Videokanál poslanca

Dovolím si požiadať vás hlasovať o uznesení, ktoré ste všetci obdržali.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovolím si požiadať vás, aby sme hlasovali o... (Ruch v sále.)

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán prvý podpredseda a minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja si myslím, že všetko čo sme si mysleli, sme povedali už doobeda, ale cez to všetko, mi nedá reagovať na tak isto na niektoré polopravdy alebo funkčne a nezmyslené pospájané fakty a polofakty.
Myslím, že tú cenu za R1 som popísal dosť právne a pán poslanec Brocka vystúpil, že to vyhodnotili banky, čo je absolútne nezmysel, čiže takú konštatáciu pán poslanec Brocka má, tak by bolo v medziach triviálnej slušnosti, aby si pozrel aspoň základné údaje, kým vypovie takýto nezmysel. 
To, že sme spojili úseky, to už som taktiež komentoval, ale možno to zopakujem, lebo to častokrát zaznelo, že vlastne my sme zabrzdili výstavbu diaľnic, lebo sme spojili do jedného celku tých päť úsekov a tie všetky úseky už mali dva roky stavebné povolenia platné, čo sú tiež nezmysly. Chcem zase len skonštatovať to, že preto sme tie úseky spojili, lebo som vám doobeda prezentoval, do akej bezútešnej situácie sa Slovensko dostáva a v akých neskorých časových horizontoch Slovensko dostavia svoju diaľničnú sieť, keď sa nenastúpi dynamický proces výstavby diaľnic. A preto sme pristúpili aj k scenáru PPP a fakty, že sme mohli stavať z eurofondov sú nepravdou, pretože opakujem, v roku 2008 nebolo žiadne stavebné povolenie, na tieto úseky bola spracovaná dokumentácia pre stavebné povolenie, ale napríklad Dubová - Ivachnová a Turany-Hubová prvý úsek mal stavebné povolenie 6. 4. 2009, Turany - Hubová 23. 5. 2009. A zase ešte raz to zdôrazním, že len vďaka tomu zákonu jednorazových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic sa podarilo zabezpečiť stavebné povolenia, ktorého súčasťou sú aj majetko-právne vzťahy, ale aj iné vzťahy. Čiže nebyť toho zákona, ktorý ste tak kritizovali, nemáte dneska ani vy, do čoho pichnúť, absolútne, na tých cestách, ktoré chcete začať Hubová - Ivachnová, Turany - Hubová v najbližšom období. Čiže tiež netreba tie polopravdy alebo, alebo prekrúcať fakty, ktoré sú definované.
Často tu zaznelo diaľnica do Košíc, Bratislava - Košice do roku 2010. Dokonca pán poslanec Kužma povedal, že za rok sa nedá vybudovať ani jeden tunel. Viem, že tento termín bol napätý, bol prijatý v tom roku 2007. Odznelo tu aj zo strany mojich kolegov, z mojej strany poslancov, že, a potvrdzujem to, že v tom čase, alebo že tento sľub bol daný nad rámec programového vyhlásenia vlády, že programové vyhlásenie vlády sme o 40 % prekročili, že súčasná vláda nemala ani toľko odvahy, aby tam aspoň nejaké kilometre uviedla, aby to bolo merateľné, ten záväzok, ktorý sa zaviazala.
Takže, toto už nejdem znovu komentovať, ale vždy bol ten záväzok nad rámec programového vyhlásenia vlády, nad rámec záväzku voličom myslený tak, a aj tak prezentovaný, že to bude do konca roku 2010, a že to bude bez tunelových úsekov. Čiže, nikdy sme nepovedali, že sa tunel dá urobiť za rok, lebo veľmi dobre vieme, že tie tunely, ktoré na tomto úseku sú, sa nedajú. Vždy sme hovorili a môžete si to pozrieť všade v médiách, že okrem tunelov, kde budú bajpasy súčasnými cestami prvej triedy.
To, že tieto úseky by sa dali zrealizovať, samozrejme v napätých časových termínoch, no o tom svedčí, aj o pravde tohto tvrdenia svedčí aj to, alebo aj tohto sľubu svedčí aj to, že bol riadny medzinárodný tender, žiadne z konzorcií nenamietali takýto napätý časový harmonogram. A samozrejme potom, keď už kríza skomplikovala významne život a museli sme posúvať finančné uzatvorenie koncesnej zmluvy, tak už bolo nereálne to, že by sme do roku 2010 vedeli tieto úseky splniť. Ale v čase, keď to bolo sľúbené, v čase, keď sme nepoznali krízu, to bolo reálne a žiadne z medzinárodných konzorcií, ktoré sa tendra zúčastnilo, nenamietalo tak, že sa to nedá zrealizovať. Hovorili, sú to napäté termíny, ale my sme veľké konzorciá, my vieme tieto termíny splniť. A boli to konzorciá Vansis, Skanska a samozrejme takisto toto konzorcium, ktoré nakoniec aj vyhralo, kde bol Buik, Doprastav, Váhostav, Portugalci, Mota-Engil a Intertol. Čiže, takisto opatrne aj s tým sľubom a stále ho vnímajte, takže je nad rámec toho, čo sme sa zaviazali.
Dotknem sa veľmi stručne tých železníc. Nechcem odbočovať, ale zaznelo tu dokonca, že aby sme budovali železnice na rýchlosť tristopäťdesiat alebo na rýchlosť stoosemdesiat. Fakt je ten, že sme sa zaoberali svojho času aj týmto. A Slovensko je pomerne malá krajina a je veľmi veľký rozdiel medzi, finančný rozdiel medzi rýchlosťou budovanou do 160 km a napríklad do 200 km, pretože tá cena toho železničného zvršku do 160 km je neúmerne alebo cena do 200 km je podstatne vyššia ako 160 km a nedonesie to také prínosy časové, lebo Slovensko je, opakujem, pomerne malá krajina a keby sme budovali na rýchlosť 200 km, treba podstatne tvrdšie podmienky z hľadiska európskej normatívnej základne splniť. A tá cena, ktorú by sme obetovali za 200 km rýchlosť je vysoko premrštená voči tej 160. A skrátenie časove tých vzdialeností nie je až také vysoké, aby sa to oplatilo. Čiže, toto je ten základ, už nehovoriac o cene, o rýchlosti 350 km ako tu odznelo.
Takisto, pán poslanec Štefanec, povedal o privatizácii Carga. Ja som tu už viackrát hovoril, pozrite sa pán poslanec, na kúpnu zmluvu na Cargo, ja som ju videl v roku 2006, lebo som bol aj členom komisie, kde ma potom výbor pre hospodárstvo doporučil a v závere som aj bol členom komisie, keď sme to spochybňovali už a samozrejme potom sa aj zrušilo, kde v tejto kúpnej zmluve, ktorá bola v hrubých číslach za štát, predal by Cargo kupujúcemu za 12 mld. Sk, ale nikto už nehovorí o tých odkladacích podmienkach, ktoré tam boli, kde bola odkladacia podmienka, ak štát nezníži cenu za dopravnú cestu, čo by štát stálo možno 2,5 mld. Sk ročne, tak dôjde k dve a pol miliardovému zníženiu kúpnej ceny. Ak štát neodstráni ekologické záťaže, tak dôjde k ďalšiemu zníženiu o 1,5 mld. Sk.
Čiže, boli tam naozaj nachystané z pozície predávajúceho a to je štátu, pripravené časové míny, aby mohlo dôjsť k zníženiu ceny, pretože aj ekologické záťaže je veľmi široký pojem a nakoniec by tá kúpna cena skončila nie na 12 mld., ale oscilovala by niekde okolo 8 mld. korún, a to by bolo ešte dobré, pretože ekologické záťaže sa dajú vyčísliť skrátka do veľmi širokých rozmerov. Takže opatrne narábajte aj s tou privatizáciou Carga a pozrite sa radšej, čo ste pripravovali vy. A tá zmluva je verejne dostupný dokument, resp. na ministerstve dopravy sa určite nachádza, aký podfuk ste vtedy prichystali v roku 2006 na predaj Carga.
Veľakrát tu zaznelo, že sme nečerpali eurofondy, a že sme sa mali venovať urýchlenému čerpaniu eurofondov. Dámy a páni, operačný program Základná infraštruktúra za roky 2004 až 2006 bol vyčerpaný v roku 2008 na 100 %. Pýtam sa, nečerpali sme teda eurofondy?
Dámy a páni, operačný program Doprava na roky 2007 až 2013 je momentálne vyčerpaný na tých 11, necelých 11, medzi 11 a 12 %. Zakontrahovaných je skoro 40 % objemu operačného programu Doprava a sú v rozbehu ďalšie žiadosti o nenávratný finančný príspevok.
Chcem vám len skonštatovať, čo vám možno chtiac, možno nechtiac ušlo, že Slovenská republika z krajín V4 mala ako prvá schválenú prvú žiadosť o tzv. veľký projekt a tiež prvé tri žiadosti a schválené žiadosti Európskou komisiou na tzv. veľký projekt. Prvá žiadosť bola Sverepec - Vrtižer, druhá bola Žilina - Krásna nad Kysucou železničná, tretia Žarnovica - Šašovské Podhradie. Čiže, takisto opatrne vážte slová, pretože aj s novým operačným programom Doprava bolo strašne, strašne veľa roboty, a kto to pozná vie, že nie je jednoduché zabezpečiť tzv. veľkú žiadosť a schváliť ju Európskou komisiou.
V septembri 2009 sme naozaj mali ako prví z krajín V4, ostatné krajiny som nesledoval, schválený tzv. veľký projekt, to znamená, ostatné krajiny boli polroka aj rok po nás, niektoré z krajín V4 nemajú doteraz schválený žiadny tzv. veľký projekt. Takže som zvedavý, koľko žiadostí o nenávratný finančný príspevok a v akom čase schváli súčasné vedenie rezortu alebo zabezpečí tak, aby boli schválené Európskou komisiou, súčasné vedenie rezortu.
Takisto tu boli diskusie, že jeden rok sme viedli diskusie, čo stavať, ako stavať. Mne je to úplne na smiech, že sme našli stôl. Naozaj, sme nenašli nič pripravené, čo by sme vedeli urýchlene pokračovať. Museli sme dynamizovať prípravu stavieb, zabezpečovanie stavebných povolení a zároveň aj rýchlo stavať. Čiže, určite sme nediskutovali, prečo sme potom odovzdali 140 km diaľnic a rýchlostných ciest počas nášho volebného obdobia a ako sme teda mohli rok čakať a obzerať sa a diskutovať, lebo zrejme si myslíte, že za tých posledných tri, resp. dva a pol roka sme odovzdali to, čo deklarujeme a čo sme splnili záväzok programového vyhlásenia vlády a prekročili o 40 %.
Čiže v tom čase, naozaj, keď sme to zhodnotili, keď som si dal pripraviť a sám som pripravoval tú časovú os, že kde sa dostaneme v ukončení výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, tak vtedy prišla tá bezútešnosť, v tom časovom harmonograme, kde nám to vychádzalo na tie roky 2080, 2148, čo som tu dnes deklaroval. A vtedy nám vyšlo, že zrejme sa s kapacitou eurofondov, so štátnym rozpočtom, s kapacitou čistých dotácií štátneho rozpočtu, s úverovou kapacitou Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorá mimochodom bola vyčerpaná predchádzajúcou vládou s tvrdým záväzkom zabezpečenia elektronického mýta, čiže s týmito zdrojmi sa zrejme nepohneme ďalej, a preto sme pristúpili k PPP systému, aby sme preskočili tú priepasť, aby sme zúžili, zatvorili tie nožnice, ktoré sa stále a stále roztvárali.
Zas tu padlo aj to, že som sa vyjadril, že PPP projekty sú drahšie o 50 až 70 % v roku 2006. Áno, som sa tak vyjadril, ale zas to je len vystrihnuté z kontextu. Ja som povedal, PPP sú drahšie ako bežné investície o 50 až 70 %, pretože zahŕňajú aj prevádzku a údržbu počas tridsiatich rokov. Zas nejaký dobrák si vystrihol len toto, a teraz to tu bude forsírovať.
Čiže, skúsme solídne pozrieť sa, čo som povedal a povedať to ucelene, lebo inak sme ozaj v polohe novinárov, ktorí vystrihujú slová z viet a navzájom pospájajú tak, aby to nevyšlo. A skúsme byť korektní v tomto.
