Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

12.10.2010 o 17:43 hod.

Ing.

Marian Záhumenský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 12.10.2010 17:43 - 17:54 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne, kolegovia, ak sme pred chvíľou prejednávali zvýšenie spotrebnej dani z tabaku, tak mi to nijako nevadí, lebo tabak na Slovensku nezamestnáva žiadnych ľudí. Jedine v obchode to je minimum pridanej hodnoty a navyše tabak, ten, čo sa k nám dováža, a fajčenie zhoršuje zdravotný stav obyvateľstva, čo následne zvyšuje náklady na zdravotníctvo. Čiže ak pristúpite k zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku, tak s tým sa dá len súhlasiť, ale následné zvyšovanie spotrebnej dane z piva je presne tak kontraproduktívne, ako je rušenie červenej nafty bez kompenzácie.
Tento krok ste už urobili v roku 2003, keď ste mali dieru v štátnom rozpočte a zvýšili ste spotrebnú daň z piva o 100 %. Dopad spomenul môj kolega Jožko Burian, keď zaniklo sedem regionálnych pivovarov, zanikli dve sladovne, o prácu prišlo 1 200 pracovníkov v pivovarníckom priemysle, čo bolo 40 % ľudí vtedy pracujúcich v tomto sektore, a došlo k poklesu výroby piva len medzi rokom 2002 a 2003 o 200-tisíc hektolitrov a do konca roku 2009 výroba poklesla o 1,5 mil. hektolitrov ročne. Čiže štát opäť nezískal na tomto kroku to, čo očakával. Možno ten prvotný efekt, že vybral na daniach viac peňazí a na druhej strane musel viac ľudí platiť na úradoch práce, a keby sme si znova napočítali, tak prídeme k tomu, že opäť toto rozhodnutie bolo kontraproduktívne a táto vláda sa nepoučila.
Napriek tomu, že táto vláda v roku 2003 toto opatrenie prijala a tie dopady sa ukázali ako katastrofálne pre tento sektor, ale aj nevýhodné pre verejné financie, tak opäť pristupujeme k tomuto fenoménu a zvyšujeme spotrebnú daň na pivo o 49 %. Čiže významným skokom pristupujeme k takémuto navýšeniu a ten očakávaný dopad pre verejné financie nebude ani zďaleka pozitívny tak, ako to predkladá vláda.
Keď sa pozrieme na zdaňovanie piva v bývalom federálnom štáte a po jeho rozdelení Česka a Slovenska, kde vlastne legislatíva bola podobná a vychádzala z jedného prameňa práva, tak v roku 1994 na 10-stupňové pivo sa uplatňovala daň 154 slovenských korún a takisto 154 českých korún. Súčasná daň v Slovenskej republike je na úrovni 500 korún, t. j 16,59 eura za hektoliter a Česká republika túto daň má iba na úrovni 350 českých korún za hektoliter, a to po 33-percentnom zvýšení od 1. januára 2010. Čiže už po navýšení o 33 % má Česká republika daň iba 350 českých korún a návrh, ktorý predkladáte, predpokladá navýšenie pre 10-stupňové pivo na 24,5 eura, čo je 738 slovenských korún. A keď pán minister hovorí, že to bude mať dopad iba 5 centov na jednu pollitrovú fľašu 10-stupňového piva, tak mi to stále vychádza, že je to 12 centov, čiže to je 3 koruny 69. Lebo keď si spočítame spotrebnú daň, možno iba navýšenie tých 5 centov, ale spotrebná daň bude robiť túto hodnotu.
Ja sa chcem spýtať pána ministra, pán minister, neobávate sa toho, že pri tomto zavedení a znevýhodnení a zvýšení ceny piva na Slovensku, čo bude znamenať okamžité zvýšenie aj v obchodnej sieti, že dôjde k cestovnej turistike, obchodnej turistike občanov za lacnejším pivom najmä do Českej republiky? Lebo z Českej republiky privážame na Slovensko najväčší objem piva. A ak sa pozrieme po zvýšení na cenu piva povedzme v Hodoníne a v Skalici, no tak bude jednoznačné, že veľmi rýchlo nielen občania budú chodiť pre lacné pivo do Českej republiky, ale určite sa nájde veľká skupina tzv. podnikateľov, ktorí začnú dovážať pivo na územie Slovenskej republiky, a tým pádom budú odchádzať očakávané dane, ktoré očakávate v štátnom rozpočte, práve do Českej republiky a to pivo budeme dovážať sem.
