Videokanál poslanca

Ten, kto poskytuje peniaze, a to chcem tu reagovať, ten vykonáva kontrolu. Je to vyhradené v kompetencii samosprávy. Opakujem, ten princíp subsidiarity tu existuje a nemôžete žiadať, aby štát vstupoval do tejto, do tejto problematiky. A opakujem znovu, na základe takto vykonanej kontroly môže obec a VÚC rozhodnúť. Je to v kompetencii tá kontrola predovšetkým tých, ktorí na to tie práva v zmysle zákona a zákonov, ktoré tu boli prijímané v minulosti, v plnej miere môžu využívať. Poplatky v zariadeniach môže zo zákona vyberať všetci, bez rozdielu zriaďovateľa. Takže nenapadajme tento problém, tento problém tu neexistuje, pretože každý môže si vybrať tie poplatky. A je od toho, či verejná, cirkevná, alebo súkromná, súkromné centrum povedzme voľného času to vyberá, alebo nevyberá. Musím vám povedať, že predovšetkým verejné a cirkevné to nevyberajú.
Niekoľko ešte poznámok všeobecných, ktoré tu odzneli a ktoré pri mojej reakcii v záverečnej reči treba spomenúť. Začnem predovšetkým s návrhmi, ktoré tu predložili poslanci v rámci pozmeňovacích aktivít v druhom čítaní pléna Národnej rady. Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej, Miroslava Beblavého, Petra Osuského, Martina Poliačika a Richarda Vašečku, poviem otvorene a zdôvodním aj, prečo s tým návrhom nesúhlasím. Navrhovaný spôsob financovania centier voľného času, ktorý tu predkladajú, nerieši najväčší problém v ich financovaní a to neohraničuje množinu detí, na ktoré sa budú obciam poskytovať finančné prostriedky. Tento návrh by mal opäť značný dopad na financovanie, čo tu bolo povedané, materských škôl, základných umeleckých škôl, jazykových škôl a ďalších školských zariadení. Je jeden koláč peňazí, jeden balík peňazí a ktorý treba takýmto spôsobom prerozdeľovať. Ministerstvo v súčasnosti poskytuje školám a školských zariadeniam, ktoré poskytujú záujmové vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích poukazov na dieťa 29 eur, to viete veľmi presne, za 60 hodín záujmového vzdelávania. V poslaneckom návrhu sa navrhuje poskytnúť obci na dieťa v centre voľného času 173 eur za 33 hodín vzdelávania, minimálne za 33, začíname od tohto čísla. Toto možno požadovať za značné neúmerné. Navrhované zmeny v § 9d zákona 597/2003 Z. z., to je zbierať údaje o počte detí v centrách voľného času vo veku od 5 do 25 rokov, nie je možné v súčasnosti realizovať, nakoľko podrobnosti zberu, pretože tento zákon, ktorý ste vy navrhovali, tieto zmeny, môže byť realizovaný až v roku povedzme 2014, pretože tieto údaje a tieto povinnosti musia byť zverejnené zriaďovateľom a ministerstvom a ministerstvo to musí oznámiť zriaďovateľom do 31. 8., napr. v roku 2012 alebo v roku 2013, alebo v roku 2014.
Ale čo je najpodstatnejšie, vy ste sa pýtali, prečo nefunguje rezortný informačný systém? Nuž ja vám odpoviem, opýtajte sa jedného poslanca, ktorý tu momentálne nie je, ústavu informácií prognóz v školstve, pretože už sa tam minulo 12 mil. eur a ja som túto aktivitu zastavil, pretože pán môj predchádzajúci minister a predchádzajúci minister do toho investovali tých 12 mil. eur, a konkrétne pán Jurzyca, aby som bol konkrétny, investoval ďalších 4,5 mil. eur a viete, čo ja z toho ja mám? Ja nemám z toho ani logo, ani logo, ako je aspoň z nástenkového tendra, ani logo, a preto som urobil kontrolu hĺbkovú, veľký audit a ľudia, ktorí niesli za to zodpovednosť aj v minulosti a ktorí tam možno ešte sedia niektorí aj teraz, lebo ostatní, vrátane pána riaditeľa - odtiaľ zdrhol ešte pred príchodom na ministerstvo, budú za to niesť skutočne morálnu zodpovednosť. (Potlesk.) Pretože nie je možné, aby rezortný informačný systém nefungoval za 12 mil. eur, už to dávno mohlo byť nabehnuté v rámci modulov, v rámci testovania a pán Jurzyca podpísal dohodu cez pána Baranoviča, že tu bude funkčné k 31. 12. 2011. A ja som prišiel na rezort po troch mesiacoch a nebolo nič funkčné, nebolo nič odovzdané a peniaze išli do luftu.
Návrh pani poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Jany Žitňanskej - navrhuje sa vyňať z pravidiel rozdeľovanie výnosu dane obciam neštátne centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Ja tento návrh v podstate, keď budeme riešiť komplexne tieto problémy, považujem za dobrý, ale treba ho nejakým spôsobom ukotviť v rámci zákonov a zákonodárnych noriem, ktoré existujú na Slovensku a nemôže to riešiť len takto vytrhnutie. S návrhom nemôžem súhlasiť v tom zmysle, konkrétne k tomuto návrhu zákona, nakoľko okrem neštátnych centier špeciálno-pedagogického poradenstva poskytujú služby v tejto oblasti aj štátne. Ja nemôžem, viete čo ja sa nepozerám na to či to je štátne, či to je neštátne, či to je cirkevné, súkromné, alebo verejné, ale pre mňa akým spôsobom sa tieto veci, služby plnia a nemôžu mať jedny nadštandardné podmienky a druhí nebudú mať žiadne podmienky. Každý rodič môže s dieťaťom navštíviť viackrát akékoľvek centrum špeciálno-pedagogického poradenstva v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, to je štátne, a to ľubovoľný počet týchto školských zariadení a nemusí za služby ani nič platiť, ani nič platiť.
