Videokanál poslanca

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, po spŕške kritiky na vystúpenie pána poslanca Dzurindu potrebujem alebo cítim potrebu aspoň pár viet povedať k tomu, že o čom my rokujeme dnes. Dnes rokujeme o stanovisku Slovenska, Národnej rady, ku konfliktu na Ukrajine. K postoju našej krajiny k tomu, čo sa robí, čo sa deje na Ukrajine.
Viete, pani poslankyňa Nachtmannová, dá sa aj tak vystúpiť ako vy, ale bol by som veľmi zvedavý a očakávam vaše stanovisko, čo by ste na to povedali, že islamský štát len z ničoho nič zabíja obrovské množstvo ľudí. Má Západ pomáhať alebo nemá Západ pomáhať? Viete, mať len okuliare a klapky jedným smerom, to sa dá, samozrejme. Otázne je, či je to správne.
Pán poslanec Kuffa, áno, máte pravdu, treba vyzvať k pokoju. Ale koho? Vojakov, ktorí zo začiatku, ruských vojakov, ktorí zo začiatku tam chodili len na dovolenku so zbraňou v ruke? Alebo Ukrajincov, ktorí si bránia vlastné územie? Čo by ste robili aj vy, keby nás napadli? Predpokladám.
Áno, v susednej krajine je vojnový konflikt. Nikdy som si nemyslel, že na pôde Národnej rady budem musieť povedať túto vetu, ale, bohužiaľ, je to pravda. V tomto konflikte zomierajú ľudia. Svet sa obáva ale, aby sa konflikt nerozšíril aj do ďalších krajín, Estónsko, Litva, Lotyšsko. Európski partneri, s ktorými zdieľame spoločný hospodársky a civilizačný priestor, teda naši spojenci, cítia bezprostredné ohrozenie.
Ako poslanec Národnej rady, ale aj ako občan Slovenskej republiky chcem mať preto zodpovedajúce informácie o tom, aká je pozícia Slovenska k tomuto konfliktu? Čo z neho pre nás vyplýva a ako sa mienime ďalej v tejto zložitej situácii správať. Znepokojuje ma, že rétorika predsedu vlády a našej diplomacie, reprezentovanej ministrom Lajčákom, je úplne odlišná. A po spoločnom zasadnutí zahraničného a európskeho výboru Národnej rady počas uplynulých dňoch, alebo dvoch dní, to cítim ešte intenzívnejšie. Minister Lajčák totiž nie je v spore s opozíciou. Minister Lajčák nemá zásadné odlišné postoje ku konfliktu na Ukrajine, ako majú opoziční poslanci. Radikálne inú rétoriku ako minister zahraničných vecí má jeho predseda Robert Fico a niektorí ďalší poslanci SMER-u. (Potlesk.) Na takúto schizofréniu SMER-u sme si už pomaly zvykli a pri inej téme by asi nestála za väčšiu pozornosť. Ale pri téme vojenského konfliktu v susednej krajine za pozornosť nielenže stojí, ale si ju priamo vyžaduje. Kto dnes na medzinárodnom poli vlastne reprezentuje Slovensko? S akým mandátom a od koho?
Chápem ministra Lajčáka, keď hovorí, že jeho snahou je, aby predovšetkým obyčajní Ukrajinci videli, že Slovensko a Slováci sú ich priatelia a že v čase, keď im bolo ťažko, tak my sme im pomohli. Pre dobré susedské vzťahy s Ukrajinou je to veľmi cenné. Preto sa aj stretáva s našimi krajanmi v Užhorode. Rokuje s politickými elitami v Kyjeve. A prináša humanitárnu pomoc do vojnou ohrozených oblastí.
Ale jeho predseda medzičasom rozpráva v médiách a na tlačovkách tak, že už aj ukrajinský veľvyslanec na Slovensku musel reagovať veľmi otvorene a rázne a teraz ho citujem: "Ficov postoj vyvolal na Ukrajine veľké rozhorčenie, aj sa protestovalo pred slovenským konzulátom v Užhorode. Na Ukrajine v týchto dňoch prebieha vojna a otvorená agresia z Ruska proti ukrajinskému národu. Vidíme plnú podporu slovenskej diplomacie. Pokiaľ ide o pána Fica, tak na začiatku konfliktu odsudzoval anexiu Krymu a hovoril o podpore teritoriálnej celistvosti Ukrajiny. Za posledné obdobie sa však jeho rétorika zmenila, akoby na to zabudol a rozpráva už len o ekonomických dosahoch." A teraz poviem tú vetu a citujem, čo už pán Dzurinda pred chvíľočkou citoval tiež: "Jeho pozícia pripomína postoj zlého suseda."
Tak kto zanecháva výraznejšiu stopu u občanov Ukrajiny, naša diplomacia alebo predseda vlády Slovenskej republiky? Komu majú ľudia veriť, pán minister? Vám alebo premiérovi Ficovi? Obidvom naraz sa vám totiž veriť nedá. Lebo hoci reprezentujete tú istú vládu a tú istú stranu, v tomto konflikte - ale nerád to hovorím - stojíte na opačnej strane barikády. Ja si myslím, že dobré ciele a možno aj výsledky našej diplomacie podkopáva svojou nezmyselnou konšpiračnou rétorikou Robert Fico.
Ako poslanec parlamentu, samozrejme, mám možnosť k tejto téme s ministrom Lajčákom diskutovať, hoci dnes je to prvýkrát. Ale aké informácie o našom postoji môže mať bežný človek, ktorý informácie z našej politiky prijme len sporadicky a pasívne? Minister Lajčák niečo hovorí a, samozrejme, spravidla rozumné veci. Ale Fico, Blaha aj ďalší poslanci hovoria niečo úplne iné, ale hovoria to omnoho hlasnejšie. Ich slová vníma naše publikum. Ich slová formujú verejnú mienku u nás. Ale ako ukázal ukrajinský veľvyslanec na Slovensku, počujú ich veľmi dobre aj na Ukrajine, a pridávam, aj v členských štátoch Európskej únie.
Preto využívam prítomnosť šéfa našej diplomacie a položím mu niekoľko pre mňa zásadných otázok. Moja prvá otázka vyplýva z faktu, že premiér prehlásil, citujem: "Konflikt na Ukrajine je bojom o vplyv na Ukrajine medzi USA a Ruskom." Minister Lajčák zase na výbore k tej istej téme povedal, že konflikt na Ukrajine je konfliktom medzi dvoma nám blízkymi krajinami, medzi Ukrajinou a Ruskom. Obidve odpovede sú navzájom odporujúce, a preto sa pýtam pána ministra Lajčáka. Kto sú strany sporu? Ako vníma ich úlohu Slovensko a jeho diplomacia? Aká je úloha NATO a EÚ ako organizácií, v ktorých sme my členmi v tomto spore?
Ďalej. Robert Fico v televízii povedal: "Pokiaľ nebol tento konflikt, o Ukrajine sme nevedeli." No, vyhlásil to aj napriek tomu, že projekt Východného partnerstva je dlhoročne jedným z pilierov našej zahraničnej politiky. Citujem z web stránky ministerstva zahraničných vecí: "Východné partnerstvo je projektom Európskej únie, ktorý zahŕňa Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. Hlavným cieľom projektu je politické pridruženie a hospodárska integrácia východných partnerov s Európskou úniou. Slovenská republika podporuje Východné partnerstvo, ktoré znamená významný evolučný krok vo vývoji susedskej politiky Európskej únie. Prostredníctvom Východného partnerstva je možné realizovať víziu politickej asociácie, ekonomickej integrácie a celkovej modernizácie východoeurópskych krajín na báze hodnôt a štandardov Európskej únie. Ide o jednu z hlavných priorít našej zahraničnej politiky." Koniec citátu.
Robert Fico tak de facto v lepšom prípade priznal, že netuší, čo je zahraničnopolitická priorita aj jeho vlastnej vlády, a v horšom prípade s ňou nesúhlasí. Považuje ju za mocenský prejav Západu, ktorý je podľa jeho rétoriky aj jednou z príčin ukrajinského konfliktu. Pýtam sa teda pána ministra: Súhlasí Slovensko a jeho diplomacia s cieľom Východného partnerstva, a teda aj s víziou politickej asociácie, ekonomickej integrácie a celkovej modernizácie Ukrajiny a ostatných východných krajín na báze hodnôt a štandardov Európskej únie?
Vážené dámy, vážení páni, Robert Fico toho v posledných dňoch vyhlásil veľa a veľa znepokojujúcich viet k téme Ukrajina odznelo z jeho úst. Od velikánskych po malicherné, od menej vhodných a potrebných až po úplne nevhodné. Otázok, ktoré by som položil pánovi ministrovi, je preto na niekoľko strán. Je mi ľúto, že premiér svojou ignoráciou znevažuje parlament a práve pri takejto téme. On znevažuje ale aj prácu vás, pán minister, a prácu všetkých našich diplomatov a zhadzuje aj Slovensko, keď sa vyjadruje, citujem: "Neverí,, že v medzinárodnej politike a vo svete existuje nejaká morálka, že existuje nejaká hodnota, pokiaľ ide o ochranu."
Pred chvíľočkou som citoval z projektu Východné partnerstvo. Znovu poviem. Východné partnerstvo je fakticky integráciou východných krajín na báze hodnôt a štandardov Európskej únie. Takže žiadne hodnoty nie sú?
Ako ste sa cítil pri takýchto slovách svojho šéfa, pán minister? Aký má zmysel slovenská diplomacia, keď svet sa aj tak vyvíja len na obraz veľkých? Alebo si myslíte aj vy, že Slovensko je natoľko bezvýznamná krajina, že v otázkach medzinárodnej politiky nemá absolútne žiaden vplyv? Nie je v zahraničnej politike morálka?
Premiér Fico s obľubou tvrdí, že na Ukrajine sa odohráva propagandistická vojna. To zlé je, že vôbec nespomína to, čo spomenul aj minister Lajčák včera v Národnej rade. Citujem: "Prielom vo vojne nastal vďaka prísunu ruských zbraní a účasti ruských jednotiek v bojoch na východe Ukrajiny." Pán Fico miesto toho hovorí, citujem: "Ukrajinskí vojaci vraždia na východe Ukrajiny svojich vlastných občanov." Vidíte ten rozdiel, ten protichod v týchto dvoch tvrdeniach?
Áno, každú vojnu sprevádza istá propaganda. Smutné ale je, že premiér Fico s úplnou samozrejmosťou používa práve tú ruskú. Napríklad o ekonomických sankciách vyhlásil: "Sankcie nič neriešia. Je množstvo medzinárodných prípadov, kedy sankcie boli použité a nezmenili nič. Áno, zhorší to situáciu ľudí, ale ako bumerang sa to vracia vo vzťahu k tým, ktorí tie sankcie zavedú." Koniec citátu.
Neviem, v čom sa jeho vyhlásenie líši od vyhlásenia napríklad prezidenta Putina. Citujem jeho: "Sme dlhodobo presvedčení, že sankcie ako nástroj zahraničnej politiky nefungujú a prakticky nikdy nevedú k želanému výsledku, dokonca aj keď sa týkajú mladých krajín. Politika sankcií isté škody spôsobuje, ale aj tým, ktorí ich zavedú." Koniec citátu.
Myslím si, že od toho Putinovho vyjadrenia sa nelíši ani v jednom podstatnom slove. Ale napríklad dosť podstatne sa líši od slov ministra Lajčáka aj zo včerajšieho rokovania výboru Národnej rady, kde pán podpredseda vlády povedal: "Kroky Európskej únie vrátane sankcií prispeli k tomu, že sa na Ukrajine prestalo bojovať."
Verím v dve veci, pán podpredseda, tou prvou je, že máte a dokážete predstaviť verejnosti a poslancom stratégiu, ktorá bude jasne hovoriť o tom, aký jednoznačný postoj zaujme Slovensko v tomto konflikte. A tou druhou je, že aspoň vy si uvedomujete škodlivosť výrokov Roberta Fica a voči nim sa niekedy dokážete aj verejne ohradiť.
Postoj strany MOST - HÍD k tomu, čo sa deje na Ukrajine, je jednoznačný. Podporujeme Ukrajinu na ceste demokratizácie a ich snahu sa pripojiť k Západu. Zrušením železnej opony, rozpadom Sovietskeho zväzu, otvorením hraníc a ľahkou dostupnosťou informácií si aj občania Ukrajiny v čoraz väčšom počte uvedomujú, že je veľký civilizačný rozdiel medzi Západom reprezentovaným Európskou úniou a Východom reprezentovaným Ruskou federáciou. Vláda práva a rovnosti pred zákonom vedie k prosperite občanov určite skôr ako oligarchický korupčný systém, ktorý v postkomunistickom teritóriu dominuje. Snaha veľkej časti Ukrajincov priblížiť sa Západu preto nie je výsledkom mocenskej intervencie Európskej únie, ale normálnym, prirodzeným vývojom, ako tomu bolo aj u nás v roku 1989. Nádej, ktorú títo Ukrajinci čiastočne mali, a to, že približovaním k Európskej únii sa budú meniť aj štandardy ich krajiny, pretrhol prezident Janukovyč odmietnutím podpisu asociačnej dohody s Európskou úniou. Tento akt vyprovokoval ľudí na Majdan. Áno, tak ako to býva, na ľudové zopnutie sa nabalili rôzne politické a extrémistické sily a vo výsledku mohli posunúť vnímanie Majdanu niekde inde.
To, čo je však viditeľné a čo v základoch Majdanu stále je, že podstatná časť Ukrajincov dnes vidí svoj civilizačný vzor na západ od svojich hraníc. Viete, aj Rusko ,a uvedomuje si, že dnes už nie je schopné dať Ukrajine žiadnu pozitívnu civilizačnú ponuku, môže jej totiž ponúknuť len to, čo Ukrajinci odmietajú, lebo za tie roky toho majú plné zuby. A tak Rusko svoju civilizačnú ponuku Ukrajine nahrádza mocenskou ponukou, lebo inak by svoj vplyv na Ukrajine nadobro stratilo. Výsledkom tejto snahy Ruska je konflikt, ktorý tam dnes vidíme.
Pán minister, vy viete, že pozitívny obraz krajiny môže fungovať len vtedy, ak navonok prezentujeme tie hodnoty a tie benefity, s ktorými sme stotožnení aj doma. Ja sa s obrazom Slovenska, ktorý svojimi vyhláseniami prezentuje premiér Slovenskej republiky, nestotožňujem. Nemyslím si, že sme krajina ľudí vidiacich len po plot svojho humna. Myslím si, že sme krajina hrdých občanov cítiacich spolupatričnosť aj za širší európsky priestor, ktorý spolu vytvárame a ktorý nám zároveň umožňuje žiť dôstojný život a dáva nám aj krajine perspektívu. A som presvedčený, že takto to vidí aj väčšina našich občanov.
Očakávam, že z takéhoto východiska sa bude odvíjať aj komunikácia našej diplomacie a kroky našej politickej reprezentácie ku konfliktu, ktorý sa na východ od našich hraníc odohráva.
Ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)

Pán predseda, v mene všetkých opozičných poslaneckých klubov a takisto aj v mene všetkých poslancov opozície navrhujem zaradiť body pod číslom tlače 1099, 1138, 1158, 1101, 1095, 1104, 1151, 1154, 1155 a 1157.
Pán predseda, nemusíte overovať, tieto body sú zo včerajška.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Madej, ja si vyprosím, aby ste na pani poslankyňu Žitňanskú hovorili, že skákala od radosti pri tlačovke pána prezidenta. Vy ste tam neboli. Ja som tam bol a to si vyprosím. To môžte povedať na vlastných poslancov, ale na našu poslankyňu určite nie. To je jedna vec.
Viete, rozdiel medzi vami a nami je veľmi, veľmi jednoduchý. Stačí si uvedomiť: vy rozdeľujete a my sa snažíme spájať. Hovoríte, že váš prezident. Môžte sa smiať. Hovoríte, že váš prezident. Viete, my s pánom prezidentom Gašparovičom sme mali fakt problémy a set-sakramentské, ale nikdy z našich úst nikto nemohol počuť, že to je len váš a nie náš. Takže to si uvedomujte.
A viete, kto si čo pamätá? Viackrát ste sa obrátili na mňa, že či si to pamätám. Tak vám trošku ozrejmím, či si to pamätáte vy. Hovoríte o právomociach súčasného prezidenta, či vymenuje alebo vymenuváva. Pán poslanec, boli to poslanci SMER-u, ktorí vytvorili tento precedens minimálne napríklad pri generálnom prokurátorovi. Ale ak už hovoríte o tom, že samozrejme aj členovia Súdnej rady musia mať dôveru vlády. Áno, máte pravdu, ale na začiatku vládnutia, a nie týždeň pred hlasovaním urobíte takýto, prepáčte, "gaťafalš", aby ste si zabezpečili zvolenie toho, ktorý vám bude vyhovovať. Prepáčte, ale toto sa nerobí. Ak by ste to urobili na začiatku, nikto nič nemôže povedať. Vláda si vyberá takých, alebo aj parlament, ktorým verí. Ale vy to robíte týždeň pred dôležitou voľbou.

Pani podpredsedníčka, ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka Laššáková hovorila, že Národná rada má právo, samozrejme, takto konať a odvolať člena Súdnej rady. Je to pravda, ale keby ste neboli až takto opití mocou, keby ste mali, a teraz hovorím o poslancoch SMER-u, keby ste mali trošku cit pre tak dôležité rozhodnutie, otázku, tak určite to nenavrhnete týždeň pred hlasovaním o predsedovi Najvyššieho súdu.
Viete, toto je obyčajná čistka na spôsob HZDS. Ste pokračovatelia mečiarizmu. Pán poslanec Madej, môžte sa pozerať, ale, bohužiaľ, ja som tu sedel, keď mečiarovci robili to isté. Rozdiel je v tom, že vy nekričíte ´Vyhrali sme, zvyknite si!´, ale sa správate podľa tohto hesla. Ja vám radím len jednu vec: nakoľko ste zaviedli takéto spôsoby, ktoré v Národnej rade nikdy neboli udomácnené, modlite sa, aby ste nevypadli z ďalšej vlády.

Pán predseda, ja viem, že je to veľmi pohodlné mať 83-ku väčšinu, ale ani 83-ka, samozrejme, nemôže robiť všetko. Pani podpredsedníčka navrhla vyradiť a nie presunúť. Rokovací poriadok také niečo nepozná. To je jedna vec.
Druhá vec, nehnevajte sa, ale na čo zvolávate grémium k programu Národnej rady? Pani podpredsedníčka minulý týždeň v utorok ešte nevedela, že tieto zákony súvisia povedzme s voľbami? Prepáčte, pán predseda, toto sa ešte nestalo, ja som 24 rokov poslancom Národnej rady, či federálu alebo tu, ale toto sa nikdy nestalo. Hanbite sa!

Ďakujem za slovo. Pán kolega, dobre ste to vystihli. Ja si myslím, že ten zákon trestá niektorých. Trestá napríklad tých, ktorí ekologicky rozmýšľali a rozmýšľajú, poprípade majú malé domáce čističky. Ak im prikážeme, aby aj napriek tomu sa pripojili povedzme na kanalizáciu, ja si myslím, že to je nehorázne. To je jedna vec. Sú štáty, kde napríklad platia poľnohospodárom, štát platí poľnohospodárom za to, že zavlažuje povedzme svoju pôdu, lebo časť tej vody, samozrejme, sa dostane do podzemných nádrží, to znamená, že akože obohacuje to, čo, to, čo my hovoríme, že to je obrovské bohatstvo hlavne budúcnosti, keď bude ešte väčší nedostatok vody. A ja si myslím, že absolútne je to, je to zbytočné, keď chcete, je to gaťafalš, podať do Národnej rady zákon, ktorý, ktorý fakticky rozdáva nejakým blízkym ľuďom, môže rozdať licenciu na vodu a zároveň trestá niektorých, a potom hovoriť o tom, že však my to vyriešime novelou ústavy, a podaktorí kolegovia, ako to počúvam, to vítajú.
Ešte raz. Ústava nie je trhací kalendár. Ak chceme túto jednu dôležitú vec vyriešiť, pán minister, § 17. Do § 17 sa dajú dať také ustanovenia, ktoré jednoznačne zakážu povedzme pre nás škodlivú manipuláciu s vodou. Netreba meniť ústavu, nás nikdy v minulosti, keď teda útočíte, vaša vláda, na pravicovú vládu, nikdy v minulosti nenapadlo napríklad rozdať licencie pre niektorých vyvolených. To určite nie.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja si myslím, že pán Simon krásne poukázal na to, že táto novela je obyčajný paškvil. Pán minister, mali by ste sa hanbiť vôbec za takýto materiál. Poukázal aj na skutočné dôvody. A tu sa pýtam, že qui bono, v koho prospech je to. A, pán minister, cieľom tejto novely je pomôcť biznisu ľudí, ktorí sú blízko, povedzme, strany SMER, alebo jej cieľom je pomôcť, povedzme, zahraničným dodávateľom minerálnej vody? To potom povedzte. Potom chápeme, že je to obyčajná vlastizrada. Alebo jej cieľom je zničiť poľnohospodárov, ak im zdaníte napríklad aj vodu na zavlažovanie? Však im zobrala aj tak už vaša vláda, vláda Ficova viac ako 550 miliónov eur. V prístupovej zmluve bolo vyrokované, že toľko by mohli dostať. O toľko dostanú menej, lebo tak ste to vyrokovali. Alebo jej cieľom je to, aby envirofond sa navýšil o ďalších 140 miliónov eur. Pán minister, pýtam sa vás, to je ten envirofond, z ktorého ste rozdávali a trestali podaktorých a niektorým ste, dá sa povedať, pomohli a rozdávali podľa toho, ako volili počas prezidentských volieb? Pán minister, je pravda, že všade na juhu, kde pán Fico dostal, a na severe dostal pod 30 %, v prezidentských voľbách, 20 %, ste vyškrtli všetky projekty? Len potom toto je obyčajný váš biznis. Ale za to nechcete, aby tlieskali ľudia, aby platili to, čo vy potom krásne rozdávate.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán kolega Érsek, ja si myslím, že ste zrozumiteľne vysvetlili podstatu tohto zákona. Otázne je, či to pochopili napríklad tí, ktorí strašia s tým, že v prípade prijatia tohto zákona Slovenská republika sa rozpadne - že, pán Jarjabek? Či to pochopili povedzme aj ostatní, že menšiny obohacujú štát a nakoľko to robia, obohacujú Slovenskú republiku, potrebujú, samozrejme, aj nejakú ochranu, napríklad svojich jazykových práv, svojej identity, aby naďalej tu mohli existovať. Alebo či to pochopil pán kolega Jarjabek, ktorý tu používa také slová, ako napríklad národ je skupina geneticky rovnakých ľudí, že toto je začiatok národného socializmu, keď chcete, fašizmu. (Potlesk.)

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Pán kolega Jarjabek, ja som bol doteraz presvedčený, že nacionalistická fóbia typu SNS už sa vytratila z tohto parlamentu. Musím povedať, že nie.
Povedzte mi, lebo tomu nerozumiem, a nie preto, že som maďarskej národnosti, lebo slovensky, teda ja si myslím, že po slovensky rozprávam dosť dobre, aj keď niekedy dávam najavo, že robím aj chyby. Ale čo má spoločné genetika s jazykovým zákonom? Vysvetlite mi to.
A keď som spomínal fóbiu, viete, ak vy tento zákon spájate s možným rozpadom Slovenskej republiky, dokonca ste povedali, že možnože toto je predzvesť nového územnosprávneho členenia Slovenska, usporiadania, ste povedali.
Pán kolega, nestrašte. Dobre viete, že také niečo neexistuje, také niečo ani cez parlament nemá šancu prejsť. Boli tu návrhy oveľa jemnejšie, ani tie neprešli práve kvôli vám, takým, ako ste vy.

Ďakujem za slovo. Súhlasím s pani poslankyňou Žitňanskou. Je to nebezpečná novela a, samozrejme, takto bude aj krokom späť. Je nebezpečná novela aj obsahom, aj výkonnými predpismi, ktoré potom, samozrejme, budú prichádzať.
Čo sa týka obsahu, viete, tu sa cituje, že ako majú alebo ako sa majú vykonávať previerky. No nie tak, ako je to tam napísané.
Vážení kolegovia, vy necítite hrozbu týchto previerok ako prostriedku na povedzme prerobenie justície na obraz jednej strany? Strany, ktorá napadla vtedy zmeny, ktoré boli urobené počas Radičovej vlády na Ústavnom súde? Ústavný súd im nevyhovel.
Čo sa týka, dá sa povedať, vykonávacieho predpisu, však Ústavný súd fakticky odobril verejné rokovania. Keby nebolo verejného rokovania, dnes už možnože Harabin by bol zvolený.
Takže ja si myslím, že tento zákon takto neočistí súdnictvo.
A nakoniec týmto zákonom ešte sa dosiahla ďalšia vec. Nevidíte, čo sa tu robí? Medzi opozíciou sa navzájom kritizujeme a SMER je ticho. Rozdeľuj a panuj! Tomu ste fakticky dali váš podpis.