Videokanál poslanca

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, čo povedať, aby sa človek neopakoval, však? A tiež môžme rozmýšľať, či teda treba vždycky priniesť niečo nové, alebo pracovať metódou opakovania, hej, a tým pádom je predpoklad, že sa to niekde do toho podvedomia ukladá, hej, tých. Takže, ale skúsim sa neopakovať. Skúsim teda nie variť guláš. Tu pán Želiezka, teda ako u neho býva zvykom, vyšiel fakt s hodnotným, faktickou poznámkou o varení gulášu. Ja o varení gulášu ináč viem svoje. Takže tu by sme si mohli kľudne o tom rozprávať dlhšie, ako sa varí guláš alebo nevarí guláš, takže...
Čo chcem povedať a myslím, že to tu nezaznelo, a to tu cítim z vás a vás to v zásade, zdá sa, aj nejako keby, mám pocit, ospravedlňuje. To znamená, vy aj tak ako morálne sa očisťujete. Však čo oni, hej. Hej, že presne to je to, že to je tak ako ten systém, však oni, oni a neviem čo, hej, Ale ja nehovorím, že to nie je pravda. Ale je to spôsob práce? Viete, lebo o tom to je. Vy môžte skonštatovať, áno, čo oni, ako to predali a neviem čo všetko, kto to podpísal a kde by mal byť a neviem čo, to je všetko v poriadku. Ale není to málo na to, aby ste vy vlastne sa očistili, taký očistný rituálny kúpeľ urobili na vašom klube, kde vlastne to niekto tam povie a povie: však aj oni. Viete, že to nemôže takto fungovať. Je pravdou, že aj oni, je pravdou, že neplatia za to, že aj oni. Ale nemôžme ísť aj, že aj teda, že aj zajtra, aj pozajtra a potom ešte aj po Vianociach. To je parlamentný systém, hej. Tak funguje.
Takže toto som chcel, upozorniť na to, že tento systém práce nie je správny. Ja verím teda, že pôsobí poľahčujúco, ale nie je správny. A tých, viete, že tá vážnosť tej témy, v čom spočíva vážnosť témy, hej? Že či to je nejakého Malatinského susedský zákon, alebo je to vec, ktorá môže byť alebo predstavovať určitý sociologický fenomén pre celú spoločnosť. To sú kľúčové momenty. Tak ako vyriešenie Gorily není len že vyriešenie Gorily a že Malchárek pôjde do Ilavy alebo kde, alebo nepôjde, alebo ja neviem čo. Ale to je sociologický fenomén. Lebo poviem to tak, ako amatérsky sociológ si myslím. Keď sa tu niekto budúci rok postaví, alebo tu, alebo niekde inde, a povie, že nič, že Gorila nič a všetko, čo tam, že nič, tak spôsobí obrovské deštrukčné škody na spoločnosti vo vnímaní spravodlivosti, práce a celého, proste by som povedal, vnímania spoločnosti občianskej ako takej. To upozorňujem, lebo to nie z právneho hľadiska, ale zo sociologického hľadiska určite nastane. To znamená, ten, kto to urobí, že to povie, tak spôsobí to, že tú spoločnosť to môže zlomiť, hej, psychicky, sociologicky si proste tá spoločnosť sa vtiahne možno do seba. Tam môžme uvažovať, že čo môže nastať v kombinácii so zlou sociálnou situáciou. Môže byť to trošku ľahko zápalné, ale nemusí, lebo však Slovač je národ tvrdého chrbta, hej, a môžte orať, koľko chcete. Čiže nemusí prvoplánovo, hej. V iných krajinách by, teda by sme mohli sa doznať iného. Čiže, ale môže to teda spôsobiť to, že tá spoločnosť zatrpkne načisto, uzavrie sa do seba a môže si teda aj vytvoriť tú vlastnú spravodlivosť, ktorá vlastne môže aj znamenať to, čo tu chudák minister Kažimír hovoril, že jak je potrebné, aby sa daňové príjmy plnili. Ale ľudia, ktorí sa uzavrú do seba po prezentácii niečoho, si tú vlastnú spravodlivosť vysvetlia takým spôsobom, ani náhodou. Proste v tejto krajine ani náhodou, týmto ľudom ani náhodou. Proste nebudú cítiť ten záväzok voči tej krajine. Nebudú, nevytvorí sa tá väzba. To sú vážne veci.
