Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, pár kratších slov k tomuto, k tejto novele zákona.
Máme pred sebou odpoveď na nedobrý a nemúdry maďarský zákon a touto odpoveďou je konečne rozumný slovenský zákon. Zákon, ktorý táto snemovňa prijala v máji tohto roku, takou odpoveďou nebol.
Pamätám sa, vystupovala som k tomuto zákonu a upozornila som aj na tú skutočnosť, že je to zákon, ktorý bude namierený proti Slovákom žijúcim v Kanade, v Austrálii, vo Veľkej Británii, v Írsku, ktorí požiadali v dobrej viere o druhé občianstvo. O niekoľko dní som dostala množstvo mailov z Austrálie a hanbila som sa, keď som sa dozvedela, že austrálska vláda urýchlila udeľovanie austrálskeho občianstva žiadateľom zo Slovenska, aby ich nevystavila strate slovenského občianstva. Hanbila som sa za nás všetkých, hoci ja som proti tomuto zákonu hlasovala, že austrálska vláda sa zachovala k našim občanom citlivejšie, ako my sme sa zachovali voči nim.
Preto chcem podporiť návrh zákona, ktorý je predložený poslancami vládnej koalície. Je to návrh dobrý, rozumný a efektívny. Neodoberá štátne občianstva štátnym občanom Slovenskej republiky po tom, ako nadobudli štátne občianstvo iného štátu. Zákon o štátnom občianstve je odrazom vzťahu štátu a jeho občanov, teda premieta sa do neho základná filozofia, ktorá je obsiahnutá v odpovediach na dve jednoduché otázky.
Tá prvá znie. Chce štát, teda v danom prípade naša Slovenská republika svojich občanov chrániť? Stojí o nich vôbec? A druhá otázka. Je zmyslom právnej úpravy občianstva ochrana zväzku medzi jednotlivcom a štátom, teda medzi jednotlivcom a Slovenskou republikou alebo je jej zmyslom strašenie občana Slovenskej republiky? Či už stratou občianstva, pokuty alebo akejkoľvek ďalšej sankcie zásadným spôsobom zasahujúcej do vzťahu medzi občanom a Slovenskou republikou.
Zákon o občianstve je zákonom o charaktere nášho štátu. Naša vlasť, o tom som presvedčená, by mala svojich občanov chrániť a nie im z jej pozícii hroziť sankciami. Som presvedčená, že úlohou štátu Slovenskej republiky, nie je strašiť našich občanov, som presvedčená, že úlohou Slovenskej republiky, nie je ani hroziť prstom občanom nášho štátu. Som presvedčená, že úlohou nášho štátu, modernej európskej Slovenskej republiky, nie je ani zohnúť sa pri prvom záchveve vetríka zo susednej alebo z ktorejkoľvek inej krajiny. Som presvedčená o tom, že Slovenská republika nebude silnejšia tým, čím budú rezkejšie a tvrdšie postihy občanov Slovenskej republiky.
Myslím si, že Slovenská republika bude silnejšia, čím silnejšie dokáže ochrániť svojich občanov aj proti svojvôli zo zahraničia, nerešpektujúcej všeobecne uznávané medzinárodné zásahy. Budeme silnejší, čím dôslednejšie budeme stáť v ochrane záujmov našich občanov.
Novela zákona o štátnom občianstve, ktorú táto snemovňa prijala, väčšinou vtedy koaličných poslancov, strelila vlastným občanom do nôh. Namiesto ich ochrany podľa tohto zákona nasledovala pri nadobudnutí štátneho občianstva ktoréhokoľvek iného štátu sankcia straty ich vlastného občianstva. Chceme predsa, a zakladáme si na tom, aby naše reakcie smerom do zahraničia boli pokojné, dôsledné a dôstojné, suverénne, aby boli európske, aby Slovensko posilňovali a nie oslabovali, aby nám v našej zahraničnej politike dávali do rúk silnejšie a nie stále slabšie karty.
