Videokanál poslanca

Ďakujem pán predsedajúci. Ja úplne súhlasím s tým, že je potrebné riešiť aj iné problémy, pán kolega, ale keby bola naozaj úprimná snaha na vašej strane ich riešiť, tak by sme na začiatku nemali napríklad pozmeňovací návrh pána Madeja, ktorý chcel všetky druhé čítania vylúčiť z programu, lebo mnohé z nich naozaj riešia zásadné problémy slovenskej spoločnosti. Takže tu vidím trošku takej schizofrénie, že či chceme, alebo nechceme tie zásadné problémy slovenskej spoločnosti riešiť.
Súhlasím aj s tým, že pre niekoho môže byť rozprávanie o mačkách a psoch a vôbec o zvieratách, márnením času, ale garantujem vám, pán kolega, že keď strelíte psa a keď niekto strelí vás, tak veľkosť utrpenia je rovnaká. Zviera má schopnosť trpieť rovnako ako človek a tým pádom je len humánne, ak sa budeme v Národnej rade zaoberať aj tým, že by sme bezdôvodnému utrpeniu zvierat mali zabraňovať.
Čo sa týka mačiek. Mačka a človek žijú spolu minimálne 4 500 rokov, 4 500 rokov sa pri človeku vyskytuje mačka ako jeho spoločník. Viete, kto bol najväčším nepriateľom mačiek v Čechách a na Slovensku a všeobecne v Európe, pán kolega? Poľovníci. V 19. storočí to boli práve poľovníci, ktorí úplne vyhubili mačku divú v Čechách. A to, že ešte nejaké stále máme na Slovensku, je iba vďaka tomu, že ich poľovníci nestihli vystrieľať.
Ale zároveň, stovky a stovky rokov žijú na slovenských dedinách mačky pri domoch, mačky domáce. Poľovný zákon, o ktorom tu hovoríme, platí od '59 roku. To mi chcete povedať, že za tie stovky a stovky rokov, čo hociktorá mačička od hociktorého domu mohla zabehnúť do lesa, keby bol vážne, tak vážne naštrbený genofond mačky divej, žeby sme tu ešte vôbec nejaké mačky divé mali? Nie, toto dokazuje iba, že vaše tvrdenie je absolútne nesprávne. To hovorí jedine a jasne, že mačka divá si svoj genofond dokáže obrániť sama, a to vďaka tomu, že je teritoriálne zviera a mačku domácu do svojho teritória nevpúšťa.
A dokazuje aj to, aj to, že ak máme niekomu dávať vinu za to, že tu máme málo kusov mačky divej, tak sa máme v prvom rade pozerať na poľovníkov, ktorí ju vystrieľali po celej Európe. (Potlesk.)
Ak má byť nejaké riešenie na tento stav, tak sú to systematické kastračné programy. Kastrovaná mačka a podviazaný alebo sterilizovaný kocúr sa nebudú krížiť v lese s nikým. Zároveň budú vykrývať to teritórium, ktoré si prirodzene strážia a budú zabraňovať tomu, aby sa ďalšie mačky dostávali do lesa.
Takže ak chceme naozaj riešiť tu situáciu, o ktorej rozprávate, tak veľmi rád s vami budeme hovoriť v budúcnosti, keď príde na pretras pripravený zákon o ochrane zvierat. A potom sa budeme rozprávať o tom, že ako reálne toto riešiť, lebo to riešenie, o ktorom hovoríte vy, zbytočne spôsobuje utrpenie mačkám alebo ich zabíja a nerieši problém, o ktorom tu rozprávame.
Čo sa týka psov, pozrite sa, prosím, na tie dva obrázky predo mnou. Ten pes, ten čuvač, bol strelený priamo na pozemku svojho majiteľa. Len vďaka tomu, že v zákone nie je farma alebo salaš definovaný ako stále obývané miesto, sa doterajší zákon na toto miesto nevzťahoval. A len vďaka tomu, že takmer každá voľná plocha na Slovensku mimo intravilánu, je poľovným revírom, bolo možné na tohto psa strieľať. Pes, ktorý je pracovný pes a stráži ovce, bol postrelený kvôli tomu na majetku, na pozemku majiteľa, len vďaka tomu, že zákon ako platil doteraz, bol nedokonalý.