Zas tu len zaznelo, pán poslanec Matej, tiež ja nechcem ísť do takej podrobnosti, ale hovoril, že keby sme spojili ináč úseky, tak že by sme ušetrili 1 mld. EUR. A to sú už také nezmysly a že sa mohla zemina z tunela z Dubnej Skaly vyťažiť, vyťažená zemina použiť do cestného telesa. Nebojte sa, my sme nad tým všetkým rozmýšľali. Máme doklad od geológa, projektanta, že 60 % tejto zeminy je neupotrebiteľnej. Čiže, nie je to také jednoduché a neobjavil Ameriku, len pán poslanec Matej, ale my sme to vedeli už pred tromi rokmi, keď sme takto delili úseky.
Čo k tomu ešte. Strečno, že je problém. Samozrejme, že je Strečno problém. My sme to riešili dočasne tým troj pruhom, kde sa predbieha, kde sa dá predbiehať po určitých kilometroch a v určitých kilometroch sa to zlieva do, teda v dvoch profiloch sa ide, myslím, že to poznáte, potom sa vlieva do jedného, aby sme o 30 %, a to presne aj sedí, znížili kongescie, resp. zápchy na tejto ceste, ale je to ako provizórne riešenie pokiaľ bude tunel Višňové - Dubná Skala, pokiaľ bude úsek Hričovské Podhradie - Dubná Skala zrealizovaný ako tretí balík PPP. Ja pevne verím, že ešte máme šancu tento balík zrealizovať. A pevne verím, že sa na ňom bude robiť, ale nikdy to nebolo brané tak, že tento tretí balík nechceme my. My sme chceli naozaj masívne postaviť všetky tri balíky a veľmi rýchlo.
Pán poslanec Ďurkovský, všetky tri PPP projekty majú 152 km. Prvý balík má 75, druhý 50 a tretí 27, čo znamená spolu 152, a nie 135. Ale zas, len sa tu nechcem hádať o kilometre. Takisto R7, zelený variant, ktorý preferujeme, alebo som rozhodol o ňom, stojí 100 mil. EUR, plus 1 mil. EUR úpravu Ulica Svornosti. Červený variant, ktorý preferujete vy, uznávam aj legitímny, lebo pomôže Bratislave, ale nie štátu, stojí 100 mil. EUR plus 100 mil. EUR privádzač. Myslím, že to veľmi dobre viete. A takisto je jeho realizácia, je neskôr o tie roky, ktoré sme tu spomenuli.
Stále sa tu točilo sedem dodatkov ku koncesnej zmluve. Chcem povedať, že z tých sedem alebo šesť dodatkov, ktoré boli uzatvorené, tri riešili posun termínov, ale vo svete je to bežné. M25 v Londýne urobila možno dvanásť dodatkov, minimálne viac ako desať a tri dodatky naše riešili posun termínu a tri dodatky riešili tzv. predčasné práce. Predčasné práce sme chceli urobiť preto, pretože výrub stromov podľa environmentálnych predpisov v trase diaľnice sa môže robiť len v čase vegetačného kľudu, aby sme neohrozili vtáctvo a tak ďalej. Čiže, to má svoje pravidlá hry, a preto sme ešte vo februári, marci aj v apríli zabezpečovali výrub stromov a úpravu v pláne po diaľnicu, aby sa dalo potom zmysluplne stavať, uvedomujúc si, že budeme zrejme, že zrejme do volieb dosiahneme tzv. financial close, alebo finančné uzatvorenie, čo sa samozrejme, ale nepodarilo, ale to už je, tú pesničku už všetci asi poznáte.
Zas tu pán poslanec Přidal spochybnil tender. Tender na prvý balík. Boli tri ponuky. Boli to medzinárodné konzorciá, ktoré verte mi, veľmi okamžite by dali podnet na Európsky úrad verejného obstarávania, keby zazreli čo len jednu chybičku v procese obstarávania. Čiže, nespochybňujte tento tender a nespochybňujte ani to, že či bol správne urobený, pretože hneď by bol zmätený zo stola. Mimochodom, vyhrala najlacnejšia ponuka. A režim PPP je taký, pretože trvá dlh. Trvá minimálne rok a pol a niekedy aj tri roky. Napríklad M25 v Londýne trvala dva pol roka a Británia, ktorá je podstatne silnejšia ako Slovensko, ekonomicky, veľmi rada využila systém PPP, ale to sú aj iné krajiny. A mimochodom v tejto komunite PPP sme Slovensko získali vysokú latku, vysokú bonitu, pretože sme vo veľmi krátkom čase, ja som dostal viacero pochvál, že vo veľmi krátkom čase, v podstate vo svetovom rekorde, sme pripravili ako pionieri režim PPP na Slovensku, pretože sme museli sa rozhodnúť, ktorú sme to PPP ideme uplatniť. Museli sme postaviť architektúru celého tendra, museli sme odtendrovať. Ten tender znamenal najprv spracovať nejaké úvodné podklady, potom viesť koncesný dialóg s uchádzačmi, urobiť výber uchádzačov, viesť s nimi koncesný dialóg, získať od nich rozum, vlastne, čo je také vyhovujúce, potom uzavrieť, aby to bolo transparentné a nediskrimininačné a následne vlastný tender uskutočniť a vyhodnotiť vlastné ponuky a zase len rok a pol, kým došlo k finančnému uzatvoreniu. Čiže tento proces má tisíce a tisíce strán súťažných podkladov a materiálu. Všetky boli transparentne zverejnené na webovej stránke ministerstva, aj Úradu vlády a myslím, že ten proces je veľmi dobre urobený. Samozrejme, tá kríza a hlavne cena peňazí nám ho na záver skomplikovala.
Čo sa týka lacnejšie, transparentnejšie a predražené, držím vám palce, súčasná vláda Slovenskej republiky, ale chcem podotknúť len to, že, čo už som zase ráno povedal, že neporovnávajte realitu s hypotézami. Toto si môžete dovoliť až vtedy, keď urobíte vy, niektoré prvé tendre, keď uzavrete a bude sa to dať nejako porovnať. Zatiaľ ste neurobili nič, tak nehovorte o predraženom. Naopak, keď máte trošku súdnosti, tak porovnajte tú minulosť, čo som tu dnes prezentoval, o tých 250 a 180 dodatkov a to naozaj boli predražené tendre. Naopak, systém PPP pripúšťa dodatky, pretože ten proces od uzatvorenia po víťazného uchádzača, po finančné uzatvorenie trvá rok a pol. Je to v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní, aj európsky, aj slovenský pozná špecifické pravidlá na obstaranie koncesie, a preto pripúšťa aj tieto konzultácie, preto, lebo to nie je obstaranie garáže, to ozaj je obrovský projekt a pretože za ten čas je určitý vývoj peňazí, určitý vývoj celého finančného trhu, tak preto sú tam takéto mechanizmy, ktoré boli zadefinované aj v súťažných podkladoch a preto, lebo to nie je obstaranie garáže, nemôže byť takáto pevná cena na to urobená, pretože ten trh sa vyvíja za ten rok a pol.
Myslím, že elektronické mýto nejdem spomínať, ale bolo by dobré si tiež pozrieť fakty okolo toho a odznelo tu už niečo. To, že zrobili iba o propagande, nemyslím to v zlom. Ja si myslím, že propaganda, pán minister, je to, že naozaj stále zverejňujete ako sa zaobstaral elektronický toner na Cargu, čo je, súhlasím, že treba naozaj aj drobné položky kontrolovať, ale keď budete sa vybíjať v drobných položkách, ujdú vám veľké veci, čoho svedkom sú aj toto, tieto naše PPP projekty, aj postup výstavby diaľnic, pretože podľa môjho názoru je propaganda to, ako minister, ktorý má pod sebou sedem, možno desať úrovní, obstaral toner na Cargu. Ako minister ide podpísať na ministerstve stavbu na Košice Milhosť, ako minister dnes podpisoval Jablonov - Studenec. Ja Vám to všetko prajem, ale jednoducho, ja som nemal priestor na to, aby som sa s takýmito vecami zaoberal, pretože ja to považujem za propagandu a pokiaľ viem, tak ani riaditeľ NDS, pán poslanec Choma, nerobil okolo toho, lebo, ja som rád, že sa podpísala, alebo že ste podpísali Jablonov - Studenec, ale to podľa mňa nepatrí na pôdu ministerstva, ale na pôdu Národnej diaľničnej spoločnosti. A určite žiadnu propagandu okolo toho za našich čias nerobil ani generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti, a preto si myslím, že propagandu robíte vy, pretože ste šťastní, že môžete podpísať aspoň tieto drobnosti. Ja Vám prajem, aby ste podpísali aj veľké veci, ale tá propaganda od vás, možno že nie je to pravé slovo, a pozrite sa radšej do zrkadla.
Posledné, čo chcem povedať, dámy a páni, predložili sme návrh uznesenia a chcem vám naozaj skonštatovať a myslím, že som to tu aj dokumentoval, aj tými grafmi, aj tými časovými postupmi, že už vznikla diera vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest. Je potrebné zabezpečiť také kroky, aby sa tá diera ešte viacej neprehlbovala, aby sa tie nožnice ešte ďalej neroztvárali, lebo naozaj, tie diaľnice sú tepny v živote každej spoločnosti a donesú život do tých regiónov, preto ešte je čas.
Už to nevieme vrátiť, čo sa stalo, ale ešte je čas, aby sme sa venovali viac a hlbšie tejto problematike s cieľom, aby sme ozaj zdynamizovali výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku a samozrejme, aby ste sa ani vy za uplynulých tri a pol roka alebo štyri roky, ktoré tu ešte budete, nemuseli hanbiť a mohli ste sa s čistým svedomím obzrieť, že ste za sebou zanechali kus dobrej a dynamickej práce, a že ste Slovensko posunuli niekde ďalej v tej výstavbe cestnej dopravnej infraštruktúry.
Preto vás chcem požiadať, aby ste ústretovo sa chovali k tomu uzneseniu, ktoré sme predložili, aby Národná rada naozaj využila svoju kontrolnú funkciu, a aby Národná rada vyvinula tlak na vládu Slovenskej republiky, aby zabezpečovala výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v potrebnom tempe.
Ďakujem Vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení páni poslanci, pani poslankyne, páni poslanci. Chcem stručne zaujať stanovisko k interpelácii číslo 5, ktorú som položil ministrovi, prvému podpredsedovi vlády a ministrovi dopravy pánovi Figeľovi 7. októbra 2010 a odpoveď som obdržal 8. 9. 2010.
Interpelácia znela v tom duchu, čo stále tu opakujeme, že na základe nesprávneho rozhodnutia o zastavení prvého balíka PPP, tých 75 km výstavby diaľnic, ho interpelujem, aby doručil správu v jednoduchom znení. Aké stavby diaľnic chce realizovať, kedy ich chce realizovať a z akých zdrojov, resp. za čo ich chce realizovať v roku 2010 až 2014 a zároveň, aby vypracoval so svojimi poradcami a s rezortom analýzu s relevantným porovnaním súčasnou vládou, často pertraktovaného slova o predražených diaľniciach a drahých diaľniciach, ktoré, ale táto správa, aby bola spracovaná až za roky 1998 až 2010.
Chcem tejto odpovedi, chcem vytknúť to, že vyjadril sa mi pán minister písomne, že úseky pri Žiline, Ružomberku a Levoči boli projektovo pripravené na začatie výstavby už pred dvomi rokmi a mohli sa začať dávno stavať za zdroje z eurofondov a štátneho rozpočtu, ale práve preto, že boli zviazané tieto úseky v PPP projekte sa nemohli stavať a museli najprv rozviazať ten balík PPP projektov a preto ho vlastne zrušili. Toto považujem za ozaj chabé stanovisko.
Chcem zdôrazniť, že preto sme tieto úseky spojili, pretože sme zdedili veľkú dieru vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest a práve preto sme museli spojiť takéto veľké a ambiciózne úseky, priznám, ale ten proces sme zvládli a bol dobre naštartovaný. A tak isto chcem zdôrazniť, že nie je pravdou, že tieto úseky pri Žiline, Ružomberku a Levoči boli projektovo pripravené na začatie výstavby, pretože tie úseky bolo by vhodnejšie, keby boli vymenované tak, ako sú definované v projektoch aj v materiáloch rezortu dopravy, aj v materiáloch Úradu vlády a tie úseky sa volajú Hubová - Ivachnová, Turany - Hubová, Jánovce - Jablonov a Fričovce - Svinia. A tie úseky, o ktorých pán minister konštatuje, že bola pred dvomi rokmi zrealizovaná príprava, tak to nie je pravda, pretože na Hubovú a Ivachnovú bolo vydané stavebné povolenie 6. 4. 2009, na Turany - Hubovú bolo vydané stavebné povolenie 23. 5. 2009 a na Jánovce - Jablonov až v novembri 2009. To znamená, tieto úseky síce mali dokumentáciu pre stavebné povolenie, ale nemali ani stavebné povolenie, ani majetkoprávne vysporiadanie a až na základe zákona jednorázových mimoriadnych opatreniach pri výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý sme pripravili a ktorý ste tak často a zápalisto kritizovali, až na základe tohto zákona sa podarilo zabezpečiť stavebné povolenie a doriešiť majetkovú prípravu na týchto úsekoch.
