Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Pán kolega, v úvode si sa dotkol odmeňovania v zdravotníctve. Chcem povedať,vo vzťahu k zdravotníctvu je táto predložená novela nespravodlivá a nikdy ju nemôžem podporiť, nie preto, by som niekomu závidel nejaký plat, ale keď sa schvaľoval rozpočet pre zdravotníctvo, povedalo sa, nie sú peniaze a dá sa len taká čiastka, ktorá sa vyčleniť dá. Páni a dámy, nielenže nie je na zvyšovanie platov pre lekárov alebo zdravotné sestry, chýbajú peniaze na nákup prístrojovej techniky, chýbajú peniaze na lieky, chýbajú peniaze na špeciálny zdravotný materiál. Ale keď sa jedná o post generálneho riaditeľa, tu ste veľkorysí.
Ja sa pýtam, koľko stojí záchrana ľudského života? Myslíte si, že by si tie zdravotnícke zariadenia na seba nezarobili, keby tá práca bola adekvátne ohodnotená? Nemyslím si, že sme tu od toho poslanci, aby sme robili v tejto spoločnosti alebo aby sme nejako vyčleňovali ľudí v tejto spoločnosti na vyvolených a vyvolenejších. A ak teda zdravotníctvo pre túto koalíciu nebolo prioritou, ale je prioritou Slovenská televízia alebo spojené rozhlas a televízia, je mi to veľmi ľúto.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, naozaj nikto nemá krvavé oči a nemá to byť ani žiadna vendeta, ani žiadny, nejaké vracanie si niečoho a myslím si, že väčšine je jedno, že, či otec alebo matka, alebo rodina vychováva deti alebo učí deti v tom, alebo inom jazyku. Súhlasím s vami, že to je problém každého jedného rodiča. Ale preboha, tento zákon o ochrane štátneho jazyka mal za cieľ iba jedno, ak je na Slovensku právna norma, kde je 20 % obyvateľstva inej národnosti a musí sa teda, používa sa dvojjazyčnosť, ale odmietajú sa v mnohých takýchto lokalitách, aby sa používal vo verejnom styku, v úradných oznamoch, aby sa používala slovenčina, tak toto namietame. Tu ide o tých 80 % obyvateľov, ktorí žijú v daných lokalitách, aby sa aj oni ako občania tohto štátu mohli dostať k údajom, k verejným informáciám. O toto išlo.
Tu vôbec nejde, pán kolega o to, aby sme niekoho nútili, že sa musí učiť po slovensky. Je to jeho problém, on sa potom musí presvedčiť sám v praxi, či urobil dobre. Ale, ale tu je ochrana naozaj tých ostatných, 70 a 80 % obyvateľstva, ktorým sa upiera, aby sa oni dostali v štátnom jazyku k informáciám. Toto sú krvavé oči, a neviem, prečo toto podporujete a touto cestou chcete ísť. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ovládať slovenčinu ako úradný jazyk je potrebné z dôvodu, aby sa ľudia dohodli, aby si rozumeli. Bolo by fantastické, keby sme mohli susediť s krajinou, ktorá napríklad hovorí anglicky, pretože v tom prirodzenom prostredí, by naše deti dostali iste možnosť sa úplne prirodzene naučiť jazyk, s ktorým sa dá komunikovať v celom svete.
Nie každý je tak rozumovo vyspelý, aby sa naučil ďalší cudzí jazyk alebo niekoľko cudzích jazykov. Šťastní sú tí, ktorí takúto schopnosť ovládajú. Považujem to za osvojenie si slovenského jazyka, nie preto, aby sme mali navrch, že a tak teraz just budete vedieť po slovensky. To vôbec nie. Vedieť po slovensky otvára fantastickú možnosť všetkým národnostným menšinám, pretože dohodnete sa okamžite v Poľsku, v Česku, v Chorvátsku a ďalších a ďalších krajinách. Je to iba na vás, ako budete pristupovať k svojim spolurodákom, pretože ja som študoval na škole, kde bola povinnosť, že desať percent musí byť zastúpená práve z menšín a mali obrovské problémy vysporiadať sa s latinčinou, vysporiadať sa s odborným textom a sami si uvedomovali, že nie dobre urobili ich rodičia, keď ich a nebolo to tak výrazné ako to je teraz, kedy vyložene rodičia bránia deťom a rozprávajú s nimi len v tom materinskom maďarskom jazyku a pri návšteve inej strednej školy alebo vysokej školy, potom tieto deti majú obrovský hendikep. Teda tu nejde o politiku, tu ide o praktickosť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Som presvedčený, že pán kolega Rafaj vo svojom, aj keď dlhom prejave hovoril o faktoch a argumentoch, ktoré by mali zaujať každého a každý by sa mal nad tým zamyslieť. To, že táto novela vychádza zo snáh strany MOST - HÍD je úplne jasné. Pri svojom vzniku strana MOST - HÍD deklarovala jasne, že už zo svojho názvu vyplýva, že chce stavať mosty. Myslím, že mnohých ľudí to ovplyvnilo, lebo ľudia majú radi spoluprácu, spolunažívanie. Fakt je však úplne iný a tu sme svedkom v praxi, keď sa predkladá zákon, ktorý má spôsobiť ešte väčšiu jazykovú bariéru na zmiešaných územiach. Nerozumiem tomu, prečo práve v tejto dobe sa zaoberáme touto novelou zákona, ktorá spôsobí, aby si ľudia dolu na juhu menej a menej rozumeli.
