Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Pán poslanec Ďurkovský, vy ste povedali pravdu, že dôvodová hovorí nepravdu v tom zákonnom atribúte, že táto daň nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Má veľmi vážny dopad na podnikateľské prostredie a pre poľnohospodárov má smrteľný dopad. Súčasné dane sú dane z pozemkov, z poľnohospodárskych pozemkov, kde už len ten samotný atribút, že táto daň vôbec existuje ako jediná snáď v Európe pre slovenských poľnohospodárov, aj v kontexte zrušenia tzv. červenej nafty bude mať obrovský negatívny dopad pre celý agrosektor. Obzvlášť, ak obecné pokladnice sú prázdne vplyvom finančnej, hospodárskej krízy a nižšieho výberu iných daní a príjmov, tak najjednoduchšie riešenie je zvýšiť daň z nehnuteľností, tým pádom aj daň z pozemkov. A častokrát v mnohých obciach sa nedomýšľajú konzekvencie, čo z toho plynú, kde dochádza k likvidácii výroby, dochádza k znižovaniu zamestnanosti a dochádza k ďalšiemu znižovaniu daní z príjmov fyzických osôb, ktoré sú čistým príjmom obcí a miest.
To znamená, že už vôbec zavedenie tejto dane bolo katastrofou nielen pre agrorezort, ale vôbec neštandardné, akým spôsobom ste vtedy riešili príjmy obcí, ale tak nastaviť rozpätie, ešte možné rozpätie a vytvoríte diskriminačné prostredie pre jednotlivých agropodnikateľov v jednotlivých obciach, kde sú až 100-násobné rozdiely medzi jednou obcou a druhou obcou v rovnakých klimatických podmienkach, je čosi nenormálne. Jednoducho takto postavená daň, myslím si, že by nemala existovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri, ja mám dve interpelácie na pani predsedníčku vlády Ivetu Radičovú.
Prvá interpelácia je:
Vážená pani predsedníčka vlády, Slovenskú republiku v tomto roku postihli povodne veľkého rozsahu. Tieto povodne spôsobili obrovské škody obyvateľom v zaplavených územiach, ako aj poľnohospodárom. Tieto škody by sme mohli rozdeliť do dvoch základných kategórií, a to, škody spôsobené živlom a škody spôsobené rozhodnutím krízových štábov na úmyselné otvorenie hrádzí v snahe zabrániť škodám ešte väčšieho rozsahu.
Preto vás interpelujem, kedy vláda Slovenskej republiky odškodní organizácie poškodené takýmito rozhodnutiami a konkrétne, kedy bude odškodnený poľnohospodársky podnik, Poľnohospodár Nové Zámky, akciová spoločnosť, ktorému boli zaplavené pozemky rozhodnutím krízového štátu Obvodného úradu Nové Zámky zo dňa 3. 6. 2010. Týmto rozhodnutím spoločnosti Poľnohospodár, Nové Zámky, akciová spoločnosť, vznikla škoda na porastoch hybridnej osivovej kukurice na výmere 47 hektárov a ozimnej pšenice na výmere 21 hektárov v celkovej výške 165 578 tis. eur.
Povodniam by sme mohli povedať aj ohľadne odškodnenia samotných poľnohospodárov nielen spôsobených živlom, ale aj podmáčaním. Celková škoda, ktorá bola vyčíslená Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou je v rozsahu rádovo 100 mil. eur. Na odškodnenie poľnohospodárov boli vyčlenené peniaze v celkovej výške 5,8 mil., do dnešného dňa však nedostali ani poľnohospodári žiadne peniaze a nedostali ich ani tí poľnohospodári, ktorí boli poškodení nie živlom, ale rozhodnutím krízových štábov.
To nie je len otázka tohto jedného konkrétneho podniku, aj keď sa konkrétne pýtam naň, že kedy bude tento podnik odškodnený a všetky ostatné podniky, ktoré boli takýmito rozhodnutiami poškodené, lebo, ak príde odškodnenie za škody, už ak podnik neprežije situáciu, v ktorej sa nachádza, tak mu to bude platné asi tak, ako mŕtvemu zimník.
To znamená, že komu vlastne potom budeme vyčítať alebo ľudia, ktorí prídu o prácu z titulu toho, že vláda nenahradila škody, ktoré vznikli poľnohospodárom, nie povedzme zo zlých poveternostných podmienok, ale z úradného rozhodnutia, keď tento podnik zanikne, príde do likvidácie, ľudia prídu o prácu, a keď sa budú pýtať, kto za to je zodpovedný, kto nesie zodpovednosť, manažment podniku, ktorý si nevie poradiť so situáciou, ktorá mu vznikla alebo vláda, ktorá nekoná a potom povie, že príde odškodnenie rádovo za polroka, za rok alebo vlastne, kedy a už, keď ten podnik nebude existovať, tak to odškodnenie príde akurát tak pre likvidátorov alebo správcov konkurznej podstaty.
V tomto konkrétnom prípade, keď bola otvorená hrádza na pozemky bolo vypustených viac ako 107 tis. kubíkov vody, čo zaplavilo územie v rozlohe takmer 72 hektárov a vznikla tam totálna škoda. Čiže, to je prvá interpelácia.
Druhá interpelácia sa týka spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Vážená pani predsedníčka vlády, poľnohospodárska politika je jedna z rozhodujúcich spoločných politík v Európskej únii a Európska únia vynakladá na ne takmer 41 % svojho rozpočtu. Všetky vlády Európskej únie jej venujú veľkú pozornosť, pretože podmienky spoločnej poľnohospodárskej politiky stanovujú, koľko ktorá krajina z týchto prostriedkov bude čerpať. Európska komisia a komisár pre pôdohospodárstvo Dacián Ciolos viedli tohto roku formálnu verejnú diskusiu s farmármi a záujmovými združeniami Európskej únie s cieľom zhrnúť výsledky o budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky do politického dokumentu, ktorý komisia zverejnila 17. novembra 2010.
Návrh, ktorý Európska komisia predstavila, pokladám iba za dobrý základ pre ďalšie rokovania, nakoľko vyjadrenia formulované v dokumente sú nekonkrétne, skôr všeobecné. Vzbudzujú skôr obavu, že by mohli viesť k výkladom, ktoré by rozdiel v dotáciách neodstránili.
Vážená pani predsedníčka vlády, preto vás interpelujem, čo ste urobili vy osobne, a čo vláda Slovenskej republiky pre to, aby ste vypracovali tzv. pozičný dokument, ktorý by bol akýmsi strategickým materiálom pre ďalšie rokovania o otázkach spoločnej poľnohospodárskej politiky. V tom dokumente by mali byť rôzne modulácie a prepočty možných návrhov a dopadov novej zreformovanej spoločnej poľnohospodárskej politiky na slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Mal by slúžiť ako podklad pre vyjadrenia a vyjednávanie čo najlepších podmienok SPP pre Slovenskú republiku.
Pýtam sa vás, koľko, akých, a na akej úrovni prebehli rokovania o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike, a aj dopadoch na našich poľnohospodárov a potravinárov. Ktoré inštitúcie, vedecké ústavy, či univerzity ste požiadali o prepočty jednotlivých návrhov Európskej komisie a modulácií, a ako ste komunikovali, vy osobne alebo vláda s tými, ktorých sa spoločná politika najviac týka, a to sú poľnohospodári a potravinári, alebo ako a kedy chcete s nimi komunikovať. Ako sa do diskusie o budúcej spoločnej politike zapojili na úrovni vlády Slovenskej republiky, resp. rezortné ministerstvá prizvané poľnohospodárske samosprávne organizácie, profesijné zväzy a dotknutá verejnosť. Otvorených otázok ohľadne budúcej spoločnej politiky je totiž veľmi veľa.
O dôležitosti, a doslova až existenčnom význame spoločnej poľnohospodárskej politiky, sme sa mali možnosť presvedčiť už pri vstupe Slovenska do Európskej únie. Vlády, v tom čase pod vedením pána Dzurindu, nezvládli prípravu Slovenskej republiky na vstup do Európskej únie, najmä čo sa týka poľnohospodárskej politiky alebo bolo slovenské poľnohospodárstvo obetované na oltár Európskej únie. Dôsledok slovenskí poľnohospodári a potravinári pociťujú dodnes.
Ak porovnáme niektoré čísla, tak napríklad Slovensko dostalo vlani  0,9 % podpory poľnohospodárstva v prepočte na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy, čo bolo okrem Slovinska najmenej z novo pristupujúcich krajín. Pritom do pôvodných členských krajín európskej pätnástky bolo alokovaných až 84,7 % celkovej podpory. Podpora na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy v európskej dvadsať sedmičke vlani dosiahla úroveň približne 299 eur na hektár. No priemer bývalej európskej pätnástky dosiahol až 349 eur na hektár. Ale Rakúsko, ktoré je naším susedom až 519 eur a Nemecko 384 eur na hektár. Slovensko evidovalo podporu na úrovni iba 239 eur na hektár. Česká republika úroveň na hektár poľnohospodárskej využívanej pôdy dosiahla až 369 eur. Podľa Európskej komisie netto stropy priamych platieb po ich úplnom zavedení budú pre Českú republiku 40 tis. eur, to je na príjemcu asi 700 eur na hektár a pre Slovenskú republiku len 25 tis. eur na príjemcu, čo vychádza 420 eur na hektár. A to Česká republika má priemernú veľkosť farmy 84 hektárov a Slovenská republika až 134 hektárov. Ak by sme mali rovnaké podmienky ako Česká republika, tak by sme dostávali o niekoľko 100 mil. eur na spoločnú politiku pre Slovensko viacej, a to bez toho, aby Slovenská republika musela odviesť do Bruselu čo i len o 1 cent viacej.
Budúca spoločná poľnohospodárska politika by mala byť novým míľnikom v histórii spoločnej poľnohospodárskej politiky. Preto všetky krajiny vynakladajú obrovské úsilie na to, aby pripravilo svoju vyjednávaciu pozíciu čo najlepšie tak, aby ich poľnohospodári nemuseli zatvárať farmy, nemuseli obmedzovať výrobu, aby z budúcej spoločnej politiky vyšli víťazne.
