Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.10.2010 o 10:07 hod.

Ing.

Ľubomír Vážny

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 21.10.2010 9:39 - 9:42 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, spoločná správa Výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách, ktorú ste všetci obdržali ako tlač 61a.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 7. septembra 2010 č. 59 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Za gestorský výbor určil výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore, určil do 11. októbra 2010. Výbory, ktorým bol návrh pridelený, tento v určenom termíne prerokovali a prijali tieto uznesenia. Ústavnoprávny výbor Národnej rady
prijal uznesenie z 29. septembra 2010 pod č. 39 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesenie z 30. septembra 2010 č. 29. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky, podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky, vysloviť súhlas medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách a taktiež rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách, ktorú máte ako tlač 61a, vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 7. októbra 2010 č. 38.
Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2010 9:21 - 9:21 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Preto, lebo sme dva roky rokovali s vyšším územným, jednoznačne časový harmonogram je takýto. Po jednom roku som prvýkrát za minulé štvorročné obdobie, prvýkrát rokoval s vyššími územnými celkami. Po dvojročnom úsilí sme nedospeli k ničomu. Len k nejakým verbálnym sľubom, že budú harmonizovať, aj to len dva vyššie územné celky z osem. A v praxi to neznamenalo v podstate nič, lebo to bolo na báze dobrovoľnosti a potom už ten posledný rok sme začali robiť komplexne na tomto zákone o dráhach, čo je veľmi, pozrite si ten zákon, to je veľmi veľký objem a zároveň sme do neho implementovali to, čo tu už bolo prezentované v Smernici Európskeho parlamentu Rady a riešili sme v ňom aj túto regionálnu dopravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2010 9:20 - 9:21 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Technické dôvody sú tie, že vyššie územné celky odmietali. Ja som mal dva-trikrát rokovanie s predsedami vyšších územných celkov a technické dôvody sú skryté v tom, že vyššie územné celky majú bližšie k „SAD-kam“, s ktorými majú kontrakty, zmluvy, ktoré ich v podstate donútili do dlhodobých kontraktov, čo tu už bolo spomenuté a tie sú zabetónované. A jednoducho vidia konkurenciu v tej regionálnej železnici a inak to neprerazíme, len takýmto návrhom zákona. My to teraz oddialime o ďalší rok a zase len to bude po starom, zase sa budú dvakrát to isté platiť výkony vo verejnom záujme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2010 9:18 - 9:20 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Na adresu pána poslanca Přidala. Musel by si to poznať hlbšie, lebo predmetom harmonizácie a predmetom presunu na vyššie územné celky vždy bolo to, že ten objem peňazí, ktorý súvisí s regionálnymi traťami je to niečo cez 2 mld. korún, celý ten objem peňazí by sa presunul na vyššie územné celky. Čiže nie je pravda, čo hovorí pán poslanec Přidal, že keď budú mať financie. Naopak, tie isté peniaze, ktoré štát platí za regionálne trate, za regionálnu dopravu, by presunul presne v tom istom členení na vyššie územné celky.
A pán poslanec Radošovský, samozrejme, že ja nemôžem, a to je ten problém , že nemôžem VÚC-kam rozkázať a nemohol som z titulu ministra, pretože tam nie je takýto vzťah nadriadenosti a podriadenosti. Myslím, že to viete a vôbec sa nejedná o presun tratí. Trate by naďalej spravovala ŽSR, ale dopravu na týchto tratiach, regionálnu dopravu, by riešili vyššie územné celky tak, aby mohli zabezpečovať harmonizáciu, aby nedochádzalo k duplicitnému preplácaniu výkonov vo verejnom záujme, čo sa naozaj deje, a aby sa tie peniaze, ktoré štát platí, a to je aj v iných krajinách, len nechápem prečo si nevieme poradiť s harmonizáciou. Preto, že to nemá jedného gazdu a jednoznačne preto, že vyššie územné celky svojím spôsobom odmietajú, pretože im je lepšie a na rovinu poviem majú bližšie k tým SAD-kam, lebo majú tam vybudované vzťahy ako k železničnej doprave ako takej. Ale do železničnej dopravy sú investované veľmi veľké objemy peňazí, sú tam veľmi veľké odpisy a jednoducho treba, aby sa železničná doprava využívala prednostne dokonca tam, kde existuje a druhorado tam, kde neexistuje. A SAD-ky majú prednosť len tam, kde neexistuje železničná doprava. Čiže toto je zmysel toho návrhu. Musíte ho bližšie poznať, aby ste vedeli takto komentovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.10.2010 9:11 - 9:15 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem zareagovať na teraz predložený pozmeňujúci návrh od pána poslanca Přidala. Chápem aj jeho podstatu. Je s tým trošku viac roboty, ale zmyslom toho zákona ako bol postavený bolo to, aby sme v čo najkratšom čase presunuli kompetencie v regionálnej železničnej doprave na vyššie územné celky.
