Videokanál poslanca

Vážený pán poslanec, samozrejme, slušnosť mi káže poďakovať sa za úprimnú a, myslím si, aj dobre volenú otázku, lebo jedna strana sú medializované informácie, druhá strana sú stanoviská jednotlivých vysokých škôl a niektorých dotknutých fakúlt, lebo sa prerozdeľujú v rámci jednotlivých rektorátov vysokých škôl tieto zdroje, samozrejme, prirodzene, aj konkrétne z kuchyne, čo rezort školstva robí, aby v podstate to, o čom sa píše, vyriešil tie problémy tak, aby vysoké školy v maximálnej miere mali finančné zdroje na svoje plnenie úloh.
Problém s financovaním vysokého školstva vznikol počas prípravy rozpočtu. A tu bolo 25,5 mil. eur viazaných v rámci rezortu školstva, keďže bolo vyňaté celé regionálne školstvo, v rámci toho aj priamo riadené organizácie, ktoré zodpovedajú za regionálne školstvo, napríklad Štátny pedagogický ústav a tak ďalej a tak ďalej, lebo tie sú previazané na tvorbu niektorých programov, samozrejme, sčasti na vedu, sčasti na mládež a sčasti na šport, samotného vlastného rezortu (25,5 mil. eur). Prirodzene, keďže toto bolo všetko vynechané, siahlo sa do vysokého školstva.
Ale musím povedať, že aj v súčasnej dobe robíme, aj už koncom minulého roku, aj počas januára robili sme všetko pre to, v rámci vnútorného prerozdelenia prostriedkov. Tento návrh existuje, aby sme tento deficit, ktorý tu je, vykryli. Momentálne máme 15 miliónov už eur na to vykrytie. To sú vnútorné presuny v rámci jednotlivých častí. A v podstate tých ďalších 10,5 mil. eur je k dispozícii rezortu školstva. To je to navýšenie platov na každého pracovníka, tých 16 eur, to sú tie 2 % a 3 % na pedagogických, vysokoškolských pracovníkov. Samozrejme, tieto rokovania pokračujú. A ja by som veľmi nerád, pokiaľ nebudú tieto rokovania ukončené, tieto jednotlivé rokovania medializoval.
Ale predovšetkým ide o jednu vec. A to vy veľmi dobre viete. Je, samozrejme, súčasná situácia často na niektorých vysokých školách poddimenzovaná, na niektorých odboroch vysokých škôl a vysokých školách naddimenzovaná. Tie jednotlivé rozpisy, ktoré sa robia, a pripravujú sa aj v tomto roku, sledujú isté ukazovatele. A my ich nemeníme za dva-tri roky, pretože to by nebolo dobré, keby sme menili tie pravidlá hry, lebo na to sú nastavené vysoké školy, snažia sa plniť isté aktivity.
A musím tiež povedať, že napríklad veľmi, čo sa týka vedeckovýskumnej práce a výstupov a publikácií, trošku nám poklesli výsledky na tej škole, ktorá je naozaj motorom a je vyhodnotená ako jedna z najlepších, na Slovenskej technickej univerzite. Kým na Univerzite Komenského to išlo rapídne hore, tak na Slovenskej technickej univerzite tie výsledky merateľné, tie výstupy zapojenia sa medzinárodných projektov a tak ďalej alebo v rámci 7. rámcového programu v prípade na 8. rámcový program sú slabšie. A to je celkom prirodzené, že ten nápočet sa z jednej časti skladá z nápočtu na počet študentov. A tam, kde nebudú motivačné štipendiá, o ktorých sme aj hovorili spolu, na niektoré odbory, najmä na týchto technických a prírodovedných smeroch, tak tam nebudeme môcť iným spôsobom dosiahnuť to, aby tam mladí ľudia išli. A myslím si, že príklad z Maďarskej republiky, že išli touto cestou, spôsobil to, že práve na technických univerzitách študovať je ďaleko vyšší záujem študentov, ktorí majú aj talent, ale sú z chudobnejších rodín a idú tam študovať.
Samozrejme, ďalší problém je ten, a to sú čísla, ktoré neklamú, 19-ročných mladých ľudí, ja teraz nehovorím, že sú to všetci 19-roční mladí ľudia, ktorí idú na vysokú školu, v roku 2002 podľa štatistiky v Slovenskej republike bolo 90 tisíc. A teraz na rok 2014 je ich len 50 tisíc. A v roku 2020 ich bude len 40 tisíc. Ten pokles je jasný. A bude trošku ovplyvňovať aj počet študentov na vysokých školách v budúcom období, pretože ten pokles ešte existuje na druhom stupni základných škôl a na stredných školách bude asi 10 – 15 rokov ten pokles ešte trvať.
Na vysokých školách ten mierny nárast tu bude v súvislosti s natalitou a s počtom narodených detí a zapojením potom aj do vzdelávacieho procesu, či už najprv do výchovy a potom do vzdelávacieho procesu alebo súbežne. Na prvom stupni základných škôl sa začína postupne navyšovať. Tam vznikajú isté problémy, nedostatok materských škôl, nedostatok tried, keď sa zvyšujú počty tried na jednotlivých základných školách. Ale si chceme aj na rektorskej konferencii tieto veci ujasniť. A ja tam pôjdem. Ale ja tam nepôjdem sám tentoraz. Ja si tam zoberiem zástupcov všetkých zamestnávateľských zväzov, od RÚZ-ky cez asociáciu, cez Klub 500, cez živnostenský zväz. A tá diskusia bude nekompromisná a často aj tvrdá, to znamená, akým spôsobom vysoké školy zabezpečujú tú vysokú kvalitu a naviac ako reagujú na konkrétne požiadavky spoločnosti a konkrétne zamestnávateľov, či už zahraničných alebo domácich, na slovenskom trhu práce. A musím povedať, že v tomto je ešte veľa čo urobiť, pretože dajú sa riešiť mnohé veci v niektorých odboroch bez toho, že by sa urobili nejaké smerné čísla.
Môžeme sa dohodnúť s rektormi a s dekanmi vysokých škôl a fakúlt vysokých škôl, že sa, povedzme, nebudú prijímať každý rok, že sa budú prijímať každé dva roky študenti, i s tými číslami, bez toho, že to musí byť nejakým spôsobom aj zákonná dohoda. Bolo to v minulosti aj v zahraničí, kde takýmto spôsobom fungujú niektoré odbory, ktoré sú nad, naddimenzované, sa otvárajú každý druhý rok alebo každý tretí rok. Je to na diskusiu. A je to, samozrejme, aj o tom, skutočne v rámci vzdelávacieho procesu, vysokoškolského pedagogického procesu, ktorý je súbežný s vedou, pretože na vysokej škole pokiaľ niekto nerobí vedu, tak nemá tam čo na tej vysokej škole hľadať, bez ohľadu na to, či je to docent, či je to profesor alebo či je to, samozrejme, doktorand, ktorý sa v tejto oblasti pripravuje alebo ktorý pôsobí vo forme odborného asistenta ako postdoktorand a ďalej, toto je, myslím, najkardinálnejšia otázka, a preto ja sa sústreďujem na to, aj keď sa mi to ešte nepodarilo úplne, pripraviť tie finančné prostriedky, pokiaľ budú určené na vedu, v spojení s tým, aby sme prefinancovali tie úspešné projekty na našich vysokých školách. A to sa týka, samozrejme, prirodzene, vedy, nielen základného, ale aj aplikovaného výskumu, ktoré sú zapojené do Horizontu 2020, lebo žiaden mladý človek alebo tým mladší stredného veku, alebo starší, ktorí to vedú, nemôžu ísť do toho Horizontu, pokiaľ to nemá vytvorený istý predpoklad malého kofinancovania v rámci Slovenskej republiky. To znamená, už teraz máme napočítané, že keby sme mali na Horizont 2 milióny eur, by boli, samozrejme, vyhlásené výzvy, aby sa na to prihlasovali jednotliví študenti, jednotliví univerzitní profesori, docenti, odborní asistenti, vedeckí pracovníci na našich vysokých školách, tak je tu schopnosť priniesť tie prostriedky vo výške pre Slovensko okolo 60 mil. až 80 mil. eur. A toto je šanca, 2 milióny investovať a priniesť 80 miliónov sem, aby sme boli úspešnejší oproti minulým rokom, bez ohľadu na to, či to bol 5., 6. alebo 7. rámcový program. Bez tohto to nepôjde. A toto je jedna kapitola, na ktorú najviac trpia vysoké školy.
Po druhé. O čom chcem ešte otvorene niečo povedať, a vy to veľmi dobre vnímate, to sú samotné vysoké školy, pretože je ďalej čoraz menší a menší počet študentov. A najmä do externej formy vzdelávania sa už nehlásia, pretože už sú viac-menej vo veľkej väčšine preškolení za tých 20 rokov alebo doštudovaní, alebo vysokoškolsky doštudovaní.
Najväčší problém sú detašované pracoviská. My platíme detašované pracoviská, a tú analýzu máme, a obraciam sa zase po dohode s rektormi, aby ich zrušili, lebo niekedy sú úplne zbytočné. Niekde ich treba a niekde nie sú potrebné. Máme detašované pracoviská vysokých škôl, niekde sú v jednom okresnom meste až tri. A, samozrejme, to sú obrovské náklady, ktoré musí škola zafinancovať za prenájom, za údržbu, za prevádzku, za réžiu, za dochádzku učiteľov vysokoškolských na tieto detašované pracoviská. Čiže summa summarum ja sa snažím, aby tie zdroje boli. To je po prvé. A riešime to. Ale na druhej strane stále očakávam od vysokých škôl, lebo na ne sa tak trošku zabudlo, že urobia istú vnútornú katarziu. A to očakávam najmä od tých škôl, ktoré skutočne riešia veci, ktoré sú spoločnosti trošku vzdialené, kde je to len túžba učiteľov, ktorí tam učia, aby sa tieto veci vyhodnotili, a to nielen cez Akreditačnú komisiu, ale aj vnútorným systémom kvality na jednotlivých vysokých školách realizovali.
Musím povedať, vy to veľmi dobre viete, ja napríklad často veľmi ťažko môžem zasiahnuť do toho, že senát vysokej školy sa dohodne a vznikne nová fakulta, a teda do obsahu fakulty, ktorú môžem na istý čas pozastaviť cez Akreditačnú komisiu, ale nakoniec vznikne. A dneska sa už pripravuje fakulta, kde ja nerozumiem, prečo má vzniknúť na jednej nemenovanej vysokej škole, fakulta telesnej výchovy, keď máme jednu dobrú fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave a ďalšiu takú na východnom Slovensku, aby sme uspokojili mladých ľudí, tak ju máme na Prešovskej univerzite.
Čiže toto sú veci, ktoré budeme musieť riešiť. A budeme ich riešiť aj v rámci nového vysokoškolského zákona, nie nejakými rigidnými opatreniami, ale istým spôsobom, aby toto v budúcnosti nevznikalo, ale aby naše vysoké školy zabezpečovali vzdelávanie tých profesií najmä, ktoré sú žiadané a ktoré sú potrebné, a aby sme nemali na každej vysokej škole sociálnu starostlivosť, pretože fakulty takto povznikali. A keby som napočítal, ja som si ešte nedal tú námahu to urobiť, koľko je absolventov sociálnej práce za tých posledných 10 – 15 rokov, tak dnes by každé rómske dieťa v osade malo svojho sociálneho asistenta. Toto je zásadná otázka, ale hovorím to ako príklad, kam tí ľudia išli, prečo nešli do tohto prostredia, nielen do tohto prostredia, ale do sociálnej oblasti, aby pomáhali tieto veci riešiť, a to tak z denného štúdia, ako aj z externého, ktoré bolo a je veľmi rozbehnuté aj na jednej nemenovanej súkromnej vysokej škole v Bratislave. Ďakujem vám, že ste si ma vy počuli. (Potlesk.)