Príjemný dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes sa nám dostal na stôl vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci v hmotnej núdzi.
Hneď na úvod chcem povedať, že v tejto novele zákona vidím viacero pozitívnych ustanovení, ktoré spomeniem v skratke na konci svojho vystúpenia, pretože úlohou opozície je z tohto miesta nehovoriť, alebo nespomínať tie pozitívne ustanovenia noviel zákonov, ale možno teda hovoriť, alebo kritickým okom sa pozerať na to, čo považujeme za nesprávne a na čo máme iný pohľad.
Podľa dôvodovej správy účelom novelizácie zákona je dosiahnuť spresnením podmienok niektorých príspevkov k dávke adresnejšie poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní, obmedzenie zneužívania pomoci v hmotnej núdzi, ako aj odstránenie nedostatkov a problémov, ktoré sa vyskytli v aplikačnej praxi súčasnej právnej úpravy.
Boli by to krásne znejúce slová, keby aplikáciou v praxi dosiahli svoj účel. Keby. Hneď prvý dopĺňaný paragraf je § 4, a to novými odsekmi 3 až 5, týkajúci sa spôsobu stanovenia okruhu spoločne posudzovaných osôb dieťaťa v striedavej starostlivosti v prípadoch, ak obaja rodičia dieťaťa sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a uplatňujú si nárok na dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. Ak dieťa bude zverené do striedavej starostlivosti rodičov a u jedného sa bude zdržiavať podľa rozhodnutia súdu v mesiaci menej ako 12 dní, bude sa dieťa na účely hmotnej núdze posudzovať spoločne s rodičom, u ktorého je viac ako 12 dní. Tu v praxi problém nevidím. Čo však v prípade, ak bude dieťa polovicu mesiaca s jedným rodičom a druhú polovicu s druhým rodičom? Navrhovaná novela zákona stanovuje, že jeden kalendárny mesiac pri posudzovaní hmotnej núdze bude dieťa patriť do okruhu osôb spoločne posudzovaných s jedným rodičom a nasledujúci kalendárny mesiac s druhým rodičom. V ďalších mesiacoch sa bude postupovať obdobne. V tomto prípade by som chcel ešte raz zopakovať jeden z účelov navrhovanej novely zákona, zníženie administratívnej náročnosti odstránením niektorých nadbytočných požiadaviek v konaní.
Občan si požiada o pomoc v hmotnej núdzi, administratívny referent je povinný preskúmať, či spĺňa podmienky zákona na poskytnutie dávky pomoci v hmotnej núdzi. Musí posúdiť občana, jeho majetok, jeho príjem, okruh spoločne posudzovaných osôb, ich príjmy, následne ich musí znížiť odsunmi, ktoré sa za príjem podľa zákona nepovažujú, a zistiť, či sa občan nachádza v hmotnej núdzi. Následne určuje dávku a príspevky špecifikované v zákone podľa rozličných kritérií a výšku dávky pomoci v hmotnej núdzi vypočíta ako rozdiel medzi dávkou spolu s príspevkami a príjmom vypočítaným v zmysle zákona. Nárok na dávku vzniká právoplatným rozhodnutím úradu o ich priznaní a vyplácajú sa každý mesiac do okamihu zmeny príjmu, respektíve legislatívnej zmeny zákona, kedy je úrad povinný výšku dávky rozhodnutím prehodnotiť.
Takže pozrime sa bližšie na tento nápad posudzovať dieťa pri striedavej starostlivosti ako spoločne posudzovanú osobu jeden mesiac spoločne s matkou a jeden mesiac spoločne s otcom. Pri všetkej úcte, si to naozaj neviem predstaviť v praxi.
Vezmime sa najjednoduchší prípad, a aby to nebolo komplikované, len s dávkou bez príspevkov. Čiže máme dvoch rozvedených rodičov, jeden spoločne posudzovaný syn vo veku 17 rokov, ktorý brigáduje, čiže má určitý príjem. Ak je posudzovaný len otec, jeho základná dávka je 60,50 eur mesačne. Ak je však posudzovaný so synom, je to 115,10 eur mesačne. Samozrejme, príjem syna ovplyvňuje príjem otca, nakoľko sú spoločne posudzovaní. U matky to obmesiac platí rovnako.
Skúste mi vysvetliť, ako vydá úrad rozhodnutie. Každý mesiac ho bude prepočítavať a meniť? Aj u otca, aj u matky? A každý mesiac doručovať, správoplatňovať? Ja si nemyslím, že toto je zníženie administratívnej náročnosti. Administratívne zaťaženie je však to, čo ma v súvislosti s navrhovanou novelou zákona trápi najmenej.