Čiže, nie je pravdou, že pred dvomi rokmi mali stavebné povolenia a dali sa začať stavať, pretože najprv sme museli prijať zákon o jednorázových mimoriadnych opatreniach a potom riešiť majetkoprávne vzťahy a dotiahnuť stavebné povolenie, aj všetky problémy s tým súvisiace.
Takisto v odpovedi je to, čo tiež stále opakujeme, že vie rezort zabezpečiť výstavbu väčšiny týchto úsekov z eurofondov a zo zdrojov štátneho rozpočtu. Samozrejme, že vie, ale za cenu toho, že nebude realizovať D3, ktorá tu už odznela, na Kysuciach, že nebude stavať R3 na Orave a ďalšie a ďalšie stavby. To znamená, ešte raz zdôrazňujem, keďže bola taká veľká diera v diaľniciach, museli sme spustiť masívne PPP projekty, aby sme okrem bežného štandardného postupu vo výstavbe diaľnic skokovo vyriešili dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest a dostali Slovensko do nejakého normálneho posunu vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
K tej, k tomu predraženiu, takisto som nedostal žiadnu odpoveď, pretože zas len môžem citovať z interpelácie. K požiadavke o predražených stavbách je tu konštatácia v odpovedi na moju interpeláciu, že: "až neskôr bude čas na Vami požadovanú analýzu, ak o ňu ešte budete mať záujem a najpresnejšie vyčíslime predražené stavby po tom, čo vysúťažíme dodávateľov na výstavbu jednotlivých úsekov z prvého balíka PPP." To znamená, že keď nemáte relevantné porovnanie, ako si dovolíte vôbec nazývať tieto stavby predraženými? A čo, ak to bude lacnejšie, potom sa verejne ospravedlníte? Ako vlastne vy vysúťažíte? Čiže, ja nemám rád takéto, opakujem, predvolebné reči na predraženie, keď predraženie nie je vôbec preukázané, ale naopak hmatateľne je preukázané v tom, čo som tu prezentoval dnes doobeda, aké boli predražené stavby, skutočne predražené s tými dve stovkami dodatkov alebo stopäťdesiatimi dodatkami, ako ktoré stavby, Ladce - Sverepec, tunel Horelica na Kysuciach a pri Čadci a takisto tunel Branisko. Čiže takisto, tento dopyt o predražení nebol zodpovedaný vôbec.
Takisto ma mýli to, v tejto odpovedi, že program prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na roky 2010 až 2014 predloží rezort dopravy na rokovanie vlády do konca roka. Čiže nie už teraz po sto dňoch, ale do konca roku 2010. Predpokladám do konca tohto roka, že tak je to tu uvedené. Na to sa ja pýtam jedinú otázku. Prečo ste rozhodli o zastavení prvého balíka, keď ste nevedeli ako budete ďalej pokračovať? Čiže na zastavenie prvého balíka, ktorý bol nosný v tom plynulom pokračovaní vo výstavbe, vám stačili tri dni alebo desať dní, ale na solídne spracovanie harmonogramu vecných postupových krokov, čo, kde, kedy a za čo, chcete čas do konca roku. Čiže, toto je takisto podľa môjho názoru, vysoko amatérske rozhodnutie.
V tomto duchu musím vyjadriť v zmysle rokovacieho poriadku § 130 ods. 5, že považujem odpoveď pána prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, pôšt a telekomunikácii za neuspokojivú a preto v zmysle § 130 ods. 6 žiadam Národnú radu, aby zaujala uznesením stanovisko k odpovedi na túto interpeláciu, pretože ju nepovažujem za uspokojivú.
Takisto bola tu podaná interpelácia č. 7, kde som sa dotazoval pána prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy zo 7. októbra a odpoveď som dostal 10., prepáčte, dotazoval som sa 10. 9. a odpoveď som dostal 7.10. Táto interpelácia bola vo veci veľmi citlivej a to riešenie tých environmentálnych problémov, ktoré sa vyskytli na úseku Turany - Hubová, na diaľnici D1 na prvom balíku, kde bolo treba, aby bola jednoznačná odpoveď. Čiže ja som interpeloval pána prvého podpredsedu vlády 10. 9., že či sa už zúčastnil rokovaní tohto najcitlivejšieho problému v budúcnosti, rezortu aj Slovenska tak, aby mohol pokračovať tento projekt, kde 10. 9. som ho interpeloval a odpoveď som dostal 7. 10., že zúčastnil sa 5. 10.
Ja si myslím, že naozaj je to veľmi citlivá problematika, ja osobne som jednal na Európskej komisii 3-krát a stále sme sa nevedeli pohnúť dopredu, stále som bol odkazovaný na dohodu s tretím sektorom a v odpovedi pána ministra som dostal takisto, že komisár Potočník vyjadril názor, že by bolo správne, aby kompetentné slovenské orgány rokovali aj so slovenskými mimovládnymi organizáciami a vyjasnili si s nimi, ktoré dopady projektu sú dôležité a ktoré nie. Toto všetko sa uskutočnilo pred 3 mesiacmi. Keby si pán minister pozrel tie postupové kroky, ktoré sme urobili, že sme viackrát rokovali, že sme si dôvodili a že nám to ostalo ozaj na rozhodnutí komisára Potočníka, ktorý sa zdráhal stále rozhodnúť v tejto veci. Čiže nebolo treba ísť do Bruselu 5. 10., tri týždne alebo skoro mesiac po mojej interpelácii, ale bolo treba už konkrétne kroky dohodnúť a nebolo treba ísť do Bruselu na to, aby sa dozvedel to, čo by si pozrel v zápisoch, ktoré štyri mesiace, posledné, od apríla 2010 prebiehali aj s mimovládnymi organizáciami, aj s Európskou komisiou.
Čiže, považujem túto cestu za absolútne zbytočnú, ale najmä zbytočnú, čo sa týka merita veci, lebo ísť tam na to, aby mi komisár Potočník odpovedal, že dohodnite sa so slovenskými orgánmi, je nezmysel, pretože to nám už odkazoval 3-4 mesiace. A zároveň ísť tam vtedy riešiť tento problém, keď už rozhodol o tom, že tento projekt bude zastavený, je ozaj bezvýznamné, z tohto pohľadu.
Čiže, takisto aj túto interpeláciu, v tejto interpelácii by bola pravdivá odpoveď, že keď som sa ho pýtal 10. 9., tak mal povedať, nebol som ešte rokovať v Bruseli, nie počkať do 7. 10. a povedať, že 5. 10. som bol, keď už bol exspirovaný prvý balík PPP. Čiže takisto chcem v tomto duchu v zmysle rokovacieho poriadku, § 130 ods. 5 vyjadriť, že považujem túto odpoveď za neuspokojivú a takisto chcem požiadať Národnú radu Slovenskej republiky v zmysle § 130 ods. 6, aby Národná rada zaujala uznesením stanovisko k odpovedi, ktorú považujem ako interpelujúci za neuspokojivú.
Obdobný problém je aj s interpeláciou č. 8, kde som sa 10. 9. dotazoval pána ministra, odpoveď som dostal 12. 10. Tento problém sa týka zas len toho nešťastného rozhodnutia na R7. Tiež som to už doobeda opakoval, teda predniesol a nebudem to znovu opakovať, ale kde som sa pýtal, aby uviedol pán minister dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby zvolil 100 % drahší alebo raz tak drahší projekt červeného variantu, ktorý zvolil a zároveň, čo ho viedlo k tomu, že je drahší, že je neskôr možný uviesť do prevádzky a takisto som žiadal, aby mi uviedol rezortom plánovaný termín vydania stavebného povolenia a konečný termín sprevádzkovania tejto rýchlostnej cesty.
Odpoveď takisto považujem za neuspokojivú, pretože na moju otázku, aký je termín plánovaného vydania stavebného povolenia na červený variant R7 som nedostal odpoveď vôbec. S tým, že sú tu kulantne riešené nejaké termíny uvedenia do prevádzky, najmä na tom privádzači, lebo doobeda som to spomenul, že červený variant, keď sa aj zrealizuje v neskorších termínoch, pretože v červenom variante začíname od nuly, kdežto ten modrý variant by mohol byť ukončený v roku 2015, červený variant možno v roku 2017, ak vôbec, ak tam nevzniknú environmentálne problémy a zároveň ten červený variant skončí na zelenej lúke a treba k nemu urobiť privádzač, ktorý je v hodnote ďalších 100 mil. EUR. V tejto odpovedi som sa dozvedel, že vlastne ukončenie výstavby červeného variantu je plánované na 10/2016, čo vyjadrujem pochybnosť aj o tom, ale ukončenie privádzača, bez ktorého táto stavba nie je možná, nie je možné túto stavbu užívať, bude až 05/2017, čo takisto je minimálne o rok, o rok a pol zdeformované, pretože toto nie sú relevantné termíny ľudí, ktorí poznajú prax v príprave výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Ale keby som hneď povedal, že toto nie je klamstvo, a že toto platí, tak je tu jasný rozpor v tom, že skoro rok, presne rok, alebo necelý rok bude ukončený červený variant a naozaj bez toho napojenia nie je možné ho užívať. To znamená, ak aj bude odovzdaný do prevádzky, nad čím sa usmievam, skončia vozidlá, ktoré po ňom majú prejsť na konci tejto R7 a počkajú si možno trištvrte roka, možno rok, ale podľa skutočnosti aj viac na to, aby sa dostaval ten privádzač, ktorý podmieňuje užívanie zvoleného červeného variantu, ktoré bolo zvolené, podľa môjho názoru neekonomicky, neefektívne a ešte aj problematicky z hľadiska environ, z hľadiska zásahu do regiónu, z hľadiska odrezania územia, ktoré malo slúžiť pre daný región ako oddychová zóna a prerezanie tohto územia diaľnicou, resp. rýchlostnou cestou.
Čiže v tejto odpovedi som minimálne nedostal odpoveď na termín vydania stavebného povolenia, pretože tento termín je ozaj veľmi citlivý a zrejme si nedovolili až tak hrubo klamať autori tohto materiálu, preto takisto vyjadrujem nespokojnosť s takouto odpoveďou a takisto žiadam Národnú radu, aby zaujala uznesením stanovisko k odpovedi na interpeláciu, ktorú ja ako interpelujúci považujem za neuspokojivú. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovolím si skonštatovať, že v rozprave nevystúpil žiadny poslanec k predmetnej dohode, a to znamená, že nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu tejto správy a ktoré je znení: Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách v znení: Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Arménskej republiky o leteckých dopravných službách a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o predmetnej dohode.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento bod bol zaradený do programu schôdze Národnej rady najmä preto, že vnímame, že súčasná vláda výrazne zastavila a tlmí výstavbu diaľnic na Slovensku a najmä v kontexte s PPP projektom.
Prvý balík, keď v čase, keď boli peniaze na finančných trhoch veľmi drahé a celý ten 75 kilometrový úsek mali zaplatiť privátne banky, považovala vláda Roberta Fica za obrovský úspech, keď sa nám podarilo vyrokovať, že štát bude platiť ročne cca 289 mil. AVP za dostupnosť, za realizáciu diela, za prevádzku a údržbu po celých 30 rokov. Samotné stavebné práce vychádzali na sumu 2,4 mld. EUR, čo bolo dokonca v porovnaní s inými organizovanými tendrami v Európe ešte lacnejšie, ale aj na Slovensku.
Za najpodstatnejšie však považujeme fakt, že Európska investičná banka bola na tento projekt PPP pripravená poskytnúť 1 mld. EUR úver, a teda 30 mld. Sk. Ešte v júni 2010 pritom IRB potvrdila oficiálne, že je takouto obrovskou čiastkou, a to za mimoriadne výhodných podmienok, pripravená Slovensku zafinancovať tento projekt. Do toho vstúpili ešte lepšie finančné podmienky, hoci to bola indikatívna ponuka, ale vidíme to ako veľmi negatívne rozhodnutie a v podstate škodiace Slovensku, že súčasné vedenie ministerstva zastavilo tento projekt, aj keď bola indikatívna ponuka a v podstate tá cena za projekt mohla generovať nižšiu cenu v tej ročnej platbe o desiatky mil. EUR z dôvodu, že swapové sadzby a euribor sa vyvíjal v prospech štátu alebo v prospech úverov veľmi priaznivo a samozrejme na swapové sadzby a euribor je naviazaná aj celková cena tej ročnej platby.