Návrh pána poslanca Národnej rady Miroslava Beblavého - navrhuje sa zmena zloženia rady školy. Nuž treba povedať, že tento návrh je pre mňa absolútne neakceptovateľný, i keď chceme tie veci meniť, ale musíme sa vzájomnej dohodnúť, pretože jeho návrhom zo 7 členov rady školy, kde mali byť pedagogickí zamestnanci, nepedagogickí zamestnanci, rodičia na strednej, napr. aj na strednej škole, aj žiak školy, sa zvyšuje o ďalších dvoch, bude ich deväť a zriaďovateľ bude mať len dve miesta. Nuž tak potom, ak sa niekto rozhodne a keď riaditeľ školy bude chcieť skvalitňovať, skvalitňovať proces a bude to požadovať od pedagógov a bude to tlačiť aj na detí tých rodičov, aby sa lepšie vzdelávali, tak ho odvolajú, spoja sa a odvolajú toho riaditeľa, ktorý chce kvalitu, efektivitu, len preto, že žiada kvalitné vzdelávanie, že žiada dochádzku do práce a že žiada ďalšie veci, ktoré sú prirodzené. (Ruch v sále.) Ja hovorím o tomto, že, viete, keď má zriaďovateľ má tam dve miesta a naviac ešte u odborných škôl, to jedno miesto bude patriť zamestnaneckých organizáciám, lebo musia sa vyjadriť k tomu, tak je to absolútne neprípustné, aby bolo len jedno miesto pre zriaďovateľa tých jednotlivých škôl, to ja absurdné. (Potlesk.) Ale hovorím, budeme sa s tým zaoberať v rámci zákona o výchove a vzdelávaní, ktorý pôjde do parlamentu budúci rok a budeme o tých veciach veľmi vážne hovoriť, pretože sa musíme dohodnúť, lebo ja si uvedomujem, že najmä a predovšetkým to zastúpenie by tam mal mať jeden učiteľ naviac, to si ja uvedomujem, ale ako to budeme riešiť, ja sa naozaj chcem dohodnúť so všetkými, aj s asociáciami, ktoré reprezentujú jednotlivé školy, aj so samosprávami, aj so zástupcami rodičov, lebo naozaj toto treba riešiť komplexne a nie takto vytrhnuté.
Návrh pána poslanca Národnej rady Richarda Vašečku - navrhuje sa, aby elokované pracoviská, ktoré v súčasnosti už vykonávajú činnosť v oblasti výchovy a vzdelávania nemuseli predkladať doklady, ktorými sa potvrdzuje, že priestory vyhovujú hygienickým, bezpečnostným a požiarnym požiadavkám. No a poviem teraz, prečo s tým nesúhlasím. Pre školu a školské zariadenie v súčasnosti platí, že priestory kde sa vykonáva výchovno-vzdelávacia činnosť, musia vyhovovať hygienickým požiadavkám - je to jedno, či sú to elokované, alebo či sú to riadne pracoviská - a predpisom týkajúcim sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a predpisom o ochrane pred požiarmi, to sa týka každého rovnako. A ja nemôžem dať žiadnu výnimku v tejto oblasti, pretože mi ide o tie deti a o tých učiteľov, či vychovávateľov, ktorí v týchto zariadeniach pôsobia. Ja nemôžem v niektorých oblastiach zavrieť oči nad tým a spôsobiť epidémiu v tom regióne, aj o tomto musíme hovoriť, aj toto je ten problém, ktorý treba riešiť.
Návrh pána poslanca Národnej rady Martina Fronca - navrhuje zmenu trvania garancií v rámci originálnych kompetencií, tých 88 % neohraničiť rokom 2015, ale od roku 2013. Garancia spočíva na poskytnutí týchto prostriedkov poskytujúcich obcou, VÚC-kou na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy a na dieťa materskej školy a školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obci a VÚC. Týka sa to aj neštátnych zariadení, to je celkom prirodzené, osobitne ich. S návrhom súhlasím, nakoľko návrh nebude mať dopad aj na verejné financie, ale vytvára ten priestor dlhodobo, tú stabilitu v tomto priestore, aby nikto nemohol to meniť z roka na rok a nebol by tento princíp stabilný, a nazvime ho v podstate, ktorý vytvára istý kľud aj pre tie neštátne zariadenia v tejto oblasti.
