Videokanál poslanca

Pán podpredseda, ďakujem za slovo. Pán poslanec Mikloško, ja si myslím, že to bola z vašej strany veľmi zle pochopená správa. Právnici kancelárie ombudsmanky riešili približne 3 430 prípadov a, samozrejme, len niektoré z nich sú vytiahnuté a spomenuté v tejto správe.
Vy hovoríte o zbytočnostiach napríklad v Dunajskej Strede na matrike, lebo že to nie je systémové. Práve to je chyba systému. My sme to zaregistrovali, vtedy, keď ešte tam, samozrejme, splnomocnenec vlády pre menšiny bol, tak sa to snažil riešiť aj cez ministerstvo vnútra. To znamená, že chýba systém. A správa pani ombudsmanky práve ukazuje na to, že pokiaľ systém nebude vyriešený, tak ad hoc riešenia fakticky neodstránia tú chybu, s ktorou sa stretáva.
No a, prepáčte, ohľadne referenda ja si myslím, že patrí sloboda prejavu aj pani ombudsmanke. A nemusí sa to páčiť ani vám, ani niektorým iným, ale sloboda prejavu je tiež základné právo, ktoré sme si vydobyli po roku 1989. Ďakujem pekne.

Pán predseda, chcel som vedieť, že ako sa vysporiadaš s týmto návrhom. Ale chcem dať procedurálny návrh, aby ste, pán predseda, buď vy, alebo vedenie sa obrátili na ústavnoprávny výbor, či je absolútne normálne, že zákon, o ktorom budeme hlasovať, má o polovicu menej paragrafov ako pozmeňujúce návrhy. Ak takýto paškvil sem dávajú ministri vašej vlády, no tak je to dobrá vizitka. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ďakujem všetkým, ktorí faktickými poznámkami okomentovali moje vystúpenie. Budem reagovať len na pána Blahu, lebo ja si myslím, že mýliť sa je ľudské, ale často by sa to nemalo stávať.
Pán kolega, musíte uznať, že každý štát sám sa musí rozhodnúť, kde chce patriť. Ani Rusko, ani my, ani Amerika nemôže diktovať Ukrajine. To znamená, že ak Ukrajina chce sa stať členom NATO alebo členom Európskej únie, nemáte ani vy, ani socialisti, nikto, právo povedať, že to teda nie, tak ako nám nikto vtedy nediktoval a bola pravicová vláda.
Nesúhlasím s tým, čo ste hovorili, že národným záujmom alebo národno-štátnym záujmom Slovenskej republiky je, aby sme pomaličky, parafrázujem, vnímali vstup Ukrajiny do NATO ako bezpečnostné riziko. Ja si myslím, že oveľa bezpečnejšie pre nás, pre Slovenskú republiku je, ak nebudeme mať suseda takého, ktorý je nestabilný, ak nebudeme mať suseda takého, ktorý v kuse môže byť ohrozený povedzme ďalším susedným štátom. Toto je náš národno-štátny záujem, mať stabilných susedov, na ktorých sa môžme spoľahnúť.

Dobrý deň. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený podpredseda vlády, vážená Národná rada, rokujeme o materiáli, ktorý musí byť základným dokumentom Slovenska v zahranično-politickej oblasti. A na úvod je potrebné povedať, že prerokovaný materiál považujeme za slušné východisko našej zahranično-bezpečnostnej politiky, samozrejme, len za podmienok jednotného postoja tak celej vlády, ako aj celej vládnej strany.
A to pripomínam preto, lebo práve premiér Fico s obľubou hovorí o nejednotnej opozícii, pritom minimálne v otázkach rusko-ukrajinského konfliktu vidieť rozdielne stanoviská či poslancov SMER-u, alebo aj predstaviteľov vlády. Strana MOST – HÍD súhlasí s konštatovaním, že, citujem: "Ukrajinská kríza zároveň nepriaznivo poznamenala široký dlhodobo existujúci vnútropolitický konsenzus v otázkach zahraničnej politiky Slovenskej republiky.". Koniec citátu. Áno, to je A, ale povedzme aj to B, že základom tohto konsenzu bolo už od vstupu, to znamená od roku 2004 do Európskej únie a do NATO práve to, že Slovensko podporuje integráciu tak Ukrajiny, ako aj západného Balkánu do Európskej únie a do NATO. Každá relevantná politická strana, až na extrémistov, dokonca aj odborná komunita to vždy podporovala. No ale prečo potom premiér hovorí, že vstup Ukrajiny do NATO je bezpečnostným rizikom pre Slovenskú republiku? A neželáme si to? Povedzme na rovinu, že ten konsenzus demontováva práve premiér Slovenskej republiky.