Tak jak je vyriešenie kauzy Gorila vážna vec, tak je vážna vec tohto, čo tu predkladáte. To není len nejaký, že Penta zarobí o 20 mil. eur viac, to je proste určitý výstup z toho. Do externého prostredia pôjde od Medzilaboriec po River Park, hej, že proste na každých podlažiach, na každých úrovniach, na každých oblastiach to zanechá určitú pamäťovú stopu z pohľadu vnímania spravodlivosti, z pohľadu vnímania systému práce, ale aj určitej bezmocnosti. A to je ináč znova rizikový faktor, na ktorý treba upozorniť. Že pokiaľ ľudí dostanete do štádia bezmocnosti, bezradnosti a prvoplánovej akceptácie všetkého, to môj dedo bol gazda a hovoril: "Potkan taký malý je, ale v kúte vie robiť divy," hej. To sú veci a to ináč my sa už s tým stretávame, s týmito, by som povedal, a lá Hurbanovo, a lá Devínska, a to sú veci, ktoré vlastne sú výrazom bezmocnosti. To je vec, ktorú znova, vy ste teda podnikateľ, ekonóm a neviem čo, ale keby ste tam mali nejaký útvar sociológie, tak sa spýtajte, či trepem hlúposti. Netrepem. Lebo to mám, to tak senzitívne cítim. Že to sú veci, ktoré naozaj môžu nastať, hej, rizikovo, že proste áno, touto úplne bezprecedentnou, účelovou novelou alebo čo to vlastne je, je to absolútna demontáž všetkého, už sa nechcem opakovať, hej. Nehodné názvu vládny návrh zákona, hej. To je diverzný materiál, ktorý sem pokútne prenikol, že týmto toto spôsobí, hej.
A môžme teda hovoriť o zodpovednosti, že kto je za to zodpovedný. No Lipšic nie, lebo však Lipšic na to prišiel. Ale vy ste schopní ešte jemu to dať za vinu. To je ten, viete, to je tá absurdita alebo ten paradox, hej. Že my v tejto krajine žijeme takú dobu paradoxov, že ešte nakoniec ten Lipšic bude zlý, že vás vlastne nejakým spôsobom odhalil. Ešte poviete, však vidíte, čo spôsobil? Viete, že toto je úplne hrozné. Úplne hrozné! Treba na to upozorniť a potom teda aj hovoriť, že kto je za to zodpovedný. A keby sme už približne plus-mínus zistili, že kto je za to zodpovedný, že ako platí za to. No ale však to v tejto krajine, ako všetci dobre vieme, vôbec nefunguje, hej. Tuná za 22 rokov ste chytili jedného človeka, ktorý bral kompóty za prestupy futbalistov. Či jak to bolo? Čiže to je ťažké. Ja viem, že to je ťažké. Tu ruka ruku myje. Na tom záchode sa každý s každým stretol. Každý každého pozná, no ťažké. Ja viem, že ťažké, hej, preťať to.
Len v konečnom dôsledku to sparalyzuje tú spoločnosť. Sparalyzuje takým spôsobom, že sa nebudeme vedieť, kam sa pohnúť, aby sme náhodou niekde nestúpili, hej. Budeme si musieť mentálnu kapacitu vyblokovať na to, aby sme vedeli vyvažovať tie záujmy, ktoré tu sú. Zabudneme na princíp, že to je spravodlivé, ale budeme hľadať ten, aby sme boli teda, tam trochu ste pridali tomu, aby naskákal, ten aby nekričal. Tak to nefunguje.
Spoločnosť, ktorú sekundárne takto vytvárame, je spoločnosť, ktorá je mizerná, hej. Mizerná spoločnosť, v ktorej nevyhrávajú najlepší, hej, v ktorej vyhrávajú, a tu už sa opakujem, ale to je zase teda pre istotu, že aby si prípadne niekde zostala nejaká stopa. Keď nevyhrávajú najlepší, to nie je správna spoločnosť, hej. A keď necháte dlho vyhrávať ľudí, ktorí nie sú najlepší, tak aj oni, keď možno na začiatku, priznajme, že mali určité kvality, však prečo nie, tak oni nepotrebujú mať v sebe ten drive, aby chceli byť lepší. Oni degradujú dovnútra a to je to, čo som tu ráno hovoril, že paradoxne tá sila ich, tých ľudí, to, čo sme tu a lá Džibuti, Kongo, hej, že proste, že oni by, keby mali oni pud sebazáchovy, tak oni by sa už mali začať možno tomu trošku brániť, lebo ich to unaví, ich to zlenivie, na nich to bude pôsobiť deštrukčne. Môžu sa usmievať, však čo to je za parlament, však akú blbosť tam pošle, všetko ti donesú. Viete, že ja neviem, už na čo apelovať, lebo zdá sa, že nemá celkom význam, lebo výstup z nejakého vášho klubu je, že idete. Rozkaz znel, idete. Tak možno má zmysel apelovať na nich, hej. Že ak tu chce byť dlho, chcú byť dlho, tak aby oni nestratili ten pud sebazáchovy, aby proste nedegradovali do vnútra. Alebo keď potom uvažujeme aj nad tým, že možno zvolili inú taktiku, že to chcú vyhrať úplne a na plnej čiare.