Návrh pána poslanca Národnej rady pána Igora Hrašku - on hovoril ohľadom toho a to sa tu viackrát objavilo s tým rokom alebo platnosťou, čiže by to malo byť na 1. 7. 2013, ale my máme fiškálny rok a ten sa viaže (Ruch v sále.), no ale bolo to tu povedané všeobecne, pretože viete ten problém existuje v jednej veci, že originálne kompetencie idú v rámci rozpočtu štátneho a už teraz ministerstvo financií pozitívne pripravuje návrh vyhlášky, ktorá jasne stanoví tie kritériá, vychádzajúc z tohto zákona k tomu 1. januáru, aby sa skutočne jednotlivým zariadeniam nekrivdilo, aby sa preklenul tento problém, aby sa tieto veci vyriešili. Vy hovoríte o vyhláškach, ja hovorím o zákone, ale ona tá vyhláška sa bude odvolávať na zákon a jeho platnosť, pretože aj v rámci rozpočtu treba jasne zadefinovať, v ktorých oblastiach v tých originálnych kompetenciách, financiách, ktoré prichádzajú na podielové dane, treba veci zabezpečiť a ministerstvo financií to môže práve prostredníctvom tejto vyhlášky.
Posledný návrh z vašej strany, vlastne predposledný, lebo sa vyjadrím aj k návrhu pána poslanca Blanára, vy tu navrhujete pán poslanec, hovorím k vám, pán Hraško, navrhujete vypustiť navrhované kritériá, podľa ktorých sa môže územná samospráva rozhodovať pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, napr. pre centrá voľného času, alebo ďalšie veci, ktoré ste tam v podstate navrhli. A ja vám teraz poviem, prečo s tým nemôžem súhlasiť. Návrhom kritérií pre územnú samosprávu na rozdeľovanie výnosu dane obciam, napr. pre centrá voľného času sa umožňuje zohľadniť špecifiká záujmového vzdelávania t. j. na jednu hodinu záujmového vzdelávania, hovorím o jednej hodine záujmového vzdelávania, ktoré poskytne obec centru voľného času menej ako na dve hodiny záujmového vzdelávania, ktoré centrum voľného času poskytne dieťaťu. Zvyšuje sa tým efektívnosť vo vynakladaní finančných prostriedkov na záujmové vzdelávanie. Mne naozaj ide o to, aby, viete že môj pôvodný návrh, hovorili sme o tom, ale to je otázka diskusie aj do budúceho roku, aj budúcich rokov, že by som si vedel v budúcnosti predstaviť, aby obce boli viazané, koľko majú dať zdrojov práve do školstva, ale to je otázka vyjednávania a to nie je jednoduché za päť mesiacov vyriešiť, ale mojím cieľom je istým spôsobom tieto veci stabilizovať. Ale musím povedať, že sú rozdielne obce a sú rozdielne mestá, kde je to v podstate zabezpečené viacej nadštandardne, a sú obce a mestá, kde sa to, samozrejme, stáva, že to ide pod ten limit. Viete rigiditu ja v tejto oblasti až neuznávam, ja sa chcem v podstate v tejto oblasti dohodnúť a musím znovu povedať, že poznám primátorov a starostov, pre ktorých je školstvo to najdôležitejšie, čo môže byť a tvrdia veľmi často na verejných vystúpeniach, že keď zanikne škola alebo školské zariadenie, tak zanikne aj obec. A takto si myslím sa riadi väčšina starostov a primátorov, opakujem väčšina starostov a primátorov a za tých desať rokov, ako sa preniesli kompetencie na obce a mestá a na regionálne samosprávy, musím povedať, často bez peňazí, so zadĺžením, mnohé školy a školské zariadenia skutočne revitalizovali z vlastných podielových daní a obecných daní a pomohli týmto školám prežiť. A toto je pre mňa v podstate kritérium, s ktorým sa stretávam a ktoré vysoko hodnotím. Sú aj výnimky, to ako v oblasti štátu, tak ako v oblasti samospráv, tak aj v oblasti súkromných škôl alebo súkromného sektoru, sú aj výnimky, ale hovorím väčšina, prevažná väčšina skutočne chápe školu ako jeden z podstatných fenoménov pre tú obec, aby tá obec mohla žiť, aby tie deti mohli tú školu navštevovať, aby sa mohli vytvárať kultúrne aktivity, športové aktivity a väčšina starostov, aj, samozrejme, členov samosprávy poslancov, to takto chápe. Takže s týmto, by som povedal, rigidným rozhodnutím a návrhom nemôžem súhlasiť a opakujem, mám záujem o tých veciach diskutovať pri príprave budúcich zákonov, ktoré sú v pláne, čo sa týka zákon o financovaní školstva na kvalitu, nielen na žiaka, zákon o odbornom vzdelávaní, ktorý bude úplne nový, musíme ísť do nového zákona, to vám hovorím otvorene, duálneho systému, tak som sa dohodol s pánom ministrom Fialom v pondelok tento týždeň na rokovaniach, že mnohé zákony budú takmer zhodné s Českou republikou, a budeme spoločne, pretože žijeme v jednom regióne, mnohé zákony pripravovať a budeme vytvárať aj nadnárodné stoly, kde sa o týchto veciach bude diskutovať. Či sa to týka regionálneho školstva, či sa to týka vysokého školstva, či sa to týka vedy, výskumu, či sa to týka športu a mládeže. Čiže tu hľadáme spoločnú reč a ja, keď som ho počúval, tak ja som myslel, keď mi vysvetľoval problémy, ktoré má v súčasnom českom školstve, že úplne s tými jeho názormi musím súhlasiť, lebo sú to veci, o ktorých ja často hovorím a ktoré aj teraz v súčasnosti k odbornému školstvu a prirodzene aj k teraz, čo sa týka financovania škôl v tejto oblasti, aj my pripravujeme a nachádzali sme zhodu, on konzervatívny politik a politológ, konzervatívny politológ takto to vníma bývalý lektor Masarykovej univerzity, že naozaj sa za posledných desať rokov v tom neoliberalizme urobili veľké škody v našom školstve či v českom, ale aj v slovenskom, aj v školských zariadeniach. Všetko sa nechalo na nejaký voľnobeh a tieto problémy treba, samozrejme, vyriešiť.