Ďalej v tomto dokumente sa tvrdí, citujem, že: "Bola porušená suverenita a teritoriálna integrita susednej krajiny, celková geopolitická rovnováha európskeho kontinentu, princípy medzinárodného práva i kontrola medzinárodne uznaných subjektov, ich vlastných štátnych teritórií.". Koniec citátu. No súhlasíme, samozrejme, že to je pravda, no ale také vágne konštatovanie, že "bola porušená". Samo sa to neporušilo. To znamená, povedzme otvorene, že tým, kto porušil integritu a suverenitu cudzieho štátu, bolo práve Rusko.
Jasne opisujete zmeny v bezpečnostnom prostredí, nové výzvy, hrozby a deklarujete, citujem, že: "Nová situácia si na rozdiel od predchádzajúcich rokov vyžaduje osobitné zdôraznenie bezpečnostnej dimenzie slovenskej zahraničnej politiky vo všetkých jej vektoroch.". Áno, s tým sa dá súhlasiť, ale ak aj vy uznávate, že bezpečnostná dimenzia sa stala kľúčovou súčasťou zahraničnej politiky, a zároveň opisujete detailne, ako sa svet okolo nás veľmi zmenil, tak prečo nie sú plány na aktualizáciu bezpečnostnej stratégie Slovenskej republiky? To je úloha práve v gescii ministerstva zahraničných vecí. Súčasná stratégia je z roku 2005 a je absolútne neaktuálna. Práve preto sa pýtam, či ministerstvo zahraničných vecí má v pláne aktualizovať tento kľúčový dokument. Totiž pred niekoľkými dňami práve svoju bezpečnostnú stratégiu aktualizovalo Česko a v jeseni roku 2014 Poľsko.
Pán podpredseda vlády, aj MOST – HÍD podporuje dialóg s Ruskom. Ale na rozdiel od vášho konštatovania si uvedomujeme, že ako člen NATO aj Európskej únie musíme podporiť aj podmienky tohto dialógu, teda aby Rusko prestalo podporovať separatistov, aby stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny. Koniec koncov ich prítomnosť ste aj vy uznali, pán minister. A, samozrejme, aby Rusko uznalo územnú celistvosť Ukrajiny, a že nikdy neuznáme anexiu Krymu. Toto musí byť zásadné stanovisko v Slovenskej republike.
Materiál správne konštatuje, citujem, že: "Pre bezpečnosť Slovenskej republiky bude mať naďalej rozhodujúci význam členstvo v Severoatlantickej aliancii. Slovenská republika bude plne podporovať implementáciu rozhodnutí prijatých na summite vo Walesi. Osobitnú pozornosť bude venovať implementácii rozhodnutí zameraných na posilnenie bezpečnosti spojencov vo východnom krídle aliancie.". Koniec citátu. Opäť je tu ten problém, že niečo hovoríme, a opačne konáme. Podporujeme slovne posilnenie prítomnosti spojencov vo východnom krídle aliancie, ale premiér to opakovane vylučuje. Čo je pravdou? To, čo hovorí premiér, alebo to, čo komunikuje ministerstvo zahraničných vecí? Tento rozpor charakterizoval našu zahraničnú politiku počas celého roku 2014, a preto sme nedôveryhodní v očiach spojencov. Navyše na stretnutí ministrov obrany NATO v Bruseli minulý týždeň aj Slovensko požiadalo o vytvorenie koordinačného a plánovacieho centra NATO, čo ale znamená ďalšiu štruktúru NATO na našom území. V tomto prípade premiér Fico aspoň mlčí a nespochybňuje toto rozhodnutie jeho ministra.