Ale budeme dovážať aj ďalšie pivo, a tým pádom budeme dovážať prácu. Prácu, ktorú nedáme našim ľuďom nielen v pivovarníckom priemysle, ale na pivovarnícky priemysel je napojené aj poľnohospodárstvo produkciou jačmeňa, sladovníckeho jačmeňa. A Slovenská republika je jedna z krajín, ktorá má vynikajúce podmienky na pestovanie vynikajúceho, kvalitného sladovníckeho jačmeňa. Tým, že dochádza k poklesu výroby piva, dochádza k poklesu výroby sladu. Dochádza k ohrozeniu práve opäť intenzívnej časti poľnohospodárstva. Pri produkcii sladovníckeho jačmeňa sa musia hľadať iné alternatívy, aby poľnohospodári dokázali čosi pestovať, lebo sladovnícky jačmeň je komodita, ktorá dokáže zaplatiť náklady. Ale keď nie je dopyt, nie je výroba, nie je ani pridaná hodnota, ktorá by mohla na Slovensku zostať.
Ale z očakávaných príjmov, pán minister, počítate s príjmom 14,9 mil. eur v roku 2011 vzhľadom k tomu, že iba 9 mesiacov bude platiť zvýšená daň na pivo, ale už v ďalšom roku očakávate príjem 25 až 26 mil. eur. Z dlhodobých príjmov je jasné, že 19 až 20 % tejto dane sa vyberá počas prvých troch mesiacov. To znamená, že by ste mali mať pri takomto navýšení spotrebnej dane z piva príjem do štátneho rozpočtu pre tento rok 20 mil. eur. Tak neviem, prečo kalkulujete iba 14,9 mil. eur? Bol by som rád, keby ste mi to vysvetlili, či počítate s tým, že dôjde k poklesu spotreby piva na Slovensku, a tým dôjde k zníženému výberu daní, alebo kalkulujete už s tým, že si tvoríte tzv. rezervu, keď sa vyberie povedzme 17 mil. eur miesto 20, aby ste povedali, že všetky reči pivovarníkov a všetkých, ktorí obhajovali, aby sa na Slovensku nezvyšovala spotrebná daň, boli planými rečami a vlastne vybrali sme viacej, ako sme prognózovali. Neviem, či je prvá alebo druhá alternatíva, ale každopádne pri tomto navýšení spotrebnej dane by ste mali kalkulovať s výberom 20 mil. eur, aby to odpovedalo tomu, čo prognózujete.
Pochopiteľne, aj minimálne zvýšenie ceny piva bude znamenať zmenu správania sa obyvateľstva a ja sám očakávam, že dôjde aj k zníženiu jeho spotreby, ale aj k dovozu a k ďalšiemu prepadu výroby piva na Slovensku. Obzvlášť v tom, že až 80 % konzumentov piva sú občania s nižším príjmom, ako je priemer v národnom hospodárstve. Vyplýva to zo štatistík spotrebiteľov piva, ktorú majú pivovarníci. To znamená, že pivo na Slovensku je vnímané ako ľudový nápoj a tento ľudový nápoj vlastne tým najslabším vrstvám obyvateľstva zdražujete a práve na tejto skupine obyvateľov chcete vybrať tých 14,9 mil. eur, ktorú prognózujete do štátneho rozpočtu. Je to asi príznačné pre vašu vládu, že najviac znesú najnižšie a najslabšie skupiny obyvateľstva, a preto sa k nim takýmto spôsobom aj správate.
Kolega Burian hovoril o tom, že na Slovensku máme jednu z najvyšších daní na pivo, spotrebnej dane z piva, po jeho navýšení sa dostaneme na siedmu najdrahšiu daň v Európskej únii a pred nami budú len škandinávske krajiny, kde je úplne iná kúpna sila a iná ekonomická situácia obyvateľstva. A, pochopiteľne, vlády škandinávskych krajín regulujú spotrebu alkoholických nápojov práve navyšovaním daní, aby došlo k určitému zníženiu, čiže regulujú. Čiže neviem, či aj vy chcete regulovať spotrebu piva na Slovensku, aj keď pivovarnícky priemysel má vytvorený plán boja proti alkoholizmu tým, že je za umiernenú spotrebu piva. Pivo v umiernenej spotrebe navyše prospieva zdraviu. Obsahuje kopu vitamínov B a podobných vitamínov, ktoré zdraviu prospievajú.
Navrhované zvýšenie dane z piva nebude robiť komplikácie len pre veľké pivovary, ale najmä malé pivovary. Pre malé pivovary je to absolútne likvidačné. Ak sa pozrieme na okolité krajiny, a nielen pivovarské krajiny, ktoré podporujú práve regionálne pivovary, aby sa vytvorilo nielen konkurenčné prostredie, ale aby mohli spotrebitelia si vychutnať tradičnú chuť piva vareného klasickým spôsobom bez urýchľovania, rozmanitosť chutí a podobne, tak takéto navýšenie spotrebnej dane pre tieto malé pivovary znamená absolútnu likvidáciu.