Napokon, čo je podstatné a čo by som tu chcel povedať, vážené dámy, vážení páni k návrhu pána poslanca Blanára, považujem ho za dobrý, spresňujúci a naviac požadujem aj jeho plnú podporu. Samozrejme, aj s tým opatrením, že sa bude osobitne hlasovať o spoločnej správe, aby sa v podstate tie jeho návrhy, ktoré menia a spresňujú niektoré oblasti v tejto, v tomto jeho návrhu aj vo vzťahu k tejto novele zákona, aby boli akceptované a realizované. Ešte raz, veľmi pekne ďakujem a pevne verím, že nájdeme spoločnú zhodu v mnohých veciach, i keď cesty môžu byť rôzne, moja cesta smeruje ku kvalite, a som presvedčený a tak aj žijem a takto aj vnímam, že tento zákon bude, novela zákona prinesie kvalitu v našom školstve. Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Vážené dámy, vážení páni, nuž začnem, začnem... (Ruch v sále. Krátka pauza.)
Tak sa to robí na vysokej škole, profesor, keď prednáša, preruší, keď vyrušujú žiaci. (Smiech v sále.)
Vážené dámy, vážení páni, začnem tou všeobecnou poznámkou, ja som zistil, že my máme v parlamente prognostikov, futurológov, scenáristov, dramaturgov, insitných umelcov a dokonca hercov, pretože keby mnohí poslanci komplexne pochopili, o čo v podstate v tomto, v tejto novele ide, tak by sa držali "merita" veci a diskutovali by skutočne o veciach, ktoré sa dotýkajú konkrétnych zmien, s tým, že práve týmto návrhom idú peniaze na každé dieťa, ktoré je v trvalom pobyte tej-ktorej obce, a rodič, opakujem: ak sa zodpovedne stará o toto dieťa, môže tieto zdroje využiť. Či ich využije do centra voľného času, či ich použije v základnej umeleckej škole, alebo v rôznych školských kluboch, tak ich môže opakujem využiť. Ja, samozrejme, tu chcem pripomenúť, že, vážené dámy, a hlavne vy z opozície, pravicová vláda rozhodla, že toto je originálna kompetencia samospráv v rokoch 2002-2003 a ja preto budem akceptovať ako minister princíp subsidiarity. Nebudem ho meniť a nebudem Orbán, ako to vyžadujete, aby som zoštátnil školstvo a školské zariadenia, ako sa to deje teraz v Maďarskej republike. (Potlesk.) Vy ste etatista, ja tým etatistom nie som, ja prenášam väčšie kompetencie na samosprávy, lebo samospráva vie veľmi dobre rozhodnúť v tom-ktorom regióne, v tej-ktorej obci, v tom-ktorom meste, čo tú obec trápi, čo trápi tých občanov, a tí občania volia budúcich poslancov samosprávy a budúcich primátorov a starostov či županov v regionálnych parlamentoch.
Centrá voľného času nesmú byť biznisom, ale službou. A opakujem znovu - službou vo verejnom záujme tejto spoločnosti! A túto verejnú službu v záujme spoločnosti musí akceptovať tak verejné centrum voľného času, keď už hovoríme, tak cirkevné centrum voľného času, tak súkromné centrum voľného času. A, samozrejme, môžeme to dosiahnuť, aby sme mali jasné v tejto oblasti len kvalitnou, transparentnou a hlavne kompetenciou a sprevádzanou spokojnosť detí a rodičov . Mne ide o tie deti a mne ide o tých rodičov, aby tieto veci boli doriešené. Odmietam kuvičie hlasy o tom, že po tejto novele budú zanikať centrá voľného času. Možno, že niektoré zaniknú, tie, ktoré si to zaslúžia lebo nerobia kvalitnú prácu a na to ma upozornila aj pani pani predsedníčka asociácie, opakujem, súkromných škôl, ktorá povedala, sú mnohé súkromné školy, súkromné školské zariadenia, ktoré nie sú evidované v ich asociácii a často sa musí za ne hanbiť, pretože robia skutočne politiku, ktorá je v rozpore vo verejnom záujme v tejto spoločnosti.
Ak niektoré centrum zanikne, zrejme preto, lebo nedokáže fungovať cez otvorenú verejnú kontrolu a so štandardných podmienok konkurencie s inými. Okrem toho práve teraz garantujeme, že samospráva bude skutočným prevodom tých peňazí, ktorých časť si doposiaľ ponechávala, a tak ako dostane peniaze na žiaka v centre voľného času tak ich bude musieť presunúť na túto organizáciu, ktorá sa stará o zmysluplné trávenie voľnočasových aktivít žiakov. A ja som presvedčený, že práve v samospráve ide o tom, aby to boli dobré centrá a nerozlišuje či je to verejné, či je to súkromné alebo či je to cirkevné. Ak je kvalitné, množstvo súkromných škôl, súkromných materských škôl, vzniklo z popudu samosprávy, pretože mnohé kompetencie, ktoré nemohla riešiť vo verejnom záujme, ako samospráva poskytla cez súkromné, napr. materské školy alebo centrá voľného času, ktorí to zabezpečovali. Žiaden rozdiel, takto to vznikalo v minulosti a takto, samozrejme, to musí fungovať aj v budúcnosti. Ak niekto hovorí o číslach, ja poukážem na ich výpovednú hodnotu, konkrétne na obrovský záujem detí o centrá voľného času, ktorý garantuje, že deti z drvivej väčšiny miest a obcí využívajú centrá voľného času a preto sa nebojím o ich existenciu.