Viete, a to je naozaj, ja neviem, veď dobre, keby sme žili niekde v rovníkovej Afrike,a ja nechcem sa nijakej krajiny dotknúť, hej, ale predsa len my máme aj úctu k Európe, hej. Že proste my nemôžme byť hanbou Európy a to položartom, polovážne hovorím. My tu raz prídeme a budú vymenené zámky. Viete, že nám tá Európska únia to zoberie, lebo povedia, že my tu predstavujeme bezpečnostné riziko pre Európu tým, jak nezvládame východ Slovenska, čo sa tam deje. Ale aj tým, že čo sme tu umožnili. Džibuti, Kongo. Viete, že proste, že sme umožnili to, že tú koncentráciu moci, ktorá je nevídaná na 21. storočie, hej. Že to sú naozaj vážne veci, nad ktorými sa treba zamyslieť.
I keď to tak na prvý pohľad nevyzeralo. Však kto by to povedal, do zákona o obnoviteľných zdrojov energie, hej? Že čo všetko sociologicky to teoreticky môže znamenať. Ale koho by to už dneska trápilo, však? Dneska vás trápi, že do Pandorfu, kedy je výpredaj... (Reakcia z pléna.) Čo? (Reakcia z pléna.) Že kedy je v Pandorfe výpredaj a či guláš na vianočných trhoch už je dobrý, alebo nie. Viete, to je také smutné. To ma fakt hnevá. Tu jediná starosť, zdá sa, na poslaneckom grémiu bolo, či v stredu už končíme. A ja si ctím Vianoce, ja nemám problém s Vianocami. Ale mne by to nevadilo, keby sme aj na Štedrý deň tu sedeli. Táto krajina to potrebuje, aby sme riešili veci, ktoré treba riešiť. Není našou úlohou to vybaviť čo najrýchlejšie. Našou úlohou je nájsť čo najsprávnejšie, čo najspravodlivejšie riešenie. Ale ma to prekvapuje, vážení kolegovia, že vy to tak ani zďaleka necítite.
Čo ešte k tomu povedať, že aby... Pán Bagačka, poraďte mi, čo ešte k tomu povedať? (Reakcia poslanca.) Hej? Dobre, tak pán Bagačka hovorí, že dosť, že stačilo.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán Přidal sa pýtal, že v čom tkvie tá sila. Ono takto, aby sme sa k tomu nejakým spôsobom dopracovali, tak skúsme také, spraviť takú analýzu taktík. Ja som spomínal jednu tú machiavellistickú, hej, tu systém zlého ministra, to znamená, za chvíľku, keď to bude zlé, tak začnú ich odpaľovať. Potom je taký staručký generál pred 2 000 rokmi Sun-c´, ktorý tiež hovoril, že o fyzickej prítomnosti, že jak je mimoriadne dôležitá z pohľadu boja a ako je dôležité narásť tak, že už potom sa s tým nedá zápasiť. A potom je tretia, taký, to je clausewitzovský a toho sa hrúzim. A Clausewitz hovoril o totálnej vojne alebo o totálnej výhre. To znamená, toho by sme sa mali začať báť, že aby ten niekto, ktorý vyhráva všetko, čoho sa chytí, tak jak Počiatek pokazí všetko, čoho sa chytí, tak sú tu ľudia, ktorí vyhrajú, na čo si spomenú, aby oni neboli vyznávačmi Clausewitza. A to znamená nato, aby, to sa tak hovorilo, že keď musíš poraziť totálne, aby sa ti nevzoprel neskôr. Čiže toto by nás malo už obchádzať, strach, keď sme dovolili vyrásť niekomu, aby bol tak silný, ako je, a je to pravda, pán Přidal, že tí ľudia sú tak silní, ako sú, aby nezvolili clausewitzovský prístup k spoločnosti. To znamená, budú chcieť vyhrať totálne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja mám takú ešte korekciu k pánovi Hudackému, aby to nevyznelo, že ja som proti biomase, to teda fakt nie som, však ja kúrim drevom, odkedy teda aj spôsobený hlavybôľ bol inde, kde vlastne sa, chcem, aby sa kúrilo drevom, lebo, a vôbec aj takýmito formami, čiže s týmto problém ja nemám. Ja mám problém s tým, čo v tejto krajine je úplne štandardom, že všetko, čo sa robí, sa nakoniec aj pokazí. Čiže, viete, že z extrému do extrému, že ten apetít, čo teda som počul, je tak veľký, že nestíhajú tie stromy rásť. No tak, viete, tak potom popri tom Hrone tak vyzerá, ako to vyzerá. A tá genialita je v tom, že to je dvojnásobný biznis. To znamená, že nie tí, čo chcú tú hmotu, si ju idú vyrúbať k Hronu, keď už, aby mali, ale cesty alebo povodie im zaplatí za to, že to vyrúbu. Viete, tak to je ako super, no však kto by sa netešil, hej. Čiže toto treba naozaj oceniť.
