Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, vy si môžete myslieť aj môžete predpokladať, aký bude vývoj v Maďarsku, ale doteraz som nepočul z vašich úst, aby ste sa vyjadrili k vystúpeniam čelných maďarských predstaviteľov, ktorí sa netaja tým, že hovoria o obnovení veľkého Maďarska a pripravujú všetky následné kroky. Ak by takéto niečo zaznelo a poviete, že áno, my sme občania Slovenskej republiky národnosti maďarskej a tvrdo odmietame akýkoľvek zásah zvonku, vážim si to. Ale toto, prepáčte, zdalo sa mi, že toto bola tá dymová clona na akési zľahčovanie tej situácie, pred ktorou teraz stojíme. Predsa Viktor Orbán ako čelný predstaviteľ a s najväčšou podporou v parlamente, jeho vyhlásenia sú úplne jasné a jednoznačné. Chceme ich naďalej zľahčovať?
Tak ja očakávam aj váš postoj jednoznačný ako občana Slovenskej republiky, že poviete: "A dosť bolo zasahovania zvonku."
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, salámová taktika súčasnej maďarskej vlády pokračuje. V júni minulého roku prijali v Maďarsku zákon o nespravodlivosti trianonského mieru, potom zákon o dvojitom občianstve zahraničných Maďarov, teraz idú prijať zákon o volebnom práve v Maďarsku pre zahraničných Maďarov. A zatiaľ, akoby v tieni, je pripravená strana Jobbik, ktorá hlása zmeny maďarských hraníc v budúcnosti a na to potrebuje Maďarsko silnú armádu, tak sa vyjadril Tamás Gaudi-Nagy. Strana Jobbik stojí za založením Maďarskej gardy, ozbrojeného zoskupenia pripraveného násilím presadzovať politiku Jobbiku. Po kritike najmä zo zahraničia a rozhodnutí maďarského súdu Maďarská garda mierne zmenila svoj názov a azda aj stanovy, ale v skutočnosti pokračuje ďalej a prijíma stále nových členov. Zároveň Orbánova vláda si zvolila Slovensko za prvoradý cieľ svojej expanzívnej zahraničnej politiky. Slovensko musí dokázať odraziť maďarský tlak.
Dejinné skúsenosti, naše aj iných, ponúkajú pre slovenskú politiku niektoré poučenia. Prvé poučenie spočíva v tom, že maďarský tlak budeme musieť v konečnom dôsledku odraziť sami a nespoliehať sa na nikoho iného. Isteže, musíme využívať mechanizmy Európskej únie, nakoľko sa len dá, ale nespoliehajme sa na Európsku úniu. Predsa rozhodujúce štáty Európskej únie - Nemecko a Francúzsko - nebudú úplne na našej strane. Nemecko je tradičný spojenec Maďarska a opačne. A Francúzsko s prezidentom s maďarskými koreňmi tiež nebude na našej strane. Stačí sa pozrieť na nemeckú a francúzsku tlač, ako informuje a komentuje slovensko-maďarské spory. Najmä nesmieme prijať sprostredkovanie Európskej únie medzi nami a Maďarskom. Sprostredkovanie by skôr alebo neskôr vyústilo do nejakého kompromisného návrhu, ktorý by nebol pre nás výhodný, akási replika misie lorda Ransimana z roku 1938, ktorý pred mníchovskou konferenciou navrhol Československu ďalekosiahle prijať Hitlerove požiadavky.
Lepšími spojencami sú pre nás ďalší susedia Maďarska, ktorých maďarská politika tiež ohrozuje, aj keď zatiaľ nie tak ako nás. Momentálne majú aj iné záujmy, napr. Srbsko dostať sa do Európskej únie a Rumunsko má problém s Moldavskom. Ale to v politike býva vždy. Slovensko by malo urobiť dôkladnú analýzu svojho geopolitického postavenia a z nej odvodiť stratégiu svojej zahraničnej politiky.
