvime to, prostredia, vzdelávania na stredných a základných školách prináša také náklady, ako ste povedali, ak sa robí systémovo a naraz. To znamená, že ak sa zliberalizuje trh s učebnicami, ale zároveň sa dajú väčšie právomoci manažmentu škôl narábať s peniazmi, ktoré ku nim tečú, tak si nemyslím, že by to znamenalo až také veľké náklady, trojnásobok, ako ste to vy povedali, pretože kniha je raz len kniha a jej cena je nejakým spôsobom daná. Ak by bol širší výber, ak by si mohli vyberať učitelia z väčšieho počtu, dajme tomu, aj preložených učebníc zo zahraničia alebo iných textov a nakombinovať si čo chcú učiť, tak som presvedčený o tom, že ak by mali na to dostatok prostriedkov, tak si cestu k správnym učebným materiálom nájdu.
A takisto k tomu obsahu. Ten síce nie je predmetom tohto zákona, ale, áno, úplne s vami súhlasím, treba úplne zminimalizovať povinné nejaké štandardy, treba popísať konečný stav, ktorý si predstavujeme tak, že by ho dieťa malo dosiahnuť, a nechať voľnú ruku naozaj školám, nech tento stav dosahujú akýmkoľvek spôsobom, tak, ako uznajú za vhodné, a iba pravidelne kontrolovať, či sa dostávajú na minimálny štandard, ktorý od nich štát bude požadovať. Ďakujem.

Pán kolega Zajac, ďakujem za pripomenutie témy nepedagogicky vzdelaných učiteľov, pretože prax nám ukazuje, že ak naozaj chceme približovať vzdelávanie a prax či už firemnú alebo aj umeleckú, alebo inú, teda približovať školu a reálny život, tak veľmi pomáha, ak niektorí z učiteľov nie sú pedagogicky vzdelaní, ale naopak, využijú svoj prirodzený pedagogický talent a učia na základe toho, čo sa oni sami naučili v praxi, či už v biznise alebo v umení, alebo v iných sférach spoločenského života. A vyjadrujem plnú podporu akémukoľvek technickému riešeniu toho, aby človek, ktorý učiť chce a vie a je motivovaný, mohol sa nejakým spôsobom zúčastňovať pedagogického procesu.

Pán kolega, ďakujem ti, že si teda pripomenul odmeňovanie učiteľov na súkromných školách. Je naozaj pravda, že tie platy nejdú do nejakých závratných výšin. Ale myslím si, že je principiálne správne, aby manažment súkromných škôl mal možnosť odmeňovať lepších učiteľov lepšími platmi a práve tým vytvárať prostredie, v ktorom môže potom aj štátnym, resp. verejným školám ukazovať a vytvárať materiály pre iné spôsoby výchovy a pre iné spôsoby vzdelávania.
Určite súhlasím s tým, že súkromná škola by si mala mať možnosť vybrať, či bude fungovať podľa tohto zákona alebo podľa Zákonníka práce, pretože má viac zdrojov svojho financovania a sama sa môže rozhodovať o tom, akým spôsobom a koľko svojich vlastných učiteľov odmení. Vďaka.

No, pani kolegyňa, neviem, či ste učili v triede, kde nastúpil asistent k nejakému žiakovi. Ja som mal v triede dyslektického chlapca, ktorý mal problémy pri učení. A naozaj spotreboval veľa energie učiteľa, keďže potreboval mimoriadnu starostlivosť. A môžem povedať, že nastúpením asistenta je učiteľ nie odbremenený tým, že by stratil zodpovednosť za výsledky toho žiaka, ale vážnou porciou energie, ktorú by musel inak venovať žiakovi so špeciálnymi potrebami. A myslím si, že je správne odmeniť asistenta v prípade, že v takej triede je, a ponechať odmenu učiteľa na tej úrovni, na ktorej je, pretože reálne jemu práca s tým konkrétnym žiakom alebo skupinou žiakov, ktoré majú špeciálne potreby, odpadá.

Pán kolega, no vôbec ste ma neroztrpčili, pretože ja práve zdieľam váš názor, čo sa týka úrovne niektorých súkromných škôl. Ale na druhej strane tvrdím, že na to, aby sa dvihla, im musíme uvoľniť ruky, pretože ich majú zviazané. Musíme im uvoľniť ruky v narábaní s majetkom, ktorý používajú, to znamená kapitálové výdavky, ktoré má každá škola. Musíme im uvoľniť ruky pri zostavovaní osnov a obsahu ich vyučovania, aby mohli učiť podľa inovatívnych a nových metód, ktoré často nemajú priestor na verejných a štátnych školách. A musíme im dať priestor na to, aby kvalitu, na ktorú majú potenciál, mohli ukázať, pretože teraz sú tam ešte stále zo strany štátu príliš zviazaní a často súkromná škola je iba systémom verejnej školy, krajšia škola fungujúca s viacerými počítačmi a s interaktívnymi tabuľami. A to pre mňa nie je priestor pre súkromné školstvo. Súkromné školstvo má byť inovatívne, prinášať nové metódy. A nemusí byť na strane kvalitatívnych ukazovateľov lepšie alebo horšie, ale má ukazovať, že pedagogika a vedenie detí sa dá robiť aj inak a hlavne na úrovni ich duchovného rozvoja. Na úrovni osobnostného rozvoja a priestoru pre kreativitu by malo ukazovať aj štátnym školám, resp. verejným školám, že sa to dá aj inak.
No a čo sa týka toho vzťahu k samosprávam, áno, mali by sme počúvať aj ZMOS, ale zároveň by sme mali napr. počúvať Úniu miest, pretože mnohé stredné školy sú v mestách a už sme si mohli všimnúť, že často názory ZMOS-u a názory Únie miest sú protichodné. Tak potom kto zastupuje reálne hlas regiónov, keď väčšina stredných škôl je práve v mestách? Ďakujem.