A je nepochopiteľné, keď malé pivovary na Slovensku produkujú iba 8 % piva, či stojí vláde za to, aby sme aj tieto malé pivovary tu zlikvidovali, miesto toho, aby sme ich podporili, aby sa rozširoval počet malých pivovarov a rozširovalo a pomáhalo to aj regionálnemu turizmu, tak ideme cestou ich likvidácie. Myslím si, že stojí za prehodnotenie tejto dane a minimálne, ak nie stiahnutie zákona, tak významné zníženie navrhovaného navýšenia spotrebnej dane z piva, lebo ten dopad na verejné financie nebude tak pozitívny, ako očakávate, ale z hľadiska zvýšenia nezamestnanosti v tomto sektore a dovozu piva zo zahraničia a dovozu práce zo zahraničia bude ten dopad oveľa-oveľa menší.
Tak ako som povedal, že pivo je ľudovým nápojom a už Švejk kedysi povedal, že ak vláda zdraží pivo, tak do roka musí padnúť. V roku 2003 sa pomýlil o jeden rok. Zvýšili ste cenu piva, padla vaša vláda, nedokončila volebné obdobie o dva roky. Verím, že tentokrát, ak navýšite spotrebu piva, sa Švejkova prognóza naplní.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.10.2010 17:29 - 17:30 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Na pána kolegu Goliana nebudem ani reagovať, lebo si myslím, že to za reakciu nestojí.
Ale chcem oceniť vystúpenie a stanovisko pána poslanca Stanka. Skutočne budem rád, ak vláda pristúpi ku kompenzácii, likvidácii alebo zrušeniu červenej nafty tým, že zruší daň z pôdy. Slovenskí poľnohospodári sú jediní, ktorí platia daň z výrobného prostriedku, a ak k tomu kroku pristúpite a bude to vykompenzované, tak potom má opodstatnenie aj to, že zrušíte spotrebnú daň a sa zníži počet colníkov, lebo administratíva je náročná, a takisto sa aj zníži administratíva pri vypočítaní a kontrole daní z nehnuteľností alebo daní z pozemkov. Čiže ak k tomu pristúpite a to sa udeje, tak, pán kolega Stanko, dávam vám slovo, že vás pozvem na najlepšie víno, aké tu je.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2010 17:27 - 17:27 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pristúpili ste k tomuto zrušeniu v čase, keď Európska komisia povolila Slovenskej republike využívať tento inštitút do konca roku 2012, a najmä v čase, keď tento rezort je neuveriteľne skúšaný dva roky trvajúcou neuveriteľnou krízou. Rok 2008 bol poznačený veľkou odbytovou krízou a cenovou krízou, najmä v sektore živočíšnej výroby a mlieka, kde taká kríza nebola v histórii produkcie mlieka, čo znamenalo obrovské straty pre poľnohospodárov, a napriek snahe predchádzajúcej vlády a sanovaniu tejto straty ju nebolo možné vykryť, lebo bola rádovo v niekoľkých miliardách. A rok 2010 je poznačený neuveriteľným vplyvom počasia, kde si ani 70-roční poľnohospodári nepamätajú takýto vývoj počasia, takéto záplavy a povodne, aké postihli nielen Slovensko, ale aj okolité krajiny, ale Slovensko bolo neuveriteľným spôsobom poškodené.
Naopak, ak by ste sa venovali spôsobu odškodnenia poľnohospodárov, tak ako to robia iné vlády v okolitých krajinách, tak tomuto sa vôbec nevenujete, vyčlenili ste 5 alebo 6 mil. netransparentným spôsobom alebo nepreukazným spôsobom to, čo bolo doteraz prezentované, ako chcete odškodniť poľnohospodárov. A tí, ktorí mali pôdy podmáčané, nebudú dostávať takmer žiadne odškodnenie alebo žiadne odškodnenie. No a v tomto období ste pristúpili k likvidácii červenej nafty alebo k zrušeniu červenej nafty pre poľnohospodárov v záujme zlepšenia verejných financií alebo zníženia deficitu verejných financií.
Aká je vlastne, alebo čo to spôsobí a komu vlastne najviac siahnete na jeho existenciu? No samozrejme, že najviac budú postihnutí poľnohospodári v najprodukčnejších oblastiach, kde sa vytvára najvyššia pridaná hodnota, kde je najintenzívnejšia výroba a kde je najväčšia spotreba nafty na hektár. Vo vašom vládnom programe v časti poľnohospodárstva máte uvedené, že budete podporovať pridanú hodnotu. A práve týmto krokom pridanú hodnotu likvidujete. Kým spotreba nafty na hektár ornej pôdy sa pohybuje niekde na úrovni 120 litrov, pri intenzívnych výrobách, ako je ovocinárstvo, zeleninárstvo, vinohradníctvo, produkcia chmeľu, je táto spotreba až viac ako 300 litrov na hektár a, pochopiteľne, najintenzívnejšia produkcia je práve v živočíšnej výrobe, kde je najviac pridanej hodnoty v procese výroby, je táto spotreba ešte vyššia. Práve tento sektor bude zasiahnutý najviac a dôjde k najväčšej záťaži práve pre tieto podniky, ktoré už vďaka dvom krízam, najmä odbytovej krízy v roku 2008 a v podmáčaných oblastiach v roku 2009 - 2010, sú postihnuté najviac, budú musieť pristúpiť k prepúšťaniu zamestnancov, k čomu už aj pristupujú, keďže nedochádza k odškodneniu z hľadiska záplav a nedokážu dva roky prekonať tento finančný problém, pred ktorý sú postavení. A práve v rozpore s vaším programovým vyhlásením vlády prichádza ďalšia podložená noha poľnohospodárom, ktorí vytvárajú najvyššiu pridanú hodnotu.
