Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, predkladatelia to ale mohli hneď v prvom kole takto spraviť, že proste urobili, urobili niečo, čo nebolo úplne správne, pretože zmenili jeden paragraf, ale zabudli na ďalší nadväzne na to a predpokladám, že možno nám to aj pán poslanec Kaník vysvetlí, že určite aj tento návrh, ktorý on predkladá, tak nemal úmysel dosiahnuť to, aby tí bezvízoví cudzinci museli sami hlásiť vlastne svoj pobyt cudzineckej polícii, lebo podľa mňa je to nezmysel, lebo tým, že majú oni jednoduchý vstup do Slovenskej republiky a my im to zaťažíme tým, že ich pošleme samých sa hlásiť a vízovým to bude robiť hoteliér, tak podľa mňa to bude ešte horšie. A ja si rád počkám na vyjadrenie ministerstva vnútra k tejto veci. Neverím tomu, že cudzinecká polícia bude s týmto návrhom súhlasiť. Takže ďakujem pekne.

... hlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ v zmysle § 50 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, čo je predmetom navrhovanej zmeny.
A vlastne čo sa dosiahne touto navrhovanou novelou? Dosiahne sa vlastne to, že vízoví cudzinci ubytovaní v ubytovacích zariadeniach si povinnosť v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov nebudú musieť plniť osobne, ale splnenie tejto povinnosti za nich ostane na prevádzkovateľovi ubytovacieho zariadenia. Ale podľa tejto navrhovanej novely naproti tomu všetci bezvízoví cudzinci, medzi nimi aj občania EHP, teda Európskeho hospodárskeho priestoru, teda zvýhodnení cudzinci ubytovaní v ubytovacích zariadeniach rôzneho typu, si túto povinnosť v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov budú musieť splniť osobne, čiže dostaviť sa na príslušný policajný útvar, ktorý v danom prípade je oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru. V praxi to môže znamenať, že bezvízoví cudzinci, ktorí budú ubytovaní v ubytovacom zariadení, budú povinní osobne sa dostaviť na oddelenie cudzineckej polície, ktoré môže byť v niektorých prípadoch aj vzdialené niekoľko desiatok kilometrov vzhľadom na to, že na Slovensku ich máme 12. Naproti tomu vízoví cudzinci ubytovaní v tom istom ubytovacom zariadení nebudú musieť nikde cestovať a osobne sa dostaviť na oddelenie cudzineckej polície, nakoľko danú povinnosť oznámenia splní za nich prevádzkovateľ tohto ubytovacieho zariadenia.
Súčasná právna úprava, platná právna úprava tejto danej problematiky bola naposledy prejednávaná a schválená v roku 2008, s ktorou súhlasil aj Zväz hotelov a reštaurácií Slovenskej republiky a takisto aj Zväz slovenského campingu a caravaning klubu. Čiže vtedy to ako problém vôbec nevideli.
Čo sa týka druhej časti tejto navrhovanej novely hovoriacej o doručovaní aj elektronickou poštou, malo by to byť riešenie, ktoré zjednoduší a uľahčí plnenie povinností prevádzkovateľa ubytovacích zariadení vo vzťahu k príslušným oddeleniam. Ako myšlienka to možno nie je zlá, ale tu musím povedať, že ministerstvo vnútra by jednoznačne malo určiť minimálne formu, akým spôsobom by vlastne fungovala takto elektronická komunikácia. Jednak či by to bol vytvorený nejaký osobitný portál s individuálnym prístupom týchto hoteliérov, alebo vyžadoval by sa elektronický podpis, nevyžadoval pri tomto hlásení, ale ako vieme, neviem si to predstaviť, že či ministerstvo vnútra bude mať na tieto informačné systémy aj finančné prostriedky. V tomto, konkrétne v tomto návrhu nie sú vôbec špecifikované formy vlastne tejto elektronickej komunikácie s týmito oddeleniami.
