Videokanál poslanca

V zásade som nechcel, ale posledné, lebo, vážení kolegovia, ja naozaj chcem ubezpečiť, že aj pred vstupom do parlamentu a aj teraz v parlamente, fakt ubezpečujem, ja som oprostený dvoch základných emócií bežne sa vyskytujúcich v slovenskej spoločnosti: závisti a nenávisti. Čestné slovo. Čestné slovo chlapa, keď to tak môžem povedať, že stojí to určitý tréning a dá sa to naučiť. Dá sa naučiť, zožiera vás to, keď nenávidíte, zožiera vás to, keď závidíte, dá sa to naučiť, proste sa z toho vyviazať. Nenechať sa opantať s tým pocitom, lebo vám to viaže kapacitu, ničí vám to tvorivosť, je to dosť obmedzujúce. Odporúčam, prípadne, kto má záujem, môžem poradiť ako. Ale čestné slovo, vás ubezpečujem, že netrpím ani závisťou, ani nenávisťou. Čestné slovo. (Ruch v sále.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja som, keď som bol vyzvaný, aby som pridal podpis na zvolanie tejto schôdze, upozornil na určité rizikové, ktoré môže hroziť vzhľadom k tomu, že vieme, kde žijeme, akými nositeľmi tradícií sme. Upozornil som na riziko to, že sa nám môže stať, že budeme fejsovaní alebo konfrontovaní s pokusom to hodiť na nás, že sme tú ochrancovia Ondreja T. a neviem Ivana B. z osady niekde, ani neviem, kde poriadne, hej. Presne to sa udialo, ale napriek tomu som podpísal, hej, lebo je to dôležité, ale presne to sa udialo. Ale to, akým spôsobom sa to udialo, má znova čoraz viac sklamáva, lebo to nemalo už ani nie že so štátnictvom nič, to už nemalo pomaly s politikou nič. Viete, púšťať tu nejaké videá, to na You Tube, viete, koľko máte videí? Môžte púšťať od rána do večera, nemusíte vyliezť z domu mesiac, môžte si púšťať všelijaké videá a smiať sa na nich a chichi, chacha. Môžete v štvorke v krčme, môžete sa tam navzájom, že, pozri, jak to je. A tu to malo náznak toho to nejak a niektoré reakcie vás, tie úsmevy, ale nesklamali tie persóny, ktoré sa presne tie usmiali ako v štvorke, presne tie, ktoré som si myslel, že sa usmejú. Ale to nie je to, čo by mal byť parlament.
A naozaj som, teda nehovorím, že som bol nejak, mal nejaké naivné predstavy, ale ten proces čoraz hlbšieho sklamávania posilňuje aj ten prejav, ktorý tu mal pán predseda. Proste to bolo slabé, to bolo akože na pulze dňa, vieme, o čo ide, a bolo to, viete, Kennedy napísal takú knihu, že "Portréty odvahy", ja som tu už o tom hovoril a spomínal tam príbehy niektorých senátorov, ktorí proste boli schopní vystúpiť pred senátom alebo pred Kongresom, alebo proste tam, kde bolo treba, a hovoriť o zrušení otroctva vtedy, keď sa to zle počúvalo, a proste prišli dokonca o kamarátov, v rodine si narobili rozbroje, a napriek tomu to urobili, lebo cítili, že to je, že to je správne. Viete, že to je, a on ich spomenul v tej knihe a boli to nejak. No Kennedy, keby chudák žil, nenapísal by o Kaliňákovi do knihy o "Portrétoch odvahy", určite vám garantujem. Lebo to bolo tak lacné, tak populistické, tak slabé, akého sme hodní len my. A tie vaše potlesky, tie vaše úškrny na tých úbohých videách sú toho dôkazom, že je to tak.
A bojím sa toho, že to bude čoraz horšie, že my nájdeme toho nepriateľa, lebo my potrebujeme nepriateľa, a my ho nájdeme a nájdeme ho v tých osadách možno. A keď nie v osadách, keď už tam narobíme poriadok, tak potom ho nájdete niekde inde, a nájdete ho, niekto bude na vine.
Toto, vážení, nemá s politikou nič spoločné, to je štvorka, to je čistá štvorka. To, čo tu bolo teraz predvedené, to, že ste nám tu po dvoch rokoch schválili mimoriadku, dobre ste vedeli, prečo chcete schváliť túto mimoriadku, dobre ste vedeli, to bolo pri tej vašej komunikačnej schopnosti a pri určitej, a nerád to hovorím, plytkosti vnímania našich občanov niektorých, problému, nakoniec to ustojíte a vyhráte a budeme mať pocit a ešte si aj poviete niekedy, potom večer si poviete, ale sme im dali, ale sme, a budete mať pocit, že jak ste to ustáli, dokonca jak ste nad nami vyhrali. Ale nevyhrali ste. Ste prehrali do budúcna, všetci sme prehrali do budúcna, lebo posilňujeme niečo hrozné, čo tu vzniká, to posilňujeme aj týmto lacným, úbohým spôsobom.
Od vás pramení, u vás pramení z tej arogancie, už to tu bolo spomínané. Prosím vás, čo bolo na tom, že by tá ombudsmanka tam u vás, v tej vláde, vtedy vystúpila? No koľko by tam bola? Päť minút, sedem? No komu by z tej slávy spadlo? Komu? Povedzte mi, komu, by stratil, ja neviem, tú aureolu toho imperátora? Prišiel by o ňu? Jeden, druhý, ten, čo kandiduje, ten, čo ním bude, prišiel by o ňu? To je tá veľkosť? To je tá veľkosť ako tých Nitrančanov, ktorý natiahol tej žene, to je presne tá veľkosť? To je tá, že máte, neviete to, nevedia to tí vaši. Ale nie...
Vážení, skúsim to ináč ešte povedať, ak bola tendencia to postaviť tak, že opozícia zvolala schôdzu kvôli tomu, že chce chrániť Rómov v osadách a ste nám to naložili, lebo vy, nie, vy chcete chrániť tých ľudí, ktorí sú okolo osád, jaj, prípadne jak to niekto pozerá, prosím vás, nie je to pravda, fakt tomu neverte. Ja viem, že to láka tomu veriť, že niekedy aj si tak, že nie je to naozaj pravda.
Riešenie nie je v tom, či pošlete 63 policajtov na 22 autách alebo ako, ale riešenie je v tom, ale ani nie je v tom, jako tu zvykne byť 20 rokov, že pojedáte chlebíčky na všelijakých konferenciách. Riešenie je v tom, že sa k tým problémom postavíte čelom, že pripravíte zákony, ktoré to v určitom horizonte budú riešiť. To nebude zo dňa na deň, od toho zo dňa sú už iní, už sú v Bystrici, ktorí povedia, že zo dňa na deň. Ale my sme tu od toho, aby sme prijímali riešenia, zákonné riešenia, skutočné riešenia, v ktorých určitých horizontoch, niektoré v krátkodobom, niektoré v dlhodobom, ale budú v konečnom dôsledku predstavovať riešenie. Nie je riešenie 23 áut a 63, či koľko, policajtov. Nie je.
A to chcem tým občanom povedať, vážení, SMER dokonale, hlboko, s radosťou absolútne ignoruje akýkoľvek návrh, ktorý je v dôvodovke, má napísané, častokrát opatrne, častokrát menej opatrne, že chce riešiť nejakú situáciu, úplne s ľahkosťou to ignoruje. Udržiava ten stav, ktorý tam je a ktorý, vy si myslíte, že to udržíte tými 23 autami a 63 policajtmi? Neudržíte. Nie je to pravda, vôbec to nie je pravda, vôbec toto nie je príbeh hrdinského Roberta Kaliňáka a jeho policajtov, ktorí išli vyriešiť situáciu do rómskej osady. Vôbec to tým....
