Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, prajem vám príjemné dobré ráno, skôr ako začnem s tým, čo som si pripravila do rozpravy, pripájam sa ku gratulantom, pán kolega Záhumenský, a využijem tento priestor, aj aby som zareagovala na vaše vystúpenie.
Kolega, zhodneme sa v tom, že obchodné správanie sa obchodných reťazcov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, poviem to diplomaticky, nie je slušné. Máte úplnú pravdu v...
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, prajem vám príjemné dobré ráno, skôr ako začnem s tým, čo som si pripravila do rozpravy, pripájam sa ku gratulantom, pán kolega Záhumenský, a využijem tento priestor, aj aby som zareagovala na vaše vystúpenie.
Kolega, zhodneme sa v tom, že obchodné správanie sa obchodných reťazcov v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch, poviem to diplomaticky, nie je slušné. Máte úplnú pravdu v tom, ako vypočítavate obchodné praktiky, ktoré reťazce používajú. Hovorili ste dlho o týchto praktikách a potrebovali by ste ešte oveľa viac času, aby ste ich obsiahli aspoň väčšinu. Len viete, to je ako s dračími hlavami, jednu zotnete a tri ďalšie narastú. A vy ste povedali to A, hovorili ste o praktikách, ale ste nepovedali B, nepovedali ste to, čo my už od roku 2003 počas diskusií o obchodných reťazcoch týmto zákonom vyčítame. A to, že nedokážu eliminovať tento druh správania obchodných reťazcov. A zhodneme sa, je to správanie ako na dobytom území. Povedzte mi, pán kolega, načo je dobrý zákon, ktorý nefunguje? Tak ho jednoducho vyhoďme z právneho poriadku.
Ale situácia nie je ani taká čiernobiela alebo taká plochá, ako to včera vyznelo z vystúpenia kolegu Chrena. V tejto poslaneckej snemovni o probléme s obchodnými praktikami reťazcov diskutujeme už od roku 2003. Počas diskusií padali aj silné slová, silné vyhlásenia, jedni vraj bojujú za slovenských poľnohospodárov, prvovýrobcov a potravinárov, tí druhí vraj obhajujú obchodné reťazce. Ale, dámy a páni, jediný, koho zákonodarcovia musia chrániť, je zákazník a spotrebiteľ. To je najslabší článok tohto reťazca a je to jasné aj z právnych krokov a právnych noriem, ktoré prijíma Európska únia, ktorá chráni práva spotrebiteľa. On je rozhodujúcim prvkom v súboji a v konečnom dôsledku sa spotrebiteľ rozhoduje podľa obľúbenosti, podľa kvality, ceny, podľa tradície o tom, čo si kúpi. A spotrebiteľ podľa môjho názoru je zatiaľ ten, kto z toho boja vychádza víťazne. Pretože v dôsledku konkurencie aj medzi reťazcami platí - nižšie ceny. To, na čí úkor sú tie nižšie ceny, to už je druhá otázka.
O záujmoch a potrebách spotrebiteľa by sme mali hovoriť v prvom rade, pretože aj obchodníci, aj výrobcovia sú tu v prvom rade pre zákazníkov a naším základným záujmom, záujmom zákonodarcov slovenského parlamentu je presadiť, aby sa na pulty dostávali zdravé a nefalšované potraviny.
Dámy a páni, je zákon o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch medzi odberateľom a dodávateľom tovaru, ktorým sú potraviny, takto dlho sa tento zákon nazýva, je tento zákon takou normou, ktorá spĺňa zadefinovaný účel? Priznám sa, neviem skutočne, prešiel krátky čas, aby sme mohli vyhodnotiť účinky tohto konkrétneho zákona.
Na našom stretnutí s predstaviteľmi Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory jej predstavitelia tvrdili, že máme dať šancu tomuto zákonu, že on bude fungovať. Len, viete, mali sme tu aj iné zákony, ktoré mali chrániť slovenských výrobcov a dodávateľov, pán kolega Chren ich včera tu, myslím si, že podrobne uviedol, od roku 2003 platil poslanecký návrh kolegov zo SMER-u, za Ficovej vlády tu boli ďalšie dva zákony v roku 2008 a 2010 a bol to stále ten istý príbeh. Deklarovanie toho, čo sa nesmie, čo je zakázané, taxatívne sa vymenovali zakázané praktiky, určili sa splatnosti faktúr, ale zákon nebol vymožiteľný. A my sme vždy upozorňovali na negatívne účinky tohto zákona, a to, že zákon zasahuje do dobrovoľných obchodných vzťahov, do zmluvných vzťahov, že zákon chráni vybranú skupinu podnikateľov, čím diskriminuje iné skupiny, že zákon v konečnom dôsledku oslabuje tých, ktorých má chrániť, že jedným z dôsledkov prijatia zákona môže byť aj vytlačenie slovenských výrobkov z pultov v týchto obchodných reťazcoch a v konečnom dôsledku, že zákon je nevykonateľný. Povedzte mi, kto bude podnikať právne kroky voči niekomu, s kým má potom uzatvoriť obchodnú zmluvu? No nikto so zdravým rozumom.
Dámy a páni, jedno viem určite, že od roku 2006 do dnešných dní narástlo saldo obchodnej bilancie z 500 mil. na takmer na miliardu eur. Koľko z toho môžeme pripísať slabej konkurencieschopnosti výrobcov, koľko obchodnej politike reťazcov a koľko tichému škodeniu tohto ochranárskeho zákona?
Nechcem a ani sa nejdem zastávať obchodných reťazcov, problém tu je a problém je veľký, stále je to o tom istom: exkluzívne postavenie národných a nadnárodných korporácií, obrovská, obrovská sila a rozmery predajných pultov určujú, kto predávať bude a kto nie, a za akú cenu a za aké zľavy a pri akých akciách. A komu sa podmienky nepáčia, môže ísť, môže si hľadať predajné miesto, kde chce. Mnohé centrály obchodných reťazcov sa presunuli do Prahy a vyjednávajú mimo dosahu pôsobnosti slovenského práva. V prvom rade podľa môjho názoru sa ale s touto legislatívou začalo neskoro, keď už tu reťazce boli, boli etablované a boli už vytvorené základné podmienky fungovania obchodných vzťahov medzi dodávateľmi a odberateľmi a až keď problémy sa stali také vypuklé, že začali ohrozovať domácich výrobcov.
Je pravda, že napriek tomu, že sústavne sme v právnom poriadku od roku 2003 mali zákon proti zneužívaniu sily reťazcov, faktický stav bol, že kto chcel svoj tovar dostať na predajné pulty, musel strpieť zalistovacie poplatky, dlhé doby splatnosti faktúr vrátane lehoty, počas ktorej dodávateľ nesmel penalizovať omeškané platby. Ďalej poplatky za umiestnenie v pulte, prenesenie sankcií na dodávateľa, bonusy, storná, poplatky aj dva roky dozadu a ďalšie a ďalšie. Skutočne kreativita právnických oddelení obchodných reťazcov je ďaleko väčšia ako našej legislatívy.
Čo s tým? Je to už nielen problémom nových členských štátov Európskej únie, ale už aj tých starých, pôvodnej pätnástky. Napríklad Francúzi, kolega hovoril o francúzskom práve ako o svetlom príklade, ale musíme uznať, že ani Francúzom tá legislatíva príliš nefunguje a problém je už na stole aj Európskej komisie. Zodpovedná komisárka v predposlednej komisii cestovala po jednotlivých členských štátoch, mapovala situáciu a pripravovala reguláciu obchodných praktík. Nuž, ale pýtam sa, dámy a páni, ako to zmestíme do jednej z prioritných politík Európskej únie, a to ochrany voľnosti hospodárskej súťaže?
Súhlasím aj s tými názormi, že musíme nájsť mechanizmy, ktoré účinne zabránia monopolistickým manierom veľkých obchodníkov, lebo to sú monopolistické maniere, a od nich sa už naučili aj majitelia menších obchodných sietí týmto praktikám. Ja som sa osobne dokonca stretla už aj s tým, že množstevné zľavy si vyžadujú napríklad materské školy.
No, nuž kráčajú s dobou, ale čo s tým?
Myslím si, že zákonmi nedokážeme prinútiť obchodníkov k zvyšovaniu podielu slovenského tovaru, ani slovenských zákazníkov, aby kupovali slovenské výrobky. Ale my by sme mohli vyžadovať, aby sa dôsledne dodržiavali tie zákony, ktoré máme: ustanovenia ochrany hospodárskej súťaže o nekalých obchodných praktikách a kľúčové, kľúčové je nájsť arbitra, ktorý bude kontrolu robiť miesto dodávateľov, niečo ako verejný ombudsman slušných obchodných vzťahov, ale ktorý bude vybavený aj silnými kompetenciami, napríklad ako je subjekt Slovenskej obchodnej inšpekcie. Čiže kľúčová je kontrola.
Keďže som poslankyňa vládnej koalície, hlasovala som za programové vyhlásenie vlády a nehlasovala som v treťom ani v štvrtom volebnom období za tieto ochranárske zákony, je logické a je konzistentné, že vládny návrh zákona podporím, ale očakávam od ministra hospodárstva, aj od ministra poľnohospodárstva konečne účinné opatrenia, ktoré zavedú slušnosť do dodávateľsko-odberateľských vzťahov. A, páni ministri, očakávam ich rýchlo.
Dámy a páni, ďakujem, že ste si ma vypočuli.
Skryt prepis