Vo všetkých krajinách Európskej únie sú zostavené tímy a komisie, ktoré vyhodnocujú všetky návrhy, ktoré prichádzajú z Európskej komisie, prepočítavajú dopady nielen návrhov z Európskej komisie, ale aj sami pripravujú návrhy tak, aby boli čo najprijateľnejšie pre ich farmárov. Tieto komisie najčastejšie pracujú pod vedením, buď prezidenta krajiny, ako je vo Francúzsku, alebo väčšinou predsedu vlády.
Bohužiaľ som nezaregistroval u nás takmer žiadnu diskusiu ani na úrovni vlády, ani na úrovni rezortného ministerstva poľnohospodárstva nielen zo samosprávnych organizácií, profesijnými zväzmi, ale ani so samotnými poľnohospodármi a potravinármi. Často sa ma pýtajú poľnohospodári, či ste zabudli slovo poľnohospodárstvo, lebo z vašich úst ho ešte nepočuli, alebo či ste zanevreli na tento sektor a požiadali ma, aby som vám tlmočil žiadosť mnohých poľnohospodárov, aby ste zostavili pracovné tímy k budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike a zobrali záštitu nad týmto procesom prípravy Slovenskej republiky na budúcu SPP a dali tejto života dôležitej téme vážnosť, akú si zaslúži.
Pokiaľ viem, nie je vypracovaný žiadny pozičný dokument, ktorý by mal určité východisko, bol určitým východiskovým bodom pre rokovania, pre kľúčové otázky, ktoré sú pre našich poľnohospodárov a potravinárov najdôležitejšie. Mnohé z nich sú pre nás priam kľúčové.
Napríklad taký keping, to je zastropovanie príjmov pre farmy. Je to problematika, ktorá sa týka najmä veľkých fariem, teda fariem, ktoré, dnes je možné v rámci EÚ nájsť najmä na Slovensku, v Českej republike a vo východnom Nemecku. Je teda pre Slovenskú republiku veľmi významná otázka a hľadanie spojencov naprieč Európskej únii nebude jednoduché. Na Slovensku totiž hospodárime na farmách s priemernou výmerou 135 hektárov, v Českej republike priemerná výmera na farmu predstavuje 84 hektárov, pričom priemer Európskej únie je iba 13 hektárov. Nehovoriac o tom, že až 70 % fariem v Európskej únii má veľkosť do 5 hektárov. Naši poľnohospodári by v rámci nového systému dotácií nastaveného pre takéto veľké farmy opäť tratili.
Jediným výstupom nášho Ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja a vidieka Slovenskej republiky, tzv. Bratislavská deklarácia prijatá na rozšírenom zasadnutí krajín V4, v ktorej je uvedené, že budúca spoločná poľnohospodárska politika by mala byť jednoduchá, spravodlivá, trhovo orientovaná, transparentná, obhájiteľná v očiach verejnosti. Samé deklarácie, ktoré nehovoria nič o pripravených riešeniach a ktorá pozícia pre Slovensko by bola výhodná. Jedná sa len o zhrnutie základných obrysov návrhu budúcej SPP, o ktorej sa navyše diskutuje už celé týždne, ak nie mesiace, ale nie na úrovni Slovenskej republiky.
Pozrime sa, ako to vypadá napríklad v Českej republike. Minister pôdohospodárstva Českej republiky Ivan Fuksa k otázke budúcnosti spoločnej poľnohospodárskej politiky pravidelne organizuje stretnutia formou okrúhleho stola, a to jednak za prítomnosti zástupcov nevládnych organizácií, ako aj zástupcov vybraných rezortov akademickej sféry a úzko tak s tými partnermi spolupracuje pri príprave pozície Českej republiky pre strategické jednania na pôde Rady Európskej únie.
Výsledkom tejto úzkej spolupráce je mimo iného dokument schválený vládou Českej republiky začiatkom novembra, ktorý v základných rysoch naznačuje akú pozíciu bude Česká republika v rámci jednaní o budúcej podobe SPP zastávať. Tento materiál hodlá naďalej aktualizovať v nadväznosti na konkrétne návrhy predložené Európskej komisie. Koncom mesiaca novembra sa uskutočnilo 4. stretnutie, ktoré bolo zamerané na prediskutovanie dlho očakávaného oficiálneho oznámenia Európskej komisie.
Na veľmi podobnej báze pracujú aj zvyšné ministerstvá pôdohospodárstva krajín V4. Taktiež bolo vypracované spoločné stanovisko Nemecka a Francúzska k spoločnej poľnohospodárskej politike. Z informácie z neformálneho zasadnutia Rady ministrov vyplýva, že toto spoločné francúzsko-nemecké stanovisko k SPP po roku 2013 vyvolalo viacero reakcií, predovšetkým zo strany Poľska, ktoré ako sa pôvodne zdalo malo vydať spoločné stanovisko spoločne s Nemeckom a Francúzskom, avšak sa tak nestalo. Poľský minister Marek Sawicki doslova povedal, že stanovisko obhajuje záujmy Francúzska a Nemecka a nie záujmy z ostatných krajín. Zdá sa pravdepodobne, že v reakcii na to, by Česká republika, Slovensko, Poľsko a Maďarsko mohli vypracovať svoje vlastné spoločné stanovisko. Do určitej miery tomu však momentálne bráni odlišný postoj Slovenska v niektorých otázkach.
Poľsko nalieha na svojich partnerov V4, aby spoločne vypracovali vlastné stanovisko budúcej SPP v novembri. Nie je však celkom isté, či k tomuto prišlo. Problémom sa javí byť názorová nejednotnosť v otázke vyrovnania úrovne priamych platieb. Zatiaľ, čo pre Českú republiku a Poľsko je vyrovnanie priamych platieb prioritou číslo jedna, pre slovenskú vládu nie je vyrovnanie úrovne priamych platieb hlavnou prioritou. Riešením je vyrovnanie priamych platieb, nakoľko rozdiely stále zostávajú, povedal minister Zsolt Simon, poukazujúc na deformácie vychádzajúce zo systému národných doplnkových platieb a na existenciu rozdielnych produkčných systémov Európskej únii.
Slovenská republika je v súčasnosti v zložitej rozpočtovej situácii a jednou z jej priorít je rozpočtová disciplína a znižovanie rozpočtového deficitu a vzhľadom k tomu je Slovenská republika opatrná aj v otázke expandovania druhého piliera, nakoľko prináša záväzky spolu financovania.
Ja sa chcem spýtať, vážená pani premiérka, s kým postoje vlády a ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky v otázke spoločnej poľnohospodárskej politiky na Slovensku boli konzultované? Alebo si myslíte, že naši poľnohospodári nemusia byť ani len informovaní o rokovaniach o tak závažnej téme ako je spoločná poľnohospodárska politika? Alebo sa domnievate, že vôbec sa ich netreba pýtať ani na názor, ani konzultovať s nimi a prejednať, a aké by to malo dopady na naše poľnohospodárske podniky.
V tejto chvíli, teda v týchto dňoch a týždňoch nezastupiteľná diplomacia jednotlivých krajín jednak na úrovni Rady ministrov, ale aj na poli poľnohospodárskej samosprávy v rámci Copa Cogeca. Aj preto všetky štáty nových členských krajín EÚ snažia finančnými príspevkami udržať finančne poddimenzované samosprávne organizácie v tejto pre ne rozhodujúcej inštitúcie, samozrejme s výnimkou Slovenska. Naše ministerstvo pre mňa z nepochopiteľných príčin práve v týchto dňoch vypovedáva právoplatnosť zmluvy s piatimi slovenskými samosprávnymi organizáciami v sume približne 122 tis. eur, na základe ktorej mali uhradiť členstvo v Copa Cogeca za rok 2010 v organizácii združujúcej poľnohospodárov v celej Európskej únii.
Uzatvorením zmluvy pre rok 2011 údajne minister pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja o takejto zmluve ani neuvažuje. Znamená to, že naše poľnohospodárske organizácie ako je Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Združenie poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, Združenie vlastníkov pôdy agropodnikateľov Slovenska, Zväz roľníkov, agropodnikateľov a ďalšie prestávajú byť od 1. januára 2011 členmi Copa Cogeca, a to aj napriek osobnej intervencii generálneho tajomníka Peka Pesonena u slovenského ministra pôdohospodárstva počas ich rokovania v Bruseli. Smutné skutočnosti.
Tieto zistenia sú o to závažnejšie, že celý proces reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky má vyústiť už v júli 2011 vypracovaním dopadovej štúdie a návrhov konkrétnych legislatívnych predpisov. Slovenskí roľníci teda nebudú pritom, nebudú môcť reálne ovplyvniť prijímané dokumenty, nebudú sa môcť vyjadrovať a pripomienkovať ich, to im ako nečlenom organizácie Copa Cogeca jednoducho nebude umožnené. Ostáva teda druhá platforma rokovania ministra pôdohospodárstva s týmito organizáciami za okrúhlym stolom. K tomu sa však súčasný minister akosi nemá. Dá sa povedať, vznikla patová situácia pre slovenských roľníkov.
Vážená pani predsedníčka vlády, v mene slovenských poľnohospodárov a potravinárov, vás chcem požiadať, aby ste prevzali kuratelu nad týmto pre Slovensko, tak významným sektorom. Ide o veľa, ide o budúcu podporu poľnohospodárskej politiky, ktorá bude ovplyvňovať život našich roľníkov do roku 2020. Aj o budúcej podobe sa bude rozhodovať už v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov.
Vážená pani predsedníčka vlády, tu si dovolím povedať, že nestačí komunikovať len do vnútra Slovenskej republiky, ale aj s partnermi v rámci V4, či V12. Veď Slovenská republika má v Rade ministrov iba sedem hlasov a kvalifikovaná väčšina v Rade ministrov je 255 hlasov. V rámci V4 máme 58 hlasov rovnako ako Nemecko a Francúzsko spolu, teda lídri, ktorí budú mať veľký vplyv na budúcu podobu spoločnej poľnohospodárskej politiky. Je potrebné rokovať naprieč celou skupinou štátov označených ako V12.