Takisto vidíme problém, že minister dopravy, pôšt a telekomunikácií zavádza verejnosť tým, že nahradí výstavbu D1, v tých 75 km, ktorá mohla začať na jeseň 2010 a tá náhrada bude znamenať ozaj len malú náhradu, a takisto ďalej zdôvodním, že náhrada eurofondmi je prakticky nerealizovateľná.
Záverom si dovoľujem zhrnúť rozhodnutia vlády, ktoré je potrebné prerokovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, pretože vláda dodnes nevysvetlila ako a kedy bude financovať 75 km diaľnic na D1, ktorá je nepochybne Achillovou pätou Slovenska. Vláda tlmí prípravu výstavby diaľnice D3 cez Kysuce smerom na Poľsko. Vláda nešťastne prehodnotila R7, následkom čoho odsunula termín sprevádzkovania tejto veľmi citlivej cesty zo Šamorína cez Dunajskú Lužnú do Bratislavy najskôr do roku 2018, ak vôbec, a takisto dodnes vláda nevysvetlila, prečo chce zdvojnásobiť cenu tejto stavby.
Takisto nešťastne vláda prehodnotila trasovanie R4, čím samozrejme oddiali termíny realizácie tejto cesty a takisto z jednoduchého porovnania táto trasa je dlhšia, s dlhšími tunelmi, to znamená takisto musí byť drahšia. Celkovo vláda dodnes nevysvetlila za čo, kedy, a čo chce stavať po zastavení výstavby diaľnic s takýmto razantným spôsobom.
Dámy a páni, pár slov ešte k týmto grafom, ktoré tu chcem odprezentovať. Vypadol a nevypadol. Dobre. Takže prvá je mapka, ktorá hovorí o stave v akom sa diaľnice a rýchlostné cesty nachádzali pri zmene vládnej garnitúry, to znamená v júni 2010 slovenské diaľnice a rýchlostné cesty. Tu chcem len skonštatovať stručne, že vláda Roberta Fica sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala postaviť 100 km diaľnic, napriek tak kritizovanému, ambicióznemu plánu, zapojiť do výstavby aj súkromné prostriedky a tým urýchliť prepojenie Bratislavy s Košicami, sa v čase finančnej krízy, ktorá tu nepochybne bola a nebolo možné zabezpečiť finančné prostriedky v potrebnom rozsahu. Napriek týmto faktom sa podarilo vláde Roberta Fica nielen postaviť necelých 140 km, to znamená necelých 40 km nad rámec záväzku, ktorý vláda Roberta Fica dala svojim voličom, ale aj občanom Slovenskej republiky, ale podarilo sa rozostavať a zabezpečiť financovanie ďalších 82 km diaľnic a rýchlostných ciest, vrátane úspešného PPP projektu na rýchlostnej ceste R1. Tieto stavby bude môcť motoristická verejnosť užívať v roku 2011. Počas tohto obdobia bolo dokončených 23 stavieb a 23 stavieb diaľnic a rýchlostných ciest, vrátane stavby D1 Sverepec – Vrtižer, myslím, že ju poznáte, Považská Bystrica s objektom mestskej estakády v Považskej Bystrici, ktorá dostala ocenenie Stavba roka v roku 2010.
Čo je však plusom tohto obdobia, štát má zabezpečenú prípravu projektov viacerých stavieb a na 83,8 km diaľnic a rýchlostných ciest prebieha momentálne masívna výstavba. Projekt medzi Bratislavou a Banskou Bystricou bol medzinárodne ocenený a nielen bankovým sektorom, čo si obľúbil rozprávať súčasný minister dopravy, ale aj odborníkmi v oblasti výstavby. PFI Project Finance International, ktorý túto cenu udelil je 15 rokov lídrom na svetovom trhu odborných finančných periodík. Má komplexné pokrytie informácií zo sveta financií, priemyslu a dopravy. Pätnásť rokov sleduje všetky významné projekty, zmluvy, vývojové trendy, obsahuje hĺbkové analýzy projektov a vo svojej databáze má vyše 17 tisíc projektov z celého sveta. 
Ja by som bol naozaj šťastný a pyšný na Slovensko, ak by takúto obrovskú prestíž v Európe, ale aj vo svete získalo Slovensko pod súčasnou vládou, ale súčasná vláda naopak, hneď znevažuje a spochybňuje svetový analytický tím, na základe jedného plateného pseudo analytika. K tomuto len zhrniem, že čo som tu teraz prezentoval znamená, že za prácou predchádzajúcej vlády stoja reálne odovzdané kilometre a reálne prisúdené ocenenia a nielen hypotézy ekonomických analytikov.
Pár slov k stavbám rozostavaným pred 0. 6. 2010. Myslím, že to je dosť výpovedné, má to dostatočnú vypovedaciu schopnosť. To čo som prezentoval, že nielenže sme zabezpečili prípravu stavieb, to znamená projekty, stavebné povolenia, ale aj sme nielenže sme odovzdali, nie 100, ale 140 km v zmysle programového vyhlásenia vlády, to je 40 km naviac, ale sme aj rozostavali masívnu výstavbu tých 83,8 km na tých stavbách, ktoré sú tu teraz prezentované. Myslím, že táto tabuľka je jasná.
To znamená, že naozaj sme nechali po sebe rozostavené diaľnice a rýchlostné cesty aj napriek problémom zanedbanej prípravy, ktorú po sebe nechal rezort dopravy pod vedením SDKÚ a KDH za predminulé volebné obdobie, sme dokázali pripraviť tri silné, pripraviť a odtendrovať a prakticky skoro ukončiť tri silné a dovolím si povedať, že dôležité PPP projekty. Taktiež napriek tomu, že uzavretie projektov PPP bolo sťažené vplyvom finančnej krízy, sa nám ich podarilo vyrokovať a jeden z troch balíkov aj uzavrieť. A som hrdý na to, že bol aj ocenený fakt prestížnou cenou.
Trojročný proces prípravy ďalších dvoch PPP projektov však spečatil minister Figeľ, hoci ten tretí balík sa mi zdá, že ešte sa oň trochu zápasí, ale určite nebude finančne uzatvorený do konca októbra 2010. Realita dneška, minister dopravy zastaví 75 km diaľnice, na ktorú bolo zabezpečené financovanie a zavádza stavbárov, že nebudú musieť prepúšťať, pretože on zabezpečí zdroje z prostriedkov Európskej únie. Argument nízkeho čerpania prostriedkov nie je celkom korektný údaj, pretože z celkových prostriedkov pridelených Slovenskej republike je síce vyčerpaných cca 11 %, avšak schválené projekty k dnešnému dňu predstavujú skoro 53 % objemu pridelených prostriedkov. Bude veľmi zaujímavé, či vôbec, a ak áno, o koľko euro prostriedkov zabezpečí pre výstavbu diaľnic viac, aby zrealizoval to, čo pokazil.
Čiže tá otázka, ďalšia otázka na pána ministra dopravy a na vládu Slovenskej republiky je, že ak teda zabezpečí viac euro prostriedkov, to znamená, že máme dostatok euro prostriedkov, prečo je potrebné zvyšovať diaľničné nálepky tak drasticky v priemere o 40 %, veď Národná diaľničná spoločnosť bude mať dostatok zdrojov z fondov Európskej únie. Prečo chcete za užívanie neucelenej siete diaľnic a rýchlostných ciest zaťažovať peňaženky občanov, motoristov takýmto veľkých zvýšením? Akú adekvátnu protihodnotu chcete poskytnúť, keď nemáme dostatočne ucelenú sieť diaľnic a rýchlostných ciest?
Tento ďalší graf hovorí zjednodušene o pozícii Národného strategického referenčného rámca,to znamená celková alokácia, vrátane euro prostriedkov a štátnych prostriedkov je 13,4 mld. EUR. Z toho, to čo som už prezentoval, je zazmluvnených necelých 7 mld. EUR, to znamená 52,2 %, je to stav k ôsmemu mesiacu 2010. To znamená, že ostáva na prerozdelenie 6,41 mld. EUR, ale z tých zazmluvnených už prebieha čerpanie necelých 12 %, 1,55 mld. EUR a tak isto prebieha čerpanie u tých ostatných a samozrejme chystajú sa žiadosti o nenávratný finančný príspevok. 
To znamená, zase musím zdôrazniť, že zastavením 75 km diaľnice, na ktorú bolo zabezpečené financovanie a zavádzaním, že budú zabezpečené zdroje z prostriedkov Európskej únie je čisto takéto zavádzanie, je čisto na vode, lebo tak ako som uviedol, nízke čerpanie prostriedkov neznamená, že tieto prostriedky sú k dispozícii na výstavbu, pretože z celkových prostriedkov pridelených je, ako je to prezentované, vyčerpaných tých necelých 12 %, avšak schválené projekty k dnešnému dňu predstavujú skoro 53 % pridelených prostriedkov. To znamená, nie je pravda, že 2,4 mld. EUR, čo je výpadok za prvý balík PPP, vie ministerstvo presunúť na výstavbu diaľnic alebo zoberú sa peniaze, ktoré sú alokované v Národnom strategickom referenčnom rámci na regionálny rozvoj a dajú sa sem alebo sa zoberú z nemocníc a dajú sa sem, čiže je to dosť nepochopiteľné. 
Ďalším faktorom je čas, t. j. je veľmi časovo náročné vyrokovať a odsúhlasiť zmenu Národného strategického referenčného rámca s poskytovateľom pomoci, t. j. s Európskou komisiou a následne vypracovať zložité žiadosti o nenávratný finančný príspevok, ktoré však môžu byť s neistým koncom, pretože stále nie sú spravené analýzy na tie nové projekty, ktoré ministerstvo chce uvádzať do života a tak isto nevie ministerstvo ako dopadnú tzv. kost-benefit analýzy, čiže tento a ktoré ho limitujú výšku euro pomoci a angažovanosť štátu.
Tento čas odhadujem na cca 18 až 24 mesiacov, t. j. výpadok 75 km, ktoré sa mohli začať na jeseň tohto roku znamená, že nielen v roku 2011, ale aj v roku 2012 bude výstavba výrazne decimovaná a ministerstvo, ako aj vláda vytvorili podmienky na hromadné prepúšťanie zamestnancov v stavebníctve.
Tu je v stručnosti len situácia v operačnom programe Doprava, ale tú tak isto je zrejme chronicky známa. Tu chcem podotknúť len to, že Európska komisia tvrdo trvá na tom, že musí byť proporcionálne rozdelenie operačného programu Doprava na cesty aj na železnice, to znamená, zase viem, lebo ja som mal ťažké rokovania s Európskou komisiou, že nebude jednoduché a vôbec sa zrejme nebude dať presunúť investície zo železníc na cestnú infraštruktúru, to znamená, že zrejme sa bude môcť len narábať s tým, čo je disponibilné, to znamená 1,144 mld. EUR na diaľnice a 0,617 na rýchlostné cesty s tým, že bude tento objem naozaj je zrealizovaných 355 mil., čiže 31 % už je zrealizovaných z tohto operačného programu Doprava z diaľnic, po ktorých sa jazdí. Je to Sverepec – Vrtižer 260 mil., je to Žilina – Strážov tak isto 180 mil., čiže nebude a ostatné stavby, ktoré ešte nie sú zrealizované sa momentálne stavajú, resp. pripravujú žiadosti o nenávratný finančný príspevok, to znamená, akékoľvek prerozdeľovanie spôsobí to, že sa len oddialia termíny realizácie týchto stavieb. 
To, čo nás nenecháva pokojnými je to, čo doteraz prezentovalo ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií, to čo nás naozaj vyrušuje je to, že tie plány, ktoré sú teraz prezentované zďaleka nenahradia to, čo bolo významne rozbehnuté za vlády Roberta Fica a je nám to ľúto, že takýto rozbeh bol výrazne utlmený. 
Zase len musím skonštatovať k tomu, že rezort dopravy mal po voľbách 2010 v júni vo veci PPP prvého balíka obrovskú výhodu v podobe možnosti rokovať o lepších podmienkach k vzhľadom k tomu, že koncesionár mal snahu riešiť ústretovo aj cenu, keďže vynaložil nemalé prostriedky do prípravy tejto stavby.