Keď siahnem trochu do histórie bolo chybou, že v roku 2004 bola presunutá autobusová, osobná autobusová doprava zo štátu, z ministerstva dopravy na vyššie územné celky a železničná regionálna doprava ostala na ministerstve. Výsledkom toho je tá skutočnosť, že sa nedarí realizovať harmonizáciu, o ktorú som sa ja ako minister skoro tri roky snažil. Harmonizácia zase znamená to, zjednodušene poviem, že štát platí za výkony vo verejnom záujme dvakrát. Prvý raz platí štát ministerstvu dopravy, pôst a telekomunikácií za výkony vo verejnom záujme. To znamená vlak, ktorý má kapacitu 200 osôb prevezie päť osôb, ale štát mu zaplatí ako keby previezol 200. A druhýkrát štát prenesene cez vyššie územné celky zaplatí za výkony vo verejnom záujme autobusovej doprave, pretože takisto prostredníctvom vyšších územných celkov autobus má kapacitu 45 miest, prevezie 10 ľudí, ale štát mu doplatí 35 miest, ako keby ich previezol. Je to taký zjednodušený príklad, ale je pravdivý a platí.
Zmyslom aj tohto odseku 13 v predmetnom návrhu zákona § 46 je to, aby prešli kompetencie v objednávaní výkonov na vyššie územné celky a aby sa konečne dosiahla harmonizácia. Lebo ja som sa snažil tiež harmonizovať s tým, že nemôžem rozkázať vyšším územným celkom a oni odmietali spoluprácu pre harmonizáciu, pretože harmonizácia je kľúčom k tomu, aby štát neplatil dvakrát. Zjednodušene poviem z bodu A do bodu B ide o druhej vlak a 2.15 hod. autobus a v obidvoch platí za prázdne stoličky štát priamo cez ministerstvo dopravy Železničnej spoločnosti Slovensko, resp. štát cez vyššie územné celky SAD, ktoré ten príslušný región obsluhujú. Ak by to malo jedného gazdu, vtedy by boli donútení harmonizovať a vlastne usporiť tieto prostriedky, ktoré štát vynakladá zbytočne a zbytočne sa platí za prázdne miesta v týchto dopravných prostriedkoch, či už v autobusoch, tak aj vo vlakoch.
Čiže zmyslom tohto článku je, že od 1. januára 2011 vykonávajú vyššie územné celky práva a povinnosti objednávateľa, vyjadrujú sa k tvorbe cestovného poriadku o vnútroštátnej osobnej doprave a z hľadiska zabezpečenia dopravnej obslužnosti kraja, miest a mestských aglomerácii a ako prenesený výkon štátnej správy uhrádzajú stratu podľa zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme. Týmto by sme donútili vyššie územné celky, aby sa chovali hospodárnejšie a aby zabezpečovali harmonizáciu. To znamená, zjednodušene povedané, že o druhej hodine z miesta A do miesta B by nešiel aj vlak, aj autobus, ale by išiel iba vlak a autobus by bol posunutý alebo naopak. Čiže týmto, že to zase o rok posunieme, zase ďalší rok bude štát platiť zbytočne tak, ako som už to povedal, priamo ministerstvu dopravy a to Železničnej spoločnosti Slovensko za prázdne miesta. A tá istá situácia bude, že štát bude platiť zbytočne, cez vyššie územné celky, autobusom. Takže nesúhlasím s takýmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý odďaľuje túto problematiku o jeden rok neskôr, čo je podľa mňa zásadná chyba a bolo treba to vyriešiť už tak, ako je to v návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2010 16:04 - 16:10 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som spoluautor tohto návrhu zákona, pretože tiež sme si spoločne rozanalyzovali súčasnú situáciu. A súčasný predpoklad výnosu z dane z príjmov fyzických osôb za celé Slovensko v roku 2011 je cirka 1,9 mld. eur. Toto bol plán. Skutočnosť očakávaná najmä však z dôvodu dopadu krízy, ale aj zastavenia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, aplikovania tzv. úsporného balíčka, ktorý sa týka najmä DPH, ale aj ostatných náležitostí, bude, že dôjde k dynamickému poklesu dane z príjmov fyzických osôb, pretože to tiež vnímam v regióne, a dôjde takisto ku poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva. A tieto skutočnosti sa prejavia najmä po nižšom dopyte po službách a tovaroch, čo sa týka najmä fyzických osôb, ktoré podnikajú v tomto segmente, t. j., odhadujem, klesne daň z príjmov fyzických osôb cirka o 400 mil. eur.