A ja som ešte zabudol - to oceniť v úvodzovkách - zabudol povedať, ten parameter sa volá, že energetická chudoba. A to je vlastne, energetická chudoba znamená, že podiel výdavkov z rodiny, myslím, alebo z toho príjmu na úhradu energií. A niekde to bolo teda v novinách, tak sme, myslím, že na tom najhoršie v Európe, hej. Čiže tá energetická chudoba a máme aj normálnu chudobu, teda aby sme neboli na koni, ale aj táto energetická nás dokonca prenasleduje, hej. A tamto niekto analyzoval, tá energetická chudoba nás prenasleduje okrem iného aj ťažkými zmluvami, ktoré vlastne boli pri možno aj práci tejto strany parlamentu, ja neviem, hej, ale teraz to len betónujeme ďalej, hej. A Penta a Slovalco a neviem kto tam mali hlboko nos zaborený v tom, že tá pani v tých Košiciach proste musí platiť za tie energie toľko, že keď si, chúďa, kúpi ovládač, tak musí týždeň jesť rožky.
Ďakujem.

Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, pán Malatinský, vy ste minister, ja vás teda nepoznám, poznám teda služobne, jak sa hovorí, hej, že čo sme sa tu dvakrát, trikrát videli. Ja si myslím, že ste človek, ktorý by si, keby sme sa mali stretnúť v prázdnej kaviarni, nesadne do stredu, hej, to je ináč, ako pomôcku vám poviem, v zásade nerobte spolky s niekým, kto si v prázdnej kaviarni sadne do stredu, hej, to sú proste ľudia, ktorí sú nezodpovední, stratili ten podvedomý reflex.
Čiže toto v tomto uznávam, že asi takýmto človekom budete. Ale čo vieme, teda však to som nepátral nejak konšpiračne, však to bolo verejne známe, že ste aj susedom teda, alebo bývate niekde tam, kde iní nemôžu bývať. A že vraj sa tam býva dobre. Ja som to teda, nie že by som sa tomu moc venoval, ale sú tam také zvláštne záležitosti, že vlastne vo vašom dome býva pán Haščák, ale cestu k nemu má pán, ten dom je váš, ale cesta je jeho. No, kto by sa v tom vyznal.
Ale to není meritórne. Meritórne je to, že to sú vaši susedia. Ja tiež mám susedov. Nemám takých exkluzívnych susedov, hej, ja mám opernú speváčku, detskú lekárku. Ale napríklad ja si neviem predstaviť, že by som, a teda viem si predstaviť, že by som sem možno prišiel s nejakým systémovým návrhom, to znamená s niečím, že ja neviem, že operní speváci, ja neviem, môžu mať, a vlastne ani ma to nenapadá, možno, keby som dlho rozmýšľal, ono by mi niečo, a niečo systémové, hej. Ale naozaj si neviem predstaviť, a ja si ani neviem, že by tá speváčka prišla za mnou a povedala mi, že mám predložiť niečo, aby ona mala, ja neviem, trikrát viac, hej. Lebo ona je slušný človek, hej. A ja, či som ja, tak to nechám na druhých posúdiť, hejže. Ale ona by to mi nedoniesla, hej. A teda váš, neviem, či to ste sa na záhradke, či pri grile, alebo kde dohodli, že ako alebo čo. Proste to nie je slušné.