Naviac ten vývoj euriboru a swapu, čo som už spomenul, sa na finančnom trhu vyvíjali z pohľadu štátu veľmi dobre, čo malo za následok, že koncesionár znížil cenu, samozrejme v indikatívnej ponuke, ale do dvoch týždňov bol pripravený to aj potvrdiť a vyrokovať so svojimi bankami, ktoré mu tak isto to potvrdili, čiže znížiť cenu rádovo o desiatky mil. a celý projekt diaľnice 75 km balíka mohol byť podstatne lacnejší ako sa pôvodne uvažovalo a znova zdôrazniť, že nám sa o takejto cene iba snívalo.
Zarážajúce je aj tvrdenie o nemožnosti finančného uzavretia, pričom koncesionár deklaroval zabezpečenie plného financovania projektu vo variante so štátnou pomocou a so štátnou garanciou, alebo aj bez nej. Samozrejme tá cena bola trochu vyššia, ale finančné tvrdenie záležalo predsa od sťažností tretieho sektoru, to znamená ochrancovia Zeme týkajúce sa enviro problémov, ktorú súčasný minister doteraz vôbec neriešil, respektíve riešil ju myslím, že začiatkom prvej dekády októbra, ale projekt zastavil hneď týždeň po nastúpení do svojej funkcie. Čiže toto zastavenie projektu si myslím, že naozaj bolo nešťastné rozhodnutie a namiesto toho, aby sa minister hneď po nástupe do funkcie venoval takýmto vážnym problémom, aby zachránil investíciu za 2,4 mld. EUR, na ktorú bolo zabezpečené financovanie, aby riešil enviro problémy sa minister vybíjal v nákupe hadíc a žiaroviek, ktoré sú ozaj možno centové, možno desaťeurové položky, ale nevidel podstatu problému 2,4 mld. investície. Čiže mne tu chýba tá koncepcia a ten ťah na bránku v tom veľkom a samozrejme prezentácia nepodstatných vecí, alebo podstatne menej podstatných vecí ohľadne žiaroviek, ale aj koberca a nejakých hadíc na železniciach.
Čiže chcem skonštatovať k tomuto len to, že rozhodnutie o nepokračovaní v hotových projektoch s vydanými stavebnými povoleniami znamená, odklad výstavby týchto úsekov, čo mi je veľmi ľúto do nedohľadna. Z 9 úsekov na tejto D1 je možné začať s výstavbou D1 Jánovce – Jablonov, ktorú súčasné ministerstvo rozdelilo na dva pod úseky Jánovce – Šibeník a Šibeník – Jablonov a Hubová – Ivachnová, ktoré majú dokumentáciu na uskutočnenie súťaže, ale nie skôr však ako koncom budúceho roka, keďže túto dokumentáciu je potrebné aktualizovať a pripraviť, a samozrejme uskutočniť tender na výber zhotoviteľa tejto stavby, týchto rozkúskovaných stavieb.
Ďalším podobne pripraveným úsekom je D1 Fričovce – Svinia. Tieto tri úseky predstavujú predpokladaný stavebný náklad 1,073 mld. EUR, ktorý je možné z časti zabezpečiť dodatočnými zdrojmi z EÚ fondov, avšak už som vysvetlil, že celá alokácia EU fondov na diaľnice je cca 1,144 mld., vrátane spolu financovania. Znamená to teda, že minister chce doplniť operačný program Doprava o 1 mld. EUR a urobiť v omeškaní aspoň časť úsekov z PPP, respektíve chce zastaviť tiež potrebné stavby, ktoré sú momentálne v operačnom programe Doprava napríklad D1 Prešov – Západ, Prešov – Juh, alebo Budimír – Bídovce, to je obchvat Košíc, alebo chce zastaviť ťah D3 na Kysuce, lebo tie sú tam určené v operačnom programe Doprava na realizáciu.
To znamená, keď bude chcieť uprednostniť toto, bude musieť zobrať tak isto tie potrebné stavby a tá masívna výstavba nebude pokračovať tak, akoby ju Slovensko potrebovalo a výstavba týchto úsekov bude Slovensku nepochybne chýbať. 
Čiže chcem skonštatovať, že tie prostriedky, ktoré sú v operačnom programe Doprava, všetky prostriedky, hoci je ich, ako som už povedal niečo cez 1 mld., z toho je 317 mil. EUR za kontrahovaných, to znamená, ostáva 654 mil., ktoré keď vytiahne a bude chcieť financovať 75 km úsek D1 zďaleka nepostačia na pokrytie tých 2,4 mld., ktoré tam boli pripravené na realizáciu cez PPP systém a zároveň nebude realizovať tie stavby, ktoré Slovensko tak isto veľmi potrebuje.
Nehovoriac o treťom balíku, to je necelých 30 km v objeme necelých 2 mld. korún, ktorý neviem ešte ako, ale pravdepodobne do konca októbra nebude, alebo pravdepodobne pravdepodobnosť v podstate rovná sa istote, že nebude do konca októbra tento tretí balík uzatvorený. 
Tiež je potrebné dodať, že nepoznaním procesu prípravy a zároveň stavu a cieľov operačného programu Doprava na 2007 až 2013, dochádza k zavádzaniu verejnosti o pekných a lacných stavbách z európskych fondov, pritom hotové projekty stavieb sa odsúvajú na úkor nepripravených projektov. Je to amaterizmus a zároveň sú takýmto rozhodnutím ministra vážne poškodené záujmy Slovenska. Neodškriepiteľným je úspech dosiahnutý v podobe prebiehajúcej výstavby na druhom balíku PPP a takéto nastavenie stavebných kapacít je naozaj hybným motorom rozvoja hospodárstva v čase krízy, zvýšenia zamestnanosti a v neposlednom rade aj značného príjmu štátu v podobe DPH. Alebo je snáď lepšie čakať dva roky a viac, pokiaľ z nepoznaných a nepochopiteľných príčin minister začne stavby diaľnic a zatiaľ stavbári budú prepúšťať, štát bude musieť zvýšiť nároky na sociálnu sieť a zároveň a to je hlavné, Slovensko nebude stavať a nožnice v nedobudovaní diaľnic, o ktorých sa zmienim za chvíľu, sa budú roztvárať ďalej so všetkými dôsledkami.
Chcem len skonštatovať, že preto sme naozaj z toho, preto zavádzame pochybnosti do postupu súčasného vedenia ministerstva, ako aj vlády Slovenskej republiky, lebo takýto scenár sme tu už mali v rokoch 1998 až 2006, kde tak isto bola významne utlmená výstavba diaľnic, ale aj príprava diaľnic a nebolo jednoduché tento scenár, ktorý je ozaj hybnou silou rozvoja hospodárstva rozbehnúť.
Napríklad na R1 ten druhý balík PPP projektov Nitra – Banská Bystrica, je denne zamestnaných 1300 ľudí v priamom zamestnaneckom pomere a dovolím si tvrdiť, že možno 2 – 2,5 tisíc tých, ktorí zabezpečujú pre stavbárov cement, oceľ, obedy, odvozy, dovozy, ubytovanie a všetko čo s tým súvisí. Čiže tu je nejaká prezentácia toho, čo doteraz rezort dopravy sprístupnil za obdobie roku 2010 – 2014 sú stavby, ktoré mieni rezort a ktoré môže rezort dopravy začať stavať a chcem zdôrazniť, že je to v objeme 785 mil. EUR a v dĺžke 36,2 km. Tak isto sú tu stavby rozostavané, ktoré nebudú ukončené. Tá vrchná tabuľka je scenár, ktoré môžu byť ukončené a spodná tabuľka sú stavby, ktoré budú rozostavané v roku 2010 až 2014, to znamená v tomto volebnom období, kde tie stavby sú jednoznačne uvedené s tým, že je tam aj odhad percentuálneho prestavania podľa reálnych možností prípravy stavieb a to znamená, že v tých rozostavaných bude prestavaných cca 776 mil. EUR a rozostavia súčasná vláda podľa doteraz prezentovaných výsledkov 106,8 kilometra diaľnic a rýchlostných ciest.
Tu je v stručnosti nejaká mapka, kde sa asi dostaneme a vidíte jasne, že tie jednotlivé úseky do konca roku 2014 budú stále prerušované a že nedosiahneme ani do konca volebného obdobia ucelenú diaľničnú sieť.
Ďalšiu prezentáciu, ktorú vám chcem ukázať, že naozaj sme sa snažili naštartovať výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ale udržať tú výstavbu aj v tom ostrom tempe naďalej a tu je dlhodobý plán ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ako náš zámer, ktorý sme chceli zrealizovať, tu sú stavby, ktoré sme chceli zrealizovať. Je to jednoduché porovnať s prechádzajúcou tabuľkou, čiže tá naša ambícia zo štátneho rozpočtu a z eurofondov na rok 2012, ktorá je tak isto na základe reálnych podkladov, na základe reálnych financií bola taká, že vieme zabezpečiť výstavbu tých stavieb, ktoré sú tu prezentované. Vieme tieto stavby aj ukončiť s nákladom 1,686 mld. EUR v dĺžke 105 km, ktoré boli reálne naštartované a reálne boli aj možné na ukončenie v roku 2014. Tak isto bolo našou snahou zrealizovať PPP projekty, ako som už spomenul, druhý balík Nitra – Banská Bystrica je vysoko rozostavaný a prvý a tretí balík sme chceli tak isto v tomto volebnom období dotiahnuť, znamená to v celkovej alokácii, že cez PPP by bolo investičných 3,419 mld. EUR a v celkovom
objeme by pribudlo 105 km diaľnic. To znamená, sumár za obdobie týchto dvoch tabuliek, ktoré mala vláda Roberta Fica v pláne tým zvýšeným tempom realizovať je, to je tá predchádzajúca tabuľka na ukončenie stavby, tabuľka stavby rozostavané a táto posledná tabuľka PPP, že sme chceli doslova napumpovať do výstavby diaľnic zdroje v hodnote 5,1 mld. EUR a výsledok by bol odovzdaný 210 km diaľnic a rýchlostných ciest za toto volebné obdobie s tým, že ešte by bolo tých 83 km rozostavaných.
K tým rozostavaným sa vrátim teraz, aby som vedel, prepáčte, z týchto 180 km rozostavaných, lebo 83 bolo za jún 2010. Čiže tak isto to významné naštartovanie výstavby diaľnic neznamená len ukončovanie ciest, ktoré som prezentoval v predchádzajúcich dvoch tabuľkách, ale aj masívna rozostavanosť na týchto stavbách. Zase je tu len percentuálny odhad v akom stave rozostavanosti by sa k 6. mesiacu 2014 tieto stavby nachádzali. To znamená, že bolo by na týchto rozostavaných stavbách prestavaných 527 mil. EUR, bolo by ich rozostavaných 180 km úsekov diaľnic a rýchlostných ciest.
Chcem zhrnúť tie tabuľky, ktoré som prezentoval. Určite vidíte rozdiel v tom celkovom prepojení Slovenska, to znamená, ten útlm, tá mapka, ktorú som prezentoval pri tabuľkách, ktoré mieni vláda súčasná realizovať. Videli ste, že tie úseky sú tam významne poprerušované a týmto by sme naozaj dosiahli významné prepojenie západu a východu Slovenska, tak isto prepojenie na stred Slovenska a dosiahli by sme významnú rozostavanosť tých úsekov, ktoré Slovensko asi najviac trápia.
Keď to zhrniem do sumáru, vláda Roberta Fica mala v pláne v roku 2010 – 2014, dokumentoval som to tými tabuľkami a tým ozaj rozbehnutým procesom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, prestavať 5,6 mld. EUR s tým, že jednoduchým delením štyri na štyri roky tých 5,6 mld. EUR vychádza 1,4 mld. EUR objem stavebných prác na jeden rok. Po konzultácii so slovenskými stavbármi, ale aj českými stavebnými firmami a v jednoduchom prepočte tam máte dole asi nejaký taký stručný výklad, že takáto veľká stavebná firma, aby vedela prežiť, potrebuje na jedného pracovníka na rok cca 4 mil. korún, to znamená 133 tis. EUR vyprodukovať. To znamená, že týmito investíciami, ktoré by sme vsunuli do masívnej výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, by sme nielen získali urýchlenú výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, ale aj takéto investície by generovali cca 10 568 pracovných miest. Samozrejme sú tu ešte ďalšie pracovné pozície ako som už spomenul, pri tej R2 Nitra – Banská Bystrica, kde naozaj niekto musí uvariť stavebným robotníkom obed, niekto musí vyrobiť oceľ, cement, niekto musí doviezť, niekto musí ubytovať, čiže tie pracovné miesta sú podstatne, podstatne vyššie. 