Tá ombudsmanka, viete, vzťah aj vôbec k ľudským právam a vôbec k tomu úradu, to je dokumentované, ja mám dvojročnú skúsenosť. Vždycky, keď je správa ombudsmanky, tu nikto nie je. Nikto. Poväčšine to vyjde na piatok, tá správa, úplne, neviem ešte, minule som, myslím, to aj hovoril, že koľko nás tu bolo, patrí na obidve strany, to je, aj to je výrazom toho vzťahu, že formálne. Ale ďalším výrazom toho, že čo pre nás tá ombudsmanka znamená alebo neznamená, je aj to, že desať či dvanásť rokov je to úrad, ktorý bol v zásade na Slovensku vytvorený kvôli tomu, aby mal Moric nájomné. To nebol úrad, ktorý bol vytvorený na to, aby sa ľudia mali kde dovolať, keď majú pocit, že už sa nemajú kde dovolať, tak sa dovolajú a pokúsia sa dovolať ombudsmanky. My sme vytvorili úrad kvôli tomu, aby Moric mal nájomné. Myslím, že okolo 120 mil. starých korún sme zaplatili pánovi Moricovi za jeho škaredú budovu niekde v Ružinove, mizernú, škaredú budovu, tam mu platí 120 mil., ľudia, predstavte si tie obrovské peniaze. Kvôli tomu sme vytvorili úrad ombudsmana.
Tu sa minule sťažovala, že nemajú na telefón, že nemajú na benzín. Úrad ombudsmana sme vytvorili na to, aby ochraňoval ľudské práva. A nie sú to o nič menšie, o nič väčšie ľudské práva a jej pochybnosť o tom, či boli, alebo neboli porušené aj v tej rómskej osade. Toto skúsme pochopiť. Lebo teraz sú to možno, alebo sú, alebo nie sú ľudské práva niekoho v rómskej dedine, za chvíľku to budú práva tých hipsterov v Nitre, ktorí by sa asi neboli dovolali akejkoľvek pravdy, keby to nebolo na SME-čku. A potom to koho práva budú? Možno aj vaše, vážení, a vašich detí, vašich vnukov. To nie je tak, že teraz nás sa to netýka, to nie je pravda, to má tenziu rásť. Neverte tomu, že tam to skončí, i keď sa to možno takto zdá, politicky je to dobré. Nehrajte, nehrajme tento zápas. Naozaj.
K tomu súvisu, ono už tu bol spomínaný, jak sa hovorí, že všetko so všetkým súvisí a naozaj to všetko so všetkým súvisí. Tieto akože príbehy riešení, príbehy chlapských rozhodnutí, odvážnych, rozhodných plnení, to ste mali svedkami byť toho, ľudia, ktorí sú nositeľmi tých ideí v tom videu včerajšom či predvčerajšom. To je cesta? To je cesta, ktorou sa chcete vydať? Nie je pravda, čo dneska Fico, pán premiér, zverejnil, že oni čakali, kým nazbierajú dôkazy. Tam sa čakalo, kým to upadne. A keby to SME-čko nebolo dalo, vám garantujem, že tam nikdy nebolo nič. To je klamstvo, ktoré znova tu chce niekto podsunúť, to je klamstvo, ktoré chce znova tu niekto podsunúť. Tam sa nečakalo na, lebo to sa mohlo, asi pán Lipšic to vie lepšie, správne, a možno aj povie, že prekvalifikovať, ak chceli prekvalifikovať. Nie, tam sa čakalo na to, že to malo zapadnúť prachom. Tam sa... (Ruch v sále.)
A to je podľa mňa, ak by vás to prípadne niekoho vyrušilo, tak nech vás to vyruší, lebo keď vás nevyrušia Rómovia niekde z tej osady v tej Moldave, keď vás možno nevyrušia alebo možno niektorých z vás vyrušia nejakí hipsteri v Nitre, alebo študenti v Nitre, alebo, hej, tak vás možno, kto vás ešte vyruší, že kde sa to má, u koho sa to má stať, aby vás to vyrušilo, že či s tým nie je niečo v poriadku, že či tá polícia možno nekoná celkom tak, ako má, jak som v mojej faktickej hovoril reakciu pána Kaliňáka. V tom je ten problém, že polícia nemá rozlišovať, či je to tam, alebo tam, či je to u toho, alebo u toho, i keď to láka. Nemôže. Lebo nemôžte výsledok očakávať podľa toho, že komu sa to stalo a kde sa to stalo a za koho vlády sa to stalo. Takto, ja viem, že to láka, ja viem, že to pokúša, bude pokúšať. A nás by to malo vyrušovať, nás by to malo vyrušovať. Ale, viete, kedy by nás to vyrušovalo? Pokiaľ by sme boli nositeľmi tradície, hlbokej tradície, pokiaľ by sme boli, že sme si toho vedomí, že teda máme to v sebe, že máme vnútorný pocit, že nespravodlivosť a neviem čo, že nás to vyruší. A je jedno, či je to Róm, je jedno, či je to taký.
Ja ešte poviem možno úplne zlú myšlienku, nenáležitú, ale znova, zlé riešenie zlého konania, že ak tri mesiace nekonali, tak včera ich pozatvárali. A myslíte si, že to je správne riešenie? Za štandardných okolností, prečo by ich mali zavrieť? Včera ich zavreli, to je presne voda na mlyn toho, že proste budete posilňovať to vedomie tej nespravodlivosti. To je politická objednávka, včerajšie zatknutie a danie do väzby v tomto prípade je nič a nič a len politická objednávka. A takto budeme čakať? Takto budeme čakať, že akýkoľvek spor, keď pustí SME-čko na videu alebo dajú do prílohy, tak vtedy začne polícia konať?! Že to bude, tak potom aká hrubá bude tá príloha? Celé zle! Už keď ste to robili zle, že ste tri mesiace čakali, už ste, to čo, včera niekto vyštartoval...
Tie chyby nás prídu na veľa, na to upozorňujem, a polícia nemôže takýmto spôsobom pracovať a nemôže vysielať tieto signály.
Ja som si pomenil, lebo som to avizoval, že aj v mojej nejakej činnosti som zažil všeličo, aj v kontakte s políciou, že sme mali ľudí, ktorí nám rozbili bar a mali pocit, že môžu nám za bieleho dňa rozbiť bar. A tri roky ma presviedčali od polície ľudia, od prokuratúry, že či som si to s niekým nepomýlil, lebo oni fakt si môžu dovoliť rozbiť bar za denného svetla. Toto je cesta? A to boli vaši. A zažil som si, aj to preto hovorím, že ja v tomto hľadám to, čo je našou úlohou, byť spravodliví, vnímať to spravodlivo, zažil som si aj to, kde vreckoví zlodeji povedali, že som ich zbil, bol som obvinený z rasizmu, z ublíženia na zdraví. Z celého som bol zvedavý, bolo mi povedané, keď sa dvaja dohodnú, zničia ti život. Jedinou záchranou bolo, že sa pomýlili a boli tak hamižní a chceli vytrieskať neviem koľko peňazí zo mňa, že vymenili, proste dali rebrá do lekárskej správy, ktoré som údajne niekomu polámal, a tie rebrá boli od úplne iného chlapa, to nemohlo sedieť.
