Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Nebudem opakovať to, čo povedali obidve kolegyne moje. Ja sa chcem dotknúť dvoch vecí, ktoré tu boli spomínané, že urýchlené spracovanie správy o príprave dieťaťa do náhradnej rodinnej starostlivosti je v zmysle koncepcie detských domovov, aby boli tie malé deti, resp. do tých šesť rokov, správnou filozofiou, aby boli čo najskôr v profesionálnych rodinách. Ja len chcem povedať jednu vec, nie je to všeliek. A za druhé, aby bol robený správny výber profesionálnych rodičov. Pretože je to záslužná práca, ale aj tak si myslím, že tam máme širokú možnosť ešte to vylepšiť a zlepšiť, pretože nie každé dieťa, ktoré ide do profesionálnej rodiny a skúma sa celá šírka tej rodiny, skúmajú sa možno rodičia, ale neskúma sa to širšie zázemie tej profesionálnej rodiny, kde ide, a nezohľadňuje sa to v tom širšom merítku. To je jedna vec. A druhá vec, ktorú by som chcela povedať k tomu diagnostickému pobytu, či 12, či 4, či 5 týždňov. To je len zákon, to je len nejaké číslo, ale skracovanie diagnostického pobytu dieťaťa, ktoré je vytrhnuté alebo je dané do detského domova z nevhodného prostredia, má pre neho aj pozitívnu skúsenosť. Nie je to len negatívna skúsenosť. A myslím si, že ten diagnostický pobyt v detských domovoch sa diferencuje podľa toho, aký je to vek toho dieťaťa, aké má problémy, či má alebo nemá. Čiže tam treba pozerať v prvom rade na osobnosť toho dieťaťa a na to, z akého prostredia prišlo a akú dĺžku pobytu pri tom diagnostickom pobyte potrebuje tak, aby jeho dĺžka zodpovedala tomu, aby sa vedel nájsť najadekvátnejší, či už profesionálny rodič alebo pestún alebo akákoľvek iná náhradná starostlivosť. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcela oceniť práve prístup pána poslanca, pretože uviedol, že uvedený zákon delí rodičov na vlastne pracujúcich a nepracujúcich. A ak dobre čítame zákon, tak vidno, že tieto dávky má dostávať rodič ako štátnu dávku. Teda patria každému dieťaťu, bez ohľadu na to, kde žije a v akej rodine vyrastá. A ja som si zobrala aj dnešnú tlač, kde práve píšu o vysokej miere nezamestnanosti, lebo veľa týchto rodín žije na východnom Slovensku, kde vidno, že mieru nezamestnanosti má Košický kraj 20,52 %, Prešovský kraj 21,11 %. Tak ja kladiem si aj druhú otázku, nielen o sankcii, ale aj o tom, že kde tí ľudia, ktorí chcú pracovať, budú pracovať, keď vlastne tých pracovných príležitostí je tak minimálne v regiónoch, ktoré sú chudobné a kde tá chudoba stále rastie. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, dovoľte mi trošku sa pripojiť k tejto debate skôr tak, akože čo všetko nás čaká v tom druhom čítaní, pretože táto novela zákona vlastne rozširuje na jednej strane možnosti pre tých 17-ročných, na druhej strane nám sprísňuje určité pravidlá, ku ktorým si môžeme vytvoriť rôzny názor.
Prikláňam sa k názoru, že zníženie veku na tých 17 rokov je možno aj dobré z hľadiska toho, že eliminujeme ľudí, ktorí nám jazdili, ale na druhej strane si myslím, že títo mladí vodiči spôsobujú často tie najtragickejšie nehody. A sme svedkami toho, že minimálne jedenkrát v týždni máme nejakú informáciu o tom, že havaroval mladý človek a spôsobil nejakú nehodu.
Na základe týchto informácií sa domnievam, že mnohí si myslia, že by mladí ľudia nemali jazdiť a že povoliť to tým 17-ročným nie je správne. Na druhej strane sú tie opačné názory, kde je vhodné, aby jazdili títo mladí ľudia v prítomnosti osoby sediacej na mieste spolujazdca, teda vedľa vodiča, a tento spolujazdec by mal mať vodičské oprávnenie skupiny B najmenej s desaťročnou praxou.