Čo ma mýli na tom, a čo nás mýli na tom je to, že takýmto utlmením výstavby diaľnic a povedaním síce A o zastavení PPP projektov prvého balíka, ale nepovedaním a nevedením toho postupu za B, sa dostávame do takéhoto scenára, kde objem stavebných prác na 4 roky to je to, čo je možné pri týchto nešťastných krokoch vlastne zrealizovať je 1,561 mld. EUR. A zase len takým istým prepočtom tu vidíme, že bude tento postup generovať cca 2 935 priamych pracovných miest. To znamená, že je to necelá jedna tretina z toho, čo sme mali naštartované a preto stále hovoríme, že je to útlm vo vývoji Slovenska, že sú to nešťastné rozhodnutia, ktoré treba naozaj prehodnotiť.
Stručný graf ohľadne počtu generovaných pracovných miest, ale určite výstavba diaľnic nie je len o generovaných pracovných miestach, ale aj o tom, kedy tá diaľnica bude zrealizovaná, kedy bude užívania schopná, kedy sa odstránia regionálne disparity, kedy sa vleje život do týchto regiónov. Čiže taký jednoduchý graf ohľadne tých počtov pracovných miest je odprezentovaný tu. To znamená, že my sme mali pripravené mechanizmy, ktoré skoro o 7 tisíc priamych pracovných pozícií vedia zabezpečiť vyššiu zamestnanosť a to je to, čo nás naozaj vyrušuje v súčasnom postupe vlády a rezortu dopravy, pôšt a telekomunikácií. 
V stručnosti predstavím ešte to, s čím sa v podstate na Slovensku nikto nezaoberal, a to je ako vlastne chceme ďalej nielen v horizonte štyroch rokov, ale čo chceme vlastne urobiť na Slovensku, pretože na Slovensku máme definovanú sieť diaľnic a rýchlostných ciest v objeme cca 1 900 km, z toho cca 700 km je diaľnic a 1 200 km rýchlostných ciest a tu som sa zaoberal s tým, že s nejakým dlhodobým plánom, kde sa vlastne chceme dostať. Preto sme si pripravili nejaké variantné riešenia, čo vlastne chceme na Slovensku urobiť. Teraz nehodnotím len štvorročné obdobie, ktoré doznalo významný útlm, ale kde sa vlastne chceme dostať, v akom čase sa chceme dostať k výstavbe celej diaľničnej siete. Čiže, tu je jeden tzv. progresívny harmonogram, kde sme si zadefinovali, že dobre, skúsme diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku skončiť v roku 2020. Z tohto harmonogramu vidíte, že je nereálny, pretože ozaj v rokoch 2013, 2014, 2015, 2016, by vyžadoval vyše 2 mld. EUR do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, čo je ozaj taká záťaž na štátny rozpočet, že je to nerealizovateľné. Čiže hneď sme si povedali pravdu, že do roku 2020 nie je možné celú sieť diaľnic a rýchlostných ciest ukončiť, pretože toto sú hausnumerá a fikcia, hoci by sme to všetci chceli, ale samozrejme nedá sa to.
Potom sme si stanovili konzervatívny harmonogram, že zhruba nastaviť tak nejako nižšou mierou výdavkov štátneho rozpočtu, myslím, že tú tabuľku všetci vidíte, kde nám vyšli zase katastrofické čísla, hoci je toto konzervatívny harmonogram, pri úspešnej realizácii PPP projektov prvého, druhého, tretieho, ale aj štvrtého balíka, ktorú sme považovali diaľnicu D4 okolo, tzv. nultý okruh Bratislavy. Čiže tento konzervatívny harmonogram, aj keď sa využili PPP projekty, nám generoval číslo v časovej osi 2133, rok 2133, čo je zase také, že to je jednoducho nemožné a toto musíme s tým niečo urobiť. Tak isto, keď sme dali konzervatívny harmonogram bez prvého a štvrtého balíka, čo sa v súčasnosti podľa mňa deje, pretože prvý balík je už definitívne PPP ukončený a štvrtý balík pochybujem o tom, že niekto na Slovensko príde z bankového sektora teraz po týchto krokoch investovať, ale nechcem predbiehať. Možno neskôr za štyri, za päť rokov áno, ale myslím si, že k súčasnej vláde a k správaniu sa súčasnej vlády k bankovému sektoru, ktorý má iné ponuky z iných krajín Európskej únie, ale aj mimo Európy sú také, že bankári odídu zo Slovenska, hoci by som bol rád, aby sa naozaj uzatvoril tretí balík, ktorý je na spadnutie. A držím palce súčasnej vláde, aby sa jej to podarilo, pretože zase len bude generovať výstavbu necelých 30 km diaľnic na Slovensku.
No, ale vrátim sa k tomuto, konzervatívny harmonogram bez prvého a štvrtého balíka nám generuje ukončenie tých 1 900 km diaľnic až v roku 2149, čiže to je také niečo, čo tak isto zrejme nie je to správne, preto sme sa snažili potom načrtnúť konzervatívny harmonogram s využitím PPP, ale zase jedna, dve, tri a štvrtého balíka, čo je tak isto nereálne, lebo ten prvý a štvrtý balík si myslím, že už je za nami a nevieme ho ani zrealizovať. Teda sme sa ustálili zrejme na dvoch cestách a jedna je táto, ktorú tu prezentujem teraz.
Je to konzervatívny harmonogram výstavby bez výstavby PPP prvého až štvrtého balíka, ktorý generuje, zase len vidíte, že sú tam prostriedky na údržbu a na bežné výdavky diaľnic a rýchlostných ciest, je tam angažovanosť štátneho rozpočtu, sú tam fondy Európskej únie a sú tu tie žlté chýbajúce zdroje, ktoré treba ešte doplniť ku kohéznemu fondu a štrukturálnemu fondu a tak isto je tam ešte, sú tam ešte tie takým hnedošedým od roku 2017 ďalšie chýbajúce zdroje, ktoré štát bude musieť vložiť, resp. budú sa môcť nahradiť novým programovacím obdobím na roky 2014 až 2020, resp. budú sa môcť doplniť z výberu mýta.
To všetko sú také vízie, ale takýto konzervatívny harmonogram s vyššou mierou angažovanosti štátneho rozpočtu bez PPP prvého až štvrtého balíka nám generuje ukončenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest v roku 2080. To je tiež strašidelné číslo, ale zrejme pri súčasnom postupe vlády sa nebude dať iný termín zabezpečiť.
My sme sa zjednotili na takom tzv. optimálnom postupe prípravy výstavby, kde sme chceli naozaj zrealizovať prvý, druhý aj tretí aj štvrtý balík PPP, ktorý nám vygeneroval, že vieme pri takomto masívnom štarte, pri takomto masívnom nástupe výstavby diaľnic zrealizovať diaľnice na Slovensku, ktoré sú v súčasnosti plánované, to je tých 706 km diaľnic a 1 215 km rýchlostných ciest, spolu 1 921 km do roku 2037. Aj to je obrovsky vzdialené číslo, ale verte mi, že skôr sa to na Slovensku nebude dať zrealizovať a štát bude musieť zabezpečovať tie zdroje, ktoré sú tu definované a o to viac nás mrzí to, že tento štvorročný útlm nám spôsobí to, že aj tento termín, ktorý sme si my vytýčili, ktorý sme ani nechceli prezentovať, lebo sa to zle počúva 2037, ale verte mi, že realita sa nedá urobiť skôr a toto je také optimum medzi angažovanosťou štátneho rozpočtu, možno angažovanosťou štátneho rozpočtu. Aj tak by to bolelo štátny rozpočet veľmi, ale dala by sa zrealizovať celá sieť do roku 2037 s tým, že po týchto krokoch súčasnej vlády tento termín bude podstatne neskorší, čo chcem prezentovať na tejto následnej tabuľke.
Čiže, zvislá, červená, bodkovaná čiara z ľavej strany sú východiská roku 2010, ktoré som predtým prezentoval, to znamená v prevádzke je 600 km diaľnic a rýchlostných ciest. To sú východiská a 84 km diaľnic a rýchlostných ciest je rozostavaných, to znamená 684 máme v prevádzke a rozostavaných a chýba nám do tých 1 921 zrealizovať. Priebeh výstavby roku 2010 až 2014 myslím, že je jednoznačne jasný každému. Naša vláda v prípade pokračovania mala pripravené mechanizmy a dobre našliapnutý systém na ukončenie 210 km diaľnic a rýchlostných ciest a na rozostavanie 180 km týchto ciest, ktoré som prezentoval v predchádzajúcich tabuľkách. Naopak, súčasná vláda pani predsedníčky vlády Radičovej má pripravené mechanizmy na to, aby rozostavala 110 km diaľnic a odovzdala necelých 40 km diaľnic. To znamená, ten objem je necelá jedna tretina.
V tej časovej osi to tiež vidíte, že my sme mali tie mechanizmy nastavené na 2037 ukončenie pri optimálnom variante, čo by viacej bolelo štátny rozpočet a 2072 pri konzervatívnom variante, ale žiaľbohu takéto spôsoby a takýto útlm, ktorý je spôsobený v tom modrom obdĺžniku budú znamenať to, že v prípade, že by hneď naskočili budúce vlády na to, že budú držať ten optimálny scenár, budú ukončené diaľnice 2055 bez prvého a štvrtého balíka, samozrejme a pri konzervatívnom budú ukončené až v roku 2094, čo sú hrozivé čísla. Ťažko sa to prezentuje, ale sú to fakty, ktoré sa nedajú inak realizovať.
My sme preto spustili taký ambiciózny program vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, lebo sme museli riešiť skokovo útlm výstavby z minulých vlád v rokoch 1998 až 2006 a preto sme si trúfli takéto PPP zrealizovať a dovolím si tvrdiť, že úspešne. Až kríza nám skomplikovala život a takéto veľké balíky sme tiež nestanovili svojvoľne. Jednoducho, tie veľké balíky boli určené preto, pretože sme potrebovali skokovo zaplátať tu dieru vo výstavbe diaľnic a verte mi, že nikto predtým si netrúfol to komplikované obdobie, to komplikované územie medzi Dubnou Skalou – Turanmi, Hubovou a Ivachnovou spustiť do realizácie. Žiaľbohu, aj financovanie bolo doriešené, ale zase len európske predpisy a environmentálne problémy, o ktorých sa takisto môžem zmieniť, zastavili túto stavbu.
V stručnosti poviem tie enviroproblémy, ja osobne som rokoval trikrát so zástupcami tretieho sektoru, ktorí majú pomerne veľkú moc na Európskej komisii, však samozrejme, nespochybňujem a všetci chceme byť ochrancami životného prostredia, ja určite áno, ale jednoducho na týchto rokovaniach sme sa dohodli. Ja som im kládol otázky, sú dodržané slovenské zákony? Áno. Sú dodržané európske predpisy, európske smernice? Áno sú, ale európske predpisy sú zlé. Tak, tam už ja potom neviem uhnúť a problém je ten, že Európska komisia, konkrétne DJ Enviro nechcela a nevedela rozhodnúť. Stále mňa odkazovala na dohodu s tretím sektorom a s ochrancami Zeme, len tá dohoda neexistuje, pretože keď on spochybňuje tú technickú podstatu, ktorá je, to znamená, je zabezpečená štúdia o biotopoch, je zabezpečená štúdia o koridoroch zveri, ktorú robila Európska komisia v spolupráci so slovenskými ochrancami, so Štátnou ochranou prírody a Európska komisia to odsúhlasí, to znamená, tá technická databáza je daná.
Podľa toho bolo naprojektované a nemôžem ja pripustiť to napríklad, že biokoridor zveri je situovaný podľa predpisov Európskej komisie, podľa slovenskej legislatívy v mieste A. A príde tretí sektor a povie, toto je zlé, to musí byť o kilometer ďalej. Dokonca aj na to by som pristúpil, že nech je ten biokoridor zveri ponad diaľnicu ďalej, lenže príde zase ďalšia a povie mi tu nie, a zas ďalej. Čiže, nejaký predpis musí fungovať, inak sa v tom nedá pohnúť.
