Ďakujem pán predsedajúci. Ja úplne súhlasím s tým, že je potrebné riešiť aj iné problémy, pán kolega, ale keby bola naozaj úprimná snaha na vašej strane ich riešiť, tak by sme na začiatku nemali napríklad pozmeňovací návrh pána Madeja, ktorý chcel všetky druhé čítania vylúčiť z programu, lebo mnohé z nich naozaj riešia zásadné problémy slovenskej spoločnosti. Takže tu vidím trošku takej schizofrénie, že či chceme, alebo nechceme tie zásadné problémy slovenskej spoločnosti riešiť.
Súhlasím aj s tým, že pre niekoho môže byť rozprávanie o mačkách a psoch a vôbec o zvieratách, márnením času, ale garantujem vám, pán kolega, že keď strelíte psa a keď niekto strelí vás, tak veľkosť utrpenia je rovnaká. Zviera má schopnosť trpieť rovnako ako človek a tým pádom je len humánne, ak sa budeme v Národnej rade zaoberať aj tým, že by sme bezdôvodnému utrpeniu zvierat mali zabraňovať.
Čo sa týka mačiek. Mačka a človek žijú spolu minimálne 4 500 rokov, 4 500 rokov sa pri človeku vyskytuje mačka ako jeho spoločník. Viete, kto bol najväčším nepriateľom mačiek v Čechách a na Slovensku a všeobecne v Európe, pán kolega? Poľovníci. V 19. storočí to boli práve poľovníci, ktorí úplne vyhubili mačku divú v Čechách. A to, že ešte nejaké stále máme na Slovensku, je iba vďaka tomu, že ich poľovníci nestihli vystrieľať.
Ale zároveň, stovky a stovky rokov žijú na slovenských dedinách mačky pri domoch, mačky domáce. Poľovný zákon, o ktorom tu hovoríme, platí od '59 roku. To mi chcete povedať, že za tie stovky a stovky rokov, čo hociktorá mačička od hociktorého domu mohla zabehnúť do lesa, keby bol vážne, tak vážne naštrbený genofond mačky divej, žeby sme tu ešte vôbec nejaké mačky divé mali? Nie, toto dokazuje iba, že vaše tvrdenie je absolútne nesprávne. To hovorí jedine a jasne, že mačka divá si svoj genofond dokáže obrániť sama, a to vďaka tomu, že je teritoriálne zviera a mačku domácu do svojho teritória nevpúšťa.
A dokazuje aj to, aj to, že ak máme niekomu dávať vinu za to, že tu máme málo kusov mačky divej, tak sa máme v prvom rade pozerať na poľovníkov, ktorí ju vystrieľali po celej Európe. (Potlesk.)
Ak má byť nejaké riešenie na tento stav, tak sú to systematické kastračné programy. Kastrovaná mačka a podviazaný alebo sterilizovaný kocúr sa nebudú krížiť v lese s nikým. Zároveň budú vykrývať to teritórium, ktoré si prirodzene strážia a budú zabraňovať tomu, aby sa ďalšie mačky dostávali do lesa.
Takže ak chceme naozaj riešiť tu situáciu, o ktorej rozprávate, tak veľmi rád s vami budeme hovoriť v budúcnosti, keď príde na pretras pripravený zákon o ochrane zvierat. A potom sa budeme rozprávať o tom, že ako reálne toto riešiť, lebo to riešenie, o ktorom hovoríte vy, zbytočne spôsobuje utrpenie mačkám alebo ich zabíja a nerieši problém, o ktorom tu rozprávame.
Čo sa týka psov, pozrite sa, prosím, na tie dva obrázky predo mnou. Ten pes, ten čuvač, bol strelený priamo na pozemku svojho majiteľa. Len vďaka tomu, že v zákone nie je farma alebo salaš definovaný ako stále obývané miesto, sa doterajší zákon na toto miesto nevzťahoval. A len vďaka tomu, že takmer každá voľná plocha na Slovensku mimo intravilánu, je poľovným revírom, bolo možné na tohto psa strieľať. Pes, ktorý je pracovný pes a stráži ovce, bol postrelený kvôli tomu na majetku, na pozemku majiteľa, len vďaka tomu, že zákon ako platil doteraz, bol nedokonalý.
Pozrite sa na ten druhý obrázok. Dlhé roky trénovaný pes, ktorý slúžil k ochrane zvierat, ktorý slúžil k tomu, že rysy ktoré boli vychované v zajatí, vychovával a pomáhal k tomu, aby bol rys pustený naspäť do prírody, alebo, naopak, tak tento pes bol zastrelený iba kvôli tomu, že pán poľovník si nebol istý v šere, že či to nie je náhodou vlk. Strieľal do šera. Zastrelil psa, ktorý mal obrovskú hodnotu a pomáhal pri ochrane prírody a vyvádzaní malých rysov do prírody. Čo by sa bolo stalo, keby v tom šere bolo dieťa? Hneď vedľa toho psa. Alebo jeho majiteľ. Stále si myslíme, že súčasná úprava je dobrá? My tu nie sme kvôli tomu, aby sme zbytočne dvíhali práva zvierat na úkor práva človeka.
My tu nie sme kvôli tomu, aby sme zabránili v normálnej práci poľovníkov v lesoch, ale väčšina poľovníkov, s ktorými sme hovorili, páni a dámy, súhlasí s tým znením zákona, ako sme ho predložili do parlamentu, teda moji kolegovia v SaS.
Každý slušný poľovník vám povie, že je absolútna hlúposť strieľať na psa, o ktorom je na prvý pohľad jasné, že má majiteľa niekde v okolí. Väčšina to nerobí. Existuje tu pár bláznov na Slovensku, ktorí si neplnia svoje povinnosti a strieľajú na všetko čo sa hýbe. Existuje pár bláznov na Slovensku, ktorí vďaka tomu, aby si mohli streliť na živý terč, budú falšovať potvrdenia, predávať si potvrdenia o lesnej stráži len vďaka tomu, aby si navzájom kryli chrbát. A toto je neprípustné.
To, čo chceme spraviť, je urobiť rovnováhu medzi tým, ako sa budú ochraňovať zvieratá voľne žijúce, a ako budú ochránené zvieratá, ktoré sú chované svojimi majiteľmi, teda mačky a psy.
Posledná vec, nie je tu, bohužiaľ, pani kolegyňa Rosová, takže budem informovať za celú pracovnú skupinu, ktorá pracuje na ochrane zvierat v tomto parlamente. Ako viete, táto pracovná skupina sa stretávala počas celého volebného obdobia a boli v nej zástupcovia všetkých politických strán, vrátane teda našich parlamentných platforiem. A z aktivity tejto pracovnej skupiny teraz vzniklo aj podanie na Ústavný súd, ktoré tiež bude riešiť to, že pri odstreloch psov a mačiek v lesoch sú ľudia zbavovaní veci, ktorú vlastnia, bez možnosti náhrady. Takže sú aj ďalšie kroky na to, aby sme túto situáciu riešili.
Pevne verím, že v tejto snemovni, v tomto pléne, v tejto Národnej rade sa nájde dostatok poslancov, ktorí nebudú povyšovať záujmy poľovníckej loby nad možnosť spoločenských zvierat prežiť život so svojimi majiteľmi. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