Vážená pani premiérka, prevezmite prosím, záštitu nad sektorom, ktorý zamestnáva 4 % ľudí, tvorí 3 % celkového HDP. Ak však vezmeme do úvahy celý agrokomplex, vrátane služieb sprostredkovaných a na poľnohospodárstve participujúcich odvetviach, ide z 15 % podielom na HDP a 17 % podielom na zamestnanosti o najsilnejšie odvetvie hospodárstva.
Poľnohospodárstvo v úpadku znamená zvyšovanie nezamestnanosti a s ním spojené vyľudňovanie vidieka. Slovensko je pritom spolu s Fínskom najlesnatejšou a najvidieckejšou krajinou Európskej únie a prosperujúce poľnohospodárstvo je preň životne dôležité. Ak necháme upadnúť poľnohospodárstvo, nebude prosperovať ani vidiek. Bez prosperujúceho vidieka nie je možné robiť úspešnú regionálnu politiku.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kažimír, ja chcem vysoko oceniť tvoje vystúpenie, kde si veľmi presne dešifroval tento návrh štátneho rozpočtu, ktorý bol predložený. Vlastne sa ti podarilo odhaliť bublinu, ktorá zastiera spôsob takejto konsolidácie verejných financií, ako bola predložená, kde sa vláda tvári, že ide šetriť na svojich výdavkoch. Vidíme, akým spôsobom sa má šetriť, že to je vlastne skutočne len bublina a že sú to napísané šetriace výdavky. Ale na druhej strane si taktiež poukázal veľmi presne na to, kde chce zobrať vo svojich príjmoch. Jasne z toho vyplýva, že budú to musieť zaplatiť tí najzraniteľnejší, to sú ľudia so strednými a nízkymi príjmami, lebo tento dopad tohto štátneho rozpočtu práve zasiahne najviac ich.
Keď som vo svojom vystúpení hovoril o poľnohospodárstve a potravinách, taktiež si poukázal na tento fenomén a len zvýšenie nafty o 7 korún na liter, samozrejme, sa musí prejaviť vo významnom náraste cien potravín a toto zastihne, samozrejme, všetkých občanov Slovenskej republiky, ale najviac to pocítia peňaženky práve tých najnižšie príjmových skupín obyvateľstva.
A čo to bude znamenať? No bude to znamenať ďalšie zastavenie spotreby, bude to znamenať ďalší klin do kolesa ekonomiky, ktoré sa bude spomaľovať. To bude generovať ďalších nezamestnaných a to bude opäť si vyžadovať ďalšie výdavky štátu na podporu nezamestnanosti.
Čiže toto je pravý obraz tohto spôsobu šetrenia, ale, bohužiaľ, nemajú sa občania Slovenskej republiky na čo tešiť, lebo myslím si, že mnohí z nich budú mať čo robiť, aby zaplatil len svoje základné potraviny, aby udržali aspoň tú svoju výživovú stránku na súčasnej hranici.
Ďakujem.

Pán poslanec Matovič, ja už som vo svojom úvode vám povedal, že za vašu mentálnu výbavu, voči nej nebudem namietať, ale chcem vám len pripomenúť, že pokiaľ by ste vy boli zaplatili riadne dane za ten tlačiarenský stroj, ktorý ste si priniesli v súčiastkach, že by mohol byť deficit verejných financií menší a že by to určite prispelo a boli by možno mali z toho profit aj poľnohospodári.
Pán kolega Ďurkovský, chcem vám poďakovať za ocenenie vystúpenia a že ste si všimli pozitívne veci alebo veci, ktoré možno vás prekvapili, ako v skutočnosti vlastne poľnohospodárstvo má a aký má význam pre spoločnosť, pre hospodárstvo, pre ľudí, ale najmä ľudí žijúcich na vidieku, ale aj pre celú spoločnosť ako takú. Tá poznámka vaša, že by bolo potrebné dávať konkrétne pozmeňujúce návrhy, dovolil som si predložiť aj v kontexte toho, aby nedošlo k navýšeniu deficitu verejných financií, a preto budem rád, ak tento návrh podporíte. Určite bude na prospech občanov Slovenskej republiky.
Čo sa týka pána kolegu Goliana, nestarám sa ja o vašich voličov, iba pripomínam, že voličov, ktorí v regiónoch vám dali hlas, ste ich oklamali vo volebnej kampani, ale starám sa o občanov Slovenskej republiky, lebo dopad práve doľahne na nich. Oni budú platiť drahé potraviny len vďaka tomu, že vláda koná nekoncepčne v poľnohospodárskej politike.
Ak hovoríte, že k akému došlo prepadu za minulej vlády Roberta Fica, práve naopak. Peniaze, ktoré išli do poľnohospodárstva, sa začali prejavovať, lebo po ôsmich rokoch vášho pôsobenia došlo k významnému poklesu. A len zastaviť tento pokles znamená obrovské množstvo zdrojov a, bohužiaľ, po dvoch rokoch tohto pokusu o zastavenie úpadku došlo k vážnej finančnej kríze a toto bol práve ten dôsledok toho, a nebyť tých financií, ktoré tam dala vláda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi na úvod jednu malú poznámku predsa len k pánovi kolegovi Matovičovi.
Pán Matovič, nehnevajte sa na mňa, ale vaše gramofónové faktické poznámky hovoria o vašej mentálnej výbave. Možnože na mňa už budete reagovať inováciou, lebo ste boli pred chvíľkou asi u pána ministra pre inú nahrávku a budete ju zase niekoľko razy opakovať, ale proti vašej mentálnej výbave je ťažko protestovať, takže je to váš pohľad. (Potlesk.)
Teraz by som pár slov predsa len k rozpočtu, ktorý je predložený. Návrh rozpočtu na rok 2011 sa nesie v duchu zdražovania, zdražovania, zdražovania, všetkých možných zákonov z hľadiska daní, prenosu, v rámci alebo pod zámienkou konsolidácie verejných financií, aj keď si všetci uvedomujeme, že je nutné konsolidovať verejné financie, tak celá tá ťarcha sa prenáša na plecia jednoduchých ľudí alebo občanov tohto štátu a veľmi málo vidíme, čo sa, čo chce vláda urobiť v rámci šetrenia na svojej správe.
Ja by som sa vo svojom vystúpení ale venoval výlučne kapitole ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a celý tento návrh štátneho rozpočtu musíme vnímať v kontexte už prijatých zákonov, ktoré významným spôsobom zhoršujú konkurenčnú schopnosť slovenských poľnohospodárov. V krátkosti ich zhrniem.
Zákon o spotrebnej dani z plynového oleja alebo tzv. červenej nafty uberie poľnohospodárom 16 až 18 mil. euro. Ak to premietneme, tak nielen tých 16 až 18 mil. euro, ale to je len 17 centov, čo bude, o čo zdražie nafta pre poľnohospodárov. K tomu musíme prirátať poplatok v prospech Štátnych hmotných rezerv 1,7 centa. Na to zvýšenú dépeháčku, zvýšenú časť o navýšenú časť a plus DPH o 1 %, čiže spolu pre poľnohospodárov zdražie nafta asi o 23 centov. To je takmer 7 korún. Od 1. januára budú mať poľnohospodári len na nafte, keďže poľnohospodári sú aj druhý najväčší spotrebiteľ nafty po doprave, navýšený rozpočet o 7 korún.
Potom je, idú ďalšie vaše zákony, ako je DPH, zvýšenie nájmu, navrhovanej, z výberu za poľnohospodársku pôdu, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu, kde sa odhaduje zhruba asi 2,5 mil. euro, aj keď v rámci povodní a zníženého príjmu, neviem, či tieto peniaze sa vám podarí vybrať, zrušenie zvýhodnenej DPH na predaj z dvora. Daň z pozemkov, tak ako ju navrhujete upraviť, situáciu nerieši, a keďže sú aj rozpočty miest a obcí v hlbokom deficite, tak sa očakáva, že dôjde k nárastu asi odhadovane o 10 %, to znamená ďalších 3,5 až 4 mil. euro, no a, samozrejme, k tomu prispeje aj avizované zrušenie zákona o nepriamych podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré sú potraviny. Čiže ak toto všetko zoberieme do úvahy a ešte pritom aj skutočnosť, že vláda ignoruje ďalšie skutočnosti, a to je, že poľnohospodárstvo bolo postihnuté nielen finančnou a hospodárskou krízou, ale najmä najväčším prepadom cien v histórii, čo si poľnohospodári pamätajú, v roku 2009 a obzvlášť živočíšnych komodít, čo malo, samozrejme, za následok stratu v tomto sektore 103,5 mil. euro. Takisto snáď najväčšími povodňami v roku 2010, v tomto roku, aké si pamätajú alebo nepamätajú poľnohospodári, ktorí sú už hlboko v dôchodku, to znamená viac ako za 100 rokov takéto povodne a hlavne škody z podmáčania tu neboli, čiže z tohto pohľadu vychádzame a musíme sa pozerať aj na návrh štátneho rozpočtu, či hovorí vlastne o konsolidácii alebo hovorí o likvidácii tohto sektoru.
No a do toho musíme zahrnúť aj odškodnenie za povodne, ktoré do dnešného dňa poľnohospodári nedostali a nielen za škody povodňami a podmáčaním, ale ani za škody, ktoré boli spôsobené úmyselne roztrhnutím hrádzí preto, aby sa zachránili väčšie hodnoty v obciach a mestách. Do dnešného dňa nedostali títo ľudia a títo poľnohospodári ani jedno jediné euro a stále sa musia boriť so svojou vlastnou existenciou a nie vlastnou vinou a nie živelnou pohromou došli k škodám, ale došli, cielene bol poškodený ich majetok.
No a nesmieme si ani nevšimnúť, čo sa vlastne deje ďalej. Ešte neopadli spodné vody z povodní z jari tohto roku, pri týchto prívaloch dažďov a snehu opäť vznikajú veľké škody podmáčaním a spodnými vodami, ktoré opäť vystúpli, nie je možné pripraviť pôdu pre ďalšiu úrodu, nie je možné zasiať pre budúcu úrodu. Nie je možné pozberať ešte mnoho hektárov úrody kukurice a sóje, ktorá je dneska na poli. To všetko generuje východiskovú pozíciu pre poľnohospodárov pre budúci rok. To znamená, že ak z tohto pohľadu budeme vnímať rozpočet, tak pre poľnohospodárov skutočne je likvidačný.