A nakoniec ešte jedna veta z materiálu, s ktorou tiež môžeme nesúhlasiť, citujem: "Spolupráca Vyšehradskej skupiny zostáva jedným zo základných východísk zahraničnej politiky Slovenskej republiky.". No, opäť, realita je iná, ako hovorí dokument. Práve sa rozbila jednota Vyšehradskej štvorky v súvislosti s Ukrajinou. Navyše nám hrozí, že Poľsko, náš najdôležitejší regionálny spojenec, sa obráti na Pobaltie alebo na Rumunsko v strategicky najdôležitejších otázkach.
Vážená Národná rada, za najväčší problém tohto dokumentu, ako aj celej zahraničnej politiky Slovenskej republiky poslanci strany MOST – HÍD považujú tri veci. Prvý problém je nesúlad medzi oficiálnymi stanoviskami ministerstva zahraničných vecí a politickými deklaráciami predovšetkým premiéra Roberta Fica, ktorý sa stal hlavnou tvárou zahraničnej politiky Slovenskej republiky v očiach spojencov. Toto totiž vytvára rozporuplný obraz o našich stanoviskách a robí z nás nedôveryhodných partnerov.
Druhým problémom je rozvíjanie doterajšieho vzácneho zahranično-politického konsenzu, ktorý existoval medzi relevantnými parlamentnými stranami. Mám samozrejme na mysli podporu integračných ambícií Ukrajiny a samozrejme aj západného Balkánu. Tak ako pred vyše desiatimi rokmi sme mali voľnosť v rozhodovaní, kam chceme patriť, či chceme do NATO alebo do Európskej únie, tú istú voľnosť musí mať aj Ukrajina. Je nemorálne im to právo odoprieť s argumentom, že Rusko s tým nesúhlasí. Ani s naším členstvom Rusko nesúhlasilo, a predsa sme tam išli.
A tretím problémom je naivná snaha o dialóg s Ruskom bez podmienok, alebo, keď chcete, takmer bez podmienok. Sme presvedčení, že Rusko najprv musí rešpektovať územnú celistvosť svojich susedov, a potom je možné viesť zmysluplný dialóg aj s Ruskom.
Pán podpredseda vlády, verím, že toto stanovisko poslancov strany MOST – HÍD vnímate ako snahu upozorniť na niektoré neduhy našej zahraničnej politiky s cieľom prispieť k dôveryhodnosti našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Toto bolo úmyslom môjho vystúpenia a nič iné.
Ďakujem, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán minister, ako aj môj kolega pán Brocka sa pýtal, tak aj sa pýtam, čo sa stalo, 9. januára pre médiá ste sa vyjadrili, že dôchodcovia môžu byť spokojní. Vy ste rokovali dva roky s dotyčnými, či s DSS-kami alebo poisťovňami, boli to dva roky. Predpokladám, že ste vtedy vedeli, o čom rokujete, lebo nechcem vás obviniť s diletantizmu. Ale potom čo sa stalo, keď týždeň na to už ste bili na poplach, že je to zlé? Ja verím tomu, že sú v II. pilieri ľudia, ktorí tam boli nahnaní dílermi za určitú protislužbu, ale, pán minister (Reakcie z pléna.), pán minister, potom to riešte vy, a nie otvorením II. piliera. Ale najprv stanovte podmienky, povedzte, že ten, kto nemá, povedzme, našetrených za pár rokov ani tisíc eur, že tam nemá čo hľadať. Ale vy odtiaľ vyháňate takých ľudí, ktorí tam majú našetrených pár tisíc, pár desaťtisíc. A napriek tomu, že ste sľúbili na začiatku vládneho obdobia, že nesiahnete na II. pilier, každým otvorením II. piliera fakticky trestáte sporiteľov. To si musíte uvedomiť. Takže ja nesúhlasím s tým, aby ste takýmto spôsobom a ešte k tomu v skrátenom legislatívnom konaní jednak strašili sporiteľov a jednak neriešili I. pilier, napríklad aj ten rezervný fond (4,75 %). Potom z toho kedy budete vyplácať, kedy budete dávať dôchodcom to, čo im patrí napríklad z I. piliera?