Dôjde k ďalšej likvidácii chovov hospodárskych zvierat, dôjde k ďalšiemu opúšťaniu pôdy, dôjde vo zvýšenej miere k pristúpeniu k nevýrobe, čo bude mať dopad na zamestnanosť. Vďaka tomuto opatreniu a ďalším krokom, ktoré sú avizované z hľadiska aj krátenia alebo rušenia podpory živočíšnej výroby, príde v budúcom roku v poľnohospodárstve o prácu minimálne 10-tisíc ľudí.
Ak sa pozrieme z tohto pohľadu na tento fenomén, čo to spôsobí vo verejných financiách a koľko vlastne usporíte, ak deklarujeme, že spotreba nafty na Slovensku sa pohybuje niekde rádovo okolo 1,6 mld. litrov, z toho zvýhodnená červená nafta bola asi 10 % v objeme 120-130 mil. litrov, čo využívali poľnohospodári mimo koľajových vozidiel, pardon, poľnohospodári mali z toho 7-8 %, to je práve tých 120-130 mil. litrov, tak úspora pre štátny rozpočet bude predstavovať rádovo 17,5 mil. eur. Toto je úspora, ktorá, ak nebude zvýhodnená nafta uplatnená pre poľnohospodárov, zostane v štátnom rozpočte.
Na druhej strane bude platiť to, čo som povedal - a na to vás, pán podpredseda vlády, teraz upozorňujem -, že skutočne príde v poľnohospodárstve v budúcom roku, ak tieto opatrenia prijmete, 10-tisíc ľudí o prácu. A dneska vás na to upozorňujeme, o rok, ak sa toto udeje, tak budeme žiadať vyvodiť politickú zodpovednosť, lebo nemá to nič spoločné s rozumným hospodárením ani pre dosah na verejné financie.
Ak sa pozrieme, čo znamená 10-tisíc pracovných miest v poľnohospodárstve, aj pri priemernej nominálnej mzde v poľnohospodárstve, ktorá je len 78 % priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve, je 585 eur, kde aj s príspevkom zamestnávateľa je celková cena práce 786 eur, sú odvody do zdravotnej poisťovne, nemocenské, starobného poistenia atď., spolu zamestnanec a organizácia v sume 300 eur na mesiac. Ak to spočítame na 12 mesiacov a 10-tisíc pracovníkov, tak nám vyjde suma 36 mil. eur. Verejné financie budú ukrátené o 36 mil. eur.
To nie je ale všetko. Títo ľudia skončia na úrade práce, kde Sociálna poisťovňa na podpore v nezamestnanosti 6 mesiacov platí 50 % z nominálnej mzdy, čo sa bude pohybovať na úrovni 18 mil. eur, a ďalších pol roka títo ľudia zostanú na dávkach v hmotnej núdzi, kde ak zarátame základnú sadzbu 157,6 eur pre 4-člennú rodinu, keď som bral taký priemer, a potom všetky tie príspevky na zdravotnú starostlivosť, bývanie, príspevok na dieťa, pre školskú dochádzku atď., sa táto dávka pohybuje v rozmedzí 250 až 290 eur. Ak zoberieme len priemernú hodnotu 270 eur, je to ďalších 2,7 mil. eur.
Sumár výpadku pre verejné financie pri tomto znížení počtu zamestnancov vďaka vašim opatreniam bude predstavovať 56,7 mil. eur. Ak do toho dorátame, že ste ušetrili v štátnom rozpočte 17,5 mil. eur, tak je rozdiel 39 mil.; 39 mil. bude deficit vo verejných financiách a to deklarujete, že toto opatrenie prijímate práve preto, aby sa zlepšili verejné financie a aby štát znížil deficit verejných financií. Myslím si, že takéto hospodárenie asi žiadny rozumný hospodár neurobí.