Oveľa závažnejší je dopad na najcitlivejšiu oblasť obyvateľstva nášho štátu, na ľudí, ktorí sa nachádzajú v hmotnej núdzi a nevyhnutne potrebujú pomoc zo strany štátu. Všetci dobre vieme, že neraz sú to občania, ktorí sa do hmotnej núdze dostali vlastným pričinením a jednoducho nemajú záujem pracovať. Tých sa však duch pripravovanej novely nedotkne. Sú tu však aj takí, ktorí sa do nezávideniahodnej situácie nedostali svojou vinou a majú záujem pracovať, len pre mnohé okolnosti to nie je možné. Hromadné prepúšťanie v oblastiach, kde je vysoká nezamestnanosť, častokrát sa to dotýka celých rodín, kde sú prepustení obaja živitelia rodiny. Ďalších faktorom je vysoký vek uchádzača o zamestnanie a tak ďalej a tak ďalej. Mohol by som pokračovať vo vymenovávaní tých faktorov. Ale dôležitým faktorom je faktor, že existujú aj rodiny, ktoré majú slabé alebo vôbec nemajú sociálne zázemie, a práve tieto rodiny priamo predurčujú deti ich detí, ktoré sotva skončia základnú školu, k pádu do sociálneho systému štátu.
A čo spraví štát? Navrhuje novelu zákona, ktorá priamo dopadne na tých, ktorí majú záujem zabezpečiť a zlepšiť si svoj status vlastnou prácou.Najväčší negatívny ekonomický dopad má totižto novela zákona práve na osoby, ktoré nesedia doma a nečakajú na pravidelnú mesačnú dávku, ktorú obratom prepijú, ale na tých, ktorí majú aspoň minimálny záujem pracovať. Najzásadnejšia zmena sa dotkne tých, ktorí si privyrábajú na dohodu o vykonaní práce alebo vykonávajú menšie obecné služby a poberajú aktivačný príspevok.
Pozrime sa najprv na zárobky plynúce z dohody o vykonaní práce. Dnes zákon nepovažuje za príjem pri posudzovaní hmotnej núdze príjem získaný na základe dohody o vykonaní práce do výšky dvojnásobku životného minima za dvanásť mesiacov. Predkladaná novelizácia navrhuje započítať 75 % príjmu získaného na základe dohody o vykonaní práce. Podľa dôvodovej správy návrhom zákona dôjde k odstráneniu terajšieho zvýhodnenia tohto príjmu a odstráneniu nesystémového prvku v zákone oproti iným porovnateľným príjmom zo závislej činnosti.
Takže poďme trochu počítať. Konkrétny príklad, rodina so školopovinným dieťaťom. Obaja rodičia prišli o prácu a počas poberania podpory v nezamestnanosti sa im nepodarilo zamestnať. Dostali sa do systému. Vznikne im nárok na dávku vo výške 157 eur na dieťa. Ak chodí do školy, sa pripočítava 17 eur, zdravotná starostlivosť po dve eurá na každého, príspevok na bývanie, samozrejme za podmienky, ak platia úhrady spojené s bývaním, 89,20 eur. Dokopy zaokrúhlene 270 eur.
Dodnes bolo možné si privyrobiť 389,16 eur ročne bez toho, aby to malo dopad na dávku. Podotýkam, že hovoríme o priemernom mesačnom príjme 32 eur ku dávke 270 eur, mesačný príjem rodiny s maloletým dieťaťom, pričom, opakujem, rodičia majú záujem pracovať a robiť to legálne na základe dohody. Ten príjem by bol 302 eur mesačne.
Vážené kolegyne a kolegovia, miesto toho, aby sme týmto ľuďom držali palce, aby sa im dalo, aby sa im podarilo prežiť, kým si nájdu trvalé zamestnanie, čo spraví náš sociálny štát? Najprv zaťaží dohody odvodmi a následne ich bude posudzovať ako príjem. A výsledok po schválení tejto novely? Tá istá situácia, tá istá rodina, dávka spolu s príspevkami 270 eur a príjem počítaný vo výške 75 %, naša rodina dostane priznanú dávku vo výške 245 eur.
Takže toto je dopad zákona na ľudí, ktorí majú záujem pracovať. Preto kladiem otázku: kto so zdravým rozumom bude mať záujem pracovať na dohodu, keď v konečnom dôsledku sa dostane z hranice 302 eur na hranicu 245 eur?! Ja vidím len dve možnosti: buď budú kašľať na prácu, alebo budú robiť načierno. Štát síce ušetrí 24 eur, ale príde o dane a odvody.
A to predkladateľ v časti sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť uviedol, že návrh bude mať mierne negatívny vplyv na hospodárenie domácností v hmotnej núdzi, ktoré majú príjmy z dohôd o vykonaní práce. Ak niekto považuje prepad z 302 eur na 246 eur pri jednom malom dieťati za mierne negatívny vplyv, tak by som mu doporučil, skúsiť si takto prežiť jediný mesiac, a zrejme by sa naučil počítať. Vzhľadom na uvedené, považujem za minimálne diskutabilné tvrdenie predkladateľa, že odstránením tohto zvýhodnenia oproti iným príjmom zo závislej činnosti sa mierne znížia príjmy obyvateľov dávky v hmotnej núdzi, či už z dôvodu zníženia dávky kvôli započítaniu tejto čiastky do príjmov alebo z dôvodu odradenia od výkonu prác na základe dohôd o vykonaní práce. Ministerstvo odhaduje, že sa jedná o približne dvanásť tisíc ľudí, ktorým sa môžu znížiť príjmy v priemere o 39 eur. Môj príklad, ktorý som tu spomínal, hovorí o poklese mesačného príjmu a dávky o 56 eur.
Touto novelou zákona ideme podrážať nohy dvanásť tisícom občanov, ktorým nohy podrazil už život sám.
A keď už hovoríme o odstraňovaní znevýhodnenia príjmu z dohôd, ja už vôbec nerozumiem aktivačnému príspevku a návrhu jeho novelizácie. Aktivačný príspevok vo výške 63 eur je možné získať aj, ak poberateľ dávky sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb uskutočňovaných na základe dohody s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny alebo s obcou. Novela sprísňuje podmienky aktivačného príspevku. Návrhom sa určuje minimálny počet hodín pri vykonávaní menších obecných služieb na desať hodín týždenne a maximálne na dvadsať hodín týždenne, ako aj náležitosti a bližšie podmienky dohody požadované na vznik nároku naň. Počet hodín a ani počet mesiacov, ktorý má človek pre obec odpracovať, nebol určený. Taktiež sa určuje, že aktivačný príspevok patrí občanovi najviac osemnásť po sebe idúcich kalendárnych mesiacov a opätovne je možné ho poskytnúť až po uplynutí šiestich mesiacov. Zákonné ustanovenia počtu hodín hodnotím kladne. Nemám s tým najmenší problém. Ale stanovenie možnosti poberať aktivačný príspevok osemnásť mesiacov a následne až po uplynutí šiestich mesiacov sa jednoducho v mojom ponímaní logicky pochopiť nedá.
Ja môžem teraz uviesť konkrétny príklad z mesta Martin. Mesto má uzatvárané dohody o menších obecných službách s cieľom pomôcť sociálne najslabším vrstvám obyvateľov, ktorí si týmto spôsobom zvyšujú základnú dávku. Účelom aktivačného príspevku zo zákona je zvýšenie pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi. V súčasnosti máme uzatvorených 154 dohôd, pričom stosedem ľudí pracuje v teréne a pomáha pri očiste mesta. Pri aplikácii výkonu práce máme množstvo problémov. Práve tí ľudia, ktorí sú začlenení do týchto aktivačných prác, majú nízke pracovné návyky, alebo, respektíve nemajú vôbec žiadne pracovné návyky. Často majú problémy s alkoholom. Potrebovali by sme koordinátorov, ktorí by pracovali s menšími skupinami v teréne a kontrolovali ich výkon práce, ale vzhľadom na finančné možnosti samospráv toto nie je možné. Nie je možné stále zvyšovať počet zamestnancov mesta. A štát neprepláca koordinátorov z pochopiteľných dôvodov, lebo nemá z čoho.
Stále viac a viac je samosprávam kladené na plecia veľa povinností, kompetencií, ale financovanie nie je žiadne. Napriek tomu sa snažíme pomôcť našim občanom a napĺňať tým literu zákona. Snažíme sa podchytiť tých najšikovnejších a prostredníctvom nich koordinovať prácu aktivačných pracovníkov. A keď po dlhých mesiacoch práce s nimi sa nám podarí dosiahnuť aspoň minimálne výsledky, mám zahlasovať za takúto novelu zákona? Mám tým, ktorí prichádzajú aspoň na štyri hodiny pracovať, po osemnástich mesiacoch spolupráce povedať: Ďakujem, stretneme sa o šesť mesiacov, ak dovtedy neskončíte v base?! Čo asi budú robiť, keď im zrazu vypadne aktivačný príspevok? To nie sú ľudia, na ktorých na každom rohu čaká pracovná príležitosť. To sú ľudia, ktorí nemali absolútne žiadne pracovné návyky. Museli sme ich naučiť, ako sa používajú hrable, ako sa hrabe lístie a ako sa zbierajú v meste odpadky. Ak im vezmeme možnosť práce a tých 63 eur, čo začnú robiť? Začnú kradnúť, zvýšia kriminalitu, čo sa v konečnom dôsledku prenesie opäť na náklady štátu. Preto nerozumiem, že prečo osemnásť mesiacov a stop stav na šesť mesiacov. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi bol schválený v roku 2003 a odvtedy bol už dvadsaťštyrikrát novelizovaný. Teraz máme schváliť dvadsiatu piatu novelu.
Ja som vo svojom príspevku hovoril o tých veciach, ktoré považujem za nesprávne. Ale na začiatku svojho príspevku som povedal, že tento zákon má aj veľa pozitívnych úprav. Napríklad posudzovanie osobného motorového vozidla, možnosť využívania menších obecných prác rozpočtovými a príspevkovými osobami zriadenými obcou a úpravu podmienok zhromažďovania a spracúvania osobných údajov. Aj napriek týmto pozitívnym úpravám, ku ktorým dochádza v tejto novele, vzhľadom na konkrétne príklady, ktoré som spomenul v mojom príspevku, klub strany MOST - HÍD, uvedenú novelu zákona nepodporí.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