Ďakujem, pán podpredseda, za slovo. Pán kolega Blanár, viem, že sa snažíte tu používať metódu, že opakovaná lož sa stáva pravdou, ale práve preto dnes druhýkrát vám musím povedať, že nie my, ale práve vy, váš šéf pán Fico hovoril vtedy na našu vládu, že môžme len svietiť a kúriť. A to sme mohli vtedy, keď už práve Európska komisia sa rozhodla, že musí byť vypísaný tender. Takže, prosím vás, aspoň hovorte pravdu.
Tvrdili ste, že je to ťažký prípad. Áno, máte pravdu. Ale kto urobil z tohto prípadu ťažký prípad? Kto sa rozhodol o tom, že SkyToll dostane 850 mil. eur? A pritom toto ste tam nezahrnuli. Kto rozhodol o tom, že nie štátna firma NDS-ka, povedzme, bude robiť práve to, čo nejaká schránková firma? To bola prvá Ficova vláda. Prepáčte, takže toto je vaša zodpovednosť.
Nehovoriac o tom, že tak, ako som hovoril v prvom mojom vystúpení alebo reakcii, znovu musím povedať a vyzdvihnúť, že prečo by štátna firma nemohla mať približne tú 5-percentnú maržu? Lebo 1 % má benzínová pumpa alebo prevádzkovateľ za to, že keď vstúpite na Slovensko, tak sa zaregistrujete. Ale keď odpočítate to 1 %, vám ostane viac ako 5 % a to dávate schránkovej firme. Toto nie je zodpovednosť?! Toto je vaša zodpovednosť. Zbytočne tu útočíte na opozíciu alebo na Radičovej vládu.

Ďakujem za slovo. Pán podpredseda vlády Kaliňák, použili ste osvedčenú metódu, najlepšou obranou je útok. Ste povedali, citujem, že "bývalá vláda nevyriešila problém". No ale tak citujem potom vášho predsedu, vtedy ešte, samozrejme, predsedu opozičnej strany, teraz predsedu vlády, pána Fica, ktorý hovoril, že vláda, ktorá vtedy už padla, lebo Európska komisia sa rozhodla dosť neskoro, že môžeme "len svietiť a kúriť". Tak čo nám vyčítate?! Prepáčte, toto je jednoznačne vaša kauza, ktorá vznikla v roku 2009. Vznikla to takým spôsobom, že Európska komisia, samozrejme, sa ozvala. To je jedna vec.
Druhá vec, ako ste to vyriešili? Hovoríte, že to vyriešila súčasná vláda, vaša. No ale ako ste to vyriešili? Vyriešili ste to spôsobom, že deň pred vypísaním tendra vznikla firma, ktorá to vyhrala. Povedzte mi, že čo je na tom transparentné? Lebo ja tomu asi nerozumiem.
A keď už hovoríme vôbec o systéme, viete, ako funguje systém? Pri vstupe do nášho štátu idete na benzínovú pumpu, ktorú nevlastní ani Fleetpay, ani Paywell, a tam sa zaregistrujete. Ten, ktorý má registračné zariadenie, ten dostáva 1 % z tohto a ostatné berie firma, ktorá možnože nemá ani pár zamestnancov. Takže toto je vaše riešenie.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán kolega Lipšic, viete, problém váš je v tom, že vy chcete všetko alebo nič. Hovoríte o tom, že do jari ešte koľko takýchto miliárd nájdeme povedzme v schránkových firmách; povedzte riešenie. My za tento zákon hlasovať nemôžeme, prepáčte, môžete ukazovať váš návrh, aj my sme podali návrh, len k tomu musíte získať väčšinu a keď väčšinu nezískate, tak buď opravíte to, čo je momentálne tu, alebo poviete, že ja potom nechcem nič. Toto nie je zodpovedná politika. A prepáčte, nehovorte tu o pasci. Viete, opozičná politika nie je to, že idete von na námestie a tam začnete kričať, opozičná politika je aj o tom, že ak viem, že ja chcem 100 %, viem, že povedzme druhá strana, povedzme v tomto prípade SMER chce mínus desať, prepáčte, že takto hovorím, tak nedosiahnem sto, ale možnože to bude 40 alebo 50 % a bude lepšie ako momentálne máme. Bude lepšie ako tento návrh zákona. A my sa snažíme o korektnú opozičnú politiku, lebo zato nás volili ľudia, nie zato, aby sme kričali na námestiach.