Aký to bude mať dopad? Samozrejme, zamestnanosť, deklarujete pri tvorbe štátneho rozpočtu jednou zo štyroch priorít, že zamestnanosť je vaša priorita, pritom opatrenie zrušenia červenej nafty má jednoznačný tlak na znižovanie zamestnanosti práve v najproduktívnejších oblastiach, kde je najvyššia pridaná hodnota a najvyššia zamestnanosť, to znamená, že je to v rozpore s vaším vyhlásením pri tvorbe štátneho rozpočtu, zamestnanosť sa bude zhoršovať a verejné financie nebudete sanovať.
Druhé je to, čo hovorím, že dôjde k strate vo verejných financiách, dôjde k následnému zníženiu spotreby červenej nafty alebo nafty v poľnohospodárstve, čo bude znamenať zníženie výroby. Zníženie výroby bude prehlbovať deficit a záporné saldo obchodnej bilancie z agrárnych komodít. To všetko bude mať negatívny dopad jak pre obyvateľov na Slovensku, tak pre poľnohospodárov, tak pre slovenský rozpočet ako taký. A potom nechápem, prečo takéto opatrenie prijímate, ktoré si skutočne myslím, že je kontraproduktívne a nenaplní cieľ, ktorý od neho očakávate.
Preto by som vás požiadal, pán minister, v mene poľnohospodárov, v mene svojom, aby ste prehodnotili tento váš návrh, aby ste znovu spočítali nielen priamy dosah príjmu do štátneho rozpočtu, ale aj následné opatrenia, ktoré budú zaťažovať štátny rozpočet, a z toho dôvodu podávam procedurálny návrh, aby predkladateľ vzal tento návrh späť na prepracovanie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.10.2010 17:15 - 17:27 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prerokovávame sériu daňových zákonov, ktoré dane vo všetkých rovinách zvyšujú, a to len tri mesiace po tom, čo sme vo volebnej kampani počúvali všetky súčasné vládne strany, ako nebudú zvyšovať žiadne dane, nebudú zhoršovať sociálny štandard občanov a že hospodársku a finančnú krízu dokážu zvládnuť len na úrovni vládnej spotreby a na zlepšení verejného obstarávania. Počúvali sme veľkú volebnú kampaň o tom, ako predchádzajúca vláda neuveriteľne šafári a rozhadzuje a že nič netreba urobiť, len stačí zlepšiť verejné obstarávania a že stačí siahnuť na vládnu spotrebu, ktorá je neúmerná, a hospodárska, finančná kríza je vyriešená.
Nuž, ako sme svedkami pri dnešnej sérii zákonov, nič z toho nie je pravda a slúžilo to iba ako určité populistické vyhlásenie pred voľbami na oklamanie občanov, tak ako nie po prvýkrát. Keď ste prišli do vlády, tak ste prišli na to, že to šafárenie, o ktorom ste hovorili, asi nebolo, keď ani zlepšenie verejného obstarávania napriek zastaveniu výstavby diaľnic neusporí ani toľko financií, aby ste mohli znížiť deficit verejných financií. A došli ste aj na to, že aj v tej vládnej spotrebe veľa urobiť neviete. Nuž tak ste siahli na vami osvedčenú metódu zvyšovania daní, zaťažovania tej najslabšej skupiny obyvateľov, ktorá vlastne týmito daňovými zákonmi to pocíti najviac. No a neopomenuli ste ani rezort, na ktorý siahate najčastejšie, keď je diera v štátnom rozpočte, a to je rezort pôdohospodárstva. Pristúpili ste k zrušeniu spotrebnej dane z minerálneho oleja, tzv. červenej nafty, pre poľnohospodárov v čase, keď Európska komisia len pred pár mesiacmi povolila tento inštitút využívať pre Slovenskú republiku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.8.2010 10:30 - 10:32 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
... reagujem na rečníka, lebo on hovorí o význame alebo ne význame vytvorenia znovu ministerstva životného prostredia. Ja hovorím, že to ministerstvo, ktoré bolo, vytváralo aj ekonomickú činnosť a tváriť sa na druhej strane, že je neekonomické ministerstvo a znovu otvárate takýto istý model, ktorý na jednej strane bude monitorovať ekonomický potenciál povedzme vôd, veľké vody, odpadové hospodárstvo, a na druhej strane bude samo seba kontrolovať, ako to bolo. Bolo to zlé, preto bolo navrhnuté zmeniť pre budúcnosť a aj zoštíhliť štátnu správu. Tak si myslím, že to rozhodnutie nie je celkom správne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.8.2010 10:30 - 10:32 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Vyspelé krajiny, ako je povedzme Fínsko, ktoré má aj vysoký stupeň ochrany svojho životného prostredia, má ministerstvo prírodných zdrojov. A pod neho spadá poľnohospodárstvo, rybné, vodné hospodárstvo, životné prostredie, všetky oblasti. Je to pod jedným ústredným orgánom štátnej správy, ktorý je podstatne, podstatne užší a pracuje tam menej pracovníkov ako na našich ministerstvách. A myslím si, že krok vytvoriť jedno ministerstvo, či už voláme po všetkých tých rezortoch alebo budeme nazývať jedným slovom ministerstvo prírodných zdrojov, je úplne jedno ako sa volá. Otázka je, aké funkcie plní a prelínanie sa funkcií poľnohospodárstva, vodného, lesného hospodárstva a životného prostredia sú tak úzko naviazané, že je asi najrozumnejšie urobiť to pod jedným ústredným orgánom štátnej správy.
