Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prítomní, ďakujem za slovo. Prajem vám príjemný deň. Dovolím si vám predniesť správu o ochrane osobných údajov v Slovenskej republike.
Za hodnotené obdobie, to znamená od 1. 1. 2009 do 31. 12. 2010, to znamená za celé dva kalendárne roky 2009 a 2010. Túto správu Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky predkladá touto cestou už v siedmom prípade, to je siedmykrát od svojho vzniku. Správa má podobnú štruktúru ako predchádzajúce s istými malými rozdielmi. Obsahuje desať hlavných častí a prílohy. Ja si dovolím iba vymenovať tých desať. Je to úvod, personálne zabezpečenie a rozpočet, legislatívno-právna a zahraničná, registračná činnosť, aktivity vyplývajúce z medzinárodných aktov, Lisabonská zmluva, inšpekčná činnosť a vybavovanie oznámení, ďalej internetová stránka úradu, komunikácia s médiami ako nástroj informovania verejnosti, záver, zoznam skratiek a príloha s organizačnou štruktúrou.
V správe sú popísané činnosti a aktivity vyplývajúce pre úrad z jeho poslania, kompetencií a úloh. Tie sú zakotvené jednak v zákone o ochrane osobných údajov č. 428/2002 Z. z. v jeho platnom znení a jednak zo záväzkov Slovenskej republiky, z medzinárodných dohôd ako členského štátu Európskej únie a dohody o Schengene, schengenského priestoru.
Musím podotknúť, že úrad však vykonával aj niektoré ďalšie činnosti, takpovediac nad rámec svojich povinností, a to v prospech širokej a odbornej verejnosti, na základe ich veľkého záujmu. Ide najmä o konzultačnú, poradenskú činnosť, odpovede na otázky občanov, prevádzkovateľov informačných systémov a iných subjektov.
Tieto však musel úrad postupne a stále viac obmedziť z personálnych dôvodov. Následkom systematického znižovania rozpočtu úradu, počnúc už rokom 2008, však úrad, a to najmä od roku 2010, musel pristúpiť k obmedzovaniu vykonávania aj iných svojich úloh vyplývajúcich zo zákona či z medzinárodných zmlúv. Dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na tieto čísla, ktorých čísiel ináč nebudem sa snažiť veľa citovať, nachádzajú sa v podrobnej správe, ale tieto považujem za potrebné naozaj uviesť.
Od roku 2007 do roku 2011 bol postupne znižovaný rozpočet úradu z 992-tisíc eur na 684-tisíc eur. Tento trend pokračuje naďalej, aby ste pochopili tento nepomer, resp. tieto čiastky, dovoľujem si ešte isté porovnanie v medzinárodnom ohľade. Kým v Slovenskej republike na jedného pracovníka úradu z celoročného rozpočtu, podľa stavu v hodnotenom období, už máme nižší stav, bolo 19-tisíc eur, v Maďarskej republike je to 31-tisíc eur a v Českej republike 42-tisíc eur. Tak porovnajte, prosím, 42-tisíc s 19 tisícami.
O jednotlivých druhoch činností sa zmienim len veľmi stručne. V rámci výkonu nezávislého dozoru nad ochranou osobných údajov v Slovenskej republike je inšpekčná činnosť tzv. nosnou agendou. Z celkového počtu, pôvodného počtu 35 zamestnancov úradu, pracovalo na tomto organizačnom útvare 14 vrátane vrchného inšpektora, dvoch inšpektorov, ako aj vedúcej odboru. Z pohľadu celoslovenskej pôsobnosti úradu sú tieto počty skutočne veľmi malé. Ak by som vymenoval všetky úlohy úradu, rozhodne by ste zistili ich obrovský nepomer, a to prevahu vo vzťahu k počtu zamestnancov úradu.
Menovaný útvar prešetroval oznámenia dotknutých osôb o porušení ich práv pri spracovaní osobných údajov, ako aj podnety iných fyzických a právnických osôb o porušení zákona v oblasti ochrany osobných údajov. Tie sa netýkajú len zákona o ochrane osobných údajov, ale aj iných osobitných zákonov. Vykonával aj plánované kontroly u prevádzkovateľov informačných systémov a tiež vykonával dohľad nad schengenským informačným systémom, v rámci ktorého dohľadu realizoval kontroly rôznych subjektov pôsobiacich v danej oblasti, okrem iného na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí, na úradoch zahraničnej a cudzineckej polície, teda útvaroch, na letiskách a podobne. Útvar inšpekcie vydával rozhodnutia v prvom stupni vo forme opatrení, resp. o uložení sankcií. Svoje náročné úlohy sa snažil útvar plniť, podobne ako aj úrad, čo najlepšie, v najväčšom rozsahu, avšak v priebehu roku 2010, ako som spomínal, bolo nutné tieto činnosti z rozpočtových dôvodov obmedzovať.