No tam je práve ten problém, že pri málotriedkach je tam výnimka a zriaďovateľom je priamo starosta vlastne obce, ktorý rozhoduje o tom, koho škola zamestná a koho nezamestná. A práve tam nastávali problémy, že medzi starostom a samotným učiteľom v podstate nebola nejaká kvalifikovaná sila, ktorá by povedala, že tento učiteľ pracuje na svojom zlepšení. On videl iba to, že zákon mu prikazuje platiť mu viac peňazí. A úplne stačilo, keď si ten učiteľ iba dokončil vysokoškolské vzdelanie a išiel o dve platové triedy vyššie. A už to znamenalo väčšie odčerpávanie obecného rozpočtu a tým pádom starosta radšej ponechal peniažky na večerné osvetlenie a neplatil ich učiteľovi. Takže tam bol ten problém.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na toto miesto do Národnej rady Slovenskej republiky som prišiel priamo z učiteľských lavíc. Je pravda, že som sem prišiel zo súkromnej školy, ale so situáciou kolegov aj na štátnych školách som sa dennodenne stretával. A môžem povedať, že situácia odmeňovania pedagogických pracovníkov na Slovensku bola a stále zostáva tragickou, akoby stále nebolo dostatok sily v tejto krajine na vyslovenie jednej základnej veci. A to je, že učitelia sú zodpovední za celé budúce formovanie a budúcnosť toho, akým spôsobom bude vyzerať život v krajine, v ktorej žijeme. Sú to učitelia, ktorí majú vytvoriť rámec a hodnotový rebríček ďalšej generácie. Sú to učitelia, ktorí majú zorientovať svojich študentov a žiakov v tom, akým spôsobom sa majú zaradiť do spoločnosti. A sú to učitelia, ktorí venujú celé svoje životné úsilie tomu, alebo aspoň mnohí z nich tak robia, aby túto svoju úlohu vyplnili. A štát by tu mal byť na to, aby im pre to vytvoril čo najlepšie podmienky.
Predložený návrh zákona posúva súčasnú situáciu smerom k zlepšeniu. Avšak myslím si, že je ešte stále veľa priestoru, kde je možné tú situáciu zlepšiť, spresniť a učiteľom život uľahčiť. Formálne kritériá pre kariérny rast učiteľov a ich ohodnotenie, tak ako boli spomenuté v súčasne platnej verzii zákona, často dostávali do veľmi absurdných situácií učiteľov a takisto vedenia škôl. Dostali sa do situácií, keď učiteľka výtvarnej výchovy išla na kurz lyžovania a za kredity získané v tomto kurze bolo možné zvýšiť jej plat. Dostali sme sa do situácií, keď v málotriedkach na dedinách a malých obciach len kvôli tomu, že nejaký učiteľ chcel pracovať na svojom zlepšení a zvyšoval si kvalifikáciu a že dostal kredity za nejaký kurz, za nejaké školenie, ho starosta obce prepustil zo školy, pretože proste chcel šetriť peniaze v rozpočte obce. Dostali sme sa do situácie, kde ľudia s tým istým vzdelaním a tým istým titulom mali diametrálne rozdielne ohodnocovanie svojej práce, len podľa toho, ktorý rok ten titul alebo ten kurz získali. Je dobré, že návrh sa snaží tieto rozdiely a tieto nezrovnalosti riešiť, a je dobré, že nachádza aj v tak napätom štátnom rozpočte, aký nás čaká na budúci rok, aspoň nejaký priestor na to, aby sa situácia učiteľov na Slovensku zlepšila.
Verím, že aj v komunikácii s opozíciou využijeme priestor medzi prvým a druhým čítaním na to, aby sme prípadný priestor pre možné zlepšenia využili a do druhého čítania, resp. do tretieho čítania potom posunuli zákon v ešte zlepšenej verzii oproti tomu zákonu, ktorý máme teraz.
Ešte raz hovorím, som rád, že bol predložený tento návrh, mnohé veci rieši, mnohé veci posúva k lepšiemu, ale necháva priestor na to, aby sme na ňom ešte popracovali. Dúfam, že Národná rada Slovenskej republiky ukáže, že má potenciál na to, aby spravila z dobrého riešenia ešte lepšie. Ďakujem veľmi pekne.