Pán minister, vy ako predkladateľ boli ste skvelý moderátor a mali ste svoju obrovskú popularitu a úctu. Stojí vám tento post za to, aby ste takýto zákon predkladali vy? Vždy ste sa snažili byť pri reláciách objektívny. Tie argumenty, ktoré predniesol pán kolega Rafaj, ešte stále je čas na to, aby ste sa nad tým zamysleli a poopravili niektoré paragrafové znenia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Výmenné lístky, ktoré boli kedysi v minulosti, slúžili na komunikáciu medzi lekárom, obvodným lekárom alebo aj špecialistom a špecialistom. Bola chyba, že výmenné lístky skončili iba skutočne na to, že stávali sa akousi vstupenkou do odborných ambulancií. Myslím si, že mali sme sa baviť o obsahu, čo to má byť, čo má byť na výmennom lístku a pokiaľ nebude sa zdôvodňovať odosielanie pacienta obvodným lekárom k odbornému vyšetreniu, tak budeme pociťovať výrazný nárast pred odbornými ambulanciami a mnohé jednoduché ochorenia, skutočne, ktoré by mohli ich riešiť obvodní lekári, budú musieť robiť odborní lekári a to bude spôsobovať nervozitu nielen pre samotných zdravotníckych pracovníkov, ale samozrejme aj pre pacientov, ktorí sa budú kopiť pred odbornými ambulanciami.
Chcem sa ešte venovať tej problematike, o ktorej hovoril pán poslanec Raši, o zverejňovaní zmlúv. Náš právny poriadok zabezpečuje, aby občan mal slobodnú voľbu lekára. Lekára alebo zdravotnícke zariadenie by takáto možnosť mala motivovať k tomu, aby čo najviac sa odliečilo pacientov, a aby bola aj lepšia, ako to susedné zdravotnícke zariadenie. Aká je však prax? Áno, pacient má právo vybrať si lekára, ale treba povedať, že zdravotnícke zariadenie má limit od zdravotnej poisťovne. Má finančný limit a ten finančný limit mu zároveň hovorí o tom, že má aj limit na odliečených pacientov. Ak teda je snahou zverejňovaním zmlúv dosiahnuť, aby sa prerozdeľovanie financií pre poskytovateľov uberalo smerom všetkým rovnako alebo aspoň primerane rovnako, tak toto bude demotivujúce jednak pre zdravotnícke zariadenia, ale samozrejme aj... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie kolegyne, vážení páni kolegovia, vymeriavací základ pre sadzbu poistného pre štát v roku 2010 sa pohyboval okolo 4,75 % a je všetkým jasné, že táto suma nepostačovala pre krytie potreby na zabezpečenie poskytovania zdravotnej starostlivosti čoho následkom, samozrejme, bol vytvorený deficit vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, v dôsledku nedostatku financií sa zadlžovali aj zdravotnícke zariadenia. Nehovoriac o tom, že vnútorný deficit, ktorý je v samotných zdravotníckych zariadeniach je niekoľko miliardový.
Chcem veriť a som presvedčený, že volebné programy, ktoré predkladali jednotlivé politické strany, vychádzali zo serióznych analýz. Všetky politické strany, ktoré sú dnes v Národnej rade, dávali verejný prísľub práve z týchto dôvodov, že ak budú v parlamente, tak upravia vymeriavací základ pre štát na sumu 5 %. Ja som prekvapený, keď poslanecký návrh, ktorý si osvojili koaliční poslanci, vychádza na 4,32, alebo určuje vymeriavací základ 4,32 %.
Chcem povedať, že niekoľko rokov sa stále hovorí o tom, že zdravotníctvo je v kríze a mnohí hovoria, už sa to hovorí iks desiatok rokov a stále to zdravotníctvo prežíva. Musíte si byť vedomí toho, že nie je možné robiť bez zabezpečenia financií žiadnu reformu v zdravotníctve, a že vaše kroky zásadným spôsobom znížia úroveň poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Dámy a páni, na všetko možné sa nachádzajú peniaze, len na zdravie a obnovovanie zdravia nie. Zdravotníctvo sa bude naďalej zadlžovať a bude to negatívne dopadať na ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že kolega Rafaj veľmi dobre argumentačne vystihol a vysvetlil riziká dvojitého občianstva. Mňa najmä zaujali dva také fakty, ktoré povedal, a to, ak občan má právo voliť, zrejme má byť právo aj volený. Z občianstva vyplýva, že môže používať istú ochranu štátu a pomoc štátu. A teraz sa pýtam, komu bude občan podliehať, ktorému právnemu systému a ktorému právnemu štátu, maďarskému alebo slovenskému? A na druhej strane, čo vtedy, ak nastane situácia nie kvôli vojnovému konfliktu, ale kvôli možno nejakej prírodnej katastrofe, by títo občania boli povolaní, kam pôjdu títo občania? Kto bude mať právo ich povolať, keď ich povolajú obidva štáty? Kam tí ľudia pôjdu?