Fakty sú tie, že momentálne 93,8 % z celkového slovenského výnosu z dane z príjmov fyzických osôb ide na mestá a obce a na vyššie územné celky a 6,2 % z tohto výberu ostáva štátu. Toto môže, samozrejme, spôsobiť problémy. A spôsobuje to aj problémy v praxi, pretože napätie v rozpočtoch obcí, miest, ale aj vyšších územných celkov narastá. Ten dopad môžeme zaznamenať najväčší, keď pociťujú ho najmä malé obce, kde takmer celý rozpočet z výnosu z dane z príjmu fyzických osôb zhltne používanie na chod úradu, na verejnoprospešné služby, bez čoho si fungovanie samosprávy nevieme ani predstaviť. Obce to v súčasnosti riešia a ešte vo významnejšej miere to budú riešiť braním úveru, zadlžovaním, odpredaním majetku, ak ho ešte majú, a takisto možno jednoduchým a najľahším neplatením faktúr, čo nám zase spôsobí ten efekt, že tieto dlhy sa budú v obciach iba množiť. Čiže preto sme pristúpili k tomuto návrhu zákona, aby aj tých 6,2 % , ktoré si ponecháva štát, bolo určených na mestá, obce a samosprávu, mestá, obce a vyššie územné celky.
Štát pomáha občanom, obciam aj vyšším územným celkom z titulu škôd zapríčinených povodňami, bolo tu už spomenuté, že sa jedná o budovy, o infraštruktúru, cesty, mosty. A myslím si, že ak štát v súčasnosti nepodá ruku obciam, mestám a vyšším územným celkom, môže vzniknúť v rozpočtoch tejto samosprávy ešte horšia situácia. Štát bude musieť potom následne tak či tak živelne pomáhať a štát, keď prenesie tých 6,2 % výnosu na samosprávu, je to určite ústretové gesto. A štát má aj iné možnosti, ako by mohol sanovať tento výpadok, ktorý tu evidentne vznikne, ale ktorý na druhej strane nebude musieť sanovať potom následne. A bude si môcť samospráva tak svojím spôsobom vydýchnuť.
Vo finančnom vyjadrení sa jedná o možno nejakých 120 mil. eur za celé Slovensko, pretože keď predkladáme, že cirka 2 mld. eur sú plán a zhruba tých 6 % by z toho mohlo pripadnúť na obce a vyššie územné celky, tak možno je to 120 mil. eur. Ja som to posudzoval podľa mesta Banská Bystrica, kde by do rozpočtu mesta mohlo pribudnúť cirka 1,3 mil. eur, čo by významne rozpočtu tohto mesta pomohlo. Ale, samozrejme, to pomôže aj iným mestám a obciam.
Takisto chcem spomenúť, ako tu už povedal tiež kolega pán poslanec Burian, že takýto návrh zákona tu už bol. A chcem apelovať na kolegov zo súčasnej koalície, keď boli v opozícii, aby ukázali svojím hlasovaním, že to vtedy pred rokom navrhovali úprimne, a nie ako politickú hru, pretože k takémuto, resp. skoro rovnakému návrhu zákona hlasovali za páni poslanci Abrhan, Brocka, Fronc, Gibalová, Sabolová, z SDKÚ pani poslankyňa Cibulková, Horváth, Galbavý, Rosová, Tkáčová, Golian, Janiš, Hort, Kubovič, Slafkovský a potom takisto poslanci Bastrnák, Gál, Bugár, Nagy. Čiže skúsme to myslieť úprimne so samosprávou. A ak ste to mysleli úprimne pred rokom, tak takisto týmto hlasovaním potvrďte aj teraz, že ste to mysleli pre rokom úprimne. A chceme naozaj úprimne pomôcť obciam, mestám a vyšším územným celkom.