Domnievam sa, že toto bude pre mladého začínajúceho vodiča prospešné. Ja by som bola za to, aby tí 17-roční mali možnosť jazdiť s tým, že moja prax ukazuje, že vlastne po absolvovaní tej autoškoly v sprievode skúseného vodiča vlastne je to blízky človek, ktorý, by som mohla povedať, že je akýmsi pokračovateľom inštruktora v tej autoškole. Určite získa a upevní si väčšiu istotu a motorické zručnosti pri šoférovaní.
Možno by stálo niekedy aj za úvahu, aby určitý čas jazdili všetci začínajúci šoféri bez ohľadu na vek a skupinu so spolujazdcom, aby tak získali širšiu mieru informovanosti z praxe. Nevieme totiž zabrániť skutočnosti, aby si za volant nesadali osoby mladšie ako 18 rokov bez vodičského oprávnenia. Mnohých mladých ľudí to láka sadnúť si za volant a možno práve preto, že je to aj zakázané. Niekedy aj samotný rodič povie tým 16-, 17-ročným mladým svojim deťom, aby dali auto do garáže, aby ho odviezli na dvor, k susedovi, kdekoľvek.
Myslím si, že týmto návrhom zákona dávame možnosť, aby tí, ktorí chceli jazdiť, jazdili legálne. A dá sa predpokladať, že spolujazdcami týchto 17-ročných vodičov budú najčastejšie rodičia alebo blízki príbuzní a tí určite budú chcieť pôsobiť na svoje dieťa výchovne a pozitívne.
Podobné skúsenosti, ako tu bolo už aj spomínané, majú aj v susedných krajinách, v Rakúsku, v Nemecku, v Česku. V Nemecku to kleslo, ako vieme, o 30 % v priebehu piatich rokov, keď sledovali týchto mladých vodičov.
Čo si myslím, že je však veľmi dôležité, aby to bolo dostatočne kontrolované a aby sa spolujazdec, aby za spolujazdca nebola vytypovaná len nejaká osoba, ktorá tam bude formálne, aby sa z toho nemohol stať nejaký nástroj na to, aby dieťa doviezlo domov rodiča, ktorý je v podnapitom stave, aby to nevyužívali a nezneužívali práve takíto rodičia.
Domnievam sa, že výchova je oveľa dôležitejšia a účinnejšia ako trest. V autoškole sa totiž naučia základné zručnosti, ale aké to je skutočne, keď na aute nemajú označenie autoškola, sa učia potom až priamo v premávke. Týmto sa aj do radov rodičov možno vnáša viac zodpovednosti, aby vysvetľovali svojim deťom, teda začínajúcim vodičom, že na ceste sa treba správať zodpovedne, predvídavo a nedať sa vyprovokovať k agresívnej jazde.
Podobným problémom, ja sa dotknem v svojom vystúpení iba dvoch, je alkohol na cestách. Nechcem teraz vyvolávať polemiku, myslím si, že je to na dlhšie, či doživotné odobratie vodičského oprávnenia za alkohol u recidivujúceho vodiča je to najsprávnejšie riešenie, aj keď všetci dobre vieme, že miera vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu je vysoká. Treba sa zamyslieť aj nad skutočnosťou, že títo vodiči budú jazdiť, tak ako doteraz tí 17-roční, aj naďalej, avšak bez vodičského oprávnenia, a tým ich z cestnej premávky vlastne neodstránime, čo by malo byť cieľom tohto opatrenia.
Prikláňam sa možno k názoru alebo k takému lepšiemu využitiu tohoto inštitútu, ktorý tu sa zavádza, a to je to odborné poradenstvo, a takíto vodiči by sa museli povinne najprv podrobiť odbornému poradenstvu, ktoré by mohlo mnohé odstrániť a dať tým vodičom určitý čas na nápravu. A potom, ak dôjde k opakovaniu porušenia pravidiel cestnej premávky, uplatniť daný paragraf s odobratím vodičského oprávnenia bez možnosti získať ho v budúcnosti späť.