Za školský rok 2010 622 987 žiakov, to znamená 82,97 % využívalo túto možnosť, takže žiadne zmeny veľkých finančných transakcií, ako ste vy povedali, že sa znížia tie prostriedky a v roku 2011 610 702 žiakov, teda 85 % z celkového počtu využívalo aj centrá voľného času. Otázka je, či to boli žiaci, či to boli mŕtve duše, alebo neboli mŕtve duše, teda naviazaním na to, ako sa akým spôsobom sa to využívalo. Takže, nie je pravda, že sa zmenší normatív, alebo zmenšia tieto prostriedky. Prostriedky, ktoré idú v originálnych kompetenciách, idú nielen na centrá voľného času viazané, ale aj na základné umelecké školy, aj na materské školy, aj na školské kluby a ja, nie je dôležité aby, mi je dôležité, prepáčte, pre mňa je dôležité... (Ruch v sále.)
Pán Poliačik, vy sa vôbec neviete správať! Ja tu teraz hovorím, mám záverečnú reč, tak ma počúvajte. (Potlesk.)
Opakujem - je dôležité, aby dieťa niečo navštevovalo, aby netrávilo voľný čas na ulici pod vplyvom drog a pod vplyvom iných negatívnych aktivít. A mne je jedno, kde to dieťa bude chodiť, len aby to dieťa malo možnosť využívať športové, kultúrno-výchovné, umelecké aktivity v takýchto rôznych zariadeniach. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Vážený pán predseda Národnej rady, vážené plénum Národnej rady, dámy a páni. Dovoľte, aby som uviedol v krátkosti návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom zákona, znovu to chcem tu zopakovať pred váženým plénom, tak ako v prvom čítaní, tak ako v druhom čítaní priamo na výbore gesčnom, je upraviť zber údajov potrebných na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane obciam, a to prideľovať predovšetkým finančné prostriedky na centrá voľného času podľa počtu obyvateľov obce od 5 do 14 rokov veku všetkým obciam, pretože nám ide o všetky deti a každé dieťa v Slovenskej republike má právo mať šancu navštevovať takéto centrum.
Po druhé, rozšíriť okruh aktivít, na ktoré môže ministerstvo poskytnúť dotáciu. Napríklad na organizačné zabezpečenie celoslovenských súťaží, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení.
Po tretie, upraviť výšku pokút za porušenie zákona.
Po ďalšie, spresniť účel použitia príspevku na výchovu a vzdelávanie detí. Poskytnúť účelové finančné prostriedky zriaďovateľom stredných odborných škôl a dotácie zriaďovateľom školských zariadení, ktoré pôsobia ako centrá odborného vzdelávania a prípravy prostredníctvom výzvy z rozpočtových zdrojov ministerstva a takéto centrá už máme aj na východnom Slovensku a veľmi kvalitne pracujú. Umožniť územnej samospráve v rámci svojich originálnych kompetencií určovať vo všeobecnozáväznom nariadení podrobnosti financovania.
Po ďalšie. V zákone sa explicitne uvádzajú aj ďalšie kritériá, ktoré môže obec, vyšší územný celok zohľadniť pri určovaní výšky finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku na žiaka základnej umeleckej školy, poslucháča jazykovej školy, dieťa materskej školy alebo školského zariadenia.
Po ďalšie. Evidovať elokované pracoviská v sieti, explicitne uviesť zo zákona účastníka konania vo veci zaradenia, vyradenia a pri zmenách v sieti. Ďalej, zmeniť dátum pri predkladanej žiadosti o vyradenie zaradenia i pri zmenách v sieti, mení sa z 30. júna na 31. marec kalendárneho roku, pretože, aby sa tie veci skutočne mohli kvalitne prerokovať a dotiahnuť. Upraviť výnimky pri zriaďovaní škôl, školských zariadení, stredísk praktického vyučovania. Určiť dátum začatia činnosti školy, školského zariadenia, strediska praktického vyučovania a pracoviska praktického vyučovania zaradeného do siete na 1. september okrem zariadení školského stravovania a výnimiek pri zaradení. Explicitne do zákona uviesť, v ktorých prípadoch sa pri rozhodovaní postupuje podľa zákona o správnom konaní, zjednotiť dĺžku funkčného obdobia riaditeľa, vytvoriť možnosť pre krajské školské úrady, zriaďovať stredné odborné školy, ktoré budú poskytovať odborné vzdelávanie a prípravu v odboroch vzdelávania s tak nízkym požadovaným počtom absolventov v rámci jednotlivých regiónov, že by bolo odborné vzdelávanie a príprava v tomto odbore vzdelávania pre samosprávne kraje nerentabilné. Tam do toho vstupuje priamo rezort, ktorý to bude podporovať. A spresniť zloženie rady školy, členov rady strednej odbornej školy, bude konkrétne zo štyroch zástupcov zriaďovateľa aj jeden zástupca stavovskej organizácie, ktorého nominuje táto organizácia u všetkých zriaďovateľov stredných odborných škôl. Toľkoto na úvod a ďakujem vám za pozornosť a verím, že tento návrh novely zákona podporíte.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Mám jednu minútu na to.