Podobne fungovali aj ostatné menšie odborné organizačné útvary, menovite odbor legislatívno-právny a register informačných systémov, v hodnotenom období pripomienkoval návrhy všeobecne záväzných právnych predpisov iných rezortov, dával písomné stanoviská prevádzkovateľov, zodpovedal otázky verejnosti, poskytoval konzultácie na základe požiadaviek rezortov, štátnych orgánov, vykonával registráciu informačných systémov, viedol register zodpovedných osôb, pripravoval podklady pre druhostupňové rozhodnutia predsedu úradu a plnil ďalšie a ďalšie úlohy.
Ďalej referát zahraničných vzťahov s obsadením troch, resp. štyroch pracovníkov, teraz môžem hovoriť o dvoch, už, rozhodoval o súhlase s prenosom osobných údajov do tretích krajín nezaručujúcich primeranú úroveň ochrany osobných údajov a poskytoval vyjadrenia prevádzkovateľom informačných systémov.
Ďalej pracovníci tohto referátu zastupovali úrad, presnejšie povedané štát, v pracovných skupinách, v podskupinách vo výboroch zriadených pri európskych orgánoch. Sú to úlohy a činnosti, ktoré vyžadujú okrem odborných a jazykových znalostí a náležitej praxe, samozrejme, a značné finančné náklady na zahraničné pracovné cesty. Pre nedostatok rozpočtových prostriedkov však boli dočasne pozastavené tieto zahraničné služobné cesty, ktoré sú inak povinné, a vykonávali sa iba v obmedzenom rozsahu, niekedy vôbec. Znamenal to značný problém pre činnosť týchto európskych orgánov. Takýto stav, žiaľ, trvá naďalej a stále sa zhoršuje. Podobný problém bol, respektíve je, pokiaľ ide o účasť zástupcov úradu na rôznych medzinárodných podujatiach, ako sú konferencie, workshopy, iné odborné stretnutia v zahraničí vrátane spolupráce s partnerskými úradmi v zahraničí.
O zvyšovanie právneho vedomia odbornej či širokej verejnosti by som si dovolil uviesť len toľko, že úrad využíval pre tento účel jednak tlačené médiá, takisto rozhlas, televíziu, inštitút písomných odpovedí na otázky občanom, prevádzkovateľom a podobne. Takisto využíval konzultácie na požiadanie fyzických a právnických osôb, webovú stránku úradu v anglickom aj v slovenskom znení, kde sú rôzne informácie, články, najčastejšie otázky, odpovede, predpisy, dokumenty a podobne.
Podobne využíva pre rozšírenie informovanosti verejnosti prednášky na rôznych profesijných či spoločenských podujatiach, ako aj sprístupnenie takejto správy, ktorá sa vyhotovuje a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky dvojročne a podobne. Táto správa, žiaľ, neobsahuje prieskum verejnej mienky, ako obvykle obsahovala. Takýto prieskum verejnej mienky bol zameraný na zisťovanie úrovne informovanosti či znalosti verejnosti o problematike ochrany osobných údajov, čo vždy dobre doplnil o informácie obsiahnuté v správe okrem iného aj pre verejnosť, nielen pre Národnú radu.
Úrad nemohol ani vydať správu v knižnej forme, dovoľujem si zdôrazniť, z dôvodu nedostatku financií a je to asi jedinou raritou v Slovenskej republike, keď si úrad s celoslovenskou pôsobnosťou nemôže dovoliť vydať v knižnej forme raz dvojročne takýto dôležitý dokument, aby aj takýmto spôsobom prispel k zvýšeniu právneho vedomia a informovanosti verejnosti.
V správe je zmienka aj o Lisabonskej zmluve, ktorá priamo stanovuje, že dozor nad ochranou osobných údajov vykonáva nezávislý dozorný orgán. Je to naozaj veľmi nešťastné a počudovania hodné, že práve po pristúpení k tomuto závažnému a záväznému medzinárodnému dokumentu vláda robí pod zámienkou šetrenia v štátnej správe reštrikcie rozpočtu úradu, nútiace úrad k vážnemu obmedzovaniu plnenia jeho úloh a zúfalému šetreniu na možnom i nemožnom.
K novele zákona o ochrane osobných údajov chcem uviesť len niekoľko viet. Zákon č. 428/2002 Z. z. bol novelizovaný za vyše desať rokov síce päťkrát, ale samotným úradom iba dvakrát a bola vykonaná jedna väčšia novelizácia v roku 2005 a neskôr iba jedna menšia v súvislosti so zavedením novej meny euro. Musím poznamenať, že ostatné novelizácie boli prevedené nepriamymi novelami, nepriamym spôsobom inými rezortami, niekedy mimo vedomia úradu.
