Videokanál poslanca

Ďakujem, pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady, ktorým sa schvaľuje stanovisko Národnej rady, ako ho predniesla skupina poslancov.

Ďakujem ešte raz. Pán predsedajúci, takže, keďže zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Dostála.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, v rozprave vystúpilo sedemnásť poslancov, z nich jeden, pán poslanec Dostál podal jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Keďže zo spoločnej správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, považujem vždy za užitočné, keď môžeme o európskych záležitostiach diskutovať aj v pléne Národnej rady, pretože člen vlády sa tak môže oprieť o širší mandát, pokiaľ nájdeme dohodu. Či bude dohoda prijatá alebo nie, chcem pripomenúť, na túto tému sme diskutovali vo výboroch. Vo výbore pre financie a rozpočet a vo výbore pre európske záležitosti, kde sme tak isto predložili náš návrh, ktorý vypracoval minister financií, a poslal ho tak isto aj pánovi predsedovi parlamentu. Nie je až tak odlišný od toho, čo predložila skupina poslancov SNS, SaS a OKS. A zhodujeme sa v oblasti zásad privatizácie, kolaterálu, účasti medzinárodného menového fondu i širšej politickej dohody. Ten základný rozdiel je iba v konkretizácii účasti privátneho sektora, kde hovoríme o minimálnej účasti vo výške 30 mld. eur. Či dôjde k dohode, alebo nie, minister financií, som si istý, bude presadzovať tieto podmienky, ktoré sám konkretizoval, a v tom je on i SDKÚ-DS konzistentná.
A dovolím si pripomenúť, že sme konzistentní v zachovávaní princípov, ktoré vidím predovšetkým tri. Ten prvý je v tom, že problémy sa musia riešiť tam, kde vznikli. Druhý princíp, následky a riziká musia znášať aj tí, ktorí investovali. A do tretice - riešenie je len a len v zodpovednom hospodárení. Verím, že na týchto princípoch bude aj širšia zhoda, pretože na základe - Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v pléne.) - na základe týchto princípov sme odviedli pred rokom hotovostný úver pre Grécko a čas ukázal, že toto rozhodnutie bolo správne. Na základe rovnakých princípov sa rozhodujeme aj teraz. Samozrejme za ten rok sa situácia v niečom zmenila. Zmenila sa v tom, že sme súčasťou eurovalu jedna, z ktorého už boli aktivované garancie pre Írsko a Portugalsko. Zmenilo sa aj to, že minister financií vyrokoval iný, pre Slovensko lepší distribučný kľúč v európskom stabilizačnom mechanizme, v tzv. eurovale dva, kde záruky pre Slovensko znamenajú 1,2 mld. eur menej. Gréci dostali v hotovosti za ten čas už 38,4 mld. eur v štyroch tranžiach a ďalších 12 mld. v piatej tranži dostanú do 15. júla, tak ako sa o tom rozhodlo v poslednú sobotu 2. júla. No, a v neposlednom rade pre podmienky účasti privátneho sektora v gréckej privatizácii a ručenia majetkom sa darí získavať širšiu podporu. Na základe uvedeného sa teda bude rozhodovať o aktivácii garancií z eurovalu jedna. Tú kvantifikáciu plusov, mínusov, tak isto veľmi dôsledne vyhodnotil minister financií a nechcem ju opakovať. Chcem len zdôrazniť to, o čom som presvedčený, že pokiaľ sa dá predísť chaosu, tak je dobré tak urobiť. Dnešná téma nie je o Grékoch, tiež si to myslím. Zaznelo to viackrát v rozprave. Myslím si, že teraz je zrejmé, že situácia v súčasnej podobe je v Grécku neudržateľná.
Dnes je to už o rozhodovaní o minimalizácii dopadov na menovú úniu a samozrejme na Slovensko a našich občanov. Pri tom všetkom nesmieme stratiť zo zreteľa, čo je podstatou. A to je len a len zodpovedné hospodárenie. Situácia v Grécku je mementom a poučením pre všetkých politikov, aby sa správali zodpovedne. Nezabúdajme, že ešte pred rokom sme sa aj my rútili gréckou cestou a zadlžovali sa rekordným tempom. Našťastie, po zmene vlády sa situácia razantne zmenila a s peniazmi ľudí sa narába zodpovedne. Výsledkom je, že za prvý polrok 2011 je deficit o tretinu nižší a chod štátu stojí ľudí takmer o desatinu menej ako pred rokom. Myslím si, že to je najlepší dôkaz, že z gréckej cesty sme na slovenskej. Verím, že na nej aj vydržíme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda,. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada schvaľuje návrh na prijatie uznesenia Národnej rady, ktorým žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonať kontrolu financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dámy a páni, v nadväznosti na dostupné informácie navrhujem vykonať kontrolu financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava.
Predpokladané náklady na rekonštrukciu Zimného štadióna boli vyčíslené v objeme zhruba 74,8 mil. eur a schválený príspevok štátu vo výške zhruba 40 a pol mil. eur, čo je 54,23 % z celkovej plánovanej sumy 74,8 mil. eur. Vzhľadom na rozsah a náročnosť overovaných oblastí navrhujem, aby kontrolu financovania a rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave vykonal Najvyšší kontrolný úrad v súčinnosti s pribratými osobami z oblasti financovania, rozpočtovania a súdnoznaleckej problematiky v stavebníctve, keďže ministerstvo financií môže v súlade s platnou legislatívou overiť len použitie poskytnutých verejných prostriedkov. Najvyšší kontrolný úrad je oprávnený kontrolovať aj hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme.
Dámy a páni, na túto tému sme diskutovali vo Výbore Národnej rady pre financie a rozpočet a dovoľte mi informovať vás, že 17. júna 2011 výbor prijal uznesenie, podľa ktorého súhlasí s návrhom na prijatie uznesenia k vykonaniu kontroly Najvyšším kontrolným úradom a takisto odporučil Národnej rade schváliť takéto uznesenie, čiže môj návrh je, aby sme hlasovali o uznesení v tomto znení:
Uznesenie Národnej rady k návrhu na vykonanie kontroly financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov Hlavného mesta Bratislava Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky podľa § 5 ods. 4 zákona Národnej rady č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov žiada Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vykonať kontrolu financovania rekonštrukcie Zimného štadióna Ondreja Nepelu v Bratislave z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov Hlavného mesta Bratislava zameranú na plnenie podmienok vyplývajúcich zo zmlúv o poskytovaní finančných prostriedkov formou dotácií a iných prostriedkov z rozpočtu Hlavného mesta Bratislava, použitých na rekonštrukciu uvedenej investičnej akcie, na skutočný stav plnenia podmienok dohodnutých v zmluvách uzatvorených s dodávateľmi projektových a inžinierskych prác, stavebných prác, tovarov a služieb a dodržanie zákona o verejnom obstarávaní.
Toľko teda návrh uznesenia a dovoľte mi, dámy a páni, požiadať vás o podporu schválenia takejto formy uznesenia. Ďakujem pekne.

Takže dovoľte mi, informovať vás, že predseda Národnej rady rozhodnutím č. 433 z 28 . júna 2011 pridelil tento návrh skupiny poslancov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne.
V predmetnom návrhu nezaujali výbory žiadne stanovisko. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti nebol uznášaniaschopný. Z ďalších uznesení výborov nevyplynuli žiadne iné návrhy k tomuto bodu.
Gestorsky výbor, ďalej, určil mňa za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma predniesť spoločnú správu a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Dámy a páni, chcem vás informovať, že v súvislosti s týmto bodom budeme hlasovať potom o návrhu uznesenia Národnej rady k návrhu skupiny poslancov tým, že sa vyjadríme, či Národná rada schvaľuje tento návrh skupiny poslancov na prijatie stanoviska Národnej rady k postupu vlády Slovenskej republiky pri poskytnutí finančnej pomoci Helénskej republike zo zdrojov Európskeho finančného stabilizačného nástoja.
Ďakujem pekne. Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne pán predseda. Ctené dámy, vážení páni, vážený pán podpredseda vlády... (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som pri tomto zákone predložil jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka uznávania vodičských preukazov aj s krajinami, s ktorými nemáme diplomatické styky.
Text je nasledovný:
V čl. I za bod 50 vložiť nový bod 51, ktorý znie:
"51. V § 102 ods. 1 písm. b) sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: ,,vláda Slovenskej republiky môže nariadením ustanoviť zoznam nesamosprávnych území, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne a ktoré sa budú považovať za štát dohovoru.".
Doterajšie body 51 až 66 následne prečíslovať.
Odôvodnenie je nasledovné: Navrhované ustanovenie má za účel umožniť používanie vodičských preukazov vydaných úradmi nesamosprávnych území, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne, avšak Slovenská republika ich neuznáva za subjekty medzinárodného práva. Táto špecifická situácia neumožňuje uvedeným subjektom pristúpiť k Ženevskému dohovoru ani Viedenskému dohovoru, čo je štandardný základ medzinárodného uznávania vodičských preukazov. Navrhuje sa, aby zoznam konkrétnych útvarov, na ktoré sa tento režim bude vzťahovať, ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ešte pre upresnenie, lebo kolegovia mi pripomenuli, že nebolo jednoznačne text zákona, v ktorom dávam pozmeňovák, tak upresňujem, že je to v čl. I bod 8, V, § 58b ods. 7. To len pre upresnenie.
A teraz reakcia na pána poslanca Ondruša. No, pán poslanec, to včerajšie hlasovanie vás usvedčilo, že vy nechcete implementovať Lisabon. Dokonca vy, keď ste boli pri moci, tak ste mali veľa času od decembra 2009, ste mali rok a pol na to, aby ste realizovali Lisabonskú zmluvu v praxi. Toto sa neudialo. My za vás suplujeme túto prácu. A paradoxne, vy ju odmietate. Takže teraz sa ukazuje skutočne, kto chce presadzovať slovenské záujmy na európskej úrovni a kto nie.
Naposledy sa to ukázalo aj vo výbore pre európske záležitosti, keď sme hovorili o harmonizácii daňových základov pre právnické osoby, kedy hlasovala len koalícia a nie opozícia.
A pri týchto hlasovaniach sa skutočne oddeľujú skutky a činy od slov. Pri týchto hlasovaniach sa skutočne ukazuje, kto to myslí vážne s presadzovaním našich záujmov.
Ďakujem. (Potlesk.)