Ak ste chceli vytvoriť nejaký orgán, ktorý by bol nezávislý z hľadiska ochrany životného prostredia, tam stačilo malý orgán štátnej správy, ktorý spadá povedzme pod Úrad vlády a venoval by sa len ochrane životného prostredia, lebo v takejto konštelácii ako aj bolo ministerstvo, a teraz ho znovu zriaďujete, budú sa prelínať dve zložky. Jedna sa bude tváriť, že minister ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.8.2010 9:52 - 9:54 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, vo svojom plamennom prejave ste odprezentovali niektoré čísla, obzvlášť čo sa týka hovädzieho dobytka, ktorý dáva veľmi veľa pracovných príležitostí, si dovolím poznamenať to, že počas vášho posledného pôsobenia na poste ministra pôdohospodárstva ste z tohto sektora vyčlenili alebo do celej živočíšnej výroby ste vyčlenili jeden rok 6, potom druhý rok 9 % z celkových podpôr do poľnohospodárskej výroby a každému súdnemu človeku je jasné, že ak niektorý sektor je dlhodobo poddimenzovaný, ak mu chýbajú zdroje a dlho rokov, veľa rokov sa trápi s tým, aby vôbec prežil, aby nejakým spôsobom udržal tú výrobu, tak dôjde raz bod, keď začnú poľnohospodári túto výrobu opúšťať a presne to sa udialo, a pokiaľ by vláda Roberta Fica nezaviedla podporu na veľké dobytčie jednotky, tak dneska by sme o produkcii mlieka a chove hovädzieho dobytka hovorili v minulom čísle.
Čiže, určité, jak dobehové, tak nábehové časy sú a keďže dobytok je beh na veľmi dlhú trať, tak každý necitlivý zásah do tohto sektoru znamená s odstupom niekoľkých rokov katastrofálne dôsledky.
Čo sa týka vašej výčitky, jak hovoríme o liberalizácii, alebo že programové vyhlásenie vlády je presiaknuté privatizáciou, liberalizáciou, áno, je. O čom inom sa dá hovoriť v liberalizácii obchodu, keď budeme rušiť určité regulačné mechanizmy, ktoré zamedzujú zneužívanie dominantného postavenia, najmä v tak citlivých komoditách, ako sú potraviny, že dôjde k ďalšej liberalizácii, ktorá bude znamenať ďalší pokles produkcie a výroby potravín na Slovensku, aj keď nebude hlad a nebudú chýbať potraviny na Slovensku, o tom som presvedčený, lebo však to, čo my nevyrobíme, iné krajiny dobehnú. 

Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.8.2010 9:23 - 9:25 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Fronc, my len odmietame plniť vaše programové vyhlásenie vlády, ku ktorému ste nás neprizvali. Čiže, vy ste zaviazali nás, aby sme plnili váš program. My sme sľúbili, že ku všetkému dobrému pridáme spoločnú ruku, ale nie štýlom, že tu je náš program a vy ho plňte. To je celý problém, ktorý je v tých nespočetných množstvách zmeny ústavy a ústavných zákonov, bez toho, aby ste pred zostavením programového vyhlásenia vlády hovorili s nami o tom, že na čom sa vieme dohodnúť, na čom nie. Ste nás zaviazali, aby sme plnili váš program a nečudujte sa, že ho nemôžme plniť. Máme možno na mnohé otázky inú predstavu a myslím si, že ak dávate záväzok, tak záväzok pre vašu vládu a môžete dať taký záväzok, na čo máte aj politickú silu.
Čo sa týka pána poslanca Stanka, máte pravdu, že slovenský poľnohospodár alebo slovenský občan sa stane bezzemkom vo vlastnej krajine. Pozrime sa na to, kedy sme pripravovali podmienky, alebo pri príprave podmienok na vstup do Európskej únie, ako sme vlastne ochránili slovenskú pôdu, aby ju nemohli nadobúdať zahraničné osoby. Máme tam sedemročné prechodné obdobie.
To jedno z bodov ste mi pripomenuli, že som sa zabudol spýtať, že mi tiež tam chýba, či vaša vláda predĺži ochranu o tri roky, čo máme záväzok, alebo čo môžme v rámci prechodných období, že Slovensko si môže ešte predĺžiť ochranu našej pôdy a, bohužiaľ, ani toto v programovom vyhlásení vlády nie je. Čiže, skutočne, asi bude realita, že Slovák bude bezzemkom vo vlastnej krajine.