Vy ste v tak obrovskom konflikte záujmov, že väčší konflikt záujmov v zásade ani nemôže existovať. Ono je to neslušné, to normálne neslušné. Ja ani neviem, že či v zásade môže, alebo nemôže predkladať aj nejaké, asi nie, ale, viete, že trošku hanby k tomu. To je fakt neslušné. Ja si to neviem predstaviť, že ja by som tu prišiel mojej susedke predstavovať návrh, ktorý jej pomôže. Jej. Nie oblasti operného spevu alebo detského lekárstva, ale jej konkrétne. Viete, to je to, čo tu ja častokrát hovorím, to je tá neslušnosť v tejto sále, v tejto budove a je tu toho strašne veľa.
A ja skúsim upozorniť na jednu vec, že som si to všimol teda. V zásade najťažšie rezorty, najproblémovejšie rezorty - hospodárstvo, zdravotníctvo a spravodlivosť - majú nestraníci. A teraz rozmýšľam, hej. Lebo je, nie je to taktika? Proste ste vy traja určení na špinavú robotu? Proste to sem doniesť a potom vás budú odpaľovať? Lebo to je systém, hej, že proste to sa tiež tak zvykne pracovať, hej. Že proste máte partnera nejakého koaličného, potom to naňho zvalíte. Teraz ste nemali koaličného partnera, to znamená, nie je to na koho zvaliť. Čiže mám identifikovať tú taktiku takú, že vás troch tam dali nato, aby vás postupne, aby to odsýpalo, aby ste upokojovali hlad rozhorčených občanov, že postupne odpália Zvolenskú, potom pôjdete vy. Vy si splníte svoju úlohu, ale však žiť sa bude ďalej. Je to tak alebo nie je to tak? Ste tu na špinavú robotu alebo nie ste tu na špinavú robotu?
Lebo v zásade vy traja, pani Zvolenská sem doniesla brutály, totálne brutály. Ja som raz robil také rozdelenie zákonov, hej, ktoré v zásade môžme hovoriť, že lobistické, operačno-taktické, opravné a potrebné. Pani Zvolenská sem príde, normálne bez hanby sem dôjde, docupitká s brutálmi takými, že rozum stojí. Úzko fókusované na niekoho. A vy ešte to schválite a ešte máte pocit, že dobre robíte. To je ináč, je to, ináč to je sofistikované. Ináč to treba uznať. Že fakt, to není akože, že to sú není hochštapleri. To není nejaké miestne zastupiteľstvo v nejakej poslednej dedine, kde proste, to je sofistikované. Treba uznať.
Pani Zvolenská tu donesie, čo donesie. Pán Malatinský, tiež proste s čím ste sem dneska došli. Bez hanby, ešte v skrátenom konaní. Pán Borec tu doniesol takú soft, to je nič, oproti tomu to je nič, tam že aby právnici tých veľa že mladých, to je oproti tomu nič. To je nič. Ale tiež, hej. Ono to je, už Machiavelli mal, to sa volá tá taktika že zlého ministra. To znamená, aby to nešiahalo hore, tak sa odpaľujú ministri. To znamená, že to je tá taktika? Že aby som teda vedel. Ja sa rád poučím. Ak je, a není zlá, nehovorím. Však taktizovať môžte, ale nemôžte hazardovať. Nemôžte hazardovať s ľuďmi, nemôžte hazardovať s touto krajinou.
Ja keď som pred voľbami chodil po Košiciach, tam jedna pani mi vysvetľovala, chúďa, na dôchodku, že si kúpila ovládač na televízor a kvôli tomu musela týždeň jesť rožky. A ja jej hovorím: "Pani moja zlatá, aj keď je pred voľbami, ja vám nebudem hovoriť, že vám zvýšim dôchodky a neviem čo. Ja vám budem hovoriť, že skúsim urobiť tak, aby aspoň také boli." Ale ja vám poviem pravdu, ja mám obavu, že nedoznám svojho sľubu. Ja mám obavu, že nedoznám svojho sľubu, lebo tu sa robia veci bez absolútnej hanby. A ešte vy máte pocit, že dobre robíte. Vy ešte máte pocit, že zlacňujete lieky v lekárňach, že ste to naložili bohatým, keď ste dali zvýšené sociálne odvody. Vy budete mať aj tu pocit, že zlacňujete elektriku. V tom je to úplne obludne zákerné, že jak sa to tu sem tvári, hej, ako sa to tvári, ale čo to v tej hlbokej podstate je. Treba uznať, že sofistikované.