Vážený pán poslanec, nebudem vám musieť odpovedať písomne, ako som chcel na túto vašu otázku. Chcem len tuná deklarovať, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu sa snaží podporovať aktivity Asociácie univerzít tretieho veku v Slovenskej republike aj tým, že už niekoľko rokov uhrádza členské príspevky, lebo sú aj v rámci toho medzinárodného, tej medzinárodnej siete, Asociácia univerzít tretieho veku v dvoch medzinárodných organizáciách celosvetového združenia univerzít tretieho veku a Európska federácia starších študentov.
V súčasnosti pripravuje ministerstvo pri príležitosti Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity tohto roku výzvu zameranú na vzdelávanie seniorov a rozširovanie vedomostí zvyšujúcich kvalitu života seniorov cez európske fondy. To dostanete, tá možnosť tu bude a bude to výrazne podporené v rámci Operačného programu Vzdelávanie a, samozrejme, aj vo vzťahu k legislatíve môžem dať prísľub, že sa týmto vašim podnetom budeme výrazne zaoberať, aby sme tento systém vzdelávania ukotvili aj do legislatívneho procesu a vytvorili podmienky tak, ako to je v iných európskych štátoch a vyspelých štátoch v okolí Slovenskej republiky.
Toľkoto z mojej strany.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán kolega, dlhé roky sme pracovali v jednej budove, v Slovenskej akadémii vied, ten váš návrh, ktorý odznel o výraznejšej environmentálnej výchove a vzdelávaní nielen na našich základných a stredných školách, ale aj v oblasti výraznejšieho podielu celoživotného vzdelávania, plne podporujem. A najviac chcem vám oznámiť, že my sme sa s pánom ministrom životného prostredia pred dvoma týždňami dohodli a poverili sme našich štátnych tajomníkov, aby v oblasti, čo sa týka environmentálnej výchovy a vzdelávania na našich školách, aj tej pracovnej skupiny, ktorú ste spomínali, aby sme ju zriadili, aby tieto veci sa pohli do dopredu. Takže som veľmi rád, že aj z vašej strany sa samozrejme vyjadril ako človek, ktorý tej environmentalistike dal celú svoju dušu a celé svoje srdce, nachádzame v tejto oblasti podporu a samozrejme pri realizácii tohto projektu si dovolím aj vás požiadať o spoluprácu, samozrejme.
Chcem len oboznámiť vás, že toto je novela zákona, ktorá reaguje na niektoré akútne veci, ktoré treba zrealizovať aj vo vzťahu k skvalitneniu procesu celoživotného vzdelávania. Ale opakujem a znovu to chcem tuná potvrdiť, ako som to povedal na niektorých fórach, chcem pristúpiť k novému zákonu o celoživotnom vzdelávaní. Táto úloha už bola daná v našom rezorte, aby bol tento zákon skutočne kvalitný a reagoval na súčasné výzvy doby a samozrejme akceptoval tie mnohé podnety, ktoré prichádzajú aj z iných rezortov alebo z iného prostredia, aby sme naozaj mali naše celoživotné vzdelávanie, mali tak formované, ako to poznáme vo vyspelom svete a samozrejme aj vo vyspelých štátoch Európskej únie. Toľkoto z mojej strany.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť do prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač, ako už bola spomínaná, č. 122.
Ministerstvo školstvo, vedy, výskumu a športu prehodnotilo potrebu novelizácie zákona o celoživotnom vzdelávaní vzhľadom na to, že v praxi došlo k niekoľkým problémom s jeho uplatňovaním. Jedným z nevyhnutných krokov je potreba úpravy procesu schvaľovania lektorov a odborných garantov, ale aj podmienok pre ich výber, pretože neboli dostatočne flexibilné pre potreby praxe.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zabezpečiť vyššiu odbornosť odborných garantov a lektorov vzhľadom na ich zaradenie do vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania.
Ďalším dôležitým krokom je rozšírenie okruhu oprávnených inštitúcií o profesijné organizácie a stavovské organizácie, ktoré budú disponovať oprávnením na vykonávanie skúšky na overenie odbornej spôsobilosti vzhľadom na to, že odbornú spôsobilosť pri niektorých kvalifikáciách sú schopné lepšie overiť práve profesijné organizácie alebo stavovské organizácie.
Novela zákona zavádza do praxe národný kvalifikačný rámec, ktorý obsahuje úrovne kvalifikácie, kvalifikácií podľa súboru kritérií pre dosiahnutie vedomostí, zručností a schopností a je prepojením na úroveň európskeho kvalifikačného rámca. Ďalším krokom je zrušenie ustanovenia, ktorým sa zavádza národná sústava kvalifikácií do praxe všeobecne záväzným právnym predpisom z dôvodu nedostatočnej flexibility tohto ustanovenia. Národná sústava kvalifikácie je verejný, otvorený a stále sa doplňujúci register, z čoho vyplýva, že tvorba všeobecne záväzného právneho predpisu pri každej zmene by bola neefektívna.