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.8.2010 9:04 - 9:14 hod.

Marian Záhumenský Zobrazit prepis

Dobré ráno, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, pokračoval by som vo svojom včerajšom prerušenom vystúpení, kde som skončil pri bode a záväzku vlády, že zruší poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu. Kým som povedal, že žiadna zo súčasných vládnych strán nemá takýto bod vo volebnom programe, ba opačne, KDH deklaruje, že bude chrániť poľnohospodársky pôdny fond, takisto deklaruje to aj MOST - HÍD, že bude sa snažiť využívať šedé parky a deklaruje, že zastaví výstavby na zelených lúkach, tak úplne protikladom toho je tento záväzok vlády, že zruší poplatok za vyňatie pôdneho fondu.
Práve z tohto dôvodu vláda Roberta Fica zaviedla poplatok, aby sa obmedzilo preraďovanie najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy a nezastavala sa, povedzme, Trnavská tabuľa logistickými centrami a inými závodmi, ktoré sú dôležité, ale myslím si, že Slovensko má dosť menej kvalitnej pôdy, preto, aby mohla bežať aj výstavba, ale aby sme si to najcennejšie, ktoré z hľadiska pôdneho fondu na Slovensku máme, sme si ho mohli uchrániť. Argumentácia, že zavedenie poplatku za záber pôdy aj tak nepriniesla žiadny efekt, lebo sa vybralo málo peňazí za záber pôdy, je práve skutočnosť potvrdzujúca to, že tento zákon má efekt, lebo obmedzilo to, aby investori sa orientovali na najkvalitnejšiu pôdu, lebo musia platiť za ne veľké poplatky a úplne 100-percentný efekt by bol, keby sa nevybrali žiadne peniaze. Cieľom nebolo vybrať peniaze alebo čo najviac peňazí za záber pôdy, ale cieľom bolo obmedziť zastavovanie najkvalitnejšej pôdy, a tým, že ten výber bol malý, tak práve svedčí o tom, že tento zákon priniesol svoj efekt. Ale ja si osobne myslím, že cieľom tohto bodu programového vyhlásenia vlády je to, aby ľudia, ktorí získali veľké pozemky v reštitúciách, aby ich mohli premeniť na stavebné pozemky a výhodnejšie predať. Lebo ak má investor zaplatiť veľký poplatok za vyňatie pôdy z pôdneho fondu a ešte aj zaplatiť veľa peňazí za stavebnú parcelu, tak to nie je možné a ľudia, ktorí vlastnia veľké pozemky v najúrodnejších oblastiach Slovenska tým by prišli o značnú časť výnosu z tej pôdy, ktorú vlastnia. Takže, myslím si, že toto je hlavný cieľ tohto kroku a, bohužiaľ, Slovensko doplatí na to tým, že sa najúrodnejšia pôda zastavia logistickými centrami.
Čo sa týka lesnej politiky, tak programové vyhlásenie vlády sa zoberá okrajovými záležitosťami, tak ako väčšinou v celej tej poľnohospodárskej oblasti, aj v lesnej politike venuje veľkú pozornosť okrajovým záležitostiam, ktoré sú tiež dôležité alebo potrebné. Je dobré, keď sa venuje aj týmto, ale nič nehovorí o zásadných otázkach hospodárenia s lesným pôdnym fondom, nehovorí o spracovaní dreva, ochrany prírody a skĺbenie ochrany prírody s využívaním lesa atď.
Toto je to, čo v programovom vyhlásení vlády chýba a čo si myslím, že je nie je dobré pre občanov, že nevedia, ako sa bude vláda správať a bude musieť počkať na konanie vlády, akým spôsobom bude postupovať.
A čo zase na druhej strane, čomu sa venuje vláda, je to, že vyzdvihuje mimo produkčnú funkciu lesa ako je turizmus. Áno, je to jedna z jeho produkčných funkcií lesa, je tiež potrebná, ale nie rozhodujúca, aj keď je dôležité, aby ľudia mohli využívať les na rekreáciu. A v tejto súvislosti vláda deklaruje, že zruší obmedzenie vjazdu cyklistov na lesné cesty. Ja len chcem uistiť vládu, že jeden bod programu majú splnený, lebo žiadny zákon, ani žiadny predpis nikdy nezakazoval vjazd cyklistov na lesné cesty a ani dneska nezakazuje na žiadnu cestu žiadnemu cyklistovi vjazd. To znamená, že neexistuje legislatíva, ktorá by zakazovala vjazd cyklistov na lesné cesty. Skôr si myslím, že to je taký predvolebný sľub, že čosi pre občanov urobíme, ale ktorý neviem či sa dá splniť, lebo ťažko niečo rušiť, čo nebolo zakázané. Ale jednoducho na lesné cesty cyklisti môžu chodiť, vždy mohli chodiť a nikto im ich nikdy neobmedzil.
