Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán predsedajúci, ja nechcem reagovať, len možno bolo treba v úvode povedať jednu vec. Že tie časové úlohy, ktoré v tom uznesení sú, sú aktuálne vtedy, ak od 1.1.2011 nadobudne ten zákon účinnosť. Mám teraz na mysli tú skutočnosť, že zatiaľ pánom prezidentom nie je podpísaný. To znamená, ak by sa vrátil naspäť do pléna Národnej rady, tak tieto termíny, ktoré sú tam uvedené, sú bezpredmetné. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, pán minister, kolegyne, kolegovia, na rokovanie máme predložený návrh zákona, ktorým sa Železničná polícia začleňuje do Policajného zboru. Predtým, než sa vyjadrím k samotnému návrhu, by som sa rád v krátkosti vrátil do februára 2009, kedy Národná rada Slovenskej republiky prerokovávala zákon o Železničnej polícii v kontexte vytvorenia mýtnej polície. Predloženým zákonom sa mýtna polícia mala stať súčasťou Železničnej polície pod gesciou ministerstva dopravy. Po konzultácii s vtedajšími ministrami dopravy a ministrom vnútra som vstúpil do rozpravy a predložil pozmeňujúci návrh, aby mýtna polícia bola súčasťou Policajného zboru a zároveň, aby Železničná polícia bola presunutá z podriadenosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií na ministra vnútra Slovenskej republiky. Zdôvodnil som tento návrh záujmom zabezpečenia jednotného spoločného pôsobenia Železničnej polície a Policajného zboru na pozemných komunikáciách a navrhol som začleniť Železničnú políciu pod Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, tým vytvoriť právne, organizačné predpoklady na jednotné riadenie obidvoch bezpečnostných zborov pri výkone služobnej činnosti a výkone oprávnenosti príslušníkov Železničnej polície a príslušníkov Policajného zboru. Zastával som vtedy názor a zastávam ho aj teraz, že ozbrojená zložka, ktorou Železničná polícia bezpochyby je, bude lepšie riadená v rezorte, ktorý je na riadení ozbrojených zložiek ustanovený, prispôsobený, či už po metodickej, odbornej, monitorovacej, ale i kontrolnej stránke, a tým rezort bezpochyby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky je.
Je tomu rok a pol dozadu, keď sa v tejto snemovni zo strany vtedajšej opozície, dnešnej koalície, rozvinul doslova hysterický záchvat nesúhlasu s uvedeným postupom. Spomínali sa päťdesiate roky minulého storočia, uzurpácia moci u jedného človeka, u ministra vnútra a mnoho ďalších nie vecných, ale ideologických blábolov. Strašenie, vtedy pánom poslancom Janišom, čo bude a nebude. Z vecnej argumentácii prevládala obava, že začlenenie Železničnej polície pod rezort vnútra bude jej koniec a dôjde k nejakému prelínaniu činností v rámci Policajného zboru, odchod železničných policajtov z prostredia železníc, a tým k zvýšeniu kriminality v tomto prostredí.
Mojím hlavným argumentom pri predkladaní pozmeňujúceho návrhu bola skutočnosť, že Železničná polícia bude mať v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vlastnú rozpočtovú kapitolu a bude priamo podriadená ministrovi a nie prezidentovi Policajného zboru.
Prečo tak zoširoka o tejto diskusii teraz hovorím? No, dôvod je jednoduchý. Po takej tvrdo odmietavej reakcii vtedajšej opozície, dnešnej koalície, by som očakával, že ich nástupom k moci budú mať záujem toto rozhodnutie urýchlene vrátiť do pôvodnej podoby a podriadiť Železničnú políciu pod rezort dopravy. Dnes však máme na stole úplne odlišný návrh novely zákona o Železničnej polícii, ktorým sa začleňuje do Policajného zboru. Preto si myslím, že rok a pol fungovania Železničnej polície pod Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky sa nielen osvedčilo, ale jednoznačne potvrdilo, že tento krok, ktorý som vo februári minulého roku urobil, bol správny a tá tvrdá ideologická kritika, ktorá tu odznela, bola neopodstatnená. Naopak, chybná, a preto by som logicky očakával, že by tu dnes mal niekto povedať, pán predseda, prepáčte, ale možno aj vaším jazykom, sorry, oukej, mýlili sme sa a možno by to mal byť práve predkladateľ, ktorý teraz robí tlačovú konferenciu k inej problematike, ktorý by mal povedať, že to rozhodnutie o začlenení Železničnej polície pod rezort vnútra bolo správne a pre bezpečnosť občanov Slovenskej republiky jednoznačne prínosné.