Otázka, ktorú položil aj pán minister financií a jeho štátny tajomník pán Tvaroška, prečo sú vlastne poľnohospodári nespokojní so štátnym rozpočtom alebo s návrhom štátneho rozpočtu, ak sa im zvyšuje o 12,6 %? Kapitola má v roku 2011 k dispozícii zdroje vo výške 1,3 mld. eur vrátane zdrojov z Európskej únie a príslušného spolufinancovania, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 skutočne predstavuje avizovaný nárast o 12,6 %. Máte pravdu, pán minister, je to nárast, ale nie je to nárast poľnohospodárov, je to nárast kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. A keď hovoríte "A", treba povedať aj "B". Z čoho tento nárast vlastne plynie?
Výdavky zo zdrojov Európskej únie v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 síce rastú o 23,8 %, ale prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu medziročne však klesajú o 16,6 % z dôvodu rozdielnej úrovne rozpočtovania národných doplatkov k priamym platbám v jednotlivých rokoch. Rozpočtové prostriedky kapitoly v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 rastú o 6,18 %. Medziročnú mieru ovplyvnil ale presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja vo výške 5,1 mil. euro a zabezpečenie prostriedkov na financovanie DPH pre rozvoj vidieka v Slovenskej republike na rozpočtové obdobie vo výške ďalších 10 mil. euro pre malé obce. Pri odpočítaní týchto výdavkov rozpočtové prostriedky pre pôdohospodárov klesajú o 7,76 %.
Čiže pravdou je, že z navýšenia poľnohospodári neuvidia nič, lebo tie prostriedky sú alokované do iných oblastí, a vlastne kapitola pre poľnohospodárov a potravinárov klesá takmer o 8 %. Priame platby mohli byť rozpočtované do výšky 20 %, čo nám povoľujú pravidlá pri vstupe do Únie, to znamená vo výške 70 mil. eur, ale budú iba vo výške 40,5 mil. eur. Rozvoj vidieka, výdavky sú nižšie o 34,7 % oproti minulému roku, trhovo orientované výdavky budú oproti roku 2010 nižšie o 10,3 % a štátna pomoc, výdavky na štátnu pomoc budú nižšie takmer o 3 %.
Myslím si, že preto je minimálne slušné aj voči poľnohospodárom a potravinárom, keď hovoríte A, že rastú prostriedky kapitoly, je treba povedať, aj prečo rastú prostriedky kapitoly a vlastne že prostriedky pre poľnohospodárov pre budúci rok klesajú napriek tomu, že sa nachádzajú historicky v najťažšej situácii, akú si pamätajú aj najstarší pamätníci.
Preto chcem zdôrazniť, že škrtanie neznamená automaticky šetrenie. Už som to povedal pri predkladaní jednotlivých zákonov, že vďaka takto navrhovanému rozpočtu, ale aj vďaka zákonom, ktoré už boli prijaté a súvisia s rozpočtom, v poľnohospodárstve stratia prácu tisíce ľudí a práve toto bude mať negatívny dopad na verejné financie.
Keď sa ale pozrieme na zamestnanosť, tak vlastne zamestnanosť zabezpečuje práve výroba s najvyššou pridanou hodnotou alebo s vysoko pridanou hodnotou. Ak zoberieme, že je to živočíšna výroba, ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvety, chmeľ, vinohradníctvo, tak najmä živočíšna výroba dáva najviac práce a najväčšiu pridanú hodnotu z tých všetkých intenzívnych výrob.
Ale štátny rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sa netýka iba podpory živočíšnej výroby alebo chovu hovädzieho dobytka, ale chcem primárne poukázať na to, že takto navrhnutý rozpočet pri kapitole - vďaka už schválených zákonov -, ako je červená nafta, dane z pozemkov, DPH a tak ďalej, je likvidačný pre produkčné oblasti.
To sa najviac čudujem pánovi predsedovi z MOST-u Bugárovi a celej tejto koaličnej strane, že týmto návrhom zákonov a rozpočtu práve dôjde k likvidácii farmárov na južnom území Slovenska, počnúc od Bratislavy a končiac až v Čiernej nad Tisou, kde práve je najväčšia koncentrácia výbory s vysokou pridanou hodnotou, najväčšia koncentrácia zvierat, ovocinárstva, zeleninárstva - a sú to vaši voliči. Čiže vy cielene likviduje vašich voličov a myslím si, že vám to, túto skutočnosť, aj patrične spočítajú.
Vo vašom programovom vyhlásení vlády uvádzate, citujem: "V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby bude vláda Slovenskej republiky podporovať maximálnu mieru finalizácie výroby, a tým aj tvorbu vyššej pridanej hodnoty." Ďalej uvádzate, že "vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa využil ich ekonomický potenciál". Čiže ak sa pozrieme na vaše programové uznesenie vlády a pozrieme sa na kroky, ktoré reálne robíte, tak slová a sľuby, ktoré ste dali voličom, sa ďaleko odlišujú od vašich skutkov. Z toho jasne vyplýva, že sľuby, ktoré ste im dali vo voľbách, slúžili iba na to, aby ste ich znovu oklamali, a z vášho programového vyhlásenia vlády zostal iba zdrap papiera.
Pán minister, vy mi nikdy neuveríte, aký má význam poľnohospodárska výroba, najmä výroba, ktorú ja stále presadzujem, a to je výroba s vysokou pridanou hodnotou, ktorá tvorí pracovné príležitosti. A to, aký má význam pre regióny, kde je obmedzená možnosť miery zamestnať sa. Kde ľudia, ktorí stratia prácu v poľnohospodárstve, veľmi ťažko sa uplatnia v inom sektore. Taktiež považujete poľnohospodárov za akýsi vred spoločnosti, najradšej by ste boli, kedy tu neboli, lebo stále rozprávate, že stále niečo pýtajú a nič nedávajú.
Preto mi dovoľte, aby som vám prečítal krátku správu uverejnenú v americkom odbornom časopise Hoard´s Dairyman, kde publikoval závery odborných ekonomických analýz z dvoch štátov Spojených štátov posudzujúcich vplyv sektoru výroby mlieka na ekonomickú aktivitu v týchto regiónoch a zamestnanosť.
V úvode tohto článku je konštatované, že aj keď výnosy za mlieko nepokrývajú náklady a priebežne nabiehajúce výdavky sa nedajú príliš zmeniť, americké farmy napriek tomu trvale prinášajú do ekonomiky veľké peniaze. Napríklad Wisconsin, ktorý je z racionálneho dôvodu nazývaný aj americkým DairyLandom a približne 13-tisíc fariem vyrábajúcich mlieko predáva svoju ročnú produkciu za viac než 20 mld. dolárov. Podľa výpočtu Centra pre ekonomiku výroby mlieka Univerzity vo Wisconsine utratí dojné stádo v počte 250 kusov zvierať za kŕmenie, materiál i služby a ďalšie produkty priemerne 675-tisíc dolárov s tým, že väčšina je nakupovaných od miestnych podnikateľov a fariem. Ekonomickí experti Univerzity vo Wisconsine uvádzajú, že jedna dojnica vo Wisconsine priemerne generuje viac než 17-tisíc dolárov v nadväzujúcich ekonomických aktivitách. Celkovo možno konštatovať, že mliečny priemysel Wisconsinu vytvára 21 200 pracovných miest na farmách, zamestnáva 21 600 miest v obchodnej sfére, 20 500 miest v službách, 2 600 v stavebných profesiách.
Ekonomickí analytici v Kalifornii zistili, že pri komplexnom posudzovaní jedna dojnica priemerného veku v priebehu roku 2008 vygenerovala viac než 34 000 dolárov v ekonomických aktivitách. Podľa tejto inštitúcie je multiplikačný efekt mliečneho hospodárstva na Golden Street California okolo 63 mld. amerických dolárov, to je viac než dopad filmového a televízneho priemyslu a dokonca väčší objem ako produkcia kalifornského vína.
Zo správy CAMB vyplýva, že celý mliečny priemysel vrátane nadväzujúcich obchodných aktivít vytvára v Kalifornii takmer 450-tisíc pracovných miest, typická kalifornská farma vytvára ekonomické aktivity v rozsahu 33 mil. dolárov a za rok, za rok a každých 100 kráv vytvára 25 pracovných miest. Zopakujem to, každých 100 kráv produkuje 25 pracovných miest.
Podobné štúdie boli prevedené aj v ďalších štátoch Spojených štátov. Ich výsledky ukazujú, prečo mnoho štátov a regiónov veľmi intenzívne hľadá mliečnych farmárov, ktorí by hospodárili na ich území.
Prechod od malých stád k veľkým farmám je veľký biznis zamestnávajúci stovky ľudí priamo a tisíce sprostredkovane. Posilňuje to celé hospodárstvo krajiny, podnikanie, obchod, školy, nemocnice, cirkev s vplyvom na tisíce ľudí spoločnosti.
Ak by takúto správu uverejnila niektorá naša univerzita alebo výskumný ústav, tak by ste sa možno pousmiali a by ste povedali, že to je účelovo naformulované a že to je lobing farmárov, ale verte mi, že univerzity v Spojených štátoch, ktoré prezentujú tento výskum a uverejňujú ho vo svetovo uznávaných odborných časopisoch, by si nejaký populistický článok ťažko dovolili uverejniť.
Na druhej strane ale musím tiež povedať, že je nielen dôležité, koľko peňazí do sektoru príde, ale aj akým spôsobom, ako hospodárne sú tie peniaze využité. Nie je jedno, či sú prostriedky použité na podporu nevýroby, to, čo bolo zavedené za vašich minulých vlád, kde sa negeneruje vysoká pridaná hodnota, negeneruje sa zamestnanosť a vlastne tento dopad, ktorý je aj prezentovaný v tejto krátkej správe, potom nie je možné dosiahnuť. Alebo sú prostriedky nasmerované práve na podporu intenzívnej výroby aj z pohľadu regionálnych špecialít a rozdielnych klimatických podmienok. A pri takomto hospodárení so zdrojmi a ich smerovaní práve dokážu prinášať túto významnú pridanú hodnotu, ktorá pre spoločnosť tvorí práve zamestnanosť.