V súvislosti s týmito mojimi výhradami, ako aj s tvrdením, že neverím tomu, že ministerstvo vnútra vôbec dá súhlasné stanovisko k tomuto návrhu zákona, podávam v zmysle § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku návrh, aby sa ďalej o tomto bode nepokračovalo v rokovaní.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, budem stručný a vecný. V odôvodnení návrhu poslancov Národnej rady pána Kaníka a Chrena je navrhovaná zmena vyjadrená v znížení administratívnej zaťaženosti ubytovateľov, ktorá prispeje k zjednodušeniu a zlepšeniu podnikateľského prostredia v oblasti ubytovania cudzincov, na ktorých sa nevzťahuje vízová povinnosť. Je to síce pekné, ale samotná táto navrhovaná zmena § 50 písm. c) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov bude týmto zmätočná a vlastne zneprehľadní jej aplikačný výklad, čo sa týka vo všeobecnosti k hláseniu pobytu cudzincov, a vysvetlím aj prečo. Paragraf 50 tohto zákona, ktorý hovorí o povinnostiach ubytovateľa, okrem iného v bode c) hovorí, že zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca a doručiť ho policajnému útvaru do piatich dní od ubytovania cudzinca.
Obdobný zákon v Čechách hovorí v paragrafe približne to isté, je tam jediný rozdiel v tom, že ubytovateľ je povinný nahlásiť to nasledujúci pracovný deň po jeho ubytovaní, čiže si myslím, že ten náš zákon nie je až taký veľmi prísny, keď to porovnáme s týmto českým zákonom. A práve tento § 50, ktorý je predmetom zmeny, je si potrebné vyložiť aj s ostatnými paragrafmi, a to konkrétne s § 49 ods. 1 písm l), ktorý tento § 49 okrem iného hovorí, že cudzinec je povinný, v písm. l), vyplniť úradné tlačivo o hlásení pobytu. A v nadväznosti na to je to § 49 ods. 2 písm a), kde sa hovorí, že cudzinec je povinný do troch pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru
a) začiatok, miesto a predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené vízum podľa § 8 písm. c) alebo d) alebo pri vstupe nepodlieha vízovej povinnosti, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ podľa § 50 písm. c) spomínaného zákona.
Čiže to vlastne znamená to, že v tom § 49 ods. 1 písm. l) zákona o pobyte cudzincov je stanovená všeobecná povinnosť pre cudzincov týkajúca sa vyplnenia tlačiva o hlásení pobytu, pričom za cudzinca v zmysle § 1 ods. 2 tohto zákona cudzincom je vlastne každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. V nadväznosti na to v § 49 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov je stanovená povinnosť cudzinca, vízového aj bezvízového občana Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodneného, teda zvýhodneného cudzinca hlásiť policajnému útvaru začiatok... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Dostál, nebudem sa vyjadrovať k obsahu vášho vystúpenia vzhľadom na to, že sa touto problematikou nejako bližšie nezaoberám, venujem sa skôr tej bezpečnostnej oblasti, ale mal som pocit, že v programe je napísané, že prerokúvame Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2010. Vo vašom vystúpení som počul rok 2010 až na konci. Spomínali ste roky deväťdesiate, 2005, kde čo. Skritizovali ste kadekoho a myslím si, a možno by mi to dali za pravdu aj ostatní, možno aj vaši kolegovia, že toto vaše vystúpenie absolútne, ale absolútne nebolo vhodné k tomuto bodu programu.
Možno to, čo povedala pani Tkáčová, že sa tým budete zaoberať, že ste si vyžiadali podklady a že sa bude tým zaoberať výbor, možno práve tam ste mali tento problém otvoriť, ale nie pri tejto správe. A fakt neriešim ten problém kvôli tomu, že som sa týmto problémom ani nezaoberal a neobhajujem ani pozemkový fond, ani pána Rozina, ale vaše vystúpenie bolo úplne, ale úplne od veci k tomuto bodu programu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Rozbehla sa tu zaujímavá debata, čo sa týka jazdy pod vplyvom alkoholu a trikrát a dosť, ale možno či by nebolo na zváženie, pán minister, aj pri tejto vlastne trikrát a dosť zaviesť nejakú aspoň minimálnu hranicu toho alkoholu, lebo ako ja osobne vítam sprísnenie, lebo neuznávam jazdu pod vplyvom alkoholu, ale či by to nebolo prísne, ak niekomu sa zadarí, že v priebehu tých desiatich rokov trikrát pôjde zo svadby a trikrát nafúka 0,2 a príde o vodičák. (Reakcia z pléna.) A, no tak dobre, 0,31, no. Len o to ide.