Ďakujem za slovo. Pán minister, vy ste tu spomínali v súvislosti s finančnými skupinami a schránkovými firmami opozíciu ako "jedna partia", teraz som vás citoval. No, chcem vám trošku ozrejmiť pamäť, a osviežiť. Ja som bol jediný predseda a s niektorými kolegami, ktorí tu sedia so mnou, vtedy sme boli v inej strane, my sme ako jediní mali spor, súdny spor s Pentou. Sme vyhrali. Nakoniec došlo k mimosúdnej dohode. Viete prečo? Lebo náš človek - náš človek -, ktorý bol vo Fonde národného majetku, napríklad zabránil tomu, aby vtedy došlo k rôznym machináciám alebo k predaju firmy Slovenské plavby a prístavy. Takisto napríklad PPC. My sme boli jediní, teda náš človek, ktorý hlasoval proti. To znamená, že preto sme mali ten spor, a som rád, že sme to mali.
Ale, viete, treba hovoriť potom konkrétnosti. Opozícia tri dni hovorí o konkrétnych, dá sa povedať, aj dokázateľných faktoch. A ja si myslím, že práve tie konkrétne obvinenia alebo konkrétne fakty, ktoré tu sú spomínané, hovoria o tom, ako sú slušní ľudia okrádaní napríklad od slušnej zdravotnej starostlivosti. A toto, ja si myslím, že je dôkazom toho, že niektorí si myslia, že vyhrali sme voľby, môžme urobiť všeličo a môžme urobiť hocičo. Ja si myslím, že nie, nemôžte.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Viskupič, máte pravdu, sme v ťažkej situácii, ale, viete, je to preto, lebo podaktorí aj tí, ktorí podpísali napríklad zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, prispeli k tomu, že o dva roky skôr začal SMER vládnuť. Preto sme v ťažkej situácii. A na to netreba zabudnúť.
Pán poslanec Jarjabek, viete, môžete spomínať minulosť, ale keď už ju spomínate, tak vy ste boli pri tom, keď HZDS začalo valcovať, bohužiaľ. A mohol by som v tom pokračovať, však si pamätáme, keď sme tu sedeli vtedy spolu.
Pán poslanec Martvoň, hovoríte, že žiadne argumenty opozícia nedáva. No, prepáčte, ale potom ani mňa ste nepočúvali. Ja tu nešibrinkujem, a to aj pánovi Jarjabkovi hovorím, žiadnymi inými číslami ako oficiálnymi zo štatistických údajov. To znamená, že ja som nespomenul ani to, o koľko miliónov prišla alebo môže prísť, povedzme, náš rozpočet ohľadne CT-čka. To ste odo mňa počuť nemohli. Ak ste to počuli, tak ste asi boli niekde inde.
Spomínate tu WikiLeaks, prepáčte, ale hovorte o vašej zodpovednosti, hovorte o tom, že za vašej vlády za jeden rok o 25 % sa zvýšilo zadlženie nemocníc. Nemôžete obviňovať opozíciu za to, čo ste spôsobili vy, nehovoriac o tom, že, keď už hovoríte, čo sme robili my, my sme napríklad za ministrovania pána Zajaca zastavili privatizáciu nemocníc. Už teda mohol by som takto pokračovať, čo všetko tak bolo. Ale, prepáčte, to, čo sa robí momentálne, napríklad to je najnovšia vec, že ak idete k odbornému lekárovi, tak nemôžete už napríklad ísť a nechať si urobiť, povedzme, krvný obraz u svojho, povedzme, obvodného, lebo buď idete najprv k odbornému, vypýtate si papiere... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)