Toto je zodpovednosť vlády a rezortného ministra a tejto zodpovednosti sa, bohužiaľ, nemôže zbaviť. Je ťažké obviňovať poľnohospodárov, že oni využívajú systém, ktorý nastavíte. Ak nastavíte systém, že je výhodnejšie nevyrábať, ako vyrábať, no tak budú nevyrábať. Ale toto nie je zodpovednosť poľnohospodárov. Toto je zodpovednosť vlády a ministra, akým spôsobom smeruje a kam smeruje peniaze.
Čiže treba to pozerať aj z tejto druhej strany.
Dorovnanie priamych platieb do plnej výšky máte taktiež zakomponované v programovom vyhlásení vlády. Citujem: "V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie bude vláda Slovenskej republiky presadzovať plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií, dovtedy sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov bude snažiť dosiahnuť nediskriminačné podmienky."
O akej rovnosti šancí vo vašom programovom vyhlásení vlády hovoríte? Kým slovenskí poľnohospodári dostali na hektár poľnohospodárskej pôdy 239 euro na hektár, tak štáty európskej pätnástky v priemere 348 euro, českí poľnohospodári 369 euro, to je o 130 euro na hektár viacej ako slovenskí farmári, Slovinsko, ktoré vstupovalo do Európskej únie spolu s nami, až 562 euro na hektár a susedné Rakúsko 519 na hektár, čo je viac ako dvojnásobok. O akej konkurenčnej schopnosti potom môžme hovoriť?
A to nehovorím o rozdieloch v štátnej pomoci. Kým českí, maďarskí, poľskí poľnohospodári dostávajú štátnu pomoc na úrovni viac ako 50 euro na hektár, tak rakúski poľnohospodári dostávajú štátnu pomoc až 277 eur na hektár, čo je až 70-násobok štátnej pomoci slovenských farmárov, a to ich delí iba Dunaj. Ak zoberiete poľnohospodára v Rusovciach a v Jarovciach a na druhej v Kitze, tak je obrovský rozdiel v podpore týchto poľnohospodárov, a potom povedať, že naši poľnohospodári sú málo konkurencieschopní, je asi dosť neúprimné a falošné a neodráža to reálnu skutočnosť a chce to iba zakryť reálny pohľad na to, prečo je situácia v poľnohospodárstve na Slovensku taká, aká je. Preto považujem navrhovaný štátny rozpočet aj v súlade so zákonmi, ktoré už boli schválené, za doslova likvidačný, najmä pre intenzívne výroby na likvidáciu ďalších fariem, likvidáciu zamestnanosti.
Spomínanú likvidáciu pracovných príležitostí, ak sa pozriem z dôvodu programového vyhlásenia vlády, hovoríte, že táto vláda chce nielen udržať, ale aj zvyšovať zamestnanosť, že je to jej priorita a že dokonca vynaloží aj nemalé finančné zdroje na tvorbu nových pracovných príležitostí.
Pán minister, bolo by ďaleko efektívnejšie a lacnejšie, ak by ste udržali pracovné príležitosti v poľnohospodárstve, oveľa menej peňazí by to stálo a hlavne by sa udržala zamestnanosť v regiónoch, do ktorých priemysel ešte dlho nepríde.
Čo by som chcel ale na záver svojho vystúpenia odovzdať ako najdôležitejší odkaz pre kolegyne a kolegov z koaličných strán, z vládnej koalície. Vďaka programovému vyhláseniu vlády, vďaka návrhu štátnemu rozpočtu a zákonom s ním súvisiacich príde k zdražovaniu potravín na Slovensku.
Pán minister, možno mi odpoviete, že áno, príde k zdražovaniu potravín v rámci celej Európy vyplývajúcich z dôsledku záplav, povodní v Európe, ale aj sucha a požiarov, povedzme v ruskej časti a neúrody v iných oblastiach sveta, ale na Slovensku príde vďaka nekoncepčnej politike vlády v oblasti poľnohospodárstva k významnému zdražovaniu potravín. Opakujem, k významnému zdražovaniu potravín a toto všetko zaplatia občania Slovenskej republiky nie preto, že je to všeobecný trend zdražovania a krízy, ale najmä aj preto, že vy konáte nekoncepčne a likvidačne pre našich poľnohospodárov. Toto je odkaz, ktorý posielate občanom Slovenskej republiky, ktorý je dôsledkom vami nastaveného štátneho rozpočtu a zákonov, ktoré sme, ktoré ste včera schválili.
Samozrejme, v neposlednej rade musím povedať, že z tohto pohľadu príde aj k podstatnému zhoršeniu obchodnej bilancie, čo bude mať ďalší negatívny dopad aj na obraz, aj na ekonomiku Slovenska. Táto obchodná bilancia sa bude zhoršovať najmä s potravinami mierneho páska, ktoré by sme boli schopní vyrobiť, pokiaľ by ste slovenským poľnohospodárom dali rovnosť šancí. Dali by ste im trošku väčšiu príležitosť byť konkurencieschopní, lebo, bohužiaľ, diskriminujú nás už podmienky, za ktorých sme vstupovali do Európskej únie, a konkurenčná schopnosť slovenských poľnohospodárov nebude, aj keď budú dorovnané priame platby do výšky 100 %.
Z tohto dôvodu si dovolím podať pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Príloha číslo 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2011 sa mení nasledovne:
1. Číslo "759 774 575" v riadku ministerstva obrany sa mení na číslo "709 774 575".
2. Číslo "1 303 853 488" v riadku Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa mení na číslo "1 353 853 488".
3. Číslo "355 493 957" v riadku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa mení na číslo "405 493 957".
Odôvodnenie: Uvedeným pozmeňujúcim návrhom sa zvyšuje rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o 50 mil. eur na úkor zníženia rozpočtu kapitoly ministerstva obrany o 50 mil. Prostriedky vo výške 40 mil. eur budú použité na zvýšenie národných doplnkových priamych platieb, podporu živočíšnej výroby, vykrytie platby na veľké dobytčie jednotky v plnom rozsahu tak, ako tomu bolo v rokoch 2007 až 2010. V prípade neschválenia pozmeňujúceho návrhu hrozí úplné zdecimovanie živočíšnej výroby v Slovenskej republike a prostriedky vo výške 10 mil. budú použité na zvýšenie štátnej pomoci a budú použité na podporu poistného v súvislosti s podporov štátu k zapojeniu farmárov do poistenia pred živelnými pohromami a podporu kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat. Uvedeným sa dosiahne zvýšenie prevencie pred povodňami a následne nebude potrebné v budúcnosti vyčleňovať prostriedky na odškodnenie farmárov zo štátneho rozpočtu a zachovanie kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat, a tým zotrvanie Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách, ako je ICAR a INTERBULL.
Uvedený návrh je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa využil ich plný ekonomický potenciál. Uvedený návrh nemá vplyv na deficit verejnej správy a má pozitívny vplyv na zamestnanosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, tento návrh zákona, ktorý zdražuje spotrebnú daň z piva je z veľkého balíka pripravených zákonov, ktorý hovorí o zdražovaní, ale v tomto prípade skutočne platí aj slovo chaos, lebo to, čo sa udialo okolo piva od predloženia vládneho návrhu zákona prejdeného vo vláde až doteraz, nebolo poznamenané ničím iným len chaosom.
Ja som vo svojom prvom vystúpení, v prvom čítaní, dosť podrobne, si myslím, zdôvodňoval prečo vláda pristupuje k likvidačnému kroku vo vzťahu k pivovarníkom, sladovníkom, sladovníckemu priemyslu, ale aj poľnohospodárom. A či stojí tých kalkulovaných prvých 14 mil. pre budúci rok alebo pri súčasnom návrhu, ktorý odznel v pozmeňovacom návrhu, no len 7 mil., či stojí za to, aby sa zlikvidoval jeden sektor a stratilo sa veľké množstvo pracovných príležitostí, a či sa vláda nedokázala poučiť, keď v podobnom zložení v roku 2003 zvýšila spotrebnú daň na pivo, kde došlo k likvidácii siedmich pivovarov a došlo 1 200 ľudí o prácu.
Môj kolega, Jožko Burian, to veľmi presne zdôvodnil, nebudem sa opakovať. Ja by som chcel skutočne apelovať na zdravý rozum vládnych poslancov, aby sme zvážili, či tých pár tisíc eur, doslova pár tisíc eur, v tomto ponímaní je to až 7 mil. celkovo čo kalkulujete, čo bude príjem pre štátny rozpočet, či nebude opäť kontraproduktívny na verejné financie a či množstvo nezamestnaných a zníženie výroby a likvidácie práve nebude mínusovou položkou pre verejné financie.
Ja osobne si myslím, že áno. A aj návrh, ktorý predniesol pán poslanec Kaník vyplýva asi z toho, že bol cez víkend doma, pivovarníci zo Steigru mu povedali, že či vláde stojí za to, aby zlikvidovala aj tento malý pivovar s návrhom, keď ste znížili hranicu pre malý pivovar z 200 tis. hl na 100 tis. hl. A práve tento jeden jediný pivovar bol týmto návrhom postihnutý.
Neviem, či ten návrh smeroval proti práve tomuto pivovaru a ktosi tento pivovar nemá rád. A pánovi Kaníkovi doma vysvetlili, že bude to znamenať buď zníženie výroby na 100 tis. hl, aby dokázali prežiť. To znamená zníženie výroby, zníženie daní a zníženie zamestnanosti v danom regióne, alebo likvidáciu tohto pivovaru ako takého. Tak sa predložila ďalšia sadzba, stredná sadzba niekde na úrovni 1,80 eura/stupeň Plato/hl, ale tieto sadzby, ktoré sú dané, skutočne, stále sú v kategórii likvidácie a najmä likvidácie malých pivovarov.
Je známe, že len 8 % produkcie piva pochádza z malých pivovarov. Ak zoberieme, že vláda plánuje 7 mil. príjem do štátneho rozpočtu, tak je to asi 500 až 560 tis., čo dostane z malých pivovarov. Stojí za to, za tých 500 tis. zlikvidovať malé pivovary na Slovensku? Všetky krajiny v okolitých štátoch podporujú malé pivovary, aby boli zachované regionálne chute, aby bola zachovaná regionálna zamestnanosť, aby sa aj cez malé pivovary budoval turizmus a podobne.
Iba na Slovensku ideme cestou likvidácie. A keď hovorím, že táto vláda je aj vládou likvidácie a vo vzťahu k poľnohospodárstvu určite, je tento zákon aj z pohľadu zvyšovania spotrebnej dane na pivo. Pivovarníci prišli s návrhom, že do 6 - 7 %, pokiaľ by došlo k zvýšeniu, že to vedia rozdýchať tak, aby nemuseli zdražovať pivo, práve pre najslabšiu skupinu obyvateľstva, keďže až 80 % spotrebiteľov piva sú práve občania z najnižších príjmových skupín. To znamená, že na jednej strane zaťažíme a vyberie peniaze od tých najslabších, ktorí sú v spoločnosti, na druhej strane zlikvidujeme najmä malé pivovary, aj veľké pivovary, umožníme ďalší dovoz piva zo zahraničia a vláda sa bude tešiť, že má 7 mil., pritom len pri zavedení registračných pokladníc o čosi skôr dokáže získať do štátneho rozpočtu desiatky až stovky miliónov.
Ja by som chcel skutočne požiadať vládnych poslancov, aby ste ešte zvážili do hlasovania či nestojí za to tento návrh zákona vrátiť na dopracovanie a nájsť možnosť ako tú sadzbu z piva ešte znížiť. A to zníženie, ktoré bolo predložené vládnymi poslancami je stále nedostačujúce na to, aby sa zachoval efekt zachovania aj pivovarov, aj výroby a nemyslím si, že to bude mať pozitívny dopad na verejné financie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, v dôvodovej správe uvádzate, že predkladaný návrh zákona, ktorým rušíte daňou zvýhodnený plynový olej, tzv. červenú naftu, je z dôvodu šetrenia alebo zníženia deficitu verejných financií, čo už v prvom čítaní som tu odôvodňoval, že tento návrh neprinesie to, čo očakávate. Šetrenie alebo škrtanie nerovná sa šetrenie, neplatí to vždy a v tomto prípade určite toto neplatí, keďže daňou zvýhodnený olej alebo červená nafta sa využíva práve v najintenzívnejších oblastiach a s výrobou, ktorá má najväčšiu pridanú hodnotu, tak práve tento sektor zasiahnete a dôjde k významnej likvidácii práve výroby v poľnohospodárstve s vysokou pridanou hodnotou. Keďže dôjde k likvidácii tejto výroby, tak príde aj k znižovaniu zamestnanosti, aj k znižovaniu spotreby, čo bude mať dopad ďalší na DPH-čku, ale aj na výber a vami navrhovaný alebo očakávaný príjem 16 až 18 mil. eur bude ďaleko menší ako budú výpadky vo verejných financiách z titulu nezamestnanosti, to znamená z titulu zníženia dane z príjmov, odvodov do sociálnych a zdravotných poisťovní a následne aj výdavkov cez Sociálnu poisťovňu na podporu ľudí, ktorí prídu o prácu.
Ja som odhadoval, že týmto opatrením, ale aj návrhom štátneho rozpočtu príde počas budúceho roku o prácu v poľnohospodárstve takmer 10 tis. ľudí, čo bude znamenať výpadok pre verejné financie takmer 50 mil. eur. To znamená, že tento návrh nedá sa nazvať tým, čo by spôsoboval najmä v poľnohospodárstve, že by došlo k zlepšeniu a konsolidácii verejných financií, ale naopak, bude kontraproduktívny a bude znamenať len likvidáciu jedného sektora. Kým daňovo zvýhodnený olej alebo červená nafta používaná v železničnej doprave sa bude prenášať na plecia cestujúcich a bude znamenať zdraženie dopravy a možno aj, že bude musieť štát prispieť ďalšou dotáciou na riešenie ekonomickej situácie v železniciach, tak v poľnohospodárstve dôjde k likvidácii sektoru, lebo poľnohospodári si nebudú môcť preniesť zvýšené náklady do svojich produktov, keďže Slovensko a slovenské poľnohospodárstvo je v otvorenom trhovom prostredí a potraviny z iných okolitých krajín a najmä z európskej "pätnástky", kde sa nachádzajú poľnohospodári ďaleko v lepšom konkurenčnom prostredí z titulu vyššej podpory, či už z hľadiska priamych platieb alebo aj štátnej pomoci, tak z toho titulu nie je možné navyšovať ceny, čo sa nepremietne do zvýšenia cien pre spotrebiteľov, ale dôjde k likvidácii výroby na Slovensku. Čiže, ak kolega Pelegrini nazval túto vládu vládou zdražovania a chaosu, treba jej pridať ešte prívlastok likvidácie, lebo tento návrh neznamená nič iné len likvidáciu intenzívnej výroby. Napriek tomu, že vo vašom programovom vyhlásení vlády uvádzate, že budete v prvom rade v kapitole poľnohospodárstva podporovať výrobu s vysoko pridanou hodnotou, tak práve tento návrh je proti výrobe s vysoko pridanou hodnotou, lebo najviac nafty sa spotrebováva práve vo výrobe s vysoko pridanou hodnotou.
Z toho dôvodu mi dovoľte navrhnúť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V predloženom návrhu zákona navrhujem vypustiť body č. 4, 9, 11, 13, 14, 15, 37, 43, 44 a 46 a ponechať jednotlivé ustanovenia zákona v pôvodnom znení. Vlastne sú to body, ktoré sa týkajú červenej nafty a zachovania inštitútu červenej nafty pre poľnohospodárov, ale aj pre železničnú dopravu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, psychotesty platili dlhšie ako dva roky, ale myslím si, že, ak by platili tri, štyri, päť rokov, oni platili asi takto dlho, by bolo určite zaujímavé to vyhodnotenie. Nikto si nedal námahu, aby vyhodnotil účinnosť psychotestov k efektívnosti k tomu, čomu mali slúžiť, to znamená znížiť počet trestných činov so zbraňou, úmyselných trestných činov, lebo stávajú sa aj neúmyselné, hlavne, povedzme, pri poľovačkách, keď, alebo pri tom, že niekto s neodborným alebo zlým zaobchádzaním so zbraňou spôsobí smrť alebo zranenie. Pochopiteľne, to je potom otázka výcviku a to žiadny psychotest neodhalí, takúto nejakú nešťastnú náhodu. Čiže, ak by sa robila analýza trestných činov, tak určite by bolo zaujímavé hlavne v poľovníckej oblasti povedať, koľko ich bolo úmyselných, koľko ich bolo neúmyselných, ak k počtu držiteľov zbraní, je to skutočne promile, a ak máme urobiť takúto šikanu pre všetkých držiteľov, lebo sa stal jeden kauzálny prípad, tak si myslím, že to nepovedie k tomu želateľnému efektu.
Ak hovoríte o úschove zbraní, že je možné ju uchovať, povedzme, u predajcov, tak ani žiadny predajca to nebude robiť za ani 2 eurá, ani 3 eurá, ale nechá si to zaplatiť, to znamená, že aby sme požadovali od športových strelcov, aby zbrane uchovávali u predajcov, tak ich zruinujeme jednoducho ekonomicky a prestanú existovať športoví strelci a myslím si, že na Slovensku máme skutočne vynikajúce výsledky v športovej streľbe vo všetkých možných disciplínach. A keď, no, ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, základným cieľom zbrane nie je spôsobiť zranenia alebo smrť. Základným cieľom zbrane je zasiahnuť cieľ. Sú tisíce športových strelcov, ktorí nikdy nespôsobili nikomu ani zranenie, ani smrť. Čiže, ak sa budeme pozerať na zbraň ako na niečo čo zabíja, tak potom to nie je pravda. Ale je pravda, že sa používajú zbrane aj na poľovné účely, aj na ochranu majetku, atď. Hovoríte, že analýza, čo spôsobí analýza, alebo akým spôsobom to vyhodnocovať. No, hádžete všetkých držiteľov zbraní do jedného vreca. Nepočul som analýzu, koľko spôsobili násilných trestných činov jednotlivé kategórie ľudí, ktoré držia zbrojné preukazy, poľovníci, športoví strelci, podnikatelia, členovia ozbrojených zložiek, legálnych ozbrojených zložiek Slovenskej republiky a tí, ktorí nelegálne držia zbrane. Čiže, myslím si, že to je prvé, aby sme vedeli, aké kategórie a kde treba sprísniť vydávanie zbrojných, pre ktoré kategórie a akému promile týchto držiteľov preukazov sa stane to, že niekto zlyhá. Ale na čo som ja poukazoval, je to, že psychologické testy boli v predchádzajúcom zákone a dodneška neboli vyhodnotené ani komorou psychológov, ani ministerstvom vnútra, koľko vlastne došlo k poklesu trestných činov so zbraňou, keď tento inštitút sme v zákone mali. A som presvedčený, že napriek tomu, že tento inštitút zavedieme a dáme pol miliardy korún psychológom, neznížime z tohto jedného podnetu počet trestných činov. Toto som ja hovoril vo svojom vystúpení, a preto som požadoval aj analýzu, aby sme povedali, ktoré skupiny držiteľov zbrojných preukazov môžu, alebo páchali trestné činnosti. A keď hovoríme o psychológoch, tak ich činnosťou nepríde k zníženiu, aspoň nebola predložená analýza, nebolo to nikdy vyhodnotené.
Úschova zbraní. Ak hovoríte o úschove zbraní cez predajcov... (Prerušenie vystupujúceho časomerom.)

