Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a preto, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem. Teraz v súlade s § 74. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Kľud, páni poslanci.

Rošková, Ľubica, poslankyňa NR SR
... odstavec 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade.
Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, a preto prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Tak dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila ako určená spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Bublavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 464) a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 464 zo 17. augusta 2011 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Predložený návrh umožňuje kompenzovať zvýšené náklady aj pre takého občana, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý a absolvuje liečbu chemoterapiou. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní a v prípade, že sa tak stane, aby návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby sa výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore, aby bol prerokovaný do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila ako určená spravodajkyňa v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, Viliama Jasaňa a Branislava Ondruša na vydanie zákona o poskytnutí jednorazového finančného príspevku niektorým príslušníkom československých, zahraničných a spojeneckých armád, ako aj domáceho protifašistického a protinacistického odboja v rokoch 1939 až '45 a vojnovým sirotám (tlač 486) a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 485 z 19. augusta 2001 (Pozn. red.: správne má byť "19. augusta 2011".) navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Dôvody predloženia návrhu zákona uviedol jeho navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní a v prípade, že sa tak stane, aby návrh prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore aby bol prerokovaný do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja sa takisto chcem dotknúť toho, čo povedala pani kolegynka, pani poslankyňa Obrimčáková, lebo poukázala na vážne nedostatky, a možno také dva najdôležitejšie, ktoré ja som si tak osvojila, a myslím si, že nikto sa nebráni tomu, aby bolo domáce vzdelávanie. Sú typy detí, sú typy zdravotných, špecifických ochorení, ktoré inú možnosť deťom ani neposkytujú. Na druhej strane si však musíme uvedomiť, aby sa to posúvalo tak, aby tieto deti vzdelávali hlavne na tom druhom stupni ľudia, ktorí majú adekvátne vzdelávanie, adekvátne vedomosti z jednotlivých odborov. Domáca, domáce vzdelávanie je vhodná forma vzdelávania, tak ako som spomínala, pre určité typy. Na druhej strane si však musíme uvedomiť a nesmieme zabúdať, že bránime týmto deťom v procese socializácie. Veď oni sa vlastne počas tých deviatich rokov povinnej školskej dochádzky nemusia ani stretnúť so svojim školským kolektívom a toto, si myslím, že je vhodné dopracovať.
Ak sa tento zákon dopracuje tak, aby skutočne vyhovoval čo najširšiemu, najširšej skupine obyvateľov a rodičov, ktorí budú potrebovať takýto typ vzdelávania, myslím si, že nikto nebude mať proti tomu žiadne výhrady, ale v tejto podobe a ako to vykreslila aj pani poslankyňa, koľko je tam nedostatkov, si myslím, že to nie je práve najvhodnejšia cesta, ako by sme mali v tomto domácom vzdelávaní detí pokračovať. Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem veľmi pekne. Nesúhlasím so všetkým, čo tu pán predrečník pán Kužma predo mnou povedal. Ja chcem, naopak, podporiť slová pani Tomanovej, lebo vo svojom vystúpení pomenoval veci pravým menom. Tiež žijem na východe, tiež poznám osady, tiež chodím medzi nich nielen teraz, ale aj predtým tridsať rokov, takisto možno ako on, ale tento návrh nerieši daný problém. Znížením sociálnej dávky sa zvýši len chudoba týchto ľudí a trestáme tie matky, ktoré vlastne žijú v regióne s vysokou mierou nezamestnanosti. Myslím si, že by sme mali hľadať riešenie, nájsť im najprv prácu v regióne v ktorom žijú.
My vieme predsa, že oni sa nemôžu sťahovať so svojimi rodinami niekde za prácou inde, nie sú schopní na základe svojej chudoby si zabezpečiť bývanie pre rodinu, dochádzku detí do školy a na druhej strane vieme, že pracujú v prevažnej miere ako zamestnanci na obciach formou buď aktivačných prác, menších obecných služieb a iných aktivitách, kde starosta pri najväčšej miere a snahe nemôže všetkých zamestnať. Nemá toľko príležitostí, ale nemá ani dostatok finančných zdrojov z ministerstva. A preto ja si myslím, že zníženie dávky má zvýšiť, ako bol predkladateľmi navrhovaný základný live motív, že má zvýšiť motiváciu ľudí pracovať. A kde budú na tom východe pracovať, keď už tak veľmi chceme aby boli sociabilní, aby sa prispôsobili, aby boli, kde budú tí Rómovia, alebo iní sociálne znevýhodnení ľudia s nízkym vzdelaním pracovať? Ja si myslím, že je to problém, ktorý treba riešiť komplexne, a vytrhnutie len jednej dávky, jedného problému nevyrieši to, čo nám na východe trápi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem, naopak, zdôrazniť, že pani Tomanová, ako dlhoročná skúsená pracovníčka, ktorá prešla všetky stupne v sociálnej oblasti a myslím si, že má asi z nás všetkých najviac skúsenosti, sa k tomu, aj najväčšie odborné skúsenosti, sa k tomu vyjadriť. Vyjadrila v tomto zákone to, že vlastne nám rastie sociálne, zase najslabšia skupina našich obyvateľov, kde sa stupňuje sociálne riziko týchto našich dôchodcov, aby dôstojne dožili svoju starobu. Ak budeme vychádzať z faktu, ktorý tu ona spomenula, ktorý je nám všetkým jasný, že máme okolo 65 % dôchodcov s nízkymi príjmami okolo 350 eur, tak si neviem predstaviť z čoho majú uhradiť tých 50 % z nákladov sociálnych služieb, keď už vieme, že teraz im prispievajú, mnohým z nich, deti, ich blízki príbuzní. A vôbec nehovorím o kategórii občanov, dôchodcov so zdravotným ťažkým postihnutím.