Viete, ja vnímam, že čo sa dá a čo sa nedá od polície, a preto by sme mali byť mimoriadne senzitívni, že či niekomu dovolíme, alebo vytvoríme ten priestor, že v tomto prípade to nevadí, v tomto to vadí, že tá spravodlivosť je, či má niekto telefón na Kaliňáka, alebo nemá telefón niekto na Kaliňáka. Tá spravodlivosť musí byť absolútna. A dokonalá. Aj v prípade Ondreja T. a ja neviem koho, Juraja H. z tej osady, i keď to neradi počúvame. Ja viem, že sa viezť na tej vlne toho bijstva tu bude ešte moderné, koľkí z vás tomu podľahnú a máte k tomu blízko. Viete prečo?
Tuná kolega Blaha, dve základné emócie v politike: závisť a nenávisť. Na závisti postavili agendu komunisti a na nenávisti fašisti. To sú dve základné emócie, na ktoré každý hlupák postaví svoju stranu a agendu a vytrieskajú na desať a viac percent, bez problémov, na závisti a nenávisti, dve základné emócie, všímajte si. Kolega sa neštíti, ale u neho by mohla byť skôr závisť ako u socialistu, ale on povie, že on nenávidí. Vy nemôžte, to je presne tá emócia, ktorá tu je nenáležitá, nenávidím niekoho. Vy nemali by ste ako politik niekoho nenávidieť. Mali by ste sa vedieť odosobniť od takej silnej emócie, či niekoho nenávidieť, lebo môžte nenávidieť aj Poliačka. To je, vy by ste mali chcieť byť spravodlivý. Mali by ste chcieť, aby to fungovalo, k tomu je pomôcka, tým skončím, nebudem vás obťažovať, taký žalm a ten pomáha: "Som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb." Viete, tak sa nebojte byť spravodlivý, lebo už starý žalm už dávno, dávno sa vedelo, že v konečnom dôsledku to nemusí byť až také zlé a nemusí vám to ublížiť, lebo by ste nemali zostať opustený a vaše deti by nemuseli žobrať o chlieb.
Ak by sme mali hľadať, a tu by sme mali a malo by byť aj cieľom týchto sedení, že nejaké riešenie, ak by som ho ja mohol navrhnúť, prosím vás pekne, vláda alebo čo ste tam, kde ste, čo ste, už dokampaňujte, už dorobte. Je to tak veľa, tú Dubovcovú dať niekde, kde nemusí tomu Moricovi platiť? Je to tak veľa? To chcem apelovať. To by mala byť možno taká spoločná výzva, že dajte ju, preboha, niekde, nech už nemusí platiť tomu Moricovi, platiť to nájomné, nech jej zostane o pár korún naviac a tie môže venovať ľudskoprávnej agende, kvôli čomu bola vytvorená.
A keď vy nemáte, a predpokladám, že vláda nebude mať pocit, že sa treba niekomu ospravedlniť a prípadne že vrátiť, i keď sa to nedá, ale že tak ako zahrať to nejako ináč, že nech to predsa len príde povedať, to neurobíte, lebo však by vám padol hrebienok, tak aspoň povedzte, že tie návrhy budete sa snažiť nejakým spôsobom realizovať.
A to, čo teda neurobíte, tak ja urobím a ja sa poďakujem pani Dubovcovej, že sa venuje tomu, čomu sa má venovať, a venuje sa napriek tomu, že jej nezostávajú peniaze, to znamená, venuje sa ľudskoprávnej agende. V tomto konkrétnom prípade problému, ktorý sa stal v rómskej osade, pri ktorom niektorí z nás vypíname, lebo tam asi ľudskoprávna agenda neexistuje, ale že sa jej vôbec venuje a verím, že sa jej bude venovať aj do budúcna, že nestratí tú energiu, kým tam je. Lebo zdá sa, že to budeme potrebovať, a čoraz viac.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Skúsim viac povedať v mojom príspevku, ale zásadne sa vyhradzujem voči tomu, ako ste to chceli nastaviť. A vyzerá, sa vám to aj komunikačne podarí, že tu stoja ochrancovia Gejzu T. a Ondreja H. a tu sú bojovníci proti Gejzovi T. a Ondrejovi H. To vôbec takto otázka nestojí, prosím vás. To bolo dosť, podpásovka.
A zase, pán minister, nekorektné, jak to povedať tak, aby som sa zmestil. Toto nie je schôdza o Ondrejovi H., ktorý spáchal, vykradol niekomu chatku. Toto naozaj nie je o tom, schôdza. To je schôdza o tom, že sú vážne podozrenia, že to nezvládate.
Prosím vás pekne, na jednej strane v Nitre máte gaunerov, ktorých ste potrebovali tri mesiace, článok SME stačil na to, že by ste ich zavreli, to je znova prehnaná reakcia. Tri mesiace ste čakali, po článku SME ste ich zavreli. Vy posilňujete, vy ste živnou pôdou, vy ste a naozaj my vás potrebujeme zastaviť, lebo vy vašou neschopnosťou a to, ako to robíte, pokazíte strašne veľa. My vás potrebujeme zastaviť, nezvládate to.
A my máme právo k tomu vystúpiť. A ja si dokonca, ja sám si myslím, že mám právo k tomu vystúpiť, mňa nikto za nikoho označiť nemôže. Vaše ministerstvo, váš rómsky vyšetrovateľ, mňa na základe výpovede vreckový zlodej obvinil z rasizmu. Ja viem, o čom to je. Mňa zachránila lekárska správa, že predložil rebrá úplne niekoho iného. Ja viem, čo dokáže váš systém. Ja viem, čo dokáže váš systém, a práve preto je potrebné, keď sú akékoľvek signály, že niečo u vás doma nefunguje, v tej polícii, a je jedno, či tam, či tam, tak stojí za to o tom rozprávať.
O tom to je. Nie, či my tu obhajujeme Gejzu H., Ondreja T., určite nie.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte aj po tejto oslavnej óde niečo povedať a možno nie až takom slávnostnom duchu a všeobjímajúcom, ako drobné poznámky. Skôr, ako poviem ešte jednu vec, pán minister, chcem vám povedať, že dneska o jedenástej bude schválený zákon, ktorý bude mať dopad aj pre vás ako pre vašich, váš policajný zbor pod, ktorý patrí pod váš rezort, že keď niekde v nejakom meste bude nejaký chlapík v divnom aute mať divnú prevádzku a bude tam predávať semená, z ktorých neskôr vyrastie marihuana, tak už mu nemôžte nič. To je výsledok dnešného rokovania o zákone, ktorý tu pred chvíľkou doniesla pani Zvolenská. Je to predpotvrdené aj botanikom, ktorý už tu nie je, ale aj kolegyňou, ktorá potvrdila v zásade, že neexistuje rozdiel medzi konopou siatou, indickou, proste, ak chcete a máte záujem skúste si to zistiť, v zásade to hovorí presne to. Čiže, ak z toho semena bude marihuana a tí policajti to budú vedieť, tak nemôžte nič, to je celé.