Čo sa týka životného prostredia, iba dve poznámky. Jedna je opäť v deklaratívnej rovine, že vláda zastaví plánovanú výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov. Skôr to je taký predvolebný sľub pre voličov, že vláda alebo strany, ktoré deklarovali, sa stavali do polohy ochrancov, ale opäť to, čo platí pri vjazde cyklistov na lesné cesty, platí aj pri výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov. Nikto nikdy nezačal žiadne konanie o výstavbe ropovodu cez Žitný ostrov. Nebol urobený jediný úkon žiadnej vládnej inštitúcie, žiadnej štátnej inštitúcie, či už z hľadiska povoľovania, územného plánu alebo niečo podobné, proste, že by bolo urobené z pohľadu výstavby ropovodu cez Žitný ostrov. Dokonca vláda Roberta Fica deklarovala, že nebude realizovať výstavbu ropovodu. Ak by ste mali v programovom vyhlásení vlády napísané, že vláda nebude, nezrealizuje alebo nebude vykonávať výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov, tak by to bol záväzok vlády, že bude, aký postoj zaujme k tomu, ak investorské skupiny si dajú robiť štúdiu a chcú a s nejakým podobným zámerom uvažujú. Tak, ako deklarovala vláda Roberta Fica, že takýto zámer nebude realizovať. Ak by to bol váš záväzok, tak je to úplne legitímne. Ale stavať do polohy, že zastavíte plánovanú výstavbu, ťažko sa niečo zastavuje, čo nebolo začaté.
A je tam ešte ďalší bod, ktorý, musím povedať, že chválim, ale je to vlastne naprávanie škody, ktorú ste spôsobili pri vašom pôsobení, v poslednom pôsobení vo vláde. A to je, že obmedzíte alebo nejakým spôsobom v Európskej únii sa vám podarí zmeniť medzinárodné zmluvy, ktorými sa Slovensko zaviazalo v oblasti chránených území, či je to chránené vtáčie územia, alebo územia európskeho významu alebo územia, ktoré sú zaradené do Natury 2000. Vo vašom pôsobení v predchádzajúcich vládach ste Slovensko zaviazali, aby chránilo takú rozsiahlu časť územia Slovenska, na ktoré nemá táto ekonomika ani peniaze a ani také bohaté krajiny, ako je Rakúsko alebo Nemecko, si nedovolia také vysoké percento územia chrániť. Keďže je to nereálne a mnohé územia vlastne ani nie sú v takom význame, aby ich bolo nutné chrániť cez medzinárodné dohody, tak ste pochopili, že by bolo dobré obmedziť tie územia a skutočne to, čo je cenné treba chrániť. Lebo ak toho územia je strašne veľa a nie sú na to financie, tak jednoducho sa nechráni nič. A to je ten problém. Čo je cenné chráňme, čo sa dá využívať na hospodárske využívanie v rôznom stupni, tak to je treba povoliť. Ja vám držím palce, ak sa vám podarí tento váš záväzok z minulosti a škodu, chcem povedať, ktorú si Slovensko spôsobí, aby ste si ju uvedomili. To je prvé pozitívne poznanie, že to bolo zlé rozhodnutie, to bolo chybné rozhodnutie a že sa ho snažíte napraviť a skutočne vám držím palce, aby sa vám to podarilo, aj keď vážne pochybujem o tom, či by Európska únia súhlasila so zmenou medzinárodnej zmluvy, ktorou sa Slovensko zaviazalo.
Čiže, z týchto dôvodov, ktoré som aj včera uviedol, aj dnes, vážená vláda, chcem povedať, že ak budete napĺňať, a najmä, poľnohospodársky program podľa vzoru vašich predchádzajúcich vlád z rokov 1998 až 2006, keďže toto programové vyhlásenie vlády vám to umožňuje a nedávate v ňom jasnú odpoveď na to, ako sa budete v tejto oblasti správať, tak, pán podpredseda vlády a minister financií kedysi uviedol, že aj Hongkong neprodukuje potraviny a ľudia tam nehladujú a majú dosť potravín, tak si myslím, že sa vám podarí aj zo Slovenska tento Hongkong urobiť. Ale nie tak ekonomicky Slovensko vyspelé ako je Hongkong, ale tak závislé na dovoze potravín, ako ich dováža Hongkong. Napriek tomu, že deklarujete, že až 86 % územia Slovenska je vidieckeho charakteru, a tento vidiek zostane opustený, vyľudnený, zostarnutý, s veľmi zlou úrovňou a podmienok ľudí na život. Z týchto dôvodov toto programové vyhlásenie vlády nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 5.8.2010 18:34 - 19:00 hod.

Marian Záhumenský
Zajtra budem pokračovať.
Skryt prepis