A ja teraz neviem a pre dobro tejto krajiny budem dúfať a veriť, že možno je to len, že to nie je úplne až tak, by som povedal, paranoidne, že to není až taký ten scenár, že to je proste len taká zhoda náhod, hej. Skôr pre dobro tejto krajiny, že možno ani premiér o tom presne nevie, že ako to vlastne je a možno má aj zmysel vystúpiť a že možno, ja neviem, mu niekto niečo povie a že teraz si uvedomí, že tak toto už je veľa. Zostáva len dúfať. Lebo keď povieme, že nie, nie, že nie je to pravda. To je fakt. Tak je to smutné pre túto krajinu tesne pred Vianocami v čase adventom. Však by sme mali ubrať.
Ale tu namiesto toho, aby sme ubrali, tu bez hanby, bez štipky hanby niekto príde a donesie v skrátenom legislatívnom konaní takýto brutál. Však nabudúce vy tu dôjdete alebo niekto dôjde, ja neviem, že aby ústavný zákon pomaly, však niekoho tu možno ešte nájdete, čo vám k tomu pomôže, aby sa odhŕňalo na Holom vrchu, či kde to vlastne bývajú tí nadľudia, štyrikrát za deň, a za štátne. Ja neviem a v skrátenom. Viete, že to nemôže takto fungovať. To nemôžte z úcty k parlamentu, k tým ľuďom čo, aj krv sa liala dakedy, nie u nás, však čo, my sme všetko zadarmo dostali pomaly, ale aj v iných štátoch sa krv liala, aby vznikli parlamenty, auditóriá, kde sa prijímajú zákony, treba mať taký rešpekt, základnú úctu. Nemôžete do tejto sály prísť s niečím takým. Pokiaľ len... - tú poznámku si odpustím.
Znova teda, ak najťažšie rezorty z pohľadu toho, ako sa s nimi bude pracovať, dostali nestraníci zámerne alebo ako možno nejakú službu na, a teraz môžme analyzovať - nato, aby sa uspokojili, nato, aby boli ticho? Som vyletel jak špinavá handra z výboru pre SIS a som sa pýtal, čo som sa pýtal. V tejto krajine je možné sa dopracovať k zvukovým záznam, cez ktoré môžete vydierať nie tretinu, nie polovicu, dve tretiny politickej scény, úplne ľavou zadnou, tak ich držíte. Je to alebo nie je to bezpečnostné riziko pre túto krajinu? A teraz je aj toto, je len daň za mlčanie, to novú daň? Lebo tu Zvolenská doniesla jednu daň a toto je ďalšia? Toto je daň za mlčanie, aby to neprišlo?
Ja hovorím pre dobro tejto krajiny, ak to aj premiér počúva, nepočúva alebo ak mu to niekto povie, jak ak tam aj bol piť tú Colu, no čert to ber, ale nemôžete dovoliť niektorým ľuďom, ja by som sa na tom nie to, aby mali pocit, že cez niečo môžu robiť toto. Bez hanby. Potom je naozaj kratšia cesta, potom je férovejšie povedať, áno, bol som tam, však, ale však aj dokopy aj keď tam bol, tak toho veľa nepovedal, a nechať ich tak. Spraviť tie materiály bezcennými. Alebo budú naberať na cene, čím viac sa začneme namotávať?
Potom naozaj o polroka tu niekto príde, aby sme za štátne ústavným zákonom odhŕňali sneh na Holom vrchu. Lebo ja neviem, čo ich napadne, účelovo. Takto účelovo pripravovať zákony, druhý- alebo tretíkrát to hovorím, je neúcta k tomuto parlamentu. Tak okato! Ja keď som to ráno videl na stole, že je skrátené, ja som cítil nejakú kulehu, ale však sme sa zamotali s iným. A som rád, že kolega Lipšic to našiel.
Viete ale, pán Malatinský, nič v zlom, myslíte, že toto je správne, že takto nejak by to malo fungovať, že toto je ono? Alebo že, viete, že vy sem donesiete zákon pre vašich susedov? Však ho nazvite susedský zákon alebo ja neviem. (Smiech v sále.) Aj, viete, ako osoba, ako ľudsky, hej. Viete, ja si vás chcem vážiť konečne, prečo nie? Hej. Ale ja si vás nemôžem vážiť, keď vy sem normálne takto ako natvrdo dôjdete, to tu nám predložíte, tichučko sedíte a už to chcete mať za sebou, a rýchlo, nech máte svätý pokoj. Za polroka vás odvolajú ako nepolitického nominanta, ktorý spravil možno drobné chyby, a vy si budete žiť svoj svet. Ale vy ste znesvätili túto sálu. A ja tu budem hovoriť, pokiaľ nezaujmete slovo chlapa, normálneho chlapa, ktorý povie, no, k tomu, čo sa to povedalo.