Toto sú nezodpovedané otázky pre mňa, a teda riziká dvojitého občianstva, pretože môžu to byť rôzne špekulácie, napríklad zo strany extrémistickej skupiny Jobbik, keď napochodujú gardy s tým, že povedia, že idú chrániť svojich občanov, pán kolega sa tomu smeje, ja sa vás pýtam, keď k tomu dôjde, čo potom poviete? Tiež sa budete usmievať, či poviete, že to ste tak nemysleli? Jobbik tu už bol opakovane a robili výtržnosti, napríklad na futbalovom zápase, ako tomu zabránite, keď povedia, že chránili svojich občanov. Čo potom poviete? Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, je úplne jedno, za ktorej vládnej garnitúry, alebo za ktoré volebné obdobie sa schválil zákon o štátnych symboloch.
Štátne symboly sú štátne symboly a nikto si ich nemôže prisvojiť, ani koalícia, ani opozícia. Je to symbol štátu. Keď idete kdekoľvek v Európe alebo aj v Amerike, tak štátne symboly nájdete vo všetkých štátnych inštitúciách, v Amerike nájdete americkú zástavu na benzínových pumpách, na rodinných domoch. Vaše odôvodnenie a spájanie, odobratie nejakého ministerstva so štátnymi symbolmi, je nenáležité a nemá s tým nič spoločné. Ja si myslím, že by sme sa mali hrdo hlásiť k tomu, že štátne symboly sú v našich štátnych inštitúciách a je to symbol prejavu úcty k našim otcom, starým otcom a všetkým tým, ktorí sa zaslúžili o štátnosť a o vznik Slovenskej republiky. Preto by sme sa nikdy nemali hanbiť za to, že štátne symboly sú na čestných miestach v štátnych inštitúciách.
A to, čo hovoríte, že niektorí študenti protestovali, alebo že protestujú. No, ja som presvedčený, že drvivá väčšina mladých ľudí sa stotožnila s tým, aby v ich školách, aby na mestských zastupiteľstvách, aby v inštitúciách, vyšších územných celkoch štátne symboly boli. Tento návrh zákona, pán kolega, je nenáležitý a neviem si vysvetliť alebo neviem pochopiť vaše myšlienkové pochody, že vy, ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, sa podpíšete pod návrh zákona, ktorý chce tieto symboly odstrániť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, veľmi dobre ste to zhodnotili, celú tú situáciu. A dôvodová správa je, samozrejme, písaná tak, aby ten zákon bol akože v prospech mladej generácie, v prospech moderného Slovenska. Ak niekto siahne na štátne symboly a je to úplne jedno, pretože už som povedal predtým vo faktickej poznámke, že štátne symboly si nemôže prisvojovať ani jedna politická strana, ani koalícia, ani opozícia, jednoducho je to hanba tých, ktorí s takýmto návrhom zákona alebo s novelou zákona prišli. Pod rúškom toho, aby sme akože nevnucovali mladej generácii niečo, to potom znamená, páni predkladatelia, že tak schovajme všetko pred tými deťmi, aby, aby, aby nemali možnosť ani vedieť o tom, že sa narodili v nejakej krajine, pretože oni slobodne a snáď nejako získajú ten cit k tej krajine.
Čo vám vadia, preboha, štátne symboly? Komu na tomto Slovensku môže vadiť štátny symbol, že je v triede? To je, to je pre mňa absolútne nepochopenie. Ale samozrejme, že aj takíto ľudia musia existovať a škoda, že sú poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Je to hanba, páni! (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Som presvedčený o tom, že štátne symboly nemôžu byť prisvojované žiadnou politickou stranou, nemôžu byť koaličné ani opozičné, jednoducho to je symbol štátnosti, symbol tejto republiky.
A je pre mňa nepochopiteľné, že poslancom Národnej rady vadia symboly štátu. Ako toto môže vadiť? Ak to vadí niekomu, ak teraz ste sa odvolávali na to, že niektorí protestovali proti tomu, samozrejme, je to vec názoru, ale, preboha, ako to môže vadiť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, že existujú štátne symboly, ktoré sú umiestnené na viditeľných miestach v takých inštitúciách, ako sú štátne školy alebo mestské alebo vyššie územné celky, zasadačky? Toto je pre mňa nepochopiteľné.
Ďakujem. A verím, že teda obyvatelia si to zapamätajú.
Ďakujem.