Po prijatí maďarského zákona o volebnom práve zahraničných Maďarov nám hrozí, že na slovenské územie začnú prichádzať politici maďarských strán a robiť si tu svoju kampaň. Prídu aj politici Jobbiku, možno dokonca v sprievode maďarských gardistov, propagovať politický program svojej strany neuznávajúci trianonskú dohodu. Ale taký program predsa slovenský zákon zakazuje. Paragraf 312 Trestného zákona hovorí, že kto sa násilím alebo pod hrozbou násilia pokúsi zmeniť ústavné zriadenie, porušiť samostatnosť alebo zvrchovanosť Slovenskej republiky alebo porušiť územnú celistvosť Slovenskej republiky, bude potrestaný odňatím slobody na 10 až 12 rokov.
Politický program, ktorý de facto neuznáva trianonskú dohodu, požaduje zmenu hraníc a organizuje ozbrojený zbor na jeho presadenie, možno považovať za pokus o zmenu ústavného zriadenia, zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky. Takého politika možno na území Slovenska zatknúť a zahájiť proti nemu trestné stíhanie. Aj keby ho súd po dvoch, troch mesiacoch prepustil na slobodu, bola by to príučka pre všetkých. Člena Maďarskej gardy možno na území Slovenska zatknúť až po prekročení hranice. Zatiaľ takýto výklad zákona možno uplatniť len na politikov Jobbiku.
Ak by to nestačilo, nebolo by zlé novelizovať trestný zákon a vložiť do neho ustanovenie zakazujúce viesť na území Slovenska politickú kampaň občanom štátu, ktorý má vo svojom právnom poriadku zákon, čo aj keď len de facto neuznávajúci Trianonskú dohodu. Takým štátom je len Maďarsko. Trianonská dohoda dala základ pre stanovenie slovenských hraníc s Maďarskom, ktoré platia doteraz. Pre porovnanie: ako by zareagovala Európa, keby nemecký spolkový snem prijal podobný zákon ako maďarský parlament, ale týkajúci sa hranice Odra - Nisa? Trestné právo nepatrí do práva Európskej únie, až na malé výnimky, ako je európsky zatýkací rozkaz, preto si môžeme trestný zákon upravovať do značnej miery, ako považujeme za potrebné. Stíhanie iba politikov Jobbiku by malo paradoxný dôsledok. Maďarská vláda by sa ich musela diplomaticky zastať a tým by na ňu padol tieň podpory extrémistov. Stíhanie považujem za jeden, za jediný prostriedok, ako zabrániť maďarskej politickej kampani na Slovensku. Slovenskí politici, ktorí si myslia, že tomu zabráni Brusel, sú naivní. Stíhanie maďarských politikov na Slovensku nepochybne zvýši napätie v slovensko-maďarských vzťahoch, ale Maďarsko s tým začalo. Slovenská vláda musí dbať, aby mala vždy vývoj týchto vzťahov pod kontrolou a nemusela po žiadnom budúcom kroku jednostranne ustúpiť.
Posledné historické poučenie. Štát dokáže obrániť iba rozhodná vláda, ktorá vie, čo chce. A môj dôvetok je, pýtam sa, vie táto vláda, čo chce? Páni a dámy, dovolil som si prečítať článok, ktorý napísal bývalý podpredseda federálnej vlády a národného porozumenia, predseda, bývalý predseda slovenskej vlády v rokoch 1991 až 1992, doktor Ján Čarnogurský. Ja sa s týmto jeho názorom plne stotožňujem. A preto hovorím, že návrh, ktorý podáva zahraničný výbor, nielenže je bezzubý, ale je aj nebezpečný, pretože vzatím na vedomie ústavy, hovoríme, že s tým akoby sme súhlasili.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega Slota, povedal si holú pravdu. Jasne si pomenoval hromadiace sa problémy, ktoré však nie sú zo strany Slovenska, ale tieto problémy a požiadavky neustále stupňuje a napätie vyvoláva Budapešť. Súhlasím s tebou, že návrh vyhlásenia zahraničného výboru je bezzubý a nič nerieši. Ak sa neprijme návrh zo strany Slovenskej národnej strany, návrh zo strany zahraničného výboru je zbytočné prijímať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Milý Tomáš, úprimne poviem, sklamal si ma, lebo mal som teda o tebe milšiu mienku. Mne nevadí to, že niekto má iný názor, mne vadí to, keď niekto klame alebo používa demagógiu a vykladá veci úplne ináč, ako v skutočnosti sú. Snažil si sa navodiť atmosféru, ako keby v Národnej rade niekto nenávidel menšiny alebo keby chcel bojovať proti menšinám. A hovoril si, ako tento zákon by mal priniesť to, že maďarská menšina bude môcť hovoriť vo svojom materinskom jazyku. Ale tento stav je tu už dvadsať rokov, kedy môžu ho používať, tá hranica 20 % je tu už dávno, kedy môžu používať svoj jazyk aj v úradnom styku.