A čo sa týka vozenia tých opitých rodičov, tak tu sa, keď som to správne prečítal, tak aj spolujazdec by mal byť povinný dodržiavať v týchto prípadoch to, že má mať pri sebe vodičský preukaz a má byť triezvy, aspoň keď som to správne pochopil, takže...
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Gál, by som vás doplnil, možno jedna zaujímavá vec sa tu mení, a to je v bode 9 § 35 ods. 5, že "bezpečná vzdialenosť sa mení v závislosti na rýchlosti a nemení sa v závislosti na čase. Vodiči pri bežnej jazde nemajú možnosť zmerať vzdialenosť, ale môžu odhadnúť čas, za ktorý prekonalo ich vozidlo vzdialenosť od vozidla jazdiaceho pred ním. Nastavenie pevnej vzdialenosti medzi vozidlami by bolo technicky nesprávne, lebo tá sa mení v závislosti od rýchlosti". Čiže predpokladám, že hovoríme aj o nezmyselnej sedemdesiatmetrovej značke medzi Trnavou a Bratislavou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, asi máme jednu spoločnú vlastnosť, že obidvaja žijeme na zmiešanom území. Ja žijem na severe Slovenska, tu som hore, žijem na severe Slovenska, kde majú hojné zastúpenie Rusíni, Ukrajinci, Poliaci, Nemci, a za pomerne krátky čas svojho života, 34 rokov, som doteraz nezaznamenal žiadny problém s používaním jazyka národnostných menšín. Zrazu nejaký problém vznikol. A keď už toľko sa v týchto príspevkoch hovorí o Rusínoch, lebo podľa mňa z vás asi každý spomenul minimálne raz Rusínov, tak viete, kedy bola Ústredná rada zväzu Rusínov a Ukrajincov Slovenska požiadaná o podporné stanovisko zo strany MOST - HÍD? Vám to poviem, dnes ráno. Ktovie prečo. Ja som si myslel, že títo ľudia, ktorí zastupujú národnostné menšiny, sa vyjadrili s podpornými stanoviskami už pred uvedením tohto zákona vôbec v parlamente. Ale nevadí.
Alebo vám prečítam z návrhu štatútu Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny, aké je zastúpenie členov jednotlivých národnostných menšín: 5 zástupcov za maďarskú, 2 zástupcovia za rómsku, 2 za českú, 2 za rusínsku, 2 za ukrajinskú, 1 za nemeckú, 1 za poľskú, 1 za moravskú, 1 za ruskú, 1 za bulharskú, 1 za chorvátsku, 1 za židovskú, 1 za srbskú. Čo si myslíte, je to objektívne alebo neobjektívne zastúpenie? Ale to už nechám na vás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani premiérka, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, podávam interpeláciu na Jána Figeľa, 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, kedy a akým spôsobom bude riešený katastrofálny stav cesty 1/77 v úseku Spišská Belá, Stará Ľubovňa, Bardejov? Nachádza sa tento úsek v prvej etape rekonštrukcie ciest prvej triedy, ktorú ste pred časom avizovali? Túto interpeláciu podávam, pretože jednak som z toho regiónu, a tí, ktorí poznajú tento kút Slovenska, tak dobre vedia, o čom hovorím, a bolo by aj načase, aby ľudia žijúci v tomto regióne sa už dozvedeli, že kedy konečne budú jazdiť po ceste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Solymos, tak isto ako pán Blanár vám spomínal, že sa tu odvolávate na tuším, že ste to aj v prejave spomenuli, na deväť národnostných menšín, ktorých sa to má týkať, dosť často sa tu spomínanú Rusíni. Vzhľadom na to, že mám k ním veľmi blízko, dám vám jednu konkrétnu otázku a vy mi dáte jednu konkrétnu odpoveď: Koľkokrát ste boli v okresoch, ako je Stará Ľubovňa, Medzilaborce, Svidník, Stropkov? Koľkokrát ste sa s ľuďmi na túto tému bavili? Ďakujem pekne.