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona vznikol vlastne na základe tragickej nešťastnej udalosti, ktorá vznikla v Devínskej Novej Vsi, bol veľmi rýchlo pripravený na základe jednej kauzy, ktorá je smutná, ale myslím si, že ak by sa prijímali zákony kauzálne, to znamená, že pri každej nejakej kauze sa príjme nový zákon alebo novela zákona, tak to nebude dávať ani stabilitu legislatívy, ale ani, myslím si, že nie je istota predloženým návrhom zákona, že sa takéto prípady viacej stávať nebudú. Skôr si myslím, že je to predložený zákon, ktorý má ukázať verejnosti, že vláda chce tento problém riešiť a pred tým, aby prebehla celoslovenská diskusia a hlavne, aby sa urobila analýza koľko vlastne trestných činov zo zbraňou a násilných trestných činov so zbraňou a vrážd bolo vykonaných, ale aby to bolo rozanalyzované aj na jednotlivé skupiny, koľko takýchto činov spáchali poľovníci, koľko športoví strelci, koľko policajti, vojaci a ďalší členovia ozbrojených zložiek ako colníci, koľko podnikatelia alebo iní držitelia zbrojných preukazov a koľko takýchto vrážd a násilných trestných činov spáchali ľudia, ktorí nie sú držiteľmi zbrojných preukazov. Myslím si, že takáto analýza by bola veľmi potrebná, aby bolo možné hovoriť, že vlastne, ktoré skupiny sú rizikové a kde je možné hľadať cestu na zníženie násilnej trestnej činnosti zo zbraňou. Ja som prvý, ktorý by som sa snažil a snažím sa, aby skutočne sa minimalizovali možné trestné, násilné trestné činy vykonané zo zbraňou, ale predložený návrh zákona, o tom som presvedčený, že tomu to vlastne neposlúži a nie je ani predpoklad, že opatrenia, ktoré sa v návrhu zákona prijímajú, znížia, alebo zabránia násilným trestným činom páchaným so zbraňou.
Povinné psychologické testy, ktoré tento návrh zákona zavádza, už raz v zákone o zbraniach boli. Bohužiaľ, do dnes som nevidel žiadne vyhodnotenie, ani z komory psychológov, ani žiadneho útvaru ministerstva vnútra, žeby vyhodnotil, akým spôsobom toto opatrenie v predchádzajúcom platnom zákone a aké výsledky sa dosiahli, o koľko klesla kriminalita násilných trestných činov so zbraňou a u jednotlivých skupín, či vôbec došlo k nejakému poklesu násilnej trestnej činnosti. Myslím si, že pri predkladaní alebo opätovnom zavádzaní psychotestov, povinných psychotestov by bolo rozumné toto obdobie využiť a určite by to napomohlo aj rozhodnutiu, či majú, alebo nemajú psychotesty ten pozitívny efekt, ktorý si myslíme, že by mohli pri násilných trestných činoch so zbraňou mať.
Tak isto sa otvára otázka zodpovednosti psychológov. Čo sa udeje s psychológom, ak prejde žiadateľ o zbrojný preukaz psychologickými testami, dostane zbraň a následne spácha trestný čin so zbraňou? Bude tento psychológ zbavený licencie? Alebo to len povieme, že je to štatistická odchýlka, že nie je možné presne všetky prípady odchytiť. Alebo si myslíme, že je možné na 100 % povedať, že tento človek je rizikový a nie je možné mu vystaviť zbrojný preukaz. Sme boli častokrát svedkami, že najmä tie podivné osoby si dokázali zadovážiť rôzne psychotesty, ak jeden psychológ mu takýto psychotest nedal, tak kamarát mu poradil, aby išiel k druhému a druhý mu ho vydal, možno za nejakú, za nejaké menšie všimné a jednoducho doniesol psychotest od iného psychológa, ak by ste sa spýtali toho psychológa, že prečo mu ho vydal, ak v ďalšom posudku neuspel. No, tak obrana je veľmi jednoduchá. Možno, že vtedy bol indisponovaný, psychotesty neurobil, bol stresovaný, a keď bol u mňa na psychotestoch, tak psychotesty urobil.
Nemyslím si, pán minister, že tento návrh zákona robíte preto, aby ste urobili veľký biznis pre psychológov, ale každopádne veľký biznis to je. Veľký biznis zo zákona, keď zoberieme, že na Slovensku je 147-tisíc držiteľov zbrojných preukazov a dnes stojí jeden psychotest 50 eur, čo si myslím, že ak to zavedieme, ak zavedieme povinne, vykonávať psychotesty u všetkých držiteľov zbrojných preukazov, tak veľmi rýchlo psychotesty budú stáť 100 a viac eur. Tak to je rádovo 8 až 16 mil. eur. To je pol miliardy korún, ktoré budú pripravené zo zákona pre úzku skupinu psychológov a pritom si nemyslím, že by došlo k poklesu týchto násilných trestných činov. Ak sa pozrieme do zákona, za zbraň sa považuje podľa zákona každý predmet, ktorý môže zvýšiť nebezpečenstvo útoku voči životu a zdraviu občanov. Tu by sme mohli menovať, už tu boli spomínané nože, tak by sme mali zaviesť psychotesty pre všetkých užívateľov nožov, a najmä kuchynských nožov, lebo veľmi veľa vrážd a ublížení na zdraví práve vzniklo kuchynským nožom. Neviem, či by toto bolo možné, alebo sa pozrime koľko ľudí používa motorové vozidlo závislých od alkoholu, nielen pod vplyvom alkoholu, ale závislých na alkohole, závislých na omamných a psychotropných látkach a títo ľudia nevykonávajú pred prvým získaním vodičského oprávnenia žiadne psychotesty a koľko usmrtení, ak nechcem povedať, že vrážd títo ľudia na cestách dennodenne páchajú a ja verím, že máte úprimnú snahu minimalizovať vplyv alkoholu na a vôbec nehodovosť na cestách, ale auto je ďaleko vážnejšia zbraň ako je strelná zbraň a strašne veľa ľudí, ktorí práve nespĺňajú predpoklady zdravotné a napriek tomu dostanú aj zdravotné vysvedčenie od lekára. A pokiaľ by sme zaviedli psychotesty, dostanú aj tie psychotesty a budú dostávať vodičské preukazy. Ako je možné, že prejdú ľudia, ktorí nevedia čítať a písať skúškami a majú vodičský preukaz. Ako dokázali urobiť testy, ak nevedia čítať a písať.
Ja hovorím o tom, aký je stav spoločnosti a myslím si, že napriek mnohým a väčšine poctivých psychológov, bohužiaľ, na Slovensku nie je možné zabezpečiť to, aby človek, ktorý prejde cez psychologické testy bol stopercentne vyšetrený a tento nenesie žiadne riziko. A môžem to povedať aj z vlastnej skúsenosti, ak pošlete na psychologické testy sto vodičov z povolania, ktorí každé dva roky musia tieto testy absolvovať, tak z nich 10 až 15 % neprejde. Pritom sú to normálni zdraví ľudia, ktorí dôjdu k psychológovi a sú tak vystresovaní, že jednoducho nedokážu vôbec reagovať na nič. Kde je potom nejaká záruka možnej nápravy alebo posúdenia objektívnosti? Zákon nerieši zodpovednosť, ani vyšetrujúceho psychológa za vystavený posudok, ani neurčuje, akým spôsobom má byť vyšetrenie realizované tak, aby boli vylúčené pochybnosti o jeho správnosti, objektívnosti, nezaujatosti, a taktiež možnosti opravného prostriedku proti nepriaznivému posudku. V ustanovení zákona nie je zrejmé, akým spôsobom sa prejavuje a kto rozhoduje o dôvodnej pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu. Policajný útvar nemá takéto rozhodovania na spôsobilosť, čím vzniká priestor pre obťažovanie držiteľov zbrojných preukazov anonymnými podaniami na príslušný policajný útvar. Policajný útvar bude povinný od takých držiteľov zbrojného preukazu požadovať nové posudky o spôsobilosti s čím sú minimálne spojené náklady, stratený čas, vynaložený na ich zaobstaranie a podobne.
Novela zákona zavádza povinné psychotesty pre civilné osoby. Vieme, že ľudia, ktorí sa hlásia do ozbrojených zložiek či už Policajného zboru alebo armády, vykonávajú psychotesty pri nástupe do týchto ozbrojených zložiek. Pritom 20, 30 rokov plnia povinnosti v ozbrojených silách a nemajú povinné opakovanie psychotestov. Neviem, či si myslíme, že títo ľudia nie sú náchylní na zhoršenie zdravotného stavu a možnosti určitého rizikového správania, možno by tomu dala odpoveď, ak by bola analýza koľko násilných trestných činov so zbraňou spáchali aj osoby, ktoré sú v ozbrojených silách, či sú to policajti, colníci, alebo sú v armáde a som o tom hlboko presvedčený, a to mi je ľúto, že ak zavedieme akékoľvek prísne tresty, ak zavedieme akékoľvek prísne podmienky na získavanie zbrojného preukazu, tak sa určité percento týchto násilných trestných činov diať bude. Nedokážeme mu nijakým spôsobom zabrániť. Bohužiaľ, žiadne psychotesty tomuto neblahému konaniu, určitému skratovému konaniu, nedokáže zabrániť, a to už vôbec nehovorím o organizovanom zločine a o ľuďoch, ktorí si dokážu zadovážiť akékoľvek potvrdenia o tom, že môžu byť držiteľmi zbrojného preukazu. Predkladaný návrh zákona, taktiež zakladá určitú diskrimináciu občanom Slovenskej republiky voči občanom Európskej únie. Návrh zákona počíta s psychotestami len pre občanov Slovenskej republiky alebo občanov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pri získavaní zbrojného preukazu, ale v rámci, povedzme, poľovnej turistiky na Slovensko chodia občania Európskej únie s medzinárodným zbrojným preukazom a používajú zbraň na území Slovenskej republiky. Je pravda, že Slovensko by si mohlo uplatniť výhradu a zaviesť povinnosť, aby všetci, ktorí prichádzajú so zbraňou na územie Slovenskej republiky, najprv sa museli podrobiť psychotestom, ale to by znamenalo koniec poľovníckej turistiky a malo by to koniec príjmov pre mnohé poľovnícke združenia, pre ktoré je to jediný zdroj príjmu, ale to by bola škoda aj pre štát, štátny rozpočet, štátne lesy, čo si myslím, že toto by nebola cesta, ktorou by sme sa mali uberať, obzvlášť, ak drvivá väčšina krajín Európskej únie nepožaduje psychotesty najmä u držiteľov zbraní pre poľovné účely, najmä pre túto skupinu, a keďže nie je preukazné a nemáme analýzy koľko takých trestných činov, koľko promile trestných činov spáchali držitelia zbrojných preukazov pre poľovné účely, športovú streľbu, tak je ťažké sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť.