Ja neviem, či to spadá pod to, alebo nespadá. Mne to raz ktosi vysvetľoval, že aké obludnosti, ale tiež to pri tých obnoviteľných zdrojoch, to bolo niečo také, to bola zas tá druhá skupina, neviem, včera, čo im treba, akože čo sa kde chystá. Proste, že sa vytvorili tie kotolne na tú štiepku a neviem čo a to treba kŕmiť, hej, to treba kŕmiť a strašným množstvom hmoty. Tej hmoty nie je, no tak sa rúbe hlava-nehlava všade, popri Hrone, popri cestách, všetko sa rúbe nadivoko. Ale, viete, to je znova to, Ľudo vysvetľoval, tá obludnosť toho systému, že tá Správa ciest či to Povodie zaplatí za to, že niekto vyrúbe to drevo, ale dá ho tým, ktorí by v zásade si ho mali kúpiť, hej. Čiže dvojitý biznis. Ja uznávam, že to není taký šuflíkantský biznis, že, ja neviem, kúpim, ja neviem, pod rukou niečo predám, že to je fakt sofistikovaná vec. Že proste si docizelovať zákony, vyhlášky, aby proste, na dvakrát - tu trošku aj tam trošku a dokopy super. Ale potom to ináč okrem iného znamená, že keď idete popri Hrone, tak máte pocit, že je Tungusko, hej. Ale však koho by to trápilo, peniažky sú potrebné.
Viete, že našou úlohou nie je to tu, akože rýchlo nech to odsýpa. Ale našou úlohou je sa nad tým pozastaviť. Našou úlohou, my nemôžme tu byť inkubátor, nejaká servisná organizácia, nejaké, ja neviem, podporné servisné stredisko pre vybrané firmy. My musíme hájiť, a teraz nechcem byť ako populista, ale to, dúfam, plus-mínus by sme sa v tom mali zhodnúť, nie? Že kvôli čomu sme tu. Že by sme mali myslieť na záujmy občanov. A nie tak politicky, tak klišé, tak falošne, ale naozaj, a nejak to svojím spôsobom dovažovať, ale nie úplne prevažovať. Však oni nevedia, s čím hazardujú. Oni hazardujú tak, lebo tá moc, ten apetít, ktorý majú, je aj pre nich vlastne samodeštrukčný, lebo tá samotná ich moc, keď sa im nič iné nepostaví, tak samotná ich moc ich zničí. To by bolo ako opravný mechanizmu, že keby boli trošku teda, takpovediac, že nepotrebujeme až tak, aby ste nám išli po ruke. Viete, že teda, ale to asi nie, lebo to by museli mať, čo som tu včera hovoril, lebo sú aj také akože príbehy veľkosti, hej, potom sú aj také príbehy malosti, hej, v tejto krajine. V tejto krajine je veľa príbehov a tých príbehov veľkosti je tu strašne málo. Tu sme sa nevysporiadali s jednou historickou etapou, ľudia, ktorí pracovali jedným systémom, vydierali, normálne vydierali, mučili, mučili vtedy ešte aj, teraz, chvalabohu, hádam ešte nie. Tak normálne, úplne plynule, zľahka si to chvíľku ticho sedeli, prešupli sa do nového a pracujú detto rovnakým systémom, no hádam ešte nemučia, no, hej. Ale ten systém vydierania a tých šuflíkov, vyberania šuflíkov a neviem čo, ten funguje úplne dokonale.