Takisto som tu dostal otázku, že vlastne vo väzbe na platy poslancov takýmto opatrením bude ťažšie dosiahnuteľný schodok štátneho rozpočtu a, samozrejme, môžeme prísť, poslanci, o tých 10 % svojho platu od jedného koaličného poslanca. Tak na to odpovedám len to, že ak tento návrh zákona bude schválený, tak rád sa svojich 10 % vzdám, pretože pomôže to naozaj obciam a mestám a samosprávnym krajom.
Ďakujem za vypočutie a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.10.2010 10:07 - 10:09 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Ale, pán poslanec, zrejme ide o nepochopenie z vašej strany, pretože ministerstvo dopravy sa stáva centrálnym koordinačným orgánom, to znamená praxou vyskúšané to, čo sme stále my namietali. A na záver sme to aj zmenili tak, že nie je zdravé ani dobré, keď jeden centrálny koordinačný orgán, ktorý má na starosti všetku európsku pomoc, zároveň ovláda aj niektorý z operačných programov, pretože tam dochádza k určitému prepojeniu a nie je to vhodné. A preto bol odovzdaný centrálny koordinačný orgán Úradu vlády ako nezávislému orgánu, ktorý vie rozhodovať naozaj kompetentne a nie je zaťažený zároveň výkonom operačného programu, či už je to Doprava alebo Informatizácia spoločnosti alebo hociktorý iný. Čiže v praxi sa neosvedčilo takéto riešenie. A vy ho zase vraciate nie na výstavbu, ako to bolo predtým, ale na dopravu, čo, myslím si, nebude vhodné riešenie, pretože, ako som už povedal, tento rezort má veľa, veľa vlastných problémov a ešte mu pribudne metodika a riadenie jednotlivých rezortov, čo je podľa môjho názoru nezmysel. A v praxi to bolo vyskúšané, že je to nevhodné riešenie a nezmyslom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.10.2010 9:58 - 10:06 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k predloženému návrhu zákona je potrebné si uvedomiť, že doprava je hybnou silou hospodárstva s podielom cirka 8 % na hrubom domácom produkte. A riadenie takéhoto rezortu si pri súčasných kompetenciách, ktoré sú dnes definované, vyžaduje plné nasadenie, prakticky dennodenné riešenia a koordináciu veľkého množstva rezortných problémov už pri súčasnom rozsahu pôsobnosti ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií.
V predkladanom návrhu zákona vidím dva okruhy problémov.
Prvý problém. Ak si uvedomíme, že do rezortu má naviac vstúpiť právomoc riadenia centrálneho koordinačného orgánu a koordinácia fondov Európskej únie a zároveň má ten istý rezort sa sústrediť na čerpanie jedného z najdôležitejších operačných programov, v podstate najrozsiahlejších čo do objemu 38 mld. eur, operačného programu Doprava, je nevhodné a kompetenčne ťažkopádne, dovolím si tvrdiť, až neuskutočniteľné, aby ten istý rezort koordinoval ostatné rezorty v problematike európskej pomoci, metodicky riadil ostatné rezorty a zároveň vykonával dohľad a kontrolu aj sám nad sebou. Zrejme ide len o sústredenie moci pri prerozdeľovaní europrostriedkov do rúk inej alebo jednej politickej strany, kde bude kontrola vlády nad transparentným čerpaním eurofondov, pokiaľ, ako je známe, najvyšší predstavitelia tejto politickej strany práve potrebujú v oblasti bytovej politiky dôsledný dohľad. A chcem tým poukázať na to, že, samozrejme, súčasťou bytovej politiky je aj prideľovanie nájomných bytov napr. v centre Bratislavy. A prideľovanie bytov pre iných alebo pre nich je veľmi, veľmi výhodné. Čiže je otázne, či jedna politická strana má držať takýto rozsah právomocí nad eurofondmi, nad celým Národným strategickým referenčným rámcom, pretože je potrebné rozložiť túto politickú moc nad eurofondmi do viacerých rúk.