Je tu však jedna otázka, ktorá sa zhoduje s možnými rizikami, ktoré boli vyslovené pri začlenení Železničnej polície pod rezort vnútra, a to je možný odchod železničných policajtov z vlakových nástupíšť, železničných staníc, jednoducho z prostredia železnice, ako takej. Áno, tieto riziká umocňuje skutočnosť, že Železničná polícia už nebude mať samostatnú rozpočtovú kapitolu, nebude riadená priamo ministrom a bude začlenená do Policajného zboru pod policajného prezidenta. Tieto garancie, ktoré tu doteraz boli novelou tohto zákona padajú. Z toho vyplývajú aj riziká, o ktorých sa tu hovorilo pred rokom a pol, lebo teraz nadobúdajú reálny rozmer. Ten je umocnený širším rozmerom organizačných zmien v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Súbežne so začlenením Železničnej polície prebieha aj začlenenie Úradu hraničnej a cudzineckej polície ministerstva vnútra do štruktúr Policajného zboru Slovenskej republiky a pripravuje sa transformácia útvarov Justičnej a kriminálnej polície na útvary kriminálnej polície. Prijatie tejto novely znamená automaticky odchod železničných policajtov z ich vlastného prostredia na železniciach. No, ak sa novela prijme, tak to ukáže až život, ale skutočnosť, že sa zriaďujú samostatné oddelenia Železničnej polície a Policajnom prezídiu a krajských riaditeľstvách, a že zákon definuje časovo, aj obsahovo prechodné obdobie procesu začlenenia, ešte neodstraňuje riziká, ktoré začleneniu Železničnej polície do Policajného zboru ako takého poskytujú.
Pripúšťam, že vidím v návrhu aj pragmatické riešenia, pretože organizačná štruktúra Policajného zboru v § 4 zákona o Policajnom zbore, organizačná štruktúra Železničnej polície v § 4 o Železničnej polícii má veľa spoločného a totožného. Či už je to operatívna služba, poriadková služba, služba ochrany objektov alebo služba kynológie. Ak by malo dôjsť k posilneniu výkonu zložiek ozbrojeného bezpečnostného zboru na úkor jeho riadiaceho aparátu, to by som privítal. Ale chcem pomenovať to, čo vo svojom vystúpení povedal aj môj predchodca, pán poslanec Vážny, bývalý minister dopravy, že je tu skúsenosť, bohužiaľ, negatívna skúsenosť od susedov z Českej republiky, kde sa tento krok nie veľmi vydaril, čím sa znížila bezpečnosť občanov na železniciach, zvýšilo páchanie trestnej činnosti v tomto prostredí. Ak by k tomu došlo, je potrebné, aby polícia terajšie úlohy Železničnej polície naďalej zabezpečovala. Myslím si, že je aj našou úlohou, hlavne kontrolnou funkciou Národnej rady a najmä výboru pre obranu a bezpečnosť sledovať tento proces. Som však presvedčený, že doteraz platné postavenie Železničnej polície na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky dáva istotu a záruku bezpečnosti na železniciach a zabraňuje odchodu policajtov z tohto prostredia. Navrhovaná novela tieto riziká, bohužiaľ, umožňuje. Obávam sa, že železniční policajti budú v rámci Policajného zboru Slovenskej republiky použití, použijem výraz, plošne, na úkor ich doterajšieho prostredia.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Chcem poďakovať za tie pripomienky.
No, priatelia, ja som zadefinoval vo svojom vystúpení, že bezpečnosť nevnímam ako koalično-opozičný vzťah. To len chcem zopakovať. Preto je ten môj prístup veľmi reálny k tej problematike, ktorá sa týka rozpočtu týchto dvoch silových rezortov. Aj som uznal, a vôbec som nevychádzal z toho, že tu budem apelovať na dvojpercentný HDP prostriedkov do rozpočtu obrany, lebo to vnímam ako nereálne. Ale zároveň vo svojom úvode som povedal, že táto vláda neprijala bezpečnosť občanov minimálne z pohľadu rozpočtov ako svoju prioritu. Preto aj návrhy mojich kolegov smerujú len do toho priestoru, ktorý ste zadefinovali vy. Je celkom prirodzené, že SMER – sociálna demokracia má svoju alternatívu videnia rozpočtu ako takého aj z hľadiska priorít. Oni len definovali postoj, ktorý zaujala táto vláda. A preto siahajú do toho rozpočtu, ktorý nebol prijatý ako priorita ani pre túto vládu ako takú.