A do tohto začarovaného kruhu sme sa dostali najmä preto, že Európska komisia, konkrétne DJ Regio, nechcel rozhodnúť o týchto problémoch. Stále nás odkazoval na dohody, lebo sa obával nejakých budúcich žalôb, ale keďže existuje aj smernica Európskeho parlamentu a Rady o tzv. kompenzačných opatreniach v prípade, že nie je možné inak situovať túto diaľnicu, tak tie kompenzačné opatrenia sa majú uplatniť. My sme ich uplatnili, ale oni aj tak nechceli rozhodnúť. Báli sa rozhodnutia, hoci rešpektovali to, že naše projekty boli zabezpečené v súlade s európskou a slovenskou legislatívou. Čiže, toto sú tie vážne enviroproblémy, ktoré nepochybne sú a ktorými sa súčasné vedenie rezortu podľa mňa nevenovalo vôbec.
Tuto ešte chcem naznačiť nejakú stručnú časovú os, kde by sme sa asi dostali my. Tá zelená plná čiara je 2037, to je ten optimálny variant financovania, ktorý som predstavil, bodkovaná čiara je ten konzervatívny variant a tu je ten časový posun, najmä v tom červenom obdĺžniku z dôvodu utlmenia výstavby, ktoré sa nám prejaví nielen štyrmi rokmi, ale ktorý sa prejaví, o tom budem komentovať za chvíľu, podstatne viac ako keby tá kontinuálna výstavba pokračovala. To znamená, už dnes môžem skonštatovať to, že keby sa aj dodržala tá dynamika po uplynutí štyroch rokov, aj tak sa skôr nepodarí diaľnice dostavať ako niekedy v horizonte 2050 až 2055 pri optimálnom variante a niekde v roku 2094 pri konzervatívnom variante.
Čiže, predstavte si, vážené panie poslankyne, páni poslanci, takéto ďalšie prehlbovanie regionálnych disparít a hlavne, keď budete robiť diaľnicu v Michalovciach v roku 2079. Ja si to tiež neviem predstaviť, a keď budeme robiť, nech súčasná vláda ide povedať do Michaloviec, že budú mať diaľnicu až v roku 2070. A hlavne, keď budeme v tom 2070 napríklad robiť diaľnicu v Michalovciach, budeme už potrebovať riešiť prekročenie kapacity na súčasnej užívanej cestnej infraštruktúre, ja neviem, napríklad medzi Trnavou a Žilinou. Už bude treba možno rozšíriť 2050 o tretí pruh, čiže preto aj treba ozaj dynamizovať výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest, pretože stále to budeme chytať za chvost a preto sme veľmi, veľmi rozrušení a vnášame pochybnosti do súčasného konania vlády a rezortu v postupe výstavby diaľnic a rýchlostných ciest.
Vnímam to ako obrovskú chybu v zastavení dobre nasmerovaného a rozbehnutého vlaku vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest, pretože meniť projekty a prehodnocovať koncepciu, znamená jednoduché zabrzdenie vlaku, čo sa dá urobiť, ale tento vlak sa dá výrazne zastaviť, to ste aj urobili, ale v tej časovej osi, sa rozbehne oveľa ťažšie a hlavne dvojnásobne dlhšie, t. j. tých dvesto kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest, ktoré sme plánovali v roku 2010 až 2014, ktoré boli nasmerované a ktoré ste nahradili tými necelými štyridsiatimi za prvé štyri roky, čiže dobehnutie tých dvesto kilometrov bude trvať možno ďalších šesť rokov, t. j. zo štyroch rokov nášho plánu urobíte desať rokov vášho, alebo budúcich vlád. A to je to, čo je veľmi zlé, pretože ten rozbehnutý vlak sa dá zastaviť, ale veľmi ťažko, ťažko sa rozbieha.
Čo sa týka často pertraktovaného detí a zadĺženie štátu, k tomu chcem skonštatovať jedine to, že určite všetky deti na strednom aj východnom Slovensku by radšej chceli diaľnice, ktoré generujú rozvoj, a nemuseli by chodiť za prácou do Bratislavy, do Írska. Nemuseli by opúšťať svoje domovy, a určite by chceli žiť a pracovať doma, len jednoducho nemajú to šťastie, pretože majú dnes takú vládu, ktorá utlmí rozvoj regiónu do ozaj ťažkých termínov.
Pár slov ešte, dámy a páni, k tomu sumáru, ale k tomu sa môžem vrátiť potom neskôr, ale ešte by som to nazval také omyly súčasnej vlády. Ten balík č. 1 na D1 som už skomentoval dostatočne, ale urobil aj nezávislú štúdiu výskumný ústav dopravy a tu je len pár viet z tejto štúdie, že len z dôvodu škôd z dopravných nehôd im to vychádza na stratu 2,7 mil. EUR nedobudovania týchto diaľnic. Oni si s tým dali robotu, že to spravili v tej časovej osi, zase 121 mil. na rok straty na prevádzkových nákladoch a na neskrátení cestovného času, prevádzkové náklady, olej, pohonné hmoty a tak ďalej.
Takisto je tu necelé tri mil. EUR straty z výberu mýta, čiže len tieto jednoduché čísla, keď sa vyberú je 127 mil. EUR straty na rok, a keď sa zhodnotia ešte tie nevyčísliteľné profity z výstavby diaľnic, ktoré znamenajú hospodársky rast a odstránenie disparít, je to číslo ešte podstatnejšie vyššie.
Podľa odpovedí na moju interpeláciu ohľadne harmonogramu výstavby a predloženia analýzy predraženosti výstavby myslím, že spred dvoch týždňov, rezort dopravy uvádza len všeobecné frázy a hypotézy a je zrejmé, že vedenie nemá náhradu za zastavený PPP projekt. Táto analýza, ktorú som tu predstavoval tých 127 mil. ročne je, vypočíta straty ročne je vypočítané s výskumným ústavom dopravy a táto strata je, tieto prepočty sú urobené štandardnou metodikou používanou pri posudzovaní cestných projektov a je problém, že nie je problém, že by to urobil hocikto iný a myslím, že by dospel k tým istým číslam.
Čiže, dokonca na nejaký omyl súčasného rezortu by som to dokonca nazval, že práca súčasného rezortu sa dá nazvať dokonca vyčíňaním, keď nám pribudla cesta R9 a je v programovom vyhlásení vlády v smere Ubľa-Prešov v rozpore s cestným zákonom, pretože rýchlostná cesta končiaca v lese na ukrajinskej hranici je absolútny nezmysel. Susedia z Ukrajiny nemajú ani šajnu o tom, že Slovensko chce nejakú takú cestu budovať. A vôbec o tejto ceste nepočuli, čiže, štandardný postup je ten, že sa urobí medzinárodná dohoda, že sa začne pripravovať toto územie. Ja nič voči tej ceste nemám, ale keď má cesta intenzitu nejakých 2 500 možno 3 000 vozidiel za dvadsaťštyri hodín a chceme ju prednostne realizovať a nerealizujeme Turany – Hubová okolo Sučian, kde je intenzita cez štyridsať tisíc vozidiel, tak toto je už pre mňa silná káva. Čiže, zrejme tých štyridsaťtisíc vozidiel pod Strečnom a v Sučanoch počká a poďme robiť rýchlo Ubľu do Ukrajiny, ktorá nemá ukončenie a končí niekde v lese.
Ďalším tým „zázračným“ rozhodnutím je cesta, ktorá bola v trase medzinárodného koridoru z Prešova cez Giraltovce do Svidníka. Táto cesta je presmerovaná od augusta cez Stropkov. A zase len nechápeme, prečo? Nevadí nám, že trasa bude drahšia, pretože aj laik vie, že keď je tam, sú tam dlhšie tunely, je to dlhšia trasa, nemôže byť lacnejšia. Čiže, toto sú také omyly, ktoré takisto nás trošku vyvádzajú z miery.
Ďalším takým, myslím, že citlivo vnímaným problémom je R7. R7 znamená Bratislava – Dunajská Lužná – Šamorín, ja som túto zjednodušenú mapku doniesol. Ja som rozhodol o tejto trase v roku 2009, že pôjde tým variantom C, tým modrým, ktorý je na tej mapke s tým, že po dôkladnom zvážení a to na základe ekologických, environmentálnych, technických podkladov, ale aj časového horizontu.
Fialovo je znázornená zmenená trasa tzv. variantu A, to tam dole na tom obrázku vidíte a jeho pokračovaním je privádzač cez Slovnaft, to je tá fialová bodkovaná čiara.
Variant C s tou slabšou zelenou, zase len ho vidíte s tým C, ktorý mal už vysúťaženú dokumentáciu na územné rozhodnutie, bol pôvodne plánovaný na ukončenie v roku 2014, najneskôr v roku 2015. Áno, súhlasím s tým, že C nie je v územnom pláne, ale podotýkam, že práce na zmenách a doplnkoch už boli začaté, a to tak, že kým by sa bola spracovala dokumentácia, boli by vykonané zmeny územného plánu na vyššom územnom celku. A ten už začal na tejto dokumentácii pracovať. Takže po dosiahnutí konsenzu aj s vedením vyššieho územného celku bol termín uvedenia do prevádzky 2014, najneskôr 2015 reálny.
Obľúbený termín super lieviku, to je tá križovatka Rovinka, čo to tam vidíte napísané, je taktiež slabým argumentom. Každá komunikácia do Bratislavy má mnohonásobne prekročenú kapacitu, aj diaľnica D1 pred Prístavným mostom. Pozrite si tie vypracované štúdie, a preto sa pri všetkých variantoch uvažuje s výstavbou D4, inak bude Bratislava územím stojacich vozidiel a v krátkom čase dôjde ku kolapsu dopravy v Bratislave. Podľa predbežných informácií však s výstavbou D4 taktiež sa nejde v takom tempe, resp. v žiadnom tempe, čo ma taktiež mýli.
Čiže, chcem skonštatovať to, že zmenený variant A súčasnou vládou je dvojnásobne drahší, pretože cca za 100 mil. EUR treba zrealizovať tú plnú fialovú cestu variantu A a za ďalších 100 mil. EUR treba urobiť ešte tú bodkovanú fialovú čiaru, aby sme sa dostali na D1. Čiže, je dvojnásobne drahší, pričom variant C, ten zelený variant, stojí cca 100 mil. EUR.
Takisto, interpeloval som pána ministra, uvádza vo svojej odpovedi, že ukončí ten plný fialový variant A v čase myslím, že 2018, ale tento fialový bodkovaný, čo je privádzač, takisto platený zo štátu, predraží túto stavbu o 100 %, to znamená o ďalších 100 mil., ukončí až o rok neskôr. To ja nechápem, čo sú to za nezmysly a ako to môže minister podpísať, pretože už sa tešte občania v Dunajskej Lužnej, že pôjdete po fialovom variante A, prídete na D4, ktorá neexistuje a rok si počkajte, tam zaparkujte auto a rok si počkajte, kým bude dobudovaný bodkovaný fialový variant a potom snáď prejdete do Bratislavy. Čiže takéto nezmysly, v takejto ucelenosti výstavby sú naozaj pre mňa nonsensom. A toto bolo v interpelácii, na ktorú mi odpovedal pán minister.
To dokonca ešte, ten bodkovaný, lebo ten nemá žiadne štúdie, nič urobené, ten bodkovaný fialový, bude ešte neskôr ako necelý rok, ktorý je uvedený v interpelácii, pretože ja sa pamätám, že aj ten časový horizont bol limitujúci v mojom rozhodovaní, pretože naozaj v roku 2018, možno 2019 môže byť spojenie Dunajskej Lužnej - Šamorína – Dunajskej Lužnej a Bratislavy, pričom naozaj zelený variant, riešiteľný variant o polovicu lacnejší, môže byť zrealizovaný v roku 2015. Ešte stále sa dá 2015 stihnúť a preto sa aj budeme pýtať súčasnej vlády, prečo takéto nezmyselné rozhodnutia, prečo nechcú dynamickejšie stavať, prečo nechcú pomôcť aj tým občanom v Šamoríne a v Dunajskej Lužnej, prečo im nepovedia, že 2015 tam to bude hotové, prečo nezdynamizujú výstavbu D4 tak, aby to bolo ešte lepšie užívania schopné. Takže, toto sú pre mňa otázniky, ktoré naozaj nemajú logiku.