Druhý problém, ktorý vidím v tomto návrhu zákona, je to problém, ktorý nastáva pri riešení politiky územného plánovania, ktorá často býva v rozpore s investičnou činnosťou pri zabezpečení nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry. Tu sa navzájom vylučujú, resp. prichádzajú do prirodzeného a tiež legitímneho a konštruktívneho konfliktu záujmy súčasných rezortov. A preto je potrebné, aby sa o niektorých rozporoch komunikovalo s iným rezortom a riešilo sa to za účasti odbornej verejnosti, a nie rozhodovalo o tom bez stanovísk a riadne vykonaných analýz, ako sa to ukazuje pri súčasne riadenom rezorte. Tie iné rezorty, ktoré vstupujú do územného plánu a stavebného poriadku, najmä pri dopravnej infraštruktúre, sú ministerstvo životného prostredia, pôdohospodárstva a ďalšie a ďalšie. Čiže je dôležité, aby sa zadefinovala tá skutočnosť, ako je v súčasnom zákone, alebo udržala tá skutočnosť, že ministerstvo vnútra v súčasnom znení zákona rieši stavebný poriadok a územné plánovanie ako iný a nezávislý rezort a v tomto vlastne chráni a obhajuje záujmy všetkých občanov, úradov a organizácií, nielen záujmy sektora dopravy, t. j. v takomto navrhovanom znení si dovolím tvrdiť, že nebude mať kto konštruktívne oponovať rezortu dopravy, keď budú stavebný poriadok aj územné plánovanie a zároveň investičná výstavba riadené rezortom dopravy.
Záverom mi neostáva iné, len dodať, že takéto posilnenie rezortu dopravy bude náročné a nezvládnuteľné. Obávam sa, že 57 % zazmluvnených projektov Národného strategického referenčného rámca a 33 % zazmluvnených projektov operačného programu Doprava s vypracovanými žiadosťami o nenávratný finančný príspevok čaká zastavovanie a prehodnocovanie ako všetko, čo padne do rúk súčasnému vedeniu rezortu dopravy. Keď sa však konečne tento rezort spamätá a zorientuje, bude podľa mňa neskoro, pretože už teraz došlo k tak závažným, nesprávnym až fatálnym rozhodnutiam v oblasti naštartovanej investičnej činnosti rezortu, ktoré budú mať naozaj dlhodobé následky.
Za účelom odstránenia týchto dvoch problémov predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý si dovolím predniesť.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý máte ako tlač 54.
1. V článku I sa v bode 15 vypúšťajú písmená i) a j). Doterajšie písmená k) až n) sa označujú ako písmená i) až l).
Odôvodnenie. Kompetencie v oblasti verejných prác, stavebného poriadku a územného plánu patria pod rezort, ktorý má vybudovanú sieť všeobecných obvodných úradov. Tieto dokážu vykonávať úlohy vyplývajúce zo stavebného poriadku a územného plánovania, pretože sú na to organizačne prispôsobené.
2. V článku I sa v bode 16 vypúšťa odsek 3. Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 3.
Odôvodnenie. Nie je možné, aby ten istý orgán riadil, koordinoval a kontroloval využívanie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie a zároveň efektívne čerpal prostriedky z jedného z najdôležitejších programov, t. j. operačného programu Doprava. Ide o prierezovú úlohu, kde práve Úrad vlády dokáže dostatočne riadiť aj ostatné rezorty.
3. V článku I sa vypúšťa bod 17. Doterajšie body sa prečíslujú.
Odôvodnenie je rovnaké ako k bodu 1.
4. V článku I bod 32 znie: "V § 24 sa vypúšťa odsek 6."
Odôvodnenie. Vytvorený aparát na Úrade vlády Slovenskej republiky dostatočne a hlavne rezortne nezávisle zabezpečuje koordináciu využívania finančných prostriedkov z fondov Európskej únie.
5. V článku I sa vypúšťa v bode 34 § 40l. Doterajšie paragrafy § 40m až § 40s sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Vypustenie § 40l vyplýva z bodu 1 pozmeňujúceho návrhu.