Myslím, že by sme si všetci mali klásť otázku, čo budú robiť občania, ak na úhradu týchto služieb nebudú mať finančné prostriedky, lebo nám bude permanentne rásť stav zadlžovania týchto rodín? Skutočne nám ide o to, aby sme už dopredu stanovili, že určité sociálne skupiny nebudú mať možnosť vôbec požiadať o tieto sociálne služby?

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa chcem poďakovať obom kolegom za podporu, lebo som stále presvedčená o tom, že v dobrom pracovnom procese musí byť rovnováha medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Ale pokiaľ vidíme, vo všetkých predkladaných návrhoch, že je tu len jedna stránka a že to je zamestnávateľ a že zamestnanec nám niekde uniká, tak si myslím, že určite to nie je správne. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vraciam sa opäť k tomuto zákonu aj v druhom čítaní, pretože chcem zdôrazniť potrebu zachovania rekondičných pobytov pre jednotlivé profesie. Mám totiž stále pocit, že šetriť verejné financie v zdravotníctve je oveľa lacnejšie predchádzaním ich chorôb, ako následne ich liečiť. A to, si myslím, jednoznačne hovorí za všetko. Nie je možné iba jednostranne vychádzať v ústrety zamestnávateľom. A tento zákon o tom jednoznačne hovorí. Zdravie nenahradí žiadna peňažná náhrada či osobitný príplatok rizikového zamestnania.
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z. z. stanovuje minimálne zdravotné a bezpečnostné požiadavky na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Zamestnávateľ musí dať zamestnancom k dispozícii chrániče sluchu, ak expozícia hluku prekročí dolné akčné hodnoty expozície, t. j. 80 decibelov. Poškodenia sluchu sa dotýkam práve preto, že s ním máme v rodine osobné skúsenosti a že chrániče sluchu sú len jedným z článkov pomoci zamestnancom. Štatistika Národného centra zdravotníckych informácií z roku 2009 hovorí o náraste počtu poškodených ľudí, bol zaznamenaný výraznejší trend pri poškodení sluchu hlukom, kde pri celkovom počte 36 prípadov hlásených chorôb z povolania došlo k vzostupu o 118 % v porovnaní s priemerným počtom hlásených poškodení hlukom v roku 2008, čo je, dovolím si povedať, alarmujúci nárast. Najčastejšie boli touto chorobou z povolania v roku 2009 postihnutí pracujúci medzi 50 a 59 rokom života s miernym posunom do vyšších vekových skupín. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi to predstavovalo 46,4-percentný nárast hlásení chorôb z povolania. Boli tak postihnuté najviac robotnícke profesie v ťažbe, robotníci v poľnohospodárstve, v lesníctve, stavební robotníci a robotníci pri obsluhe strojov a zariadení. Pri hodnotení zdravotníckej organizácie, ktorá hlásila chorobu z povolania v jednotlivých krajoch, bol v roku 2009 najväčší výskyt choroby z povolania v Košickom kraji. To znamená 162 hlásení. To je nárast o 17,4 % oproti roku 2008. Ďalej to bolo Banskobystrickom kraji 122 hlásení a v Žilinskom kraji 111 hlásení, teda v krajoch s vysokou mierou nezamestnaných, čo vo mne nepriamo vyvoláva otázku, či dodržujú zamestnávatelia zákon, dostávajú zamestnanci ochranné pomôcky v dostatočnom množstve a kvalite alebo ich nedostávajú, alebo si zamestnávateľ hneď dá aj odpoveď, veď ak sa ti to nepáči, môžeš odísť a príde ďalší z dlhého radu nezamestnaných. Nemá byť povinnosťou štátu starať sa o svojich občanov, dbať na prevenciu a predchádzať chorobám z povolania aj starostlivosťou o ich zdravie? Pokladám rekondičné pobyty za jednu z týchto ciest, a preto by sme ich nemali rušiť.
Musíme si uvedomiť aj skutočnosť, že strata sluchu spôsobená nadmerným zaťažením hluku pri práci je najčastejšou chorobou z povolania v Európskej únii a tvorí v nej jednu tretinu osôb, ktoré práve postihuje táto choroba.
Pokračujúce vystavenia hluku nad úrovňou 80 decibelov môžu spôsobiť trvalé poškodenia sluchu. Nechcem hovoriť o ďalších následkoch, ktoré hluk spôsobuje. Ovplyvňuje a pôsobí celkovo negatívne na organizmus človeka. Rekondičný pobyt je účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov a je cielene zameraný na kompenzáciu predkladaných možných poškodení zdravia zamestnanca vykonávanou prácou. Neobstojí podľa mňa vyjadrenie, že prevencia a ochrana aj formou rekondičných pobytov je zbytočná. Z toho dôvodu by podmienky účelnosti rekondičných pobytov mali byť zachované pri expozícii hluku nad 80 decibelov.
Musím sa priznať, pán minister, že mám tu aj pozmeňujúci návrh, ktorý, žiaľbohu, nepredložím, pretože sa mi to zdá úplne zbytočné, nakoľko ste už opakovane mi na sociálnom výbore povedali, že nepodporíte tento návrh a že sa vám zdá, že ísť niekde na rekondičný pobyt raz za tri roky je úplne zbytočné. Preto si myslím, že stále pretrváva vo vašich názoroch myšlienka, že vyjsť v ústrety zamestnávateľom je oveľa lepšie, ako chrániť zdravie zamestnancov. Ďakujem pekne.