Taktiež sa nedá súhlasiť so skrátením platnosti zbrojných preukazov z desať na päť rokov. Nemyslím si, že toto prinesie očakávaný cieľ, ktorým by malo byť práve zníženie trestných činov, násilných trestných činov so zbraňou, či už päť rokov alebo desať rokov, kde je nejaká hranica, kedy človek sa môže stať chorým. Dnes prejde psychotestmi, o pol roka sa mu čosi môže udiať z toho pohľadu a môže byť v nejakom skratovom konaní, spácha trestný čin.
V návrhu sa okrem iného uvádza, že zmena zákona nebude mať ekonomický dopad na sociálno-ekonomické postavenie občanov Slovenskej republiky. Toto tiež nie je pravda, pretože na rozdiel od platného znenia zákona, každý zo 147-tisícov držiteľov zbraní bude musieť každých päť rokov absolvovať psychotesty, ktoré stoja dnes 50 eur, v krátkej dobe, ak to zavedieme, budú stáť sto a viac eur. Takisto bude musieť požiadať o posúdenie zdravotnej spôsobilosti, ktoré stojí dnes 30 eur, čiže na rozdiel od platnosti desaťročného zbrojného preukazu každý zo 147-tisíc držiteľov zbraní bude musieť navyše zaplatiť minimálne 160 až 200 eur.
Ministerstvo navrhuje skrátiť dobu platnosti zbrojného preukazu z desiatich na päť rokov. Podľa zákona o správnych poplatkoch sa žiadosť o vydanie zbrojného preukazu spoplatňuje správnym poplatkom vo výške 14,5 eura, pri skrátení doby platnosti to teda znamená dvojnásobok, že občan za desaťročné obdobie nezaplatí 14,5, ale 29 eur. V praxi to v globále znamená, že občan bude musieť zaplatiť v rámci príslušných poplatkov o viac ako 100 až 150 eur navyše za predĺženie zbrojného preukazu. Nie je pravdou, že uplatnením tejto novely zákona nevzniknú dodatočné náklady na činnosť štátnej správy a pracovné zaťaženie odborov, dokladov a evidencií. Ak zbrojný preukaz platil desať rokov a teraz bude platiť päť rokov, administratívna činnosť na úseku zbraní a streliva stúpne o 100 %. To je pochopiteľné, lebo sa skráti doba o polovicu.
Taktiež nie je pravdou, že nebude mať ani spoločenské dôsledky pre občanov. Ak si zoberieme skutočnosť, najmä z tých 57-tisíc držiteľov poľovných lístkov, je veľká skupina občanov staršieho veku, ktorí v poľovníckych združeniach zažívajú veľkú úctu a vážnosť v očiach svojich nasledovníkov. Títo ľudia sú držiteľmi desiatky rokov, desiatky rokov sú držiteľmi zbrojného preukazu a majú doma zbraň. Častokrát a už mnoho rokov ju ani v ruke nedržali, ani nevystrelili, ale je pre nich pocta, ak môžu prísť na brigádu medzi svojich kolegov, s ktorými strávili desiatky rokov, krásnych chvíľ pri ochrane prírody, pri kŕmení zveri, ale aj pri poľovačke a zrazu týchto ľudí pošleme na psychotesty. Mnohí z nich neboli desiatky rokov u lekára. Tí ľudia miesto, aby odišli na psychotesty, odovzdajú zbraň a skončia s poľovačkou. Akoby ste im odrezali ruku. Je to ich vášeň, celoživotná vášeň, láska k prírode, k čomu je určitá hrdosť mať a nosiť zbraň, z ktorej veľakrát a často ani nevystrelili a ťažko to je porovnávať s vodičmi v staršom veku, ktorí používajú auto na dopravu, kde môže dôjsť k zhoršeniu zraku a aj ovládateľnosti alebo schopnosti ovládať vozidlo s ľuďmi, ktorí veľmi dobre vedia zaobchádzať so zbraňou, ale skôr je to už pre nich taký symbol, taká spomienka na mnohé roky strávené v kolektíve a v prírode. A týchto ľudí poženieme k psychológom na psychotesty, spôsobíme im traumy, mnohí z nich cez psychotesty neprejdú, čo neznamená, že sú častokrát psychicky nespôsobilí, ale ich stres z tohto spôsobí to, že cez tie testy neprejdú. Nebudú robiť opakované psychotesty a ani nepôjdu na ne z obavy, že cez ne neprejdú. Mnohí na ne nepôjdu z obavy, že cez ne neprejdú, aj preto, že jedna dedina, jedna rodina, a keď ktosi neprejde cez psychotesty, to je taká ďalšia trauma, keď sa to spoločnosť dozvie, že psychicky je chorý.
Čiže, nemyslím si, že tento spoločenský aspekt je zanedbateľný a, pán minister, budem rád, ak ho budete zvažovať, lebo týmto ľuďom spôsobíte skutočne psychickú traumu, ak ich poženiete na psychotesty. Už to raz zažili a mnohí predčasne skončili s výkonom práva poľovníctva a prestali byť v tomto združení a bolo to na škodu týchto poľovníckych organizácií.
Bola tu už reč o zberateľoch. Zberateľská vášeň stojí mnohých zberateľov celý ich majetok. Sú to fanatici, ktorí investujú obrovské peniaze do toho, aby niekde našli, zadovážili si starú hrdzavú zbraň, venovali tomu obrovské množstvo času, proste, aby ju vypulírovali, vyčistili, pripravili, dali do perfektného stavu, aby sa s ňou tešili a pýšili na výstavách a túto zberateľskú vášeň od rodičov a od starých rodičov nadobudnú aj ich deti alebo vnuci. A teraz, aj keď som v médiách zaregistroval, že budú môcť tieto zbrane mať, nebudú ich môcť ale prevádzať. To znamená, že ak títo ľudia zomrú, tak nie je doriešené, akým spôsobom bude sa môcť previesť táto zbraň na svojich dedičov. Sú to zbrane, ktoré podľa tohto zákona sa majú zakázať a takisto chýba tá analýza, koľko zberateľov zbraní spáchalo trestný čin so zbraňou. Nevieme to povedať, možnože je to zlomok promile. Ale hádžeme ich do jedného vreca s kriminálnymi živlami, ktorí používajú zbrane na to, aby páchali trestnú činnosť.
Myslím si, že to bude veľká škoda aj pre historickú hodnotu zbraní, ktorú majú. Ale tá zbierka zbraní nemá len svoju finančnú cenu. Má ďaleko väčšiu citovú cenu. Každý z nás má starých rodičov, rodičov, a ak máte niečo, čo títo ľudia milovali a po nich to zdedíte, tak to má ďaleko väčšiu cenu ako len finančnú. Ak máte čosi, či už obraz, lebo starý otec maľoval, alebo niečo zbieral, alebo mal trofeje, proste, a máte to po ňom, tak to je, to je rodinné striebro, to je dedičstvo po vašich predkoch. A zrazu zákonom týmto ľuďom zakážeme, aby tento ich majetok, ktorý im zákonom patrí, lebo sú priami dediči tejto vášne, my im jednoducho neumožníme tieto skvosty mať a vlastne tešiť sa na spomienke pri čistení, upratovaní a obnovovaní a renovovaní týchto skvostov. Nemyslím si, že tiež to nie je správny postup.
Tento zákon taktiež umožňuje vstup do obydlia na kontrolu zbrane. Nie na kontrolu uloženia, ale na kontrolu zbrane. Myslím si, že ústava zaručí nedotknuteľnosť obydlia a pritom kontrolu zbrane nie je problém vykonať na policajnom útvare, aj dnes sa vykonáva pravidelne v cykloch, tak ako sú predpísané zákonom. A držiteľ zbrane donesie všetky zbrane na kontrolu na policajný útvar a tam prebehne kontrola a si ich odnesie späť. Neviem akým spôsobom, či chcete zmeniť ústavu, alebo chcete nejako upraviť, alebo iným spôsobom upraviť vstup do obydlia, kedy budú môcť a ako budú môcť a ako takéto kontroly budú týchto zbraní v domácnostiach, obydliach sa vykonávať.
Myslím si, že petícia, ktorú podpísalo 14-tisíc občanov v krátkom čase, dala jasne najavo nielen nesúhlas s tým, alebo ak by sme si mysleli, že sú to nejaké záujmy lobistických skupín poľovníkov alebo športových strelcov, sa podpísali preto, aby bola mäkká úprava, a aby sa mohla páchať trestná činnosť. Myslím si, že všetci tí, ktorí sa podpísali pod petíciu, sú za to, aby sa minimalizovali spôsoby, aby sa nepáchala trestná činnosť, násilná trestná činnosť, ale tento predložený návrh, si myslím, že tento cieľ nenaplní.
Preto by som bol rád, pán minister, keby ste prehodnotili tento návrh zákona. Skôr, než sa pustíme do druhého čítania, keby sa predložili tieto analýzy, o ktorých som hovoril, aby bolo možné jasnejšie vidieť, ktoré skupiny sú rizikové a kde sa vlastne, u ktorých skupín dochádza k väčšej frekvencii páchania trestných činov. A som bytostne presvedčený, že tak, ako sa trestné činy so zbraňou páchali po akejkoľvek prísnej regulácii a obmedzení vydávania zbrojných preukazov, bude, bohužiaľ, budú sa takéto skraty diať a bude sa trestná činnosť páchať tak, ako sa stávajú vraždy s nožom, alebo ľudia, ktorí pred tým, než dostanú vodičský preukaz, neabsolvujú psychotesty na alkoholizmus alebo na psychotropné látky, čo si myslím, že by ďaleko viac ľudských životov zachránilo, ako táto úprava.
Takže, ak nechceme urobiť len biznis, dobrý biznis pre psychológov, ktorí, ak im to zo zákona umožníme, tak to bude perfektný príjem, je to pol miliardy korún zhruba, čo si budú môcť za päť rokov vždy zinkasovať, tak to bude asi jediné pozitívum pre určitú úzku skupinu ľudí, čo z tohto zákona vyplynie. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)