6. V článku I sa vypúšťa v bode 34 § 40q. Doterajšie paragrafy § 40r až § 40s sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Vypustenie § 40q vyplýva z bodu 2 pozmeňujúceho návrhu.
Toť vsjo, kolega mi hovorí.
A zároveň ale žiadam a navrhujem o každom bode informácie výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú nám tu predložil pán spravodajca, hlasovať osobitne.
Bod 2 mnou predloženého pozmeňujúceho návrhu koliduje s bodom 4 informácie výborov Národnej rady, a preto odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky neschváliť bod 4.
Taktiež moje body 5 a 6 kolidujú s bodom 6 informácie výborov Národnej rady Slovenskej republiky, a preto odporúčam Národnej rade neschváliť bod 6.
Ďakujem za pozornosť. A, pán spravodajca, odovzdávam pozmeňujúci návrh. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.9.2010 10:27 - 10:29 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcem tiež vstúpiť do tejto diskusie, pretože sú tu zavádzajúce informácie. Tá štátna pôžička štátu voči Cargu bola vždy vnímaná ako návratná finančná výpomoc. Je treba si pozrieť dlhodobý podnikateľský plán Carga, ktorý hovorí, že po stabilizácii výkonov mieni Cargo splácať túto finančnú výpomoc, ktorá bola v hodnote cca 5 mld. Sk. Samozrejme, to, čo tu už odznelo, že Cargo v roku 2009 kleslo z dôvodu krízy zo 48 mil. ton tovaru ročne na 32 mil. ton tovaru ročne a to bola situácia, ktorú sme nevedeli inak riešiť ako tak, ako sme ju urobili touto návratnou finančnou výpomocou.
To, že výkony Carga stúpajú, svedčí aj rok 2010, je predpoklad 37 mil. ton tovaru a po nejakých dvoch rokoch, keď sa to priblíži k tým 48 mil. ton, na čo bolo vlastne Cargo stavané, tak vtedy už bude Cargo schopné aj prvé splátky štátu riešiť z tejto návratnej finančnej výpomoci. Jednoznačne to vnímam ako prípravu na privatizáciu a vyčistenie si privatizačného stola.
Zároveň ale nielen stabilizácia výkonov Carga, ale aj súčasná legislatíva, to znamená, zákon o dráhach hovorí o úhradách voči ŽSR zo strany štátu, fixných nákladov ŽSR, čím klesne cena za dopravnú cestu železničnú, čím zase Cargo bude vedieť konkurencieschopne pôsobiť na tomto trhu. Takisto to máte v programovom vyhlásení vlády. Takže naplňte svoje záväzky zo zákona o dráhach, aj z programového vyhlásenia vlády, zároveň Cargu budú stúpať výkony a Cargo bude schopné splácať štátu tú pôžičku, ktorá je. Pretože náklady Carga na platenie dopravnej cesty sú 60 % zo všetkých nákladov, čiže je to dominantný nákladový prvok vo výkonoch Carga ako takých. Takže jednoznačne je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

7.9.2010 13:34 - 13:35 hod.

Ľubomír Vážny Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala podľa rokovacieho poriadku § 128 ods. 1 uznesenie, v ktorom žiada vládu Slovenskej republiky podať do 30 dní správu o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest Národnej rade Slovenskej republiky v členení. Po prvé, aké stavby diaľnic a rýchlostných ciest, v akom čase ukončí výstavbu a z akých zdrojov mieni vláda Slovenskej republiky realizovať výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2010 až 2014? Po druhé, analýzu s relevantným porovnaním, súčasnou vládou často nazývaných drahých a predražených stavieb, diaľnic a rýchlostných ciest v členení na jednotlivé stavby, začaté a ukončené v rokoch 1998 až 2006 a 2006 až 2010.
Odôvodnenie: svoj návrh odôvodňujem tým, že vláda Slovenskej republiky a minister dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky svojím rozhodnutím o zastavení projektu PPP na D1, úsekoch Dubná Skala - Svinia, v celkovej dĺžke 75 km, pri výhodných aktuálnych podmienkach na finančnom trhu, vážne poškodili záujmy Slovenskej republiky, čím výrazne utlmili výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest bez adekvátneho náhradného riešenia vo financovaní na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, čo spôsobí značné hospodárske škody a značné prehlbovanie regionálnych disparít Slovenska. Ďakujem.
Skryt prepis