Čo sa týka tohto návrhu zákona, hovorí sa medzi ľudmi, že ak chceš stratiť kamaráta požič mu peniaze. Že jeden z najúčinnejších spôsobov, ako prísť o kamaráta, je požičať mu peniaze a naviažem na to, čo povedal môj predrečník. V zásade sa vylúčil, povedal, že Bohu na slávu a blížnym na pomoc, združili sa dobrovoľne a bezplatne pomáhali, no však v tom je to čaro. V tom bolo. Ak teraz im idete požičať peniaze, alebo dostávate to do roviny, tak môže to práve naopak celé skončiť úplne ináč, ako sme si pôvodne mysleli. Čiže dovoľte mi len malé, malé upozornenia dať, že či náhodou to nemôže aj skončiť ináč ako plesom Hoří má panenko. (Povedané so smiechom.) Malebný, mi to pripomenulo, keď som tento zákon, žeto presne sa tu hodí. No viete, ja tu identifikujem a robia to dobre, to treba zase uznať. Tu bol zákon o protifašistických bojovníkoch, teraz je tu zákon o dobrovoľnej požiarnej službe. Nuž skôr, kým tu bude zákon o včelároch, o holubároch a neviem ešte o kom, tak k tomuto zákonu nezdieľam teda až tak úplné to nadšenie, ktoré tu tlmočil tak slávnostne pán župan, ale nehovorím, že je úplne zlé. Ale nezdieľam tak úplne to nadšenie, lebo možnože to naopak môže skončiť, skončiť o niečom inom.
Nie celkom tomu rozumiem, ale však asi v tejto krajine netreba všetkému rozumieť. Nerozumiem ani tomu, že čím viac tuná sú ľudia, ktorí čím viac minú, tým viac ušetria. Čiže už tento návrh zákona zakladá nároky niekde na úrovni 5 miliónov korún. Už keď je to teraz 5 miliónov, tak vám garantujem, že to na konci bude radovo viac. Keď je to teraz priznaných 5, tak na konci dňa to bude úplne niekde inde. Ak teraz je niekde x-ľudí, ktorí čakajú na tento zákon ako na spasenie a nemám z toho dobrú obavu, lebo miniete, minie sa to, čo kvôli čomu sa tí ľudia združili, kvôli čomu boli ochotní robiť tie preteky, kvôli čomu urobili plesy v dedinách, zrazu do toho vsuniete ten cudzí prvok toho, že už to má zákon, už môžeš ísť pýtať peniaze, dokonca máš nárok pýtať peniaze a ten, to, na základe čoho to bolo postavené, sa celé vytratí. A čo sú to už nejaké paradesantné jednotky?
Viete, tam aj v tom ustanovení zákona sú ustanovenia, že na základe zmluvy, trebárs aj s vami so župou, títo požiarnici u vás môžu vykonávať iné úlohy, ktorými ich poveríte. No čím ich poveríte? Ja neviem. Poveríte ich čím? Čím sa dajú poveriť takéto jednotky, viete? (Reakcia z pléna.) No veď ale tak to je úplne z tela zákona, ale prečo ešte iné úlohy? Však to máte, v zákone máte, že okrem tých úloh zo zákona o ochrane pred požiarmi, môžte ich poveriť inými úlohami. Tomu nerozumiem. Akými úlohami ich chcete poveriť? Čo budú, ja neviem, chodiť počúvať do krčiem, alebo, alebo, viete, ale je to tam, aj na úrovni župy, aj na úrovni štátu a za náhradu. To je presne to, že na konci dňa z toho, z tých nadšencov, z tých ľudí, ktorí generačne sa tomu venovali, ktorí leštili tú striekačku, ktorí sa boli schopní vyzbierať na guláš, zrazu do toho vsuniete ten prvok toho, že však to treba ísť na Ministerstvo vnútra pre peniaze.
Otváram to ako vec, ktorá neviem, kde žijeme, na konci dňa to tak môže, môže zostať. Že neviem presne teda, že ktorými inými úlohami, ale ešte k tejto veci dovoľte povedať aj takú skutočnosť, počkajte, kde som to tu mal poznačené, že môžem prípadne aj skončiť, nemusím, áno, dobre hovoríte, že nemusím to rozťahovať, netreba. Ja nehovorím, že ministerstvo, alebo vôbec ten popud je kvôli tomu, že teda máte pod kontrolou poľovníkov, teraz budete mať zapichnutú vlajku u požiarnikov a na výbore sa hovorilo o 90-tisícoch, tuná sa hovorí o 35-tisícoch, no tak, či onak je to veľké množstvo ľudí, ktorým keď odkážete, že boli sme to my, ktorí sme vám dali zákon, však dajte im zákon, len aby ste nevyliali, aby ste to nepokazili. Lebo ak doteraz niečo takto plus mínus fungovalo, tak len tým, že chcete zapichnúť vlajku, že boli ste to vy, SMER, vy, Robert Kaliňák, vy a pán župan tou oslavnou rečou potvrdil, aby ste nakoniec tú schopnosť tých ľudí ísť niekde zadarmo nepokazili. Lebo on už potom povie, ja zadarmo nejdem, vážení. Však prečo, no však máme zákon. A už je to kde? Ja nejdem, ja nemám uniformu, ja nejdem, nedali nám to.
Tam sú ešte aj ďalšie otázky, ktoré sa s tým otvárajú, že s týmito paradesantnými jednotkami, ak by som ich takto v určitom momente mohol nazvať, či niekto aj zvažoval tú skutočnosť, že tie nároky na štát nemôžu byť aj v inom. Čo keď sa tým dobrovoľným hasičom niečo stane? Lebo asi štátny hasič je chránený pracovnou zmluvou, má neviem čo všetko a čo keď sa tomu dobrovoľnému na pokyn štátu niečo stane? To je znova tu rituálne, ako už chodíte voziť hore dole, tak to znova budeme proste aj tých možno slabo vyškolených, možno len z nadšenia ľudí, možno aj fyzicky nie tak pripravených, ale s veľkou chuťou a potom, no však, stalo sa, nešťastia sa stávajú. Nechodí po horách, chodí po ľudoch. Potom kto bude zodpovedný, kto potom? Budete sa tu takto okúňať, potom, keď sa to bude hodiť, tak pôjdete odškodňovať, keď sa to nebude, viete, to sú veci, ktoré sa s tým otvárajú.
