Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predseda, vážená pani ministerka, my sa tak troška tvárime, ako keby o nič nešlo a hovoríme tomu kultivovanosť, ale reálny fakt je taký, že slovenské súdnictvo je v takom rozvale, v akom po roku 1989 nikdy nebolo. Je v tomto rozvale preto, že vláda Roberta Fica rozrušila do slova a do písmena základy právneho štátu. O to je obtiažnejšie začať akúkoľvek nápravu v slovenskom súdnictve, pretože každá tá náprava je strašne obtiažna a trvá veľmi dlho.
Ja by som si dovolil povedať tri príklady, ktoré o tom svedčia a svedčia o tom jednoznačne. Pri prvom príklade, by som sa oprel o komentár povolaného človeka a tým je Günter Woratsch, expert pre posúdenie stavu súdnictva na Slovensku a Slovinsku. Neviem, či tam to Slovinsko tam zostalo pre to e a i, ale minimálne teda je to človek, ktorý je poverený skúmaním stavu súdnictva na Slovensku. Hovorí asi toto, citujem z jeho rozhovoru.
Po prvé hovorí, že: "Konania voči sudcom Najvyššieho súdu sú vo svete len veľmi zriedkavé a vzácne. A už vôbec je nepochopiteľné, že sú stíhaní sudcovia Najvyššieho súdu pre svoje kritické názory, ako to bolo v prípade sudkyne Jany Dubovcovej alebo Dariny Kuchtovej."
Po druhé hovorí: "Vo všeobecnosti sú kontakty sudcu so zločincami a mafiánmi neprípustné." Hovorí to na margo predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina.
Po tretie hovorí: "V demokracii by nemalo byť možné, aby sa stal sudca ministrom spravodlivosti a po skončení funkcie plynulo prešiel späť do talára a ešte k tomu priamo do funkcie predsedu Najvyššieho súdu."
Po štvrté hovorí: "Všetky finančné kontroly súdu zo strany ministerstva, hovoríme o ministerstve financií, pán Harabin nemôže odmietať." Toto nehovorím ja, ani to nehovorí poslanec Národnej rady, hovorí to na slovo vzatý odborník, jeden z popredných dlhoročných činiteľov v rakúskom súdnictve a v medzinárodných súdnych organizáciách.
A napokon hovorí to, čo je podstatné: "Viacero vecí v slovenskej justícii funguje ako v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu." A to hovorí o podstate problému, že súdnictvo na Slovensku sa dostalo na úroveň, ktorá je príznačná pre bývalé krajiny Sovietskeho zväzu, to znamená krajiny s autokratickými režimami, aby sme to povedali jasne a jednoducho.
Dovoľte, aby som spomenul druhý príklad. Sudcovia dnes žalujú štát kvôli rozdielnym platom so svojimi kolegami na Špecializovanom súde. Okrem toho masívne protestujú proti tomu, aby sa spolu s ostatnými skupinami sociálnymi podieľali na uťahovaní svojich vlastných opaskov, platových. Je to zvláštne, lebo to nerešpektuje minimálne niekoľko vecí. Jednak elementárny fakt, že je jednoducho rozdiel v riziku, ktorý musí predsa každý sudca uznať, je rozdiel v riziku medzi sudcom Špecializovaného súdu a sudcom vo všeobecnom súdnictve. To je proste fakt. Je to nekolegiálne voči vlastným kolegom zo Špecializovaného súdu.
Po druhé. Je to nespravodlivé voči všetkým tým v spoločnosti, voči všetkým ľuďom, ktorí sa vedia uskromniť, pretože to hovorí o neskromnosti, o akejsi vôli po výsadnom postavení sudcov v našej spoločnosti, čo nie je možné.
A po tretie. Je to nemorálne voči všetkým občanom, ktorí to majú zaplatiť, pretože sudcovia chcú, aby sme to zaplatili my všetci, aby sme zaplatili ich vôľušku, my všetci.
Po tretie. Tretím prípadom je stanovisko Roberta Fica k rozhodnutiu Ústavného súdu v dvoch veciach, ktoré sú všeobecne známe, že vyvlastňovanie pozemkov je protiústavné a naopak, zisk zdravotných poisťovní protiústavný nie je. Rozhodnutie bolo jasné, trvalo dlho, ale bolo jasné. Je neuveriteľné, že po tom všetkom Robert Fico zaujal také zvláštne postavenie. Po prvé, vôbec neišiel obhajovať svoju vlastnú vec na Ústavný súd, to znamená, že jednoducho od začiatku tomu neveril, od začiatku vedel a vedome to vedel, že to, s čím ide na Ústavný súd je protiústavné a keď to mal zastupovať, tak jednoducho sa zdekoval, zbalil sa.
A po druhé, čo je ešte poburujúcejšie, dnes hovorí, že konal správne, ešte dnes hovorí, že konal správne, že by tak konal znova. To znamená, že aj dnes by išiel vedome do protiústavnej veci. To je naprosto neobvyklé. V normálnom právnom štáte sa takéto niečo nekoná. To nie je otázka toho, že či ide niekto na hranice zákonnosti, alebo ide za hranice zákonnosti. To je otázka jednoduchej elementárnej morálky, či idem ako poslanec alebo ako predseda vlády, či idem na Ústavný súd s vecami, ktoré sú evidentne, evidentne a od začiatku, a viem to, a Robert Fico to vedel, sú evidentne protiústavné.
V podstate sa nedá povedať nič iné, len, že vedome a v podstate len kvôli svojej vlastnej politickej kampani, lebo o nič iné nešlo, len o jeho vlastnú politickú kampaň, že v rámci tejto svojej politickej kampani pripravil návrh, ktorý bol zmietnutý Ústavným súdom zo stola, a ktorý bude nás všetkých ako občanov Slovenskej republiky s najväčšou pravdepodobnosťou stáť miliardy korún. Viete, to sa nestalo, to sa v dejinách Slovenska po roku 1989 sa nestalo, že by niekto takýmto správaním, a vedomým správaním, sa pokojne kvôli vlastnej politickej kampani rozhodol, že mu nebude prekážať, ak túto jeho politickú kampaň, miliardovú politickú kampaň, zaplatia občania zo svojho.
Hovorím to rovno, že preto sa OKS stotožňuje s názorom Richarda Sulíka na odvolanie Roberta Fica z funkcie podpredsedu Národnej rady a dúfame, že tento názor si osvojí aj celá vládna koalícia. Je ťažko predstaviteľné, že človek, ktorý takýmto spôsobom poškodzuje svoj vlastný stav, poškodzuje parlament, má byť podpredsedom Národnej rady.
Vláda Roberta Fica znamenala doslova rozval právneho štátu. Na takýto spôsob je ťažko nájsť vždy len štandardné prostriedky. Áno, niektoré prostriedky sú aj neštandardné, ale hovorím to rovno, že OKS podporí všetky návrhy zákonov, ktoré budú zlepšovať situáciu v súdnictve, zvýšia jeho transparentnosť a otvorenosť. A za takýto návrh zákona pokladáme aj zákon o súdoch a prísediacich. Budeme zaň hlasovať aj po vrátení prezidentom, lebo si myslíme, že je spravodlivý a že pomáha pomaličky naprávať to, čo tu jedna nehodná vláda za štyri roky zničila. Ďakujem.