Stále tu zaznieva to, že stavby stavané vládou Roberta Fica sú predražené. Preto som si dovolil reagovať na takto často pertraktované
omieľané predraženie. Samozrejme je to podporené rôznymi analytikmi alebo pseudo analytikmi. To nejdem ani spomínať. Čiže, ja osobne som žiadal, keď uznám, že možno aj to s otáznikom, že predvolebná rétorika je jedna vec, ale keď je to stále povolebná rétorika o predraženosti, tak som dal legitímnu otázku. Požiadal som interpeláciou rezort dopravy 20., pardon 8.9.2010 o vyhodnotenie predražených stavieb. Či je niečo relevantné, aby sa dalo, lebo keď je niečo predražené, tak musí byť oproti niečomu a zatiaľ som odpoveď žiadnu nedostal, resp. interpelácia, k interpelácii som dostal odpoveď od pána ministra Figeľa, že požiadavke na analýzu predražených stavieb, citujem: „Až neskôr bude čas na vami požadovanú analýzu, ak o to o ňu ešte budete mať záujem.“ No toto je odpoveď. Ale slovo predražené používame dnes, ale na zdôvodnenie toho predraženia bude odpoveď až neskôr, ak o ňu ešte budete mať záujem. Tak toto je ozaj, dovolím si tvrdiť, až farizejstvo, keď vychádzate z ničoho a hneď vyhodnocujete významné, významné odsúdenia o predraženosti.
Čiže, pýtam sa, z akého dôvodu a z akého titulu pán Figeľ aj s celou touto vládou rozpráva o predraženosti stavieb? Zatiaľ rezort pod jeho vedením neobstaral ani jednu dokumentáciu na žiadnu z potrebných cestných stavieb, a nie to ešte realizáciu stavby, a ani si nesadli s jeho tímom a dali si námahu spočítať, koľko stáli úseky diaľnic v rokoch 2000, 1998 až 2006 v porovnaní s rokmi 2006 až 2010. Čiže myslím, že v mojej interpelácii som sa pýtal jasne. Zabudol som však, že tuto sú dôležitejšie hadice a personálna politika a personálna agentúra ako odpovedať na takéto dôležité fakty a zároveň tvrdiť o predraženosti, lebo nikto mi zatiaľ neodpovedal, čo je to predraženie.
Ja som analýzu urobil a bol by som ju aj pánovi ministrovi poskytol, nech ho nezavádzajú jeho pracovníci, aby sa vyvaroval chýb v tomto, ak má záujem takéto reči viesť. Čiže, ja uvediem len tri stavby, ktoré sú podľa môjho názoru naozaj predražené a ktoré zabezpečovala, zabezpečovala časť súčasnej koalície, to znamená vo vedení rezortu, keď bolo SDKÚ a štátni tajomníci boli obsadení KDH.
Čiže, tu je jedna z tých perál Čadca, obchvat mesta, prvá etapa. Táto stavba má aj tunel Horelica, stavba je v dĺžke 1,4 km, stavba má 57 dodatkov. Pôvodne vysúťažená cena bola 25 mil. EUR a predraženie o 264 %. Ešte raz to zopakujem 264 % a cena za polovičný profil diaľničného úseku je 1,5 mld. SK. Čiže tým fialovým je vlastne indexovaná cena, lebo to tmavomodré a bledomodré sú tie ceny, ale aby sme to dostali na nejakú porovnávaciu úroveň ceny 2010, tak sme to indexovali. Čiže, toto, toto si myslím, že si pozrite a potom hovorte o predraženosti stavieb.
Ďalšia stavba Ladce – Sverepec na D1. Stavba má necelých 10 km v plnom profile, začatie výstavby v 98. Predčasné užívanie horko ťažko 2005. Počet dodatkov 150. Predraženie oproti súťaži 233 %. Kilometer diaľnice bez tunela, lebo táto stavba nemá tunel, má samozrejme aj mosty, na dnešné ceny za 900 mil. Sk. Takto vyzerá transparentnosť a takto vyzerá predraženie pod taktovkou SDKÚ a KDH v rokoch 1998 až 2006. (Potlesk). Čiže vy nemáte naozaj ani morálne ani etické právo rozprávať o nejakej predraženosti, keď sa nepozriete do svojej histórie.
No a poslednou čerešničkou na torte je Behárovce – Branisko. Myslím, že všetci to poznáte, je to naozaj nešťastná stavba. Počet dodatkov 241. Predraženie oproti pôvodne vysúťaženej cene 193 %. Vyšetrovanie políciou, kvalitu prác nebudem ani spomínať a takto vyzerá naozaj transparentnosť, pretože kilometer polovičného profilu nám vychádza na 1 mld. Sk. Čiže nemáte ani morálne, ani etické právo a nemáte ani technický základ, aby ste vedeli relevantne povedať slovo predraženie a pozrite sa na to, čo ste spackali vy. Čiže opatrne poprosím narábať s takouto predvolebnou rétorikou, pretože myslím si, že nestojí to za to, aby ste strácali tvár, keď nemáte porovnanie.
Naopak, D1 prvý balík, ktorý ste zastavili. Ja mám aj porovnanie z viacerých európskych stavieb, ale tam vychádza naša D1, tých 75 km zhruba 32 mil. EUR na km, pričom zase len, lebo je to ťažko porovnávať. To nemôžeme porovnať s Chorvátskom, nemôžme porovnať, ja neviem, s Českou republikou, lebo zase sú to iné geologické, iné topologické pomery, čiže treba iné normatívne pomery, iné normatívne pomery, ale urobili sme určité porovnanie s viacerými stavbami, ale napríklad počet tunelov, podobná geológia, podobná typológia nám vyšla A41, napríklad, ale aj viacero stavieb. Je to spojenie, spojenie Ženevy s Ens Grenoble, alpský región, kde opakujem, počet tunelov, počet mostov, celková dĺžka je trošku iná, ale geológia približná, kde zase im to napríklad vyšlo 34,8 mil. km mil. EUR na km, nám 32,9, ale je to diskutabilné a nemôžeme porovnávať, ako tu už odznelo s chorvátskou diaľnicou, pretože chorvátska diaľnica bola stavaná v dvoch fázach. Prvý polovičný profil, jeden pruh bez odstavného pruhu, nájazdy boli vybudované pre diaľnice, podjazdy len v prvej fáze. Okrem toho, že je tu len ten jeden odstavný pruh, čo som spomenul, sú jednoduchšie topologické, geotechnické, geologické podmienky, úplne iné ako na Slovensku. Chorvátske diaľnice sa stavali vo vápencovom profile a v podstate všetky stovky km takto a na plošinách, čo znamená, že neboli problémy s dovozom, s vyťaženosťou materiálu a takisto aj majetkoprávne problémy a takisto privádzače, ktoré tam existujú boli na úplne inej úrovni.
Už sa blížim k záveru. V závere sa, ale stručne vrátim na to porovnanie a to je to, prečo hovoríme, že je nešťastím, sú tieto vaše rozhodnutia, pretože zjednodušene tu dávam tie závery, ktoré som prezentoval aj predtým ako sme chceli postupovať vo výstavbe diaľnic za 5,6 mld. EUR, 10 500 pracovných miest priamych a ako bude postupovať súčasná vláda 1,5 mld. EUR a tých 2 900 pracovných miest. Čiže chcem zvýrazniť to, že súčasná vláda zabezpečila nielen kľudné leto pre stavbárov, leto 2011, ale aj zimu a obávam sa, že aj rok 2012. Čiže ten zimný spánok bude naozaj trvať nielen v lete 2011, ale určite aj v lete 2012, čo som teraz prezentoval. A bolo nešťastím to rozhodnutie, ktoré bolo urobené a bude mať ďalekosiahle následky na rozvoj Slovenska.
Súčasná vláda pripravila dvojaký bič pre občanov Slovenska, pre stavbárov, pretože na jednej strane ich zaťažila úsporným balíčkom, na jednej strane ich zaťažila DPH – kou a prudko zníži kúpyschopnosť. To je jedna strana biča a na druhej strane zníži zamestnanosť a rozšíri sociálnu sieť o 10 000 zamestnancov, čo nás veľmi, veľmi vyrušuje a preto sme si dovolili zaradiť aj takýto bod do programu vlády.
Čiže, záverom len súhlasím s tým, že každá nová vláda má dostať 100 dní na zorientovanie. Doteraz však nerozumiem tomu, ako rýchlo sa vláda zorientovala v zrušení a zastavení PPP projektu, tých 75 km na D1, keď v priebehu 15 dní rozhodla, že projekt zastaví. Ale na ďalší postup na to B, ani za 100 dní dodnes ešte neodpovedala, čo chce vlastne robiť a ako chce nahradiť postup vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest.
Stále počúvam, chceme stavať a budeme stavať. Ale na jednoduchú otázku, čo, kedy a za čo, som ešte odpoveď dodnes nedostal. Čiže toto je, toto je, toto pre mňa znamená, že stále budeme prehodnocovať, analyzovať, analyzovať, zastavovať bez reálnych výsledkov, avšak s výrazným dopadom na zamestnanosť, keď počet minimálne tých 5 000 prepustených ľudí, ktoré avizujú už veľké dodávateľské firmy na Slovensku sa pomaly napĺňa. V prípade takýchto chybných a amatérskych rozhodnutí môžeme očakávať ďalšie petičné akcie obyvateľov dopravou ťažko skúšaných regiónov ako je Dunajská Lužná, ako je Rovinka, ako sú Sučany, ktorí dávno pochopili, čo znamená takéto prehodnocovanie pre reálne uskutočňovanie stavieb, pretože ten proces prípravy je naozaj 3 – 4-ročný a keď ho vrátim do bodu nula, ho potom nedobehnem tak rýchlo. Čiže, takisto tie nepokoje na plánovanej trase D1 v prípade Sučian, už začínajú a ľudia vidia, že na D1 medzi Žilinou a Sviňou sa na jar 2011 určite stavať nezačne. Obávam sa, že taký čulý pracovný ruch ako je medzi Nitrou a Banskou Bystricou toto ťažkopádne vedenie rezortu, takýto prístup vlády Slovenskej republiky nezabezpečí.
Je mi však naozaj ľúto, že takýmto nerozvážnym konaním dochádza k zastaveniu veľkého investorského kolesa, ktoré sa ťažko rozbieha a ktoré znamená rozvoj ostatných regiónov Slovenska a vzniknutá diera v kontinuite prípravy a výstavby bude znamenať obrovské hospodárske škody, veľkých rozmerov.
Dámy a páni, na záver mi dovoľte ešte predložiť návrh uznesenia, kde predkladám tento návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti Národnej rady Slovenskej republiky o podanie správy Slovenskej republiky, kde Národná rada Slovenskej republiky po
A. konštatuje, že rozhodnutie vlády Slovenskej republiky zastaviť realizáciu PPP projektu na 75 km úseku diaľnice D1 Dubná Skala – Svinia, negatívne ovplyvní odstraňovanie regionálnych rozdielov, mieru nezamestnanosti a hospodársky rast Slovenska a oddiali diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami o niekoľko rokov.Po
B. Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky, aby vzhľadom, aby
1. vzhľadom na zásadné utlmenie výstavby diaľnic a rýchlostných ciest nepristupovala k zvyšovaniu ceny diaľničnej nálepky pre fyzické osoby a vozidlá do 3,5 t,
2. aby vláda predložila Národnej rade do 30 dní správu o výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest s osobitným zameraním na tieto okruhy otázok. Aké stavby diaľnic a rýchlostných ciest plánuje vláda začať v rokoch 2010 až 2014? Aký je plán ukončenia a prevádzky týchto stavieb? A za posledné, aká štruktúra zdrojov potreby na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest v rokoch 2010 až 2014 bude použitá?
Dámy a páni, keď to myslíte s rozvojom Slovenska úprimne, tak podporte toto uznesenie vlády, aby naozaj Národná rada svojou kontrolnou funkciou vedela vstúpiť do takýchto nešťastných rozhodnutí, ktoré Slovensko oddialia ďaleko, ďaleko. Nechcel som vás strašiť s tým časovým horizontom, ale ďaleko, ďaleko pod želaný, za želaný horizont dokončenia nadradenej cestnej dopravnej infraštruktúry na Slovensku, ktorá nie je všetkým. Ja to uznávam, ale vidíte to na Považí, že 90 % úspechu v rozvoji regiónu je cesta, 10 % je samozrejme daňové a legislatívne predpisy republiky, sú odvody a je celkové podnikateľské prostredie, ale bez tej cesty, ja som to zažil posledné štyri roky, kde som sa snažil dostať do mesta Banská Bystrica, do regiónu Banská Bystrica rôznych investorov. Každý, kto si pozrel mapu povedal, stačilo, my ideme sem. To isté som videl, Samsung vo Voderadoch, kde sme sa snažili ho umiestniť do niektorých iných regiónov, ale jednoducho buď sem, alebo odídeme. Čiže naozaj, cesta nie je všetko, ale je 90 % úspechu a mýli nás, mýlia nás takéto nešťastné rozhodnutia súčasnej vlády. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Však nedali mi skoro kábel.