Pozrite sa na ten druhý obrázok. Dlhé roky trénovaný pes, ktorý slúžil k ochrane zvierat, ktorý slúžil k tomu, že rysy ktoré boli vychované v zajatí, vychovával a pomáhal k tomu, aby bol rys pustený naspäť do prírody, alebo, naopak, tak tento pes bol zastrelený iba kvôli tomu, že pán poľovník si nebol istý v šere, že či to nie je náhodou vlk. Strieľal do šera. Zastrelil psa, ktorý mal obrovskú hodnotu a pomáhal pri ochrane prírody a vyvádzaní malých rysov do prírody. Čo by sa bolo stalo, keby v tom šere bolo dieťa? Hneď vedľa toho psa. Alebo jeho majiteľ. Stále si myslíme, že súčasná úprava je dobrá? My tu nie sme kvôli tomu, aby sme zbytočne dvíhali práva zvierat na úkor práva človeka.
My tu nie sme kvôli tomu, aby sme zabránili v normálnej práci poľovníkov v lesoch, ale väčšina poľovníkov, s ktorými sme hovorili, páni a dámy, súhlasí s tým znením zákona, ako sme ho predložili do parlamentu, teda moji kolegovia v SaS.
Každý slušný poľovník vám povie, že je absolútna hlúposť strieľať na psa, o ktorom je na prvý pohľad jasné, že má majiteľa niekde v okolí. Väčšina to nerobí. Existuje tu pár bláznov na Slovensku, ktorí si neplnia svoje povinnosti a strieľajú na všetko čo sa hýbe. Existuje pár bláznov na Slovensku, ktorí vďaka tomu, aby si mohli streliť na živý terč, budú falšovať potvrdenia, predávať si potvrdenia o lesnej stráži len vďaka tomu, aby si navzájom kryli chrbát. A toto je neprípustné.
To, čo chceme spraviť, je urobiť rovnováhu medzi tým, ako sa budú ochraňovať zvieratá voľne žijúce, a ako budú ochránené zvieratá, ktoré sú chované svojimi majiteľmi, teda mačky a psy.
Posledná vec, nie je tu, bohužiaľ, pani kolegyňa Rosová, takže budem informovať za celú pracovnú skupinu, ktorá pracuje na ochrane zvierat v tomto parlamente. Ako viete, táto pracovná skupina sa stretávala počas celého volebného obdobia a boli v nej zástupcovia všetkých politických strán, vrátane teda našich parlamentných platforiem. A z aktivity tejto pracovnej skupiny teraz vzniklo aj podanie na Ústavný súd, ktoré tiež bude riešiť to, že pri odstreloch psov a mačiek v lesoch sú ľudia zbavovaní veci, ktorú vlastnia, bez možnosti náhrady. Takže sú aj ďalšie kroky na to, aby sme túto situáciu riešili.
Pevne verím, že v tejto snemovni, v tomto pléne, v tejto Národnej rade sa nájde dostatok poslancov, ktorí nebudú povyšovať záujmy poľovníckej loby nad možnosť spoločenských zvierat prežiť život so svojimi majiteľmi. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Miro, ja jednu vec vnímam v tomto parlamente ako nádejnú do budúcnosti, a to je to, že ľudia ktorí nie sú zaťažení tými poslednými dvadsiatimi rokmi, alebo sú zaťažení menej, dokážu presadzovať veci ktoré potom menia spoločnosť k lepšiemu. Urobili sme to pri CVC-kách, urobili sme to pri vysokých školách, urobili sme to pri iných veciach a ja veľmi dúfam, že hlas týchto ľudí aj pri zrušení imunity bude dostatočne silný na to, aby aj tí starší ktorí tu sú, tú imunitu zrušili.
Ďakujem.

Pani kolegyňa, pri tom vašom vystúpení naozaj s mnohými vecami som sa dokázal stotožniť, s mnohými súhlasím, ale tak si hovorím, ak toto bolo vaše úprimné presvedčenie, od začiatku vašej politickej kariéry, ako ste mohli taký dlhý čas stáť za chrbtom Jána Slotu? Vaša podpora, konkrétne podpora vašej osoby, keby nebolo pred voľbami v dvetisíc desiatom roku pri strane SNS, tak strana SNS by podľa všetkého dnes nebola v parlamente. Mnohé z vecí, ktoré ste kritizovali vo vnútorných radoch SNS, by možno začali byť vyšetrované, lebo mnohí ľudia, ktorí tu dnes sedia, by nemali trestnoprávnu imunitu a tá obrovská chobotnica mocenská okolo osoby Jána Slotu na Slovensku by možno začala slabnúť.