Tento zákon však nehovorí o tom, že ho môžu používať, tento zákon hovorí o tom, že ak úradník má povinnosť informovať príslušníka národnostnej menšiny, že môže použiť svoj jazyk, aj keď on sám tento jazyk neovláda. Ak tak neurobí, bude pokutovaný.
Čo to znamená? Znamená to, že ak niekto sa bude chcieť zamestnať zo Slovákov dole na juhu v štátnej alebo verejnej správe, bude musieť ovládať jazyk národnostnej menšiny. Tebe to vôbec nevadí a prekrúcaš fakty a v kontexte s tým, čo sa deje dole v Budapešti, neviem si predstaviť, že môže takýto poslanec sedieť v Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán kolega Mikolaj, správne si poznamenal, že na Slovensku národnostné menšiny majú nadštandardné práva a aj napriek tomu, že majú nadštandardné práva, v predloženom maďarskom návrhu zákona o používaní jazyku národnostných menšín sa pracovníkom orgánov verejnej správy pod hrozbou pokút nielen nariaďuje používať menšinový jazyk, ale aj nariaďuje sa im, aby agitovali za používanie menšinových jazykov, obmedzovať používanie alebo vylučovať štátny jazyk z používania vo verejnom styku. Podľa tohto návrhu zákona je žiaduce, aby orgány verejnej a štátnej správy aktívne a iniciatívne utvárali podmienky na používanie menšinových jazykov na celom území Slovenskej republiky. To je, myslím, nehorázne a neprípustné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážený pán kolega, mal si pravdu, tento zákon je prvou etapou realizácie s cieľom maďarskej iredenty, s cieľom realizovať čo najúplnejšiu izoláciu príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny od ostatného územia Slovenska, aj na úkor Slovákov, ktorí na národnostne zmiešanom území južného Slovenska tvoria väčšinu obyvateľstva a stávajú sa tam cudzincami vo svojej slovenskej vlasti.
Predložený maďarský návrh zákona o používaní jazykov národnostných menšín má významne podporiť politiku maďarskej iredenty. Je v ňom celkom okato prítomná tendencia umožniť príslušníkom maďarskej národnostnej menšiny zaobísť sa bez štátneho jazyka vo všetkých oblastiach verejného styku na území Slovenskej republiky, aby sa nakoniec stala celkom bezpredmetnou aj otázka úrovne osvojovania si štátneho jazyka v kompletnom systéme škôl s maďarským vyučovacím jazykom na území Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ja som už v minulom volebnom období prezentoval môj pohľad na zisk. A myslím si, že zisk je kategória, ktorá sem patrí, aj keď treba povedať, že nemôže to byť zisk vytváraný na úkor poskytovateľov alebo neodliečených pacientov. Čiže treba zadefinovať jasné podmienky, za akých zisk môže byť čerpaný.
Po druhé. Nemôžem súhlasiť s tým, že je to o filozofii, či bude viacej zdravotných poisťovní alebo jedna zdravotná poisťovňa. V rokoch 1994 až 1997, pretože vláda v roku 1993 prijala zákon o pluralite zdravotných poisťovní podľa vzoru a podľa toho, ako sa ukazovala situácia v Čechách, na Slovensku vzniklo 12 zdravotných poisťovní. Teda mali by sme vychádzať z istého poznania a z istých skúseností a Slovensko na toto bohaté skúsenosti má. A ukázalo sa vtedy, že aj napriek tomu, že bolo 12 zdravotných poisťovní, nebola tu žiadna konkurencia, ani výhodnejšie zmluvy. Nakoniec tí, ktorí akože uzatvárali výhodnejšie zmluvy, skrachovali, pretože neboli schopní plniť svoje záväzky.