Odborné poradenstvo podľa toho, ako je v zákone uvedené, sa snaží vodičovi pomôcť hľadať odpovede na otázky, prečo porušuje pravidlá cestnej premávky, a dáva možno riešenia a návod na riešenie, ako si svoje zlozvyky odstrániť, ako redukovať. Využitím tohto inštitútu sa bude snažiť sám možno pochopiť vodič svoje návaly agresivity, sklon k rizikovému správaniu počas jazdy, či prečo si sadá za volant aj napriek tomu, že má vypité. Naučené vzorce správania potom ovplyvňujú jeho správanie na ceste a dalo by sa možno veľa v tejto veci urobiť.
Domnievam sa, že v oboch skupinách rizikových vodičov, teda tých mladých, aj tých, ktorí jazdia pod vplyvom alkoholu, ide hlavne o úlohu osobnosti a ku každému treba pristupovať individuálne. Veľa sa tu hovorí o psychotestoch a o tom, či to je správne, alebo nesprávne. Nebudem sa k tomu ako psychológ vyjadrovať, lebo každý by povedal, že je to v súvislosti s tým, že si chceme nejako prihriať polievočku alebo niečo podobné. Ale musím povedať, že z praxe, že každý vodič je posudzovaný ako osobnosť a každý má určité vnútorné danosti, určité fyzické a psychické predispozície na to, či je jeho správanie relatívne stále, to znamená, či nejde o momentálne vyvolávanie nejakej situácie a či tie jeho správania sa dajú aj nejakým spôsobom prenášať a v kolíznych situáciách tak, aby tá reakcia, ktorá bude po kolízii, bola pre neho ako pozitívna skúsenosť a ďalej sa jej vyvaroval.
Ako východiskový rámec považujem, aby sme pri tejto novele zákona aj pri všetkých ďalších, ktoré sa budú dotýkať dopravy, pozerali na vodiča ako na človeka, ktorý má tú určitú zdravotnú a psychickú vybavenosť, v rámci štruktúry osobnosti určitý temperament, charakterové vlastnosti, schopnosti a manuálne zručnosti. Tieto potom spolu ovplyvňujú jeho správanie sa vodiča na ceste. Musíme si uvedomiť, že dopravné správanie sa vodiča je výslednicou vždy troch faktorov: vodiča, vozovky a vozidla, v ktorom jazdí, a na to by sme nemali zabúdať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som tiež chcela podporiť pani poslankyňu Vaľovú, pretože si myslím, že skutočne nemá riešenie v prospech občana. Občan aj teraz mal možnosť si vybrať sociálnu službu a tým, že sa rozširuje tá paleta, bola aj pred tým. Otázka stojí: Z čoho to budú obce a vyššie územné celky financovať, keď už vieme, že teraz nemajú dostatok peňazí na zabezpečenie a krytie týchto sociálnych služieb?
Zároveň by som chcela zdôrazniť aj tú skutočnosť, že neviem si predstaviť ako obce a vyššie územné celky budú plánovať rozpočet v ďalších kalendárnych rokoch, keďže nebudú vedieť, koľko a akých občanov budú mať v jednotlivých iných zariadeniach ako svojich vlastných. A vôbec si neviem predstaviť skutočnosť, že ak máme napĺňať literu zákona, že ako môžu zabezpečiť sociálnu službu fyzických osôb, ktorá je, na ktorú sú presne odkázaní v rámci tej 60-dňovej lehoty, keď už teraz vieme, že s tým máme problém.
Takže rada by som takisto, ako bolo pred tým povedané, odkiaľ majú obce zobrať peniaze a vyššie územné celky, keď už teraz, hovorím, vy v tom rozpočte, aj keď sa navyšujú, ale predsa je to len veľmi veľká diera pre nich.
Ďakujem pekne.