Dobrý deň, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister. Zákonník práce je dôležitý kódex pracovnoprávnych vzťahov, ktorý vo veľkej miere určuje ochotu zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta a zamestnávať. Samozrejme, že má to vplyv na mieru zamestnanosti alebo mieru nezamestnanosti. Mnohí malí zamestnávatelia, živnostníci, malí a strední podnikatelia volili strany, dnešné vládne strany, práve preto, lebo mali možnosť na vlastnej koži zistiť ako fungujú rôzne podoby Zákonníka práce, ako fungoval Zákonník práce po reformnej novele pána ministra Kaníka, ako fungoval Zákonník práce po deformácii pani ministerskou Tomanovou. Ministerstvo predkladá malú novelu Zákonníka práce, pretože pán minister nás informoval, že sa pripravuje veľká novela Zákonníka práce. Tým cieľom je implementovať právne akty Európskej únie. Musím povedať, že v jednej časti touto novelou nie som príliš nadšená. Máme už svoje skúsenosti ako k implementácii právnych aktov dochádza a častokrát vo výboroch na otázky: prečo, sme od úradníkov dostávali odpovede: lebo únia, lebo to musíme. A v rámci toho pláštika sa potom do našich zákonov dostávali aj veci, ktoré tam byť nemuseli, nad rámec. Dovolím si poukázať na to, že smernica je právnym aktom únie, ktorá pre členské krajiny stanovuje cieľ. Spôsob a termín teda na dosiahnutie cieľa určitého právneho stavu. Spôsob, akým daná členská krajina túto smernicu implementuje, teda zapracuje do vnútroštátneho práva, je len a len vecou členskej krajiny.
Aj keď som stotožnená s ochranou matiek a žien v našom právnom systéme v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky, predsa dovolím si zapochybovať o miere tejto ochrany. Staré dobré fyzikálne pravidlo hovorí, že každá akcia vyvoláva reakciu a to isté ale aj platí v právnom systéme. Každému právu určitej osoby zodpovedá povinnosť osoby inej a naopak. Ak teda v systéme pracovnoprávnych vzťahov nastavíme príliš prísne povinnosti, reakcia nenechá na seba dlho čakať a podľa môjho názoru ochota zamestnávať mladé ženy, ktoré ešte neboli mamičkami, klesne na bod mrazu. Prílišná ochrana mladých žien, mamičiek, zníži ich šance nájsť si nie že dobrú prácu, ale vôbec nejakú prácu. Máme možnosť vidieť to napr. vo Francúzsku, kde sú takto špeciálne chránení mladí ľudia, ktorí takmer nemôžu nájsť trvalý pracovný pomer, pretože tá ochrana zväzuje zamestnávateľom ruky do tej miery, že nie sú ochotní zamestnať mladého človeka. A budeme potom na základe toho, že si mladé ženy nebudú môcť nájsť prácu, dávať zamestnávateľom povinnosť, kvóty, aby ich zamestnávali tak ako je to v súčasnosti s povinným podielom zdravotne ťažko postihnutých osôb?
Okrem tejto všeobecnej poznámky mám aj pripomienku k povinnosti vyššej ochrany pracovných podmienok matky v čase návratu z materskej dovolenky a zabezpečenia práva na rovnaký prospech, na aký by žena mala právo, ak by na materskú dovolenku nenastúpila. To bola citácia z novely a moja konkrétna výhrada je, že k ustanovenej povinnosti zamestnávateľov k vyššej ochrane matiek a otcov nie je zapracované prechodné ustanovenie, že sa bude uplatňovať do budúcna, teda na tie osoby, ktoré na materskú alebo rodičovskú dovolenku nastúpia, aby si zamestnávatelia mohli na toto opatrenie vytvoriť rezervy. Podľa môjho názoru, tak ako je naformulované toto ustanovenie je retroaktívne, zamestnávatelia nemali možnosť sa na túto povinnosť pripraviť. A dá sa to pritom riešiť jednoducho posunutím účinnosti na neskorší termín. Uvediem vám, aby to nebol len suchý nejaký výklad, aj ilustračný príklad. Nech mi niekto skúsi povedať, čo má urobiť malý obchodník, ktorý má tri pracovné miesta predavačiek a na materskej dovolenke, respektíve na rodičovskej má päť žien. Rozumiete? Päť matiek. A tu je napísané v zákone, že ak zaradenie na pôvodnú prácu nie je možné či už preto, že sa práca nevykonáva, alebo pracovisko je zrušené, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcej pracovnej zmluve. No, ale ak je v pracovnej zmluve napísané, že je to predavačka, a bodka. Čo potom? Čo ak sa zrazu všetkých päť rozhodne nastúpiť na tie tri pracovné miesta? Samozrejme, povinnosti má zamestnávateľ a musí sa správať v zmysle ustanovení Zákonníka práce a veľa možností nemá. V každom prípade tieto možnosti znamenajú zvýšenie nákladov na pracovné sily, prípadne i na súdne spory pre neplatnosť výpovede, čo tiež nebýva lacnou záležitosťou.
Dámy a páni, stále očakávame a vyžadujeme pod hrozbou najrôznejších sankcií aj trestnoprávnych, že sa podnikatelia budú správať zodpovedne. Ale správame sa zodpovedne i my, zákonodarcovia, vláda? Legislatívna smršť, ktorú musia podnikatelia znášať a nielen podnikatelia, ale aj občania, im spôsobuje ťažkosti a zbytočne ich zaťažuje nesmiernou byrokraciou. Nehovoriac už o tom, že keď nezodpovední politici vybrakujú štátnu pokladňu, sú prví na rane živnostníci, malí, strední podnikatelia, na koho sa zameria pozornosť financ majstrov.
Ešte by som sa chcela opýtať, pán minister, k § 157 v úvodnej vete, tam sa predpokladá, že ak sa zamestnankyňa vráti do práce po skončení materskej dovolenky, táto formulácia mi prejudikuje, že muž nemôže byť na materskej dovolenke, je to tak? Pretože ja sama poznám z praxe, mám priateľa, ktorý nastúpil na materskú dovolenku, či by nebolo vhodné potom ozaj tam nechať nie zamestnankyňa, ale zamestnanec, poprípade obidve. Myslím si, teda, že ozaj by to asi bolo vhodné a ešte je to aj v nejakom inom ustanovení, ale presne to tu teraz nemám poznačené.
Dámy a páni, ja zákon, samozrejme, do druhého čítania podporím ako i celý náš poslanecký klub, ale očakávame, že vo výbore sa týmito námietkami budete zaoberať a tú prípadnú retroaktivitu, ktorú v tomto ustanovení vidím, budete sa snažiť vyriešiť.
A na záver, pani spravodajkyňa, chcela by som vás požiadať, aby bola novela Zákonníka práce pridelená aj do hospodárskeho výboru. Ďakujem vám za pozornosť.