Ja verím, že možno v záverečnej reči pán minister povie, že úplne zlé, že tie nároky neexistujú, žiaden právny titul, ktorý by mohol zniesť nejaký požiarnik, dobrovoľný hasič, ktorému sa niečo pri výkone tohto, týchto skutočností na základe poverenia štátu alebo na základe rozkazu alebo poslania stane, že nemôže, nezakladá mu to žiaden nárok na odškodnenie, na nič. Neviem. Nezdieľam to úplné nadšenie, ale nehovorím, že tých ľudí netreba oceniť. Viete, niekedy je pamätná tabuľa na kriedovom papieri viac ako peniaze. No tie peniaze, toto je, viete, pokiaľ vašou jedinou schopnosťou zaujať, je len dať peniaze, tak dávajte, ale viete, to vám aj hociktorá marketingová knižka, nemusia to byť od top autorov, to sú aj takí, čo už prekopírujú na trikrát, tí zvyknú povedať, že niekedy menej je viac. Niekedy možno stačí tá spoločenská úcta, ten rešpekt, ako vniesť ten prvok do toho, že dajte im peniaze a už sa rozhádajú načisto, a už budete mať v jednej dedine zbory dva. Nakoniec zistíte, že ani jeden nie je akcieschopný. Nezdieľam to nadšenie a nezdieľam tú výzvu, že pomaly všetci máme zahlasovať za to, aby aby tento zákon prešiel.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Tak vidíte, ono je to ten horší prípad, že sa nedajú rozoznať tie semená. Čiže, keď by náhodou policajti zastavili na nejakom colnom alebo pri bežnej kontrole chlapcov s divnými, na divnom aute s divnými sklami, s divným výrazom a majú v kufri dva mechy semien a budú hovoriť, že sú pestovatelia, ja neviem, z Dunajskej Lužnej a semená môžu mať, tak toto môže byť ten výstup z celého, z celého zákona. A to ma mrzí o to viac. Takže ten metodický pokyn by mal byť už dávno napísaný, obzvlášť od účinnosti, aby ten signál nezašiel, lebo je to ešte horšie, je to ten horší prípad, že nedajú sa rozoznať. Čiže v praxi výstup do spoločnosti bude, už semená môžeš mať, lebo semená môžeš mať. Viete, ak, tak potom nechápem, keď semená siatej, veď ale v zákone, zákon je relatívne podľa mňa, to neni oznam pani vo verejných záchodoch, alebo jak to mám, preboha, povedať, aby som povedal nejaký druhý extrém. Zákon by mal byť, to tiež nie je písmo sväté, ale je to niečo, čo by malo mať nejakú hodnotu. Čiže keď je v zákone konopa siata, tak je v zákone konopa siata, tak to tam niekto dal. Tak to aspoň, ja to v tom, ktoré som si ja vytlačil, je, ale ja tu nechcem hrať botanika. Vidím, že ty si pomaly lepší botanik ako ja, ktorý mal rok poľnohospodárskej, ale kolegovia, je to tak, jak som si myslel, je to zlé. To znamená, že tie semená sa podobajú, nedajú sa rozoznať. V praxi to znamená, že hocikto zrazu sa tu stane pestovateľom. A keď u neho nájde pri domovej prehliadke, jak teraz pri domovej prehliadke nájdu tie, ja neviem ani jak sa to volá, tie šušolky, alebo čo to je, tak teraz keď nájdu u neho semeno, znamená, sa chcel tomu venovať. Načo má niekto konopu indickú doma? Načo? Ja ju nemám. Načo by som mal konopu indickú doma? Čiže, keď ju niekto má, to znamená, že má s tým nejaké zámysly. Teraz povie, čo chcete odo mňa, však to je už legálne. Nie je to legálne, aspoň to, prosím vás, ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, áno, ako pani podpredsedkyňa veľmi dobre poznamenala, a koniec koncov na to, je to zbežné, bežným pohľadom sa dá zistiť, že momentálne tu máte, no nech ani nie 10, 8 unge fér poslancov z vôle ľudu, ktorí zastupujú vaše záujmy a bijú sa jak levy, aby vám bolo lepšie. Dneska možno majú výhovorku, že sneží. No celé zlé je aj po novom roku, znova pokračujeme v starých dobrých tradíciách, ako tu záleží a možno pravdou je, že bude aspoň ticho. Lebo aj k tomu včerajšku, ale vlastne aj k dneskajšiu, aj do budúcna by som potom poprosil, že naozaj, keď už to tu nikoho nezaujíma, tak aspoň tých ľudí, ktorých to zaujíma, pre mňa nech si to pozerajú, tak nechajte tých rečníkov, ktorí chcú niečo povedať, aspoň to povedať, ich nerušte už keď. Lebo buď tu nie ste, alebo keď tu ste, tak rušíte. Takže, ale však ešte k tomu možno bude reč.
K tomuto návrhu zákona dovoľte povedať, my sme tu minule mali pri prvom čítaní také botanické okienko aj s pani ministerkou. Tá sa len teda pozerala, teda počúvala. Ale s pánom kolegom, ktorý tu tiež momentálne nie je, o, či rastlina, o druhoch a čeľadiach a neviem čomu. Tak ja by som len v tej línii len dokončil niektoré veci a upozornil i keď vy ste tu v tom vašom úvodnom slove povedali, že netreba sa báť. Viete, to je, keď niekto povie, netreba sa báť, tak práve vtedy sa treba začať báť. (Povedané so smiechom.) Ale nie vždy to platí, nehovorím, že u vás to vždy platí, ale niekedy, žiaľ, je to tak, hej? Keď vám niekto povie zo štátnej moci, že netreba sa báť, tak práve vtedy by mali ľudia spozornieť. Neviem, na koľko to bolo nevyhnutné. V zásade pre ľudí to poviem. Hovoríme o tom, že doteraz platilo niečo a odteraz ide platiť niečo, ktoré bude hovoriť, že aj semená.
Všetci vieme, že život je taký, ako je, že prešli sme aj nejakými úskaliami, aj nejakými názormi. Pravdou je, že konopa ako rastlina sa v našich geografických podmienkach pestovala úplne bežne. Ale v tých časoch, keď sa úplne bežne pestovala, neverím tomu, že ju niekto zneužíval. Potom vládu, vzhľadom na skúsenosti, ktoré mali špeciálne v Amerike, v Spojených štátoch s účinkami, tak sa menil názor na túto rastlinu, menila sa legislatíva na tú rastlinu a myslím, že nejaký vrchol toho zlého názoru na túto rastlinu bol po vojne, aj legislatívne, ale aj spoločensky a potom sa to znova začalo nejakým spôsobom meniť a dostalo sa to do štádia, kde vlastne rozlišujeme tie druhy a rozlišujeme ich podľa obsahu toho, tej určitej látky, ktorá je pre niekoho nevyhnutná do tej miery, že je ochotný pre ňu spraviť hocičo a potom zostáva tá rastlina, ktorá nemá tú látku a tam hovorme a úplne s kľudom, že sú aj historicky, ale aj teraz už aj vedecky dokázané niektoré účinky, ktoré sú pre ľudský organizmus, dajme tomu, keď nie pozitívne, tak aspoň neutrálne a existuje aj zostatok z tej rastliny, ktorá sa dá použiť inde. Hovoríme o tepelných izoláciách, o tepelných izoláciách z konope, neviem čo všetko, proste naozaj dá sa.
Čiže súčasná legislatíva a hlavne znova to ku nám prišlo, v Európe to začalo, Francúzi sú, myslím, s tým relatívne v tom najďalej, hovoríme o tej konope siatej alebo respektíve aj technickej sa niekde používa, to je tá, ktorá má nulový, respektíve minimálny obsah tej účinnej látky a preto sa bežne používa. Nie bežne, no ale používa sa. Tie rozlohy, tie miery kolíšu podľa aktuálnych nejakých nastavení. V Čechách bol boom nejaké roky dozadu vo výmere. Potom zase sa zistilo, že sa to až tak nepredáva, jak sa to malo predávať, tak sa výmera znížila. U nás, myslím sa tomu intenzívne nejaká jedna firma venuje pri Nitre, kde má nejakých 50 hektárov, teraz, myslím, zvýšili, znížili. No nič také hrozné sa nedeje. Pravdou je, že to funguje, že existuje konopa siata, ktorá vlastne môžte, môžte ju, nechcem povedať, že úplne bežne, existujú také niečo, že musíte sa nahlásiť, že ju idete vysiať aj kvôli tomu, že ak by ste chceli brať dotáciu a zúčastniť sa programov štandardných, čo Európa pozná na podporu, to je jedno aj jačmeňa a keď aj teda aj tejto konopy. Zatiaľ a potiaľ všetko dobré.
Ale kde ja vidím určité riziko a riziko vidím v tom, že ak je dneska niekde pri Nitre 50 alebo 70 hektárov a možno niekde ešte inde je tiež ešte nahlásených neviem koľko, aká výmera konopy siatej a tam bežne rastie, tak je dobre, lebo, alebo vieme o tom. Rozdiel medzi tou konopou siatou a konopou tou indickou je, to je tá zase, ktorá by mala mať ten obsah, hej, tej je aj morfologicky, aj v tých znakoch, ktoré, nechcem povedať, že bežný slobodník policajného zboru rozlíši, ale zase vieme povedať, že zaškolený pracovník rozlíši, hej? Lebo tá údajne teda, som si zbežne pozeral, tá technická je vyššia, ináč má rozloženie tých kvetov a proste dá sa to rozlíšiť v tom stave vzrastlej rastliny, sa to dá rozlíšiť, hej. Čiže nemôže chlapec alebo a teraz hovorím, ja nechcem mať krv v očiach, že nejaký rastaman v čiapke jamajskej terorizujeme, ale môžme hovoriť aj o nejakých výsadbových poliach v halách, do ktorých, v domoch, v ktorých nikto nebýva, však to sem-tam vidíme v novinách, hej, čiže aby to niekto posúdil teraz, že či oni, teraz tam niekto tam príde a povie, viete, a to je všetko konopa, konopa siata. No tak, ale vieme to posúdiť, že nie je to konopa siata, že je to tá konopa, ktorá je problematická. To sa v tomto štádiu tejto vzrastlej rastliny dá.
Tým, že my teraz zavádzame a vynímame, lebo doteraz, teraz bolo vyňaté iba tá odroda. Tak úzko špecifikujeme, že aj semená. To znamená, a tam je ten problém, že tam môže nastať problém. Žiaľ, nepodarilo sa mi spojiť s tými ľuďmi, keď je tu niekto väčší botanik. Mňa nikto nenapadol, som skúšal volať tej firme, ktorá pestuje tú, alebo sa zaoberá, že či mi vie povedať, či je rozdiel v tých semenách. Na to ja narážam, lebo sú v zásade dve možnosti. Ak semená konopy siatej a konopy indickej sú skoro totožné, tak je o niečo väčší ten problém. Ale aj keby neboli totožné, že morfologicky, teda že jedno je väčšie, je lesklejšie, neviem, nejaké typové znaky sú, ktoré znova dajme tomu bežný slobodník nevie posúdiť, ale už nejaký zaškolený na základe metodického pokynu vie posúdiť. Čiže aké sú možnosti naše? Čiže uvažujme aj v tom lepšom prípade, aj v tom lepšom prípade, že je možné tie semená rozlíšiť.
Tak potom by som, pani ministerka, bol rád, keby ste v svoje záverečnej reči povedali a prebrali aj zodpovednosť, že teda, že áno, že pošlete list na Prezídium policajného zboru, že došlo k takejto úprave, ale že teda je potrebné vydať metodický pokyn pre posudzovanie semien. Viete kvôli čomu? Kvôli tomu, aby sa nestalo a to môže nastať, že zrazu sa pestovateľmi konopy siatej stanú takí chlapci, ktorí sú divní. To sme sa tu minule rozprávali. Takí divní chlapci na divných autách s divným výrazom, s divnými správaniami a zrazu sú to poľnohospodári, viete, že príde ku nim polícia a zistí, že v pivniciach má dva mechy semien konopy siatej. A teraz, že čo to máte chlapci? Oni povedia, že no však normálne, však to Zvolenská bola v parlamente, to je konopa siata, my to tu máme a ideme pestovať, no. Viete a policajti, aby nemuseli že zložiť opätky a povedať, áno, je to pravda. (Hlasy v sále.)
Pán kolega, vy ma nechápete. Ja hovorím tu a, no a pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, ma sa tu snaží kolega doplniť, že keď to bude pre vtákov. Ja neviem, pre koho to bude. Ja hovorím o tom, že v zásade by nemal mať ani rastaman v jamajskej čiapke, ale ja kvôli tomu skákať do Dunaja nebudem. Ale už vôbec nie divní chlapci na divných autách by nemali mať doma dva mechy semien, konopy a teraz poďme hovoriť. Oni budú hovoriť, že konopy siate, ale čo keď je to konopa indická. Ja si nemyslím, či pre vtákov, či pre niekoho nemali by mať. A to hovorím z tej aplikačnej praxe, aby sme teda tým policajtom, lebo celý výstup z tohto bude do prostredia, že semená môžeš mať. To bude výstup, hej, aplikačný výstup, semená môžeš mať, lebo však to teraz bola Zvolenská v parlamente, to povolili. Treba jasne povedať, že semená konopy siatej. Čiže aj policajti by mali metodický pokyn, že chlapci na divných autách, keď sa zrazu stanú z nich botanici a pestovatelia, tak keď už, tak nech sa páči, ale už by to, ale môže to byť len konopa siata.
A teraz v tých dvoch možnostiach. Ak to vieme bežne rozlíšiť, tak tí policajti, keď to oni nevedia tí slobodníci niekde, ja neviem, nechcem sa nikoho dotknúť, v nejakom regióne, tak zaistia tú stopu a pošlú a tu to niekto posúdi. To je ten lepší prípad. Alebo niekto u nich na okrese to posúdi, že áno, je to v poriadku, je to konopa siata, keď to vieme bežne rozlíšiť. Ale potom môže nastať situácia, že to nebudeme vedieť bežne rozlíšiť, bežným okom, a to budeme musieť čakať. A toto by ma, toto je vec a toto je to riziko, ktoré tu je, že či nám to za to stojí, že sme, že bežíme po hrudi niečomu, čo, čoho by sme sa mali skôr báť, ako tomu bežať po hrudi. Lebo ten horší prípad môže byť taký, že sa to nedá bežne rozlíšiť. Potom čo urobia? Polícia to uzavrie, nevedia, no tak asi je, on tvrdí, že je, no keď tvrdí, že je, tak je, hej, čiže, áno, potom zas aby sme nemuseli dopadnúť tak, že to musia niekde na policajnom, okresnej stanici, ja neviem, v Medzilaborciach zasadiť a počkať, že čo z toho vyrastie a na základe toho budú hodnotiť ten skutok. Však akú inú možnosť by ste mali?
No výsledok je taký, že aby nevyšiel do prostredia signál, že nevadí, semeno marihuany môžeš mať. Lebo tak to tu zvykne byť, že taký výstup sa z toho urobí. Že už to je schválené, semeno marihuany môžeš mať. Nie je to pravda.
Treba jasne povedať, môžte mať doma, keď už teda ste sa rozhodli mať semeno konopy siatej, ale nemôžte mať doma semeno konopy indickej alebo aj tej rumuniskovej alebo proste tej, ktorá má ten obsah. Môžte mať, a to aj pre tých, ktorí by to mali kontrolovať, to by mal byť ten váš metodický pokyn, ale nie, vy ho nemôžte dať a vy môžte dať upozornenie. A to by som chcel poprosiť, že teda, že keď už sem s tým prišli, máte pocit, že to je dôležité, tak prosím vás, urobte, aby sme si mohli potom povedať, že urobili sme, čo sme mohli, hej, že teda odišiel aj od vás z ministerstva zdravotníctva pokyn, teda informácia, že ako treba postupovať a že k takejto zmene došlo a to ešte ergo neznamená, že nám po hraniciach budú chodiť, lebo aj vývoz aj dovoz, po hraniciach nám chodiť chlapci s čiernymi oknami na autách a s plnými mechmi semena konopy a potom sa bude s niekým zápasiť, že či siatej alebo indickej, aby sme tento signál do spoločnosti pre istotu neposlali, lebo však už ich posielame všelijaké a zrovna tento, si myslím, že kľudne by sme si mohli odpustiť. Ale už keď je to tu a vy ste vo svojom úvodnom slove povedali, že nič, všetko v poriadku. Nezdieľam to nadšenie, že je to úplne v poriadku, lebo ten signál vyjde taký, ako som hovoril. Aspoň urobte to, že môžeme povedať to, že čo sa dalo, sme urobili. Ďakujem pekne.

Už som to, už som to nestihol povedať. (Reakcia predsedajúcej.)
Ďakujem veľmi pekne. Ak dovolíte, pokúsim sa to dokončiť. S dobrým úmyslom pomôcť, to, čo som hovoril na začiatku, nie tomu, kto potrebuje pomoc, lebo naozaj tí poľnohospodári sú bezradní a bezmocní a slabí, a jak však koniec koncov, jak by mohli byť silní oproti takým gigantom, akí, s akými musia obchodovať, ale tak taký je život, ale našou úlohou je sa snažiť hľadať nejaké riešenia. Čiže k tomu by som sa predsa len vrátil.
Ešte predsa len jednu drobnú poznámku si neodpustím pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, tu to absolútne nemá význam. Neprešiel úplne nevinný, nevinný, jeden z najnevinnejších, tak jak nechcem, aby to nebolo zle pochopené, ale tak nevinný návrh, že aby hausbóty sa vyjadrovali aj obec, žiaľ, je mi to ľúto, no tak to je. Viete, aby to zase nedopadlo tak, lebo my sa tomu budeme venovať, že zas potom pošlete nejakých, máte tu nejakých pikolíkov, ktorí potom sa zrazu zjavia ako, ako Bill Gates a autori neviem akého všetkého možného a budú sa tváriť, že to vymysleli. Mne to je jedno, ale proste, ak to urobíte tak, tak to spravte tak a prosím vás, spravte to, lebo je to dôležité. Čo sa týka tohto, tak keď sme sa zhodli v tom, a verím, že sa zhodneme, a teda nemusíme sa zhodnúť, však to nepriznáte, ale je to pravdou, že to, čo tu bol ten pokus, bol zlý pokus, ten nevyšiel, ale to, čo teraz predkladáte, znova to môže dopadnúť tak, že to znova bude zlým pokusom už len pre jednu vec, ale ja nevylučujem, že ma tu kolega prípadne opraví, že ak teraz ešte nie je jasné, lebo tá vyhláška ešte nie je schválená, ktorá bude schválená na základe tohto zákona. Čiže schválime zákon, vložili sme tam 9-béčku, vložili sme tam 9-béčku, ktorá, na základe ktorej vyrastie tá vyhláška, a tá bude špecifikovať, že čo a ako možno, môžte dobrovoľne označiť, a tá ešte nie je a vyzerá, že to nebude také jednoduché v tom procese, ale my už chceme a zaväzujeme a pod hrozbou drakonických pokút firmy, predajcov, aby nám to, a teraz neviem, že či plnohodnotne, lebo aj tam to nesedí, riportovali v tých tabuliach teraz zmenených. Lebo oni majú riportovať v tých tabuliach, a to je tiež zaujímavé, že majú nám hlásiť na A-trojkovom formáte, že koľko predali potravín vyrobených v Slovenskej republike. No a pri tom sa pristavím, lebo tá vyhláška, ktorá ešte nie je schválená, ktorou už teraz sú avizované chyby, hovorí, že budeme poznať rôzne kategórie. Budeme poznať slovenský poľnohospodársky produkt, budeme poznať slovenskú potravinu, budeme poznať potravinu vyrobenú na Slovensku, budeme poznať regionálny poľnohospodársky produkt a budeme poznať farmársky produkt. Dobre? Toto je, toto sa plánuje. Nuž, ale viete, to je to, čo som, s čím som aj v tej prvej časti môjho hovoril, že je to tak všeobjímajúce, že, a možno je to nápoky alebo naschvál, že aj tá Coca-Cola z tej Lúky je potravina vyrobená na Slovensku. Ona je dokonca, a to chcem upozorniť, v zmysle tej vyhlášky, ona je dokonca slovenskou potravinou. Viete, to znie tak akože nelogicky, ale je to tak, hej, lebo v prvom rade treba povedať, že aj, že aj nápoje sa rátajú medzi potraviny v zmysle tohoto zákona, a tomu nerozumiem, že tá vyhláška hovorí, že teda slovenskou potravinou je niečo, čo má 75 % podielu v časti, ktoré sú tu, mimo vody. To ináč pán Galko spomínal, nebolo celkom, to je, teda na to sa myslelo, čiže vtedy je ním, môže byť. Ale, samozrejme, ako už býva dobrým zvykom v našej krajine, má to nejaké aj ďalšie ustanovenie, a ktoré hovorí, že nemusí to byť, v prípade, že tá tá surovina tu nerastie. A dokonca ja som videl prvú verziu tej vyhlášky, ktorá hovorila, že nerastie v takej kvalite, a to už je alogizmus totálne absurdný, lebo ak niečo nerastie v takej kvalite, no tak keď to chceme, tak robte to v takej kvalite, aby sme to mohli použiť. Chvalabohu, v tej najnovšej, ak sa nemýlim, to už je vymenené, ale stále hovorí, že nie je tu, nerastie alebo nevyskytuje sa. No tak nuž ale povedzte mi, tak načo je potrebné to deklarovať ako slovenská potravina. To mi príde také čudné. Nie? Lebo to je mätúce. V konečnom dôsledku je to mätúce. (Ruch v sále.) Čiže aj takého niečo, čo tu nerastie, a použijete to, tak nemusíte spĺňať ten parameter 75 % a môžte to vyhlásiť ako slovenskú potravinu. Absurdne môžte aj kokos, aj figu, aj neviem čo, lebo však kokosy, figy tu nerastú, v zásade tam asi bude nejaké doplnenie toho, ale mne to príde absolútne nelogické. Skôr je logickejšie, dobre, tak poznáte kategóriu, podľa mňa tiež nie je celkom namieste, že potravina vyrobená na Slovensku, tak už keď, tak tam. Tak to už má skôr logiku, ale tam tiež zase sú úskalia toho, čo ja predpokladám, že Európska únia s tým nemá problém, že, že čo je potravina vyrobená na Slovensku, hej, tam vy máte odvolávku na tú Európsku komisiu, to nariadenie 2913, čl. 24, že ktorá krajina sa považuje za krajinu pôvodu, tam kde došlo k poslednému úkonu významnému spracovateľskému. (Neutíchajúci ruch v sále.)
Strašne ma to ruší ináč. Ja neviem, ja prípadne skončím, však aj tak to tu nikoho nezaujíma, ale dovoľte mi, prosím vás, povedať to ľuďom. Mne ináč sem-tam niekto povie, že ich to zaujíma a že oni si to pozrú. Tak keď ma chcete rušiť, tak choďte do bufetu, ja, ja, mňa tu zvolili, ja tu môžem za tým rozprávať ešte dva roky určite, keď ma rušíte, tak ma, prosím vás, ma nerušte! Ja to chcem tým ľuďom povedať, ich to zaujíma. Verte tomu! Ja viem, že vás to nezaujíma. Mne bolo povedané, na výboroch sa diskutuje. Ja som dneska v dobrej viere šiel na výbor, prosím vás, tam vašu kolegyňu zaujímalo, že či parlament je v Budapešti. To to je to. Tam, načo zbytočne, tam nikoho nič nezaujíma, tam neprebiehajú, ani tam neprebiehajú tie diskusie. Nikde neprebiehajú tie diskusie. Nikoho tu nič nezaujíma. Tak ma dovoľte to povedať ľuďom. Dobre? Poprosím o zabezpečenie poriadku, pani predsedajúca. Ďakujem. (Krátka pauza.)
Čiže znova. Ak ideme všeobjímajúco povedať, že vyrobené na Slovensku, tak tam všetko môžme teda zahrnúť, lebo ten posledný úkon realizujeme tu, baliarensky a neviem aký. To je, znova je to podľa mňa nie dobre uchopené, lebo podporujeme v konečnom dôsledku tých obchodníkov alebo to preobchodovanie, lebo to, deklarácia tam zostane, a podľa mňa to, čo je skutočný, skutočný výrobok, dávame do formy nejakého takého, že, že farmársky. Keď farmársky, ja by som prípadne aj rozporoval. Skôr v historických súvislostiach je pre nás lepší gazdovský. Ale viete, niekde sa pohybujem aj, aj pred tým, že jak ľudia čo vnímajú. A to vnímanie, že farmársky, má určitý kontext aj anotáciu, ktorá môže byť niekde aj nemusí byť celkom až taká pozitívna, a ako keby dodávame, nie, nie úplne dováračku, to akože marginalizujeme, a to je vlastne ten skutočný, to je ten skutočný produkt, o ktorého podporu by nám malo ísť, ten gazdovský, ten farmársky. A my ho staviame po všetkých týchto kokosoch a figách, hej, tak potom je tu ešte nejaký gazdovský a farmársky a to mi príde proste zle.
A teraz, že prečo je to tak, a nevravím, že to tak je, ale ono to v konečnom dôsledku to spôsobí. Spôsobí to to, že vám tie štatistiky alebo že nám tie štatistiky vyzerajú vcelku dobre. Presne to, že je 60 %, 50 % slovenských, už či slovenských potravín, alebo potravín vyrobených na Slovensku, alebo slovenských poľnohospodárskych produktov, tak je tu 60 %, niekto povie, však vidíte, jak je to super. Dokonca možno prijatím tejto vyhlášky, keď tam zaradíte všetko možné, tak to stúpne a nevylučujeme veľký brífing biľakovský so šúchaním zrna na poli, hej, v lánoch, kde je teda, že jak úspechy hospodárske a politika a stratégia dopadla, že dokonca nie 60, 65, -7, -9, všetci sa tu budeme utešovať, ale to nebude to, čo sme chceli. To, čo chceme. Podporiť toho chudáka (povedané so smiechom), ktorý naozaj ráno ide tomu býkovi vykydať. No, viete, to je to, hej, že to z toho nie je, ale štatisticky vám to bude vychádzať, že ako je to dobre. Ak by sme mali nájsť parametre, ja nebudem negativistický v tom: všetko zlé, všetko zlé, všetko nanič. Je to zlé, vieme o tom, že je to zlé, toto, čo je tu, je rozpačité, už to není zlé, už to je rozpačité, ale keby sme chceli hľadať, ako pomôcť, tak poďme rozprávať, že ako majú tie reťazce, tie, tie giganty, ktoré sa správajú tak, jak sa giganty správajú, a oni sa správajú tak zo svojej podstaty, lebo ich podstata je postavená na tom, ako sa majú správať, to si netreba vyčítať. Ale my, my zákonodarcovia máme určité možnosti, ako môžme tých našich chudákov, ktorí ráno k tým býkom chodia kydať, ako im pomôcť, že toho býčka niekde na ten regál niekto aj vyloží. A nebudú tam operovať poľským a neprebaleným štyrikrát prebaleným mäsom. No a to je to presne, že keď, tak poďme hovoriť o tom, že ako majú deklarovať alebo nedeklarovať, už toto, už toto prejde, to už je, ale do budúcna, že ten prvovýrobca, hej, ten prvo-, prvochovateľ, ten prvopestovateľ a jaký je podiel, lebo to je podľa mňa ukazovateľ, ktorý stojí za to, že ako, koľko Billa nakupuje od prvovýrobcov. Koľko nakupuje Billa od chovateľov hovädzieho dobytka na Slovensku. Koľko nakupuje, a tam, tam potom sa ináč dozvieme krutú pravdu častokrát, že nič, lebo však tu nič není, ale, ale povedzme si, lebo to bude pre nás dobrým zrkadlom. V prvej fáze hovorme o tom, že, že áno, že koľko, a to bude parametricky niečo dobré a potom aj spravte ples v Redute a tým, ktorí nakúpia najviac, aj niečo dajte, kľudne, to je všetko, to má zmysel, toto určite má zmysel pre túto chvíľu. A potom môžme sa dopracovať, keď zvládneme tento stupeň, že budeme naozaj takýto nepriamy, lebo priamy tlak nemôžme, ale nepriamy tlak vytvárať na tie reťazce, že budú chcieť kúpiť niečo od tých chovateľov hovädzieho dobytka, lebo tam v tých tabuliach to musia ukázať, tak my sa potom následne dopracujeme k tomu, kde je budúcnosť, a budúcnosť je tam, kde aj Európska únia hovorí, v dohľadateľnosti tej potraviny. A potom sa dopracujeme možno raz tomu, že v tej Bille bude visieť, že koľko nakúpili hovädzieho mäsa od Záhumenského. Prečo by sa Záhumenský nemohol pochváliť a všetci by sme nevedeli, že Záhumenského býčky sú v dobrom welfare, dobre chované, dobre živené, zdravé, a ľudia chcú vedieť, od koho kupujú, koho jedia, tam je budúcnosť a tam by sme sa potom už vedeli rozdeliť, že teda, že nakupujú toľko od prvovýrobcu chovateľov hovädzieho dobytka a dokonca od Záhumenského toľko, a my, čo vieme alebo budeme vedieť, on sa nebude hanbiť to priznať, však prečo by sa mal človek hanbiť za to, že jak vie dobre vychovať býka, nemusí to schovávať, tam sa teda k tomu dopracovať, a potom to bude fungovať. Keď budú, a to je, to je cesta, nie cesta týchto hókusov-fókusov, ale potom že keď budeme hľadať, že všetko zlé je na niečo dobré, tak možno nás to len nabudí k tomu, že hľadať riešenia. A tie riešenia sú, i keď je veľa pokazeného, a zo strategického hľadiska to, že sme my dovolili to, čo sme dovolili, to znamená, silným vyrásť tak, že sú tak silní, ako sú teraz, bola veľká chyba. Lebo to je, na to existujú aj také výrazy, že, že, že v čom je to chyba, ale je to obrovská chyba, lebo tej sily oni sa ťažko budú zbavovať, a my už tu moc budeme mať o to slabšiu, s tým sa bude ťažká vec, ale netreba hádzať flintu do žita práve v záujme tých, o ktorých sa tu rozprávame. Veď nehovorme to, že kokos zabalený - ja neviem kde, v Jelšave alebo kde - je, je slovenskou potravinou, no lebo není. Či to bude na A3 alebo na A5 pred Billou, no stále to nebude. Bude to mať význam vtedy a nemusí to byť ani na tej Bille nalepené, ale bude to niekde a oni to budú chcieť komunikovať, že koľko nakúpili hovädzieho mäsa, v tom je to už konečná fáza tohto, koľko nakúpili hovädzieho mäsa od Záhumenského. Vtedy môžme povedať, že že sme to urobili dobre. Ďakujem pekne.

Áno, nemá to význam, lebo ma tu ruší... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Lebo je tu hluk, súhlasím s vami.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... nikto, všetci si tu, proste ma to nebaví, no. Tak dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)