K novelizácii teraz platného zákona sme pristúpili z dôvodu potreby vykonania niektorých zmien a doplnení na základe záverov štruktúrovaného dialógu s Európskou komisiou ešte v roku 2006, ktorá nám vytýkala predovšetkým nedostatok vyšetrovacích a intervenčných právomocí. Poznamenávam, že nejde o kontrolné právomoci, ktoré máme, ale ide o právomoci, ktoré napomáhajú k výkonu alebo realizácii kontrolných právomocí. Ďalej novelizácia sa týkala niektorých potrebných upresnení vyplývajúcich z aplikačnej praxe so zákonom. O týchto zaumienených zmenách vzhľadom na krátkosť času asi nebudem sa zmieňovať, ak chcete, môžem, ale myslím si, že nachádza sa to v príslušných materiáloch.
Chcem k tomu ešte toľko dodať, že návrh novely bol predložený do Legislatívnej rady vlády bez rozporov, zdôrazňujem bez rozporov. Táto napriek tomu neodporučila vláde na prerokovanie, presadzovala vypracovanie nového zákona, ktorý by bol podstatne kratší, jednoduchší, ľahšie zrozumiteľný, to hovorím v úvodzovkách.
K tomu je potrebné uviesť z mojej strany iba toľko, že samotná problematika ochrany osobných údajov je zložitá právna oblasť, pretože sa dotýka takmer všetkých oblastí života spoločnosti. a preto akýkoľvek nový zákon či novelizovaný zákon nebude a nemôže byť ľahkou čítankou najmä pre pohodlných ľudí. Chcem zdôrazniť, že zákony treba študovať, nie iba čítať, alebo sa do nich začítať či nahliadnuť.
V ďalšom musím ešte pripomenúť, čo je aj v správe zdôraznené, v roku 2012 bude v Slovenskej republike vykonaná Európskou komisiou v rámci programu SCHEVAL ďalšia periodická previerka plnenia zmluvy o Schengene, úloh vyplývajúcich zo Schengenského akčného plánu. Budú preverované okrem iného a predovšetkým otázky postavenia úradu, jeho právomoci a podmienky jeho finančného zabezpečenia pre výkon účinného a nezávislého dozoru nad Schengenským informačným systémom. Obávam sa na základe svojich doterajších skúseností, že zo štátnych orgánov si máloktorý uvedomuje vážnosť situácie, ktorú v správe a v mnohých listoch som popísal a možno a možný výsledok previerky.
Pri každej činnosti zisťujeme, že fyzické a právnické osoby sa obracajú na náš úrad stále častejšie a s čoraz zložitejšími problémami. Úrad ale nemá prostriedky na plnenie všetkých vystávajúcich úloh, postupne nebude mať už ani na odborne pripravený personálny potenciál a ich zabezpečenie, pretože bol nútený, resp. je nútený naďalej prepúšťať aj kľúčových odborníkov.
V závere podrobnej správy som si dovolil spomenúť aj najzávažnejšie problémy, s ktorými úrad dlhodobo zápasí, ktoré ohrozuje plnenie jeho úloh, pričom sám si ich riešiť nemôže, nemá pre to kompetencie. Napriek viacerým našim žiadostiam o pomoc, vysvetleniam problémov i upozorneniam na možné riziká sme sa stretli s ľahostajnosťou a nezáujmom kompetentných orgánov. Na niektoré naše listy sa neunúvali ani len odpovedať a dostať k telefónu akéhokoľvek vyššie postaveného predstaviteľa ministerstva bolo nedosiahnuteľné. Takýto postoj sa len môže veľmi ľahko a rýchlo premeniť na trpkú zúfalosť a obtiažnosť nápravy spôsobených problémov v dohľadnej dobe.
A celkom na záver by som si dovolil zdôrazniť, že úrad pri plnení svojich povinností napriek finančným problémom hľadal a presadzoval cestu k čo najlepšiemu zabezpečeniu dozoru nad ochranou osobných údajov. Pritom prioritne sledoval záujem občanov, fyzických osôb pri ochrane ich súkromia za súčasného uplatňovania primeranosti prístupu či postupu vo vzťahu k prevádzkovateľom informačných systémov. Pri svojej práci úrad využíval a uprednostňoval preventívny prístup pri zistení porušenia a väčšinou používal, vyžíval inštitút opatrení na odstránenie zisteného porušenia. Na odstránenie, teda na nápravu. Finančné sankcie poriadkovej pokuty skutočne ukladá len v závažnejších alebo opakovaných porušeniach povinností.
Týmto by som skončil uvedenie správy, resp. zdôvodnenie pre Národnú radu Slovenskej republiky. Žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky správu vzala na vedomie a dovoľujem si poďakovať za vašu pozornosť.