Chcem povedať, že, prirodzene, nemôže tu vznikať konkurencia v prostredí, kde je určený limit. A limit je určený tým, koľko odvedie štát za svojich poistencov a koľko sa vyberie v rámci povinného zdravotného poistenia. Teda hovoriť o tom, že poisťovňa bude kontrahovať viac ako iná, je to asi ťažko realizovateľné, pretože jednoducho limit ju nepustí a všetci dobre vieme, že zdravotníctvo je dlhé desaťročia podfinancované. Teda v tomto smere ja nejaké konkurenčné prostredie neočakávam.
A k tomu, čo si hovoril o tom, že sa neminie viacej prostriedkov pre administratívu. Minie sa ich viacej, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Znižovanie bariér pre vznik nových zdravotných poisťovní považujem za veľmi nešťastné riešenie a veľmi zlý krok. Na Slovensku sme už mali dvanásť zdravotných poisťovní. Pod rúškom, že treba vytvoriť konkurenčné prostredie, trhové prostredie, kde budú poisťovne ponúkať poskytovateľom lepšie podmienky, sa ukázalo v praxi jednoznačne, že toto nie je pravda, nebola to pravda a za súčasného financovania zdravotníctva, keď je peňazí málo, čím viacej subjektov s týmito peniazmi bude narábať, tým to bude menej prehľadné a menej transparentné. Zvyšovanie prevádzkových nákladov, pretože doteraz stačilo poisťovniam 3,5 % na prevádzkové náklady, teraz sa táto suma zvyšuje až na 4,9 %, pri tých výpočtoch, ktoré sú v zákone zakalkulované, považujem to za veľmi zlé riešenie, pretože tieto peniaze budú odčerpané z celkového objemu, ktorý je pre zdravotníctvo rezervovaný, to znamená, použijú sa na úkor poskytovateľov a na úkor pacientov. Prosím vás, nerobte to, lebo prinesie to nie zlepšenie, ale zhoršenie poskytovania zdravotnej starostlivosti na úkor poskytovateľov a na úkor pacientov. Ďakujem.

Som poslancom mestského zastupiteľstva, zástupca primátora, nemôžem hlasovať. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Chcem doplniť pána kolegu Rašiho a chcem povedať, že dlh Všeobecnej zdravotnej poisťovni vznikol preto, lebo bolo nedostatočné financovanie, t. j. platba štátu ani v roku 2010 nedosahovala úroveň 5 %, ale len 4,78. Objem finančných zdrojov takto pridelených cez zdravotné poisťovne nepokrýva rozsah zo zákona garantovanej zdravotnej starostlivosti. Všetky zdravotnícke zariadenia odliečili viac pacientov, ako mali zmluvne uzatvorený limit. Napriek tomu, že bolo jasné, že zdroje nestačia, v zákone o štátnom rozpočte pre rok 2011 štát si upravil vymeriavací základ, ale ešte nižší, ako bol v roku 2010, na sumu 4,32 %. Je to obrovský výpadok. My sa môžeme spolu všetci tešiť, že všeobecná zdravotná už ide do vyrovnaného rozpočtu, ale musím to otvorene povedať, za akú cenu. Za cenu zníženia objemov, za cenu nezazmluvnenia niektorých zdravotníckych zariadení. Je úplne jasné, že tento stav je dlhodobo neudržateľný, pretože na jednej strane znižujú sa príjmy zdravotníckych zariadení, ale na druhej strane, pretože stúpajú ceny energií, stúpajú ceny pohonných hmôt, stúpajú ceny potravín, špeciálneho zdravotného materiálu, čím narastajú vyššie výdavky pre zdravotnícke zariadenia. Páni a dámy, musíme očakávať, že dlh a zadlžovanie sa zdravotníckych zariadení bude pokračovať.