Ja som sa tu pýtal minule pani Zvolenskej, že čo na ňu majú, čo majú, ja neviem, na Rašiho, čo majú, vy ste ich sused, tak možno ste kamaráti, možno na vás nemajú nič, ja neviem, hej. Ale že proste to je to a to treba tomu urobiť rázny koniec, lebo to je, to zničí túto krajinu. Viete, lebo to je čoraz horšie. Čoraz horšie to, čo, s čím chodíte. A ja kolegov, neviem teda, že aby to človeka napĺňalo v tom, že teda malo to zmysel, alebo malo, alebo nemalo, údajne máte nejaký klub o desiatej, kde sa budete o tom rozprávať, prosím vás, buďte kritický k tomu, keď vám niekto povie, že zlacnie elektrika. Fakt, chlapi, čestné slovo, rozmýšľajte hlbšie nad tým! Oni vám budú hovoriť, že zlacnie elektrika, ale pýtajte sa, kvôli férovosti, lebo musíte byť féroví, či je to kvôli tomu, že zlacnie elektrika, alebo je to kvôli tomu, aby Penta mala o tých, jako tu kolega Lipšic vyčíslil, skoro miliarda. No však kto by nechcel? Aj ja by som chcel, aj všetci plus-mínus, prečo nie? Ale kto má tú drzosť sem poslať ministra, aby im to vybavil?! A kto má tú drzosť, že verí, že mu to tu prejde v tomto pléne. Viete, a to je tá neúcta ku vám, čo som hovoril včera. To je proste to, však choď tam, tí smeráci ti to schvália. A keby náhodou nie, tak pozor, pohov, zraziť opätky. To je tá proof, to som zvedavý, že jak to bude prebiehať, tá kritičnosť alebo nekritickosť. Keď už pán Milat..., pardon, pán minister, keď už sa vy nepostavíte po diskusii a nepoviete, že sťahujete návrh. To budem zvedavý. Pred Vianocami, v čase adventnom.
My nemôžme dávať, my musíme dávať darčeky vo forme spravodlivých zákonov, my nemôžme dávať úplne vybrané, veď nemôžme dávať darček Ferovi Mrkvičkovi, veď však to nestihneme, nemáme šancu. Viete, my nemôžme dávať Beáte S., Igorovi F. a ja neviem komu darčeky, a Pente. Nemôžme. My musíme dávať darčeky vo forme spravodlivých zákonov, to je naša úloha, ak vám to nikto nepovedal.
Neviem, či sa môže v prvom čítaní dávať procedurálny, alebo nemôže. Môže? (Reakcie z pléna.) Áno? Tak ak dovolíte, tak dám procedurálny návrh, aby sa uvedený materiál, ani nechcem povedať, že návrh zákona, lebo to však nemôže byť, to ešte tak hádam zle na tom nie sme, že to, i keď sa to formálne volá návrh zákona, ale uvedený diverzný materiál bol stiahnutý z rokovania v tejto sále, ktorú by sme si mali ctiť.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj kolegom. Ešte teda jednu vec mi nedá, aby som nedopovedal.
Keď som poobede išiel po schodoch, tak ma zastavila redaktorka, priznám sa, neviem presne, z ktorých novín, a že či neviem, že kto bude dneska zastupovať premiéra na hodine otázok. A som sa tak zamyslel a vravím, že Haščák. (Smiech v sále.) A, vážení, to je vec, ktorá vlastne zajtra, vás budú lámať na kolene. Otázka stojí, že dokedy? Oni si to chcú vyminúť asi veľmi rýchlo. Nechápem celkom tej taktike, hej, lebo keď to veľakrát urobia, veľmi rýchlo, možno je to na niečo dobré. Ako lepšie, ako keby to robili viackrát a v dlhších časových intervaloch, lebo nemôžu vás stále lámať na kolene. Majú iba určité množstvo, koľkokrát sa chlap dá zlomiť na kolene. Aj prípadne pani, panej, hej. Takže toto je tiež akože, možno si to chcú vyzbierať. Neviem, identifikujem, že v čom je tá taktika. Ale zajtra vás budú lámať na kolene. Zajtra vy budete musieť prísť domov, kopu iných radostí budete mať. Všetkým vám to prajem. Ale kto je kritickejší, tak musíte mu vedieť zodpovedať, ale ja viem, že zaslepíte na chvíľku oči tým, že bude lacnejšia elektrika. Nebude. Tak ako lekárne. Nebude. Proste, zajtra robíte účelový zákon. Toto Pán Boh nevidel, keď to, pardon, ospravedlňujem sa, že čo zajtra tu ideme robiť. Jak účelovú novelu sem niekto doniesol, v skrátenom legislatívnom konaní! Vás, tesne pred Vianocami zlomia na kolene a vy s tým pôjdete domov. Budete s tým konfrontovaní. Rozmýšľajte, skúste, proste, to je fakt veľa. To už je veľa, na chlapa to je veľa, že proste že takto so mnou bude niekto kývať. Cvičte dneska, a keď zajtra budete hlasovať, tak si to dneska nacvičte na ubytovni. Pozor, pohov! Ste už starší, už to možno neviete. Pozor, pohov! Zraziť opätky! (Potlesk.)