A ja sa pýtam, nemrzí vás to? Celé tie roky, že ste pomáhali pri chránení človeka, o ktorom mnohí ľudia, mnohí ľudia si myslia, že jeden z najväčších kriminálnikov v tejto krajine?. Nemrzí vás to?

Igor, vítam tú výzvu, ktorú si povedal. Ja by som veľmi rád mal zoznam tých e-mailových adries, tých občanov, lebo všetky tie e-maily chodili iba z vašej e-mailovej adresy. A bolo by dobré, keby sme dostali možnosť všetkým tým ľuďom odpovedať.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja len veľmi stručne. Vítame túto iniciatívu, pretože prispeje ku väčšej bezpečnosti, podľa nášho názoru na cestách, ale rovnako, ako v iných krajinách predpokladáme, že by malo byť zmyslom inštalácie takýchto meracích zariadení stabilných hlavne prevencia a nie možnosť pre represiu. Verejným záujmom by malo byť skrátenie brzdnej dráhy auta, ktoré vďaka takémuto prostriedku pôjde pomalšie a nie vyberanie pokuty za to, že prekročilo rýchlosť. Preto si dovolím vyzvať pána ministra. Nevieme to ovplyvniť z Národnej rady, keďže text, ktorý definuje použitie jednotlivých značiek je súčasťou vyhlášky ministerstva vnútra, ale dovolím si naňho apelovať, aby text ku značke, ktorá už dnes sa môže použiť, to je vlastne značka kontrola rýchlosti radar. Dneska je tento text definovaný v ministerskej vyhláške tak, že táto značka informuje o mieste alebo úseku cesty, kde sa vykonáva kontrola najvyššej dovolenej rýchlosti vozidiel zariadením s automatickou detekciou a zaznamenaním nameraných hodnôt a identifikačných znakov vozidla. Boli by sme radi, keby bol tento text doplnený tak, aby bolo jasné, že bude povinnosť každé miesto, na ktorom sa vykonáva meranie rýchlosti stacionárnym zariadením, povinne označené. To znamená, bude šofér vedieť, že prichádzam do zóny alebo úseku v ktorom je meraná rýchlosť a tým pádom bude tam veľmi jasný, vlastne preventívny účinok a na nehodových úsekoch alebo rizikových úsekoch budú ľudia jazdiť bezpečnejšie a pomalšie. V prípade, že by s tým pán minister súhlasil, dúfam, že sa k tomu vyjadrí. Tak potom si myslíme, že takéto opatrenie v budúcnosti prinesie len úžitok. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda. Ja chápem snahu niektorých kolegov skrátiť túto schôdzu, ale myslím si, že v prvom rade by sme mali robiť svoju prácu... (Ruch v sále.), ...a jej súčasťou...
Dávam návrh, aby neboli vyňaté body 20 - 32 (Ruch v sále.), 20 - 32, keďže ide o body, ktoré idú do druhého čítania a môžu dôjsť v tomto volebnom období, resp. aby boli vyňaté body o ktoré žiadal pán Madej okrem bodov 20 - 32, tak. (Smiech v sále.)

Pán kolega Paška, opakuje sa to, čo sme tu počuli aj naposledy. Zrazu prešiel Národnou radou zákon jedného človeka, jedným jeho hlasom. Za ten zákon, tak ako dnes platí, hlasovala väčšina Národnej rady. Jeho výsledná podoba je výsledkom rokovania so všetkými klubmi poslaneckými v tejto Národnej rade. Ak ste mali lepší nápad v dobe, keď bol prijímaný, nepamätám si, že by ste s ním prišli. Nepamätám si s tým, nepamätám si to, že by bol návrh v rámci tej vašej línie, ktorú presadzujete, napríklad dať plat poslanca pevnou sumou alebo ho valorizovať nejakým iným spôsobom, valorizovať ho, ako sú valorizované dôchodky alebo čokoľvek. Nič z toho nebolo. Máme tu iba to, že každý rok kvôli vybudeniu politických emócií sa buď zmrazujú, ale odmrazujú platy a žiadne systémové riešenie tu nie je.