Zároveň všetkým tým občanom Slovenskej republiky, ktorí by uvažovali o nadobudnutí iného štátneho občianstva, ktoré nespĺňa tie podmienky, ktoré vyžaduje medzinárodné právo, chceme poctivo a dopredu otvorene poskytnúť informáciu týmto zákonom, podľa ktorej sa môžu rozhodnúť, že Slovenská republika neuzná účinky udelenia takéhoto štátneho občianstva. Objavili sa námietky a počula som ich tu dnes niekoľko, že zákon na jednej strane nič nerieši, nakoľko neobsahuje žiaden sankčný mechanizmus. Áno. Ak sa autori tejto otázky pýtajú, či zákon neobsahuje sankčný mechanizmus, odpovedám áno, neobsahuje. Zákon neobsahuje žiaden sankčný mechanizmus proti našim vlastným občanom, proti občanom Slovenskej republiky. Za to však obsahuje klauzulu, ktorá je sankciou za také udelenie občianstva, ktoré nie je v súlade s medzinárodným právom, ale neobracia túto sankciu proti našim vlastným občanom. Táto sankcia neuznania občianstva sa neuplatňuje voči občanom Slovenskej republiky, ale práve voči pôvodcovi udelenia štátneho občianstva, ktoré nie je v súlade s medzinárodným právom.
Objavil sa tiež názor v mnohých diskusiách, že Slovensko by malo vyčkávať, kým Maďarská republika upraví svoj zákon o občianstve a až po nich upraviť slovenský zákon o občianstve. Je to legitímny názor, ale ja ho nezdieľam. Vysvetlím prečo. A dovoľte mi, v tomto prípade malú dramatickú disgresiu.
Keď Samuel Beckett v roku 1948 napísal svoju slávnu hru Čakanie na Godota, kde Vladimír a Estragón čakajú na Godota, ktorého obidvaja považujú za známeho, ale v skutočnosti ho ani jeden z nich nepozná, po jednej z inscenácií hry, napísal jeden kritik, že je to hra, v ktorej sa nič nestane dvakrát. Obávam sa, že niečo veľmi podobné, by sa stalo aj v prípade, keby Slovenská republika zvolila takúto vyčkávaciu, čakaciu aktivitu.
Teda nemeniť svoj zákon dovtedy, pokým ho aj Maďarská republika nezmení. Hovorím to preto, lebo sa súčasne aj pýtam, čo by tým Slovenská republika získala? Kto totiž, dámy a páni, tu v tejto sále, v tomto parlamente vie zaručiť, že maďarská alebo ktorákoľvek iná legislatíva, ktorá by prijala podobný zákon ako Maďarská republika, prijme ešte nejaký nový, ďalší zákon o občianstve? Kto z nás vie zaručiť, že takýto maďarský alebo ktorýkoľvek iný zákon, by bol plne v súlade s očakávaniami slovenskej strany? Kto vie takúto záruku z nás poskytnúť? Kto dokáže prehovoriť poslancov maďarského alebo nejakého iného parlamentu, národného zhromaždenia, že je v ich záujme, aby prijali takú normu, ktorá splní očakávania slovenskej strany? Nikto asi nezdvihne ruku, že má na to silu v tomto parlamente. A keďže tejto sily niet, vráťme sa k tomu, čo chceme a môžeme urobiť teraz my, tu, v Národnej rade Slovenskej republiky. Čo môžeme robiť my preto, aby zákon Slovenskej republiky bol dobrou, dôstojnou a efektívnou odpoveďou na právny stav, ktorý vznikol v súvislosti s prijatím novely zákona o štátnom občianstve Maďarskej republiky.
Čo chceme a môžeme urobiť aj my pre to, aby sa v Európe viac diskutovalo o tom, či takéto riešenia, teda masové, bezvýberové udeľovanie občianstva, bez existencie skutočného zväzku jednotlivca a štátu, je v záujme Európskej únie? To je tá diskusia, ktorú potrebujeme a na to upozornil aj pán minister zahraničných vecí.
Či náhodou v tých krajinách, ktoré doposiaľ nie sú členmi Európskej únie, a možno ani nikdy nebudú, nevytvára takéto udeľovanie občianstva dve kategórie občanov. Jedni sú domáci občania a druhí sú akýsi zahraniční európski občania, a či je v našom záujme, aby aj v susedstve Európskej únie bolo takýchto občanov viac, ktorí síce potom môžu v únii pracovať, ale dane platia tam, kde majú svoje domovy a rodiny. Či sa takýmto riešením, ako povedal pán minister, plazivo nerozširuje Európska únia bez toho, aby sme do toho mohli zasahovať, a aby sme rozhodli ako jej právni členovia. Či do európskeho prostredia nepreberáme vzory, ktoré nie sú pre Európsku úniu dobré, ani múdre, ani nijako užitočné.
Myslím si preto, že určite dobrým vykročením, by bol návrh zákona o štátnom občianstve. Tam by sme potom mali začať. Preto podporujem novelu zákona a budem rada, keď ju v záujme našich občanov, našich vlastných občanov, ale aj tých všetkých Slovákov, nielen srdcom, ale aj štátnym občianstvom po celom svete, podporí táto Národná rada. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
