Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
Je to jedenásta novela tohto zákona. Je veľmi ťažkým a komplikovaným zákonom, pretože na tento zákon sa viažu hlavy potravinového kódexu, ktorým sú upravené podmienky obchodovania a výroby a predaja potravín v rámci Slovenskej republiky. Táto časť je ešte delená do dvoch kategórii. Jedna je harmonizovaná a druhá je neharmonizovaná. Preto predkladáme jedenástu novelu tohto návrhu zákona, aby sme si mohli túto komplikovanú spleť zákonov a smerníc vyriešiť a následne do budúcna pripraviť pôdu na to, aby sme mohli prijať nový zákon o potravinách. Vychádza to z tej skutočnosti, že v predchádzajúcom období, keď sme neboli súčasťou Európskej únie, tak sme mali potravinové kódexy, ktoré boli záväzné pre výrobcov, ktoré vyrábajú na území Slovenskej republiky. Dnes, keď dovážame z Európskej únie, tak už sme viazaní aj európskou legislatívou. Práve preto všetky tie časti, ktoré sú naviazané na európsku legislatívu a sme povinní ich notifikovať, budú v budúcnosti riešené na základe nariadenia vlády. Pre všetku neharmonizovanú oblasť stanovujeme ročné prechodné obdobie na to, aby ministerstvo vydalo nové, všeobecne právny predpis ministersk... Alebo v opačnom prípade všetky tieto neharmonizované stratia účinnosť. Je to obrovská zmena a z toho dôvodu, že práve táto neharmonizovaná časť je legislatíva, ktorá je nad rámec európskej legislatívy kladená pre domácich výrobcov a spracovateľov potravín.
Keďže sme sa v programovom vyhlásení vlády zaviazali k tomu, že túto oblasť odstránime a zmiernime, takže po prijatí tohto návrhu zákona vytvoríme spôsob, ako túto bariéru prekonať, keďže to sú množstvo a množstvo predpisov.
Úprimne musím povedať, že filozofiou tohto zákona o potravinách je zavedenie, že ten, ktorý predáva, zodpovedá za tovar. Nie je možné, aby obchodník povedal, že za tento tovar môže výrobca niekde na druhom kraji Európskej únie alebo druhom konci sveta, a to aj z toho dôvodu, že 50 % výrobkov dnes a potravín na území Slovenskej republiky pochádza z produkcie mimo územia Slovenskej republiky. Samozrejme dovoľte, aby som sa k tomu trošku širšie vyjadril, pretože počas rokovaní v Národnej rade bolo to, táto téma niekoľkokrát otváraná, či je to správne, alebo nie.
Je treba úprimne povedať, že ktokoľvek z nás, ktorýkoľvek výrobca nemá možnosť pristúpiť do obchodného reťazca podľa svojho rozhodnutia, pretože obchodník mu kladie niekoľko rad podmienok, že za ktorých môže vôbec pristúpiť na jeho pulty. Práve preto si myslíme, že po tom, keď si kladie podmienky, za ktorých môže výrobca dodať tovar na pult, tak potom v tej chvíli obchodník musí preberať zákonite na seba zodpovednosť za ten tovar, ktorý tam je. Samozrejme za skryté vady a ďalšie veci s tým spojené, to je vecou už obchodného vzťahu, ktorý medzi obchodom a svojim dodávateľom existuje.
Taktiež týmto návrhom zákona reagujeme na aktuálne výzvy, ktoré, a problémy, ktoré nastali v priebehu tohto roka. A to znamená, či je to kauza dioxíny začiatkom roka, alebo kauza E.coli, v každom prípade nám poukázala na skutočnosť, že slovenské štátne orgány nie sú schopné a nedisponujú v reálnom čase s reálnymi údajmi kto, kde a aký výrobok doniesol. My sa k týmto údajom sa dostaneme, ale niekoľkým, o niekoľko mesiacov. Práve preto v tomto zákone vytvárame priestor na elektronické ohlasovanie dovozu výrobkov. A tu by som chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí v priebehu druhého čítania sa zapojili do tohto procesu a predložili vylepšujúce pozmeňujúce návrhy aj v tejto oblasti tak, aby sa to vzťahovalo len na tie najzaujímavejšie alebo najčastejšie frekventované nedostatky. A to sa týka mäsových výrobkov a nespracovaného ovocia a zeleniny. Ale taktiež rieši aj likvidáciu pokazeného, alebo nepredaného tovaru v rámci obchodnej siete, pretože keď 50 % pochádza mimo územia Slovenskej republiky, keď to sem niekto donesie, tak kto ho má likvidovať? No ten, ktorý ho doniesol, ktorý ho má na pulte. Akým spôsobom to bude riešiť v obchodnom vzťahu k svojim dodávateľom, do toho my nevstupujeme, ale jednoznačne vieme, že nemôžme si dovoliť spätný tok potravín, teda prvovýrobca, spracovateľ, prepravca, distribútor, obchod, a táto cesta späť nemôže existovať. Pretože keď vytvoríme my priestor spätný, tak sa nám môže stať, že citlivé komodity ako mäsové výrobky nespracované, potom je veľmi ťažko skontrolovateľné, či sa náhodou nedostane naspäť do potravinového reťazca, a čo pre nás je neželateľný jav. Práve preto chceme vyžadovať dokumentáciu, teda jednoznačné zadokumentovanie, že to, čo sa v obchode nachádza a je pokazené, to skončí v kafilérii, čiže na odstránení, zneškodnení a nie naspäť u výrobcu, alebo distribútora, pretože potom to môžme hľadať v nejakom inom obchode, ako máme možnosť vidieť pri rôznych dovozoch aj z Francúzska, že v jednom obchode nájdeme, zakážeme a ten istý výrobok sa dostane na územie Slovenskej republiky do iného obchodného reťazca. A práve preto, aby sme tieto veci mohli odstrániť, tak predkladáme návrh zákona tak, aby sme v skutočnosti chránili týmto zákonom spotrebiteľa, občana Slovenskej republiky, jeho bezpečnosť, ale aj to, aby mal nárok na kvalitné potraviny v maximálnej možnej miere, ktorú nám legislatíva Európskej únie a možnosti Slovenskej republiky umožňujú.
Práve preto, dámy a páni, chcem sa obrátiť tak na poslancov a poslankyne koalície, ako aj opozície, aby pri tomto návrhu zákona pokúsili dať politické tričká trošku bokom a pozreli sa na tých päť miliónov spotrebiteľov, ktorí na Slovensku potrebujú každý deň ráno, na obed aj na večer vo väčšine prípadov sa najesť a potrebujú nakúpiť potraviny. A aby sme práve čistili túto oblasť.
Ďakujem pekne.