Toto bolo systémové riešenie, ktoré mohlo vydržať, ukázalo sa, že nie je ten vzorec správny, treba spraviť iný, ale ja si nepamätám ani od vás a ani od kolegov z iných klubov nejaký konštruktívnejší návrh.
Takže nehádžme to všetko na Sulíka, rovnakú prácu na tom návrhu odviedli aj iní poslanci, ktorí na ňom spolupracovali. Zhodla sa na ňom Národná rada, ak ho chceme zmeniť, tak ho zmeňme, ale nerobme tu teraz z toho frašku.
Ďakujem.

Pán kolega. Áno, dalo by sa súhlasiť s tým, že tie negatívne vplyvy na tie skupiny obyvateľov, o ktorých ste hovorili, sú možným dopadom tejto novely, ale žiadny zákon nie je čiernobiely. Nie je to o tom, že sa dá buď všetkým pomôcť alebo všetkým ublížiť, vždycky sa pomeriavajú reálne zisky pre, pre niektorých obyvateľov a straty pre tých iných a potom sa rozhoduje o tom, že či sa oplatí takú vec urobiť alebo nie. No a tuto, na tej strane neprijatia takejto novely máme dopady v podobe možného skrachovania niektorých ustanovizní, ktoré tie sociálne služby poskytujú. Máme tu situáciu vrcholnej nespravodlivosti, keď niektorí starší občania majú síce majetok, ale majú ho buď na účtoch, alebo ho majú prevedený na deti a štát im kvôli tomu teraz platí ich sociálne služby, ktoré by si kľudne mohli sami dovoliť. Máme tu situáciu, kedy nebolo vo vzťahu medzi voličom a samosprávou, že ako bude to prostredie vyzerať, ale to, kde sme sa dnes dostali, bolo z veľkej miery zapríčinené stále iba zásahmi z centrály, to znamená zhora, prostredníctvom zákonov alebo prostredníctvom rozhodnutia ústavného súdu. Takže keby sme tu mali klasickú situáciu, že tie, že tá, že tie podmienky v samosprávach by sa kreovali na základe dohody voliča a jeho zástupcu voleného, tak potom by to, čo hovoríte, dávalo zmysel a mohli by sme to kľudne nechať v rukách samosprávy. Ale keďže tie podmienky boli z väčšej časti kreované zásahmi zvrchu, cez nariadenia vlády, zákony alebo rozhodnutím ústavného súdu, tak si myslím, že je dobré, aby to teraz bolo tiež upravené zákonom.
Ďakujem.

Pán kolega Paška, ja som od vás nikdy nepočul, že by ste povedali, že poslanec nemá mať plat vo výške trojnásobku priemernej mzdy. Nikdy som nepočul o tom, že by ste kritizovali nastavenie zákona také, ako je. Jediné, čo sme sa snažili spraviť, čo vyšlo pri tom poslednom hlasovaní, bolo to, pokúsiť sa nastaviť systém, ktorý by dlhodobo nemusel byť menený. Teraz sme sa dostali opäť do tej istej situácie, kde sme boli predtým. A ak sa z toho teda máme poučiť, tak môžeme spraviť to, že dáme do zákona pevnú sumu ako poslanecký plat. A nebude sa meniť nikdy. Alebo sa bude meniť, podobne ako sa menia dôchodky, a bude sa valorizovať infláciou alebo nejakou konštantou. To by bolo poctivé riešenie. Nepoctivé je to, čo sa deje v parlamente každý rok, že sa zmrazujú platy nanovo, každý rok sa z toho vždy vytĺka politický kapitál, že je to politická téma a že je to niečo, čo sa prezentuje verejnosti ako riešenie reálnych problémov v tejto krajine. Ak chceme k tomu naozaj pristúpiť poctivo, poďme sa rozprávať o tom, že sa proste bude počítať plat poslanca inak, že to bude buď pevná sume, alebo že sa bude vypočítavať iným spôsobom ako teraz. Ale nie je poctivé, aby sa o ňom hlasovalo každý rok v decembri alebo v novembri len kvôli tomu, že je potrebné odlíšiť to, čo budeme poslancom platiť, od toho, čo im chce platiť štát podľa zákona. To je problém.