Novela zákona zavádza prepojenie medzi zákonom o celoživotnom vzdelávaní a zákonom o živnostenskom podnikaní prostredníctvom prechodného ustanovenia. Prostredníctvom tohto ustanovenia budú môcť občania, ktorí získali osvedčenie o vykonaní kvalifikačnej skúšky podľa živnostenského zákona, ale nestihli absolvovať požadovanú prax alebo iné povinné náležitosti, požiadať o udelenie živnostenského oprávnenia, nakoľko osvedčenia o vykonaní kvalifikačnej skúšky sa budú považovať za osvedčenia o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčenia o úplnej kvalifikácii podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní.
Toľkoto, vážené dámy, vážení páni, na úvod pri predkladaní tohto zákona alebo novely zákona o celoživotnom vzdelávaní. A samozrejme obraciam sa na vás, chcem vás požiadať o postúpenie tohto predloženého návrhu zákona či novely zákona do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Prvá alebo prvé slová opozícii adresované predovšetkým, nebojte sa. Myslím si, že tie kroky, ktoré ideme realizovať, nebudú orientované proti tomu, lebo tomu, proti neštátnemu, či už cirkevnému alebo súkromnému, ale proti tým, ktorí nevykazujú kvalitu. Tie kroky budú samozrejme sledované dlhodobo a samozrejme sú ďalšie možnosti, o ktorých sa dá v budúcnosti aj diskutovať, ktoré budú ešte výraznejšie skvalitňovať, počnúc 1. januárom budúceho roku, aj toto hodnotenie.
Chcem vás ubezpečiť, že mojou zásadnou prioritou je to, že ja na cirkevné školstvo nesiahnem. Viete, najhoršie je to, že súkromné školy sú najradšej, keď je to hodené do jedného balíka, aj cirkevné, aj súkromné školy. Nuž, ale to je zásadný rozdiel, pretože ja som tak rokoval so zástupcami katolíckej cirkvi, ako evanjelickej a ďalších cirkví, že stále to hádžeme do jedného balíka, a ja samozrejme rozlišujem štátne, verejné, lebo sú aj štátne, to sú bilingválne gymnáziá, špeciálne školy, verejné, lebo ich zriaďovateľom sú obce, mestá alebo regionálne samosprávy, cirkevné, opakujem, cirkevné, ten holandský model im je najbližší, a súkromné. Napokon cirkevné školy, a teraz budem hovoriť o stredných, majú špičkové výsledky. To hovoria všetky testy, ktoré sa v tejto oblasti realizujú. A ja, či sú to katolícke, či evanjelické, ja veľmi často chodím na tieto školy a skutočne dobré výsledky majú a ešte naviac majú pridanú hodnotu, ktorú nenájdem predovšetkým na súkromných školách a často ich nenájdem aj na niektorých verejných školách, a to je vzťah rodiča, školy a učiteľa. Úplne iný vzťah, skvelý vzťah, pretože sú tam dané deti z rodín, ktoré si ctia iné hodnoty ako tento svet často. A toto si ja uvedomujem a takýmto spôsobom, samozrejme, si to uvedomujú aj predstavitelia samosprávy.
Napokon, keď sa tak strašne bojíte, že sa bude zasahovať do súkromných škôl alebo cirkevných, ja mám množstvo návrhov, ktoré išlo od samosprávy, či tam bol ľavý, pravý, horný, dolný, ktoré išli návrhy, či už išli škôlky, súkromné, boli tie návrhy dané. Keď samospráva nevedela zabezpečiť, hovorím, vo verejnom záujme povedzme služby, tak požiadala konkrétnu oblasť, aby tieto služby im napĺňala. Taká dohoda existuje aj v rámci zmluvy medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou a zmluvou medzi ekumenickými cirkvami a Slovenskou republikou. Túto ja rešpektujem a táto sa bude aj dodržiavať.
Problémom je to, čo povedal pán Sadloň, predseda Asociácie štátnych gymnázií, keď povedal, že viete, keď v roku 1990 bolo v Bratislave 20 gymnázií a boli skutočne špičkové, tak dneska je na počet študentov alebo možných študentov, ktorí mohli ísť na prijímacie pohovory na gymnáziá, ktorí, on uvádzal číslo okolo, možnože sa teraz zmýlim, ale okolo 10 000 z ročníku, teda z jedného ročníka, a v súčasnosti je to 51 gymnázií a máme 4 000 alebo 5 000 v Bratislave uchádzačov o tieto. Tak potom samozrejme celkom prirodzene, pán Osuský, tak sa stráca aj tá kvalita, lebo čím je väčšia ponuka, a menšia, teda ponuka myslím zo strany stredných škôl a menej nám končí absolventov základných škôl, tak sa pýtam a znovu to opakujem, je potrebné živiť školy, ktoré nie sú kvalitné, ktoré, a opakujem, ktoré nie sú kvalitné, ktoré nespĺňajú isté kritériá tej kvality a súčasne nespĺňajú isté kritériá toho vzdelávacieho zamerania v našej spoločnosti, tak je ich potrebné mať? Teraz nehovorím o Bratislave, ale hovorím o Turci znovu, keď tam je 790 alebo 780 absolventov základných škôl v tomto roku a 1 400 miest ponúknutých zo stredných škôl. Tak budú sa rušiť. A samozrejme, viem veľmi dobre, že sa budú možno znižovať počty tried a budú sa rušiť aj niektoré verejné školy a tak iste aj možno súkromné školy, tá dohoda musí byť, ktoré nespĺňajú tieto kritériá. No tak, páni, povedzme si, ak dostáva niekto 100-percentný normatív, tak musí plniť tie podmienky, či je to súkromná alebo či je to verejná škola, rovnako. A ten princíp hodnotenia musí byť rovnaký.
