Videokanál poslanca

Budeme hlasovať o pridelení návrhu výborom, určení gestorského výboru a o lehotách. Čiže navrhujem, aby sme hlasovali o pridelení návrhu zákona výborom, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby sme za gestorský výbor určili výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Navrhujem termín prerokovania pre určené výbory do 27. januára 2011 a pre gestorský výbor do 31. januára 2011. Pán predsedajúci, dajte hlasovať.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Keďže v rozprave neodzneli iné návrhy, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, ctené dámy, vážení páni, ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie predkladám vám v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej lehote najmenej 15 dní pred začatím schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku a v zmysle tohto zákona ho zaradil na rokovanie dnešnej, 9. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, takisto i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, informácie o dôvode potreby novej právnej úpravy a takisto informácie o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Takisto osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie.
Ako poverená spravodajkyňa na základe mojich zákonných oprávnení odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Ďalej navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tri výbory Národnej rady Slovenskej republiky, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Navrhujem aj lehoty na jeho prerokovanie výborom, a to do 27. januára 2011, a pre gestorský výbor do 31. januára 2011.
Ešte mi dovoľte jednu takú hodnotiacu poznámku k zákonu, možno na pána ministra takú prosbu, aby sme sa okrem teda tých ustanovení, ktoré sú vo vládnom návrhu zákona, pobavili troška aj o podmienkach, ktoré farmári spĺňajú pri prideľovaní dotácií, napr. predkladajú potvrdenia napr. do Sociálnej poisťovni, ale aj iné, aby sa podávali za farmára, nie za eseročku, pretože jeden farmár vytvorí eseročku, potom ju nechá padnúť, ide do druhej eseročky a takto dostáva dotácie, hoci vytvára dlhy.
A takisto možno by sme mohli hovoriť o tom, aby orgány ochrany životného prostredia sledovali pre dotačné účely, či farmári predkladajú výkaz o produkcii emisií čpavku a platia teda príslušné poplatky. To je len poznámka na okraj.
Pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, súhlasím s vami, že reštitúcie sú veľmi komplikovaný proces. Ja by som si nedovolila nikoho obviniť z jeho naťahovania, pretože tu ide o ľudské osudy. A základným princípom, na ktorých sú stavané reštitúcie, je spravodlivosť. A preto by sme nemali jednu nespravodlivosť nahradiť druhou.
Hovorili ste vo svojom vystúpení, že niet hádam človeka, ktorý by nemal reštitučný nárok. Chcela by som dať do pozornosti skupinu občanov Česko-Slovenska, ktorí žili do roku 1947 na Podkarpatskej Rusi. Po podpísaní dohody so Sovietskym zväzom o odstúpení Podkarpatia sa mohli rozhodnúť, či zostanú v Sovietskom zväze alebo prídu do Česko-Slovenska. Mnohí z nich sa rozhodli pre návrat. Nechali na druhej strane nové domy, polia. Volali ich optanti, pretože toto česko-slovenské štátne občianstvo nadobudli opciou. Áno, dostali domy po tzv. zradcoch a kolaborantoch. A ako prídely dostali aj polia, ktoré ale druhou rukou im zobrali onedlho do družstiev. Čiže po pôde nezostalo nič. Ide o skupinu ľudí v Hnileckej doline okolo Mníška nad Hnilcom a potom v okolí Varnsdorfu v Čechách. V reštitučných zákonoch po zmene režimu v roku 1989 sa na nich nepamätalo. Česká republika sa s týmto problémom vysporiadala v roku 2009, keď bol prijatý špeciálny reštitučný zákon naprávajúci túto krivdu vo forme finančného odškodnenia. Dámy kolegyne a páni kolegovia, pýtam sa: Necháme to my takto?

A už končím. Áno už končím. Našou úlohou je prijímať spravodlivé a proporcionálne zákony. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Mnohé z toho, čo som chcela povedať, už povedal kolega Ľudo Kaník, ale sú tu ešte argumenty, ktoré treba položiť na stôl.
Pán poslanec Burian, vy hovoríte z pózy nadutosti a neznalosti, a preto si dovolím troška občerstviť pamäť. Keď sa prijal zákon o zavedení elektronických pokladní, kupovali podnikatelia pokladne prvýkrát. Onedlho bol zákon novelizovaný, boli povinné certifikáty autorizovaných spoločností, vtedy tí, ktorí také pokladne nemali, kupovali si ich druhýkrát. Pri zavedení eura bola podnikateľská sféra opäť nútená investovať do pokladní a do novelizácie. A aj keď hovoríte o dvojročnej legisvakančnej lehote, tak vám poviem, že začiatkom roku 2009 ste pokladne s fiškálnym modulom nedostali. A v tomto roku podnikateľ, ktorý si chcel objednať fiškálny modul, tak mohol, ale za každý kus platil hneď pri objednávke preddavok 150 EUR. Tak takto vyzerá tá príprava v praxi.
Možno, že vy si môžete dovoliť každý druhý rok nové auto, ale uisťujem vás, že malí podnikatelia si nemôžu dovoliť každý druhý rok novú pokladňu. A súhlasím s kolegom Kaníkom, že to je neprimerané zaťaženie podnikateľského prostredia, aj zbytočné, pretože daňové úniky nie sú veľké tam, kde sú pokladne, ale tam, kde pokladne nie sú, na trhoviskách. A to je vecou nie zákona o elektronických pokladniach, je to vecou kontroly, dôslednej kontroly na týchto trhoviskách.
A ešte k tomu chaosu a pozmeňujúcim návrhom. Aby bol zákon spravodlivý a proporcionálny, tak podporím aj 30 pozmeňujúcich návrhov, lebo prvou úlohou nás, zákonodarcov je ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Jarjabek, ja už druhý deň sledujem diskusiu vás odborníkov. A ako neodborníka na túto tému, len obyčajného konzumenta služieb verejnoprávnych médií ma zarazila vo vašom vystúpení jedna veta, že vy neviete, čo bude nový subjekt, nová verejnoprávna inštitúcia, vysielať. No mne stačilo prísť k § 3 a ja už mám predstavu, čo bude vysielať. Viete, v zákone o obecnom zriadení sa nerieši, či obecné zastupiteľstvo nechá trávniky pokosiť trikrát alebo päťkrát alebo ako sa bude starať o zeleň. To je kompetencia zastupiteľstva. A takisto je kompetenciou orgánov tejto inštitúcie, aká bude programová skladba. Ja ako neodborník to tak chápem.
Mne dokonca ten § 3, ktorý hovorí o poslaní Rozhlasu a televízie Slovenska, sa veľmi páči, pretože my nemáme definíciu verejnoprávnosti, legálnu definíciu, a práve v tomto zákone je táto verejnoprávnosť definovaná ako služba verejnosti a normatívne vymenovaná čo a ako. Napr. sú tu tie slová kľúčové pre poslanie rozhlasu a televízie ako vyváženosť, pluralita, sloboda, zdôrazňuje sa rozmanitosť. Sú tu vymenované zásady, na ktorých bude vysielanie založené, ako demokracia, humanizmus a, čo mňa veľmi potešilo, aj zásada environmentálnej výchovy.
Jednu výhradu mám k tejto definícii v odseku 2, kde sa hovorí, že sa bude táto programová služba vykonávať s pocitom spoločenskej zodpovednosti. Môj názor je, že slovo pocit do právnej normy nepatrí, lebo pocit je príliš subjektívny a nedá sa právne nejako zadefinovať alebo vyložiť. Čiže tam by som odporučila toto trošku preformulovať, ale ináč tá definícia verejnoprávnosti, si myslím, je v poriadku.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Burian, hovoríte o chamtivosti, ja som si stále myslela, že ako dôvod je kríza, ja som si stále myslela, že dôvod krízy bol zákon, ktorý prijal alebo nechal schváliť prezident Clinton. Totižto v roku 1933 kongres vydal tzv. Glass-Steagall Act, ktorý zásadne zreformoval finančné trhy a vychádzal z toho, že ku kríze prispeli komerčné banky, ktoré sa púšťali do stále riskantnejších operácií, čiže nastavil určitú úroveň znesiteľného rizika. V roku 1999 Clinton túto, túto bariéru zrušil, pretože jeho názor ako demokrata, ako socialistu bolo, že nárok na bývanie má oveľa širší okruh ľudí, ako si to môže dovoliť.
Čiže, ak hovoríme o chamtivosti, tak o chamtivosti politikov, ktorí bažia po popularite a ktorí bažia po moci, to po prvé. A po druhé stále hovoríte, že zaplatia občania, no samozrejme, že to zaplatia občania, a to občania Slovenska, pretože tu neprídu ani Marťania a nezaplatia to ani Gréci. A vždy, keď ste sa zamiešali do bánk, tak to zaplatili občania, ja vám uvediem príklad z vášho volebného obdobia: ste priniesli pozmeňujúci návrh pri zavedení eura, aby za vklad mincí do bánk bolo moratórium na platenie poplatkov. V momente, keď toto moratórium skončilo banky do mesiaca do dvoch svorne poplatky zdvihli a toto sucho počas moratória si zahojili. Takže, kto to zaplatil? Zaplatili to občania a nielen tí, ktorí majú účty v bankách, ale aj tí, ktorí si berú úvery a aj tí najchudobnejší, ktorí si kupujú služby a výrobky, pretože poplatky za bankové služby a úroky sú súčasťou nákladov.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega, ja sa vás chcem opýtať, môže sa financovanie konkrétneho problému riešiť porušovaním ústavy? Pretože pri riešení tohto konkrétneho problému vaša vláda sa zmohla iba na to, že prijala úpravu, ktorá nie je v súlade s ústavou. Tak to je tá politická kultúra?
Hovoríte, že sme chceli pri decentralizácii verejnej správy zdecimovať samosprávu. Ja tu mám jednu správu, kde sa hovorí aj o rozpočtových dôsledkoch pre samosprávu prvý rok po daňovej reforme a výnosy pre samosprávu boli oproti plánovanému rozpočtu o 20 % vyššie. Čiže do samosprávy začalo natekať oveľa viac peňazí. A to, že nie všetci starostovia dokážu narábať, zodpovedne narábať s týmito zverenými finančnými prostriedkami, je fakt. Pretože je dojemná vaša starostlivosť o financovanie, ale skutky sa akosi rozchádzajú s činmi.
Napríklad ja jednu perličku uvediem z Košíc, kde SMER konkrétne podporuje za starostku na sídlisku Nad jazerom pani Jenčovú, ktorá si v roku 2009, ktorá v roku 2009 prijala v čase vrcholiacej krízy odmeny 250 000 korún a teraz čaká, tak ako ostatní starostovia, na vykrytie nedostatku financií. Tak toto je konkrétna finančná politika starostov aj s podporou SMER-u.

Ďakujem, za slovo, pán predseda. Keďže v rozprave nezazneli iné návrhy, prosím, dajte hlasovať o uznesení, ktoré je súčasťou spoločnej správy a ktorým Národná rada berie na vedomie predmetnú správu.