No a ak môžem úplne na záver. Ja by som si len želal, keď bude váš pán minister po skončení svojej misie odovzdávať tento rezort, aby mohol konštatovať, že sú ozbrojené sily Slovenskej republiky tak dobre hodnotené z hľadiska účinkovania misií ako teraz a že, naopak, ozbrojené sily majú veľký rating aj v slovenskej spoločnosti. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, diskusia k rozpočtu silových rezortov celkom prirodzene nie je dominujúca pri prerokovávaní štátneho rozpočtu. A to, čo je horšie, je, že oblasť bezpečnosti netvorí ani prioritu tejto vlády.
Dovoľte, aby som povedal zopár slov do rozpočtu obrany, resp. vnútra, akceptujem, že rozpočet obrany predložený do výboru pre obranu a bezpečnosť tvorí predmet utajovaných skutočností, preto skôr v politickej rovine zopár poznámok.
Pozorne som si preštudoval obsah diskusie pri prerokovávaní vlaňajšieho rozpočtu alebo ostatných rozpočtov za uplynulé 4 roky našej vlády, najmä čo sa týka argumentácie vtedy opozičných poslancov pána Lipšica a pána Pada. Pán minister vnútra, keby ste tu boli, obrátim sa na vás, vaša argumentácia pred rokom bola jasná. Dovoľte, aby som zacitoval z vášho vystúpenia: „Týmto rozpočtom vláda ohrozuje bezpečnosť ľudí, nie je schopná zabezpečiť alebo chrániť život a zdravie ľudí, hoci je to najväčšia priorita štátu. Dochádza k znižovaniu výdavkov rezortu obrany, armáda sa stáva nebojaschopnou. Postavili ste otázku, v akom stave preberie budúca vláda po parlamentných voľbách obranu tejto krajiny. Konštatovali ste, že nám sa môže zdať, že to nie je priorita, ale že nám nehrozí okamžité nejaké bezpečnostné riziko. Ale to, že rezort obrany bude mať najnižší rozpočet a najväčší pokles rozpočtu zo všetkých rozpočtov, je podľa mojej mienky signál, ktorý svedčí o tom, ako vláda reálne berie riziko, ktoré hrozí bezpečnosti na Slovensku. Samozrejme, budúca vláda bude potom nútená navyšovať výdavky aj v ozbrojených silách, aby sa dohnal dlh, obrovský dlh, obrovská sekera, ktorú táto vláda bezpečnosti na Slovensku vystaví. To je proste fakt. Áno, je to náročnejšie, financovať obranu, pretože to vám neprinesie voličské hlasy, ale vláda nie je tu preto, aby zabezpečovala voličské hlasy a podporu, ale aby zabezpečovala základné funkcie štátu. Táto vláda ich nezabezpečuje.“ Tu je koniec citátu vystúpenia pána Lipšica pred rokom pri prerokovávaní štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, aká je skutočnosť po parlamentných voľbách s novou vládou, ktorej súčasťou je aj pán Lipšic, aký je navrhnutý rozpočet pre rezort obrany? No musím konštatovať, že je ďaleko nižší. Keď celkové výdavky na obranu boli v roku 2010 rozpočtované vo výške 1,33 % HDP, pre budúci rok sú rozpočtované vo výške necelej 1,1 % HDP, celkové výdavky v absolútnych číslach oproti roku 2010 klesajú o 63 mil. eur, čo predstavuje 7,7-percentné zníženie. Ak by som tu mal hovoriť v kontexte prognóz pána Lipšica pred rokom, keď bol v opozícii, tak by tu už teraz v rezorte obrany „mal byť koniec sveta“. Samozrejme, uvedomujem si, že hospodárska kríza neskončila a očakávať, že si splníme záväzky, ktoré máme voči NATO v oblasti vyčlenenia zdrojov pre rezort obrany vo výške 2 % HDP, je nereálne, presne tak nereálne, ako boli politicky chybné tvrdenia opozičných poslancov pred rokom. Po takej zdrvujúcej kritike by som preto očakával rapídne navýšenie rozpočtu pre silové rezorty vôbec. Nič také sa nedeje, rezort obrany ide podľa pôvodnej programovej štruktúry. Teraz však prerokovávame rozpočet rezortu obrany novej vlády na rok 2011 a moje otázky smerujú na pána ministra Galka. Pán minister, základné otázky sú: Viete s takýmto rozpočtom garantovať splnenie našich záväzkov voči partnerom v aliancii? Viete zabezpečiť úlohy obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády, ktoré hovoria o dosiahnutí celospoločenského konsenzu v otázkach bezpečnostnej politiky a obrany štátu, v prioritách, cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl? Nedostávame sa s takýmto rozpočtom do situácie, ku ktorej ja mám zásadné výhrady? Nevedie nás takýto rozpočet k postupnej premene ozbrojených síl Slovenskej republiky, k plneniu jedinej úlohy, a to je koncentrácia všetkých kapacít na afganskú misiu a misie ako také? Tým, samozrejme, nechcem spochybniť ich prioritu. Rozpočtované prostriedky na rozvojové aktivity rezortu v porovnaní s rokom 2010 predstavujú pokles o 42,5 mil. eur, čo je zníženie o 40 %, opakujem, o 40 %. K zníženiu prichádza v rámci v rozvoja obrany aj vo výzbroji, v technike a materiáli o 36 mil. eur. Preto sú tieto moje otázky. A musím sa priznať že aj vystúpenie pána kolegu poslanca Somogyiho moje pochybnosti ešte viac umocnilo. V programovom vyhlásení ste sa zaviazali zrealizovať, citujem, cielenú modernizáciu ozbrojených síl, modernizáciu organických jednotiek, dokonca využitie systému aktívnych záloh. Má tento rozpočet rezortu na to? Aké budú spôsobilosti ozbrojených síl Slovenskej republiky Model 2020 alebo Strategické hodnotenie obrany v rámci individuálnej obrany Slovenskej republiky a kolektívnej obrany NATO? Toto sú dôvody, a mohol by som hovoriť ešte ďalej a ďalej, ktoré ma vedú k tomu, že nemôžem pri uvedených rizikách podporiť takto navrhovaný rozpočet.
Dámy a páni, relatívne priaznivejšie sa javí návrh rozpočtu kapitoly rezortu vnútra, celkové výdavky kapitoly predstavujú v porovnaní s týmto rokom nárast o 22 mil. eur. Je to síce pokles v porovnaní s rokom 2009 o 95 mil. eur a v bežných výdavkoch rozpočtovaný schodok o 10 mil. eur, musím však konštatovať, že záväzky ktoré sa vláda zaviazala zrealizovať v programovom vyhlásení vlády, sú finančne náročné a ak by sa malo s takýmito praktikami s rozpočtom aj v ďalších rokoch pokračovať, vyslovujem obavu, že tie záväzky z programového vyhlásenia vlády, ktoré ste si dali, sú nereálne. Pozitívom je, že návrh rozpočtu, tak ako je uvedený, zabezpečuje zdroje na schválený nový systém odmeňovania policajtov, ale aj ďalších bezpečnostných a záchranných zložiek v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, celkom iste pozitívne sa dajú hodnotiť aj rozpočtované prostriedky na kapitálové výdavky, na druhej strane mohol by som znovu tak ako pri obrane citovať obsah z viacerých vystúpení spred roka pri štátnom rozpočte. Zúžim svoje vystúpenie a obrátim sa na jedného poslanca, na kolegu pána poslanca Pada, ktorý sa vyjadril takto pred rokom pri rozpočte: „Ak tomuto hovoríte zvyšovanie bezpečnosti občanov, mám pocit, že asi naozaj neviete, o čom je zvyšovanie bezpečnosti občanov Slovenskej republiky. Musím povedať, že vďaka takémuto pôsobeniu sa v našej republike opätovne objavujú záležitosti, na ktoré v minulej dobe sme už zabudli ako na niečo, čo už dávno je prežité.“ Nehovorím to rád, ale nešťastiami práve takéhoto charakteru sa nesie doterajšie účinkovanie vašej vlády a rezortu vnútra ako takého. Preto aj rozpočet na budúci rok mal jasne a vo väčšej miere zohľadniť tieto potreby. Pán minister vnútra, pán minister financií, tento rozpočet môže bujnenie takýchto praktík, o ktorých hovoril pred rokom pán poslanec Pado, ešte len podporiť. Neželám si to, lebo bezpečnosť občanov a ochrana zdravia a majetku ľudí nemá koalično-opozičný vzťah, vyslovujem však obavu, a nie strašenie, pretože vychádzajúc z toho, čo som tu citoval, naopak, strašili ste vy, viacerí, pred rokom, že táto vláda zvyšuje bezpečnostné riziko občanov Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)