Osobitne hovorím a znovu to opakujem aj na tomto fóre, veľmi radi, a najmä asociácie súkromných škôl, pani Saska Repčíková hádže cirkevné školy do toho jedného balíku aby mali lepšiu kvalitu. Ale cirkevné školy ja oddeľujem od súkromných škôl, pretože cirkevné školy skutočne v mnohých oblastiach dosahujú veľmi kvalitné výsledky, či sú to gymnázia, dokonca na rozdiel od súkromných škôl máme aj strednú odbornú školu elektrotechnickú, ktorú zriadila katolícka cirkev v Bratislave, a rozhodla sa ísť tou cestou a má veľmi dobré výsledky. Takže, viete, sú súkromné školy dobré, a to hovorím tie, ktoré sú prepojené aj na firmy, opakujem, na firmy, ako je konkrétne súkromné gymnázium a súkromná stredná odborná škola v Podbrezovej, a sú súkromné školy, ktoré si ozaj urobili z toho biznis. Tak si to povedzme. Však mi to povedali predstavitelia RUZ-ky priamo, ak niekto je, súkromne podniká, tak musí samozrejme za to niesť nejakú zodpovednosť. A preto oni odsúhlasili tento môj návrh na rokovaní tripartity, že je správny a že je jediný v podstate. Ak niekto ide "podnikať", obrazne, v úvodzovkách hovorím a opakujem, "podnikať", a keď sa vyhlasuje za súkromnú školu a nevyberá a ešte aj samozrejme nevyberá prostriedky, tak aká je to súkromná škola pre mňa?! Súkromná škola, choďte sa pozrieť do zahraničia, dáva svoj vlastný kapitál do toho a z veľkej časti práve súkromné školy majú prenajaté priestory. Však si to povedzme otvorene, aká je situácia na Slovensku! Ale ja nie som proti dobrým súkromným školám. Ja som proti zlým súkromným školám. Ja nie som proti dobrým verejným školám. Ja som proti zlým verejným školám, ktoré nespĺňajú tie kritériá.
A to si o tom musíme povedať, že v strednom odbornom školstve je veľa škôl. Napríklad množstvo obchodných akadémií. Máme ich tiež veľa. To nie sú len učilištia a podobne, to sú obchodné akadémie alebo stredné odborné školy služieb, ktoré robia takmer všetko a vlastne nespĺňajú tie podmienky, ktoré by mali spĺňať pre trh práce, a produkujú absolventov od vizážistov cez kaderníkov, neviem cez všetko možné, cez kuchárov, množstvo a množstvo, a ktorí sa neuplatnia na trhu práce.
Čiže treba tie kritériá, tie kritériá sa dajú veľmi rýchlo nastaviť a vieme ich samozrejme aj potom v tom, v tej oblasti tej, toho budúceho hodnotenia cez vyššie územné celky realizovať.
Plne samozrejme chápem a budem akceptovať na jednej strane to, že sa to bude ťažko prerokovávať, ak máte tam trojpätinovú väčšinu, čiže takú blokádu, tak v tom regionálnom parlamente sú poslanci od ľava do prava. A samozrejme, hovoril som, potom akonáhle sa nedohodnú, oni musia vedieť, či sa dohodnú, alebo sa nedohodnú, tak samozrejme platí ten stav, aký je. Ja do toho direktívne zo strany rezortu školstva nechcem vstupovať.
A hovorím aj o tom, a hovorili sme aj včera o tom, že tie školy, ktoré štát bude potrebovať, povedzme na menší počet a nie je schopná, v podstate zriaďovateľ, samosprávy, ich zabezpečiť, tak bude to, preberie to ešte teraz existujúci krajský školský úrad a štát, aby takéto odbory povedzme v tých regiónoch zriadil. Však tam musíme istú stratégiu, musíme mať isté mantinely, ktoré dáva štát, a potom vo vnútri tých mantinelov sa už v podstate dejú v podstate veci v oblasti toho slobodného rozhodovania tak, ako ja hovorím, ktoré si ja ctím aj v tejto oblasti.
Samozrejme, už som tu veľa povedal a nechcem teraz v záverečnom slove hovoriť to, čo som v tých jednotlivých vstupoch aj včera, aj dnes vyslovil, ale treba pre toto celé vážené plénum zopakovať. Ústava Slovenskej republiky hovorí, že vzdelávanie v štátnych základných školách a stredných školách alebo verejných, kde štát preniesol kompetencie v prenesených kompetenciách na obecnú, miestnu alebo regionálnu samosprávu, je bezplatné. V iných ako štátnych či verejných sa môže poskytovať za úhradu. Musím povedať, že som si dával robiť kvalitné analýzy, napríklad čo sa týka cirkevných škôl. Nevyberajú ani jedno euro. Viacej dávajú do toho. Ale súkromné školy často, opakujem, pretože tie e-maily dostávam. Keď mi píšu žiaci napríklad z Považskej Bystrice z jednej nemenovanej súkromnej školy, ktorá mala také veľké problémy, nielen tam v Trenčíne, ale aj v Považskej jedna, mám také oznámenia z Košíc, mám také oznámenia z Michaloviec, mám také oznámenia z Rožňavy, a posielam tam štátnu školskú inšpekciu a kontrolu, aby sa tie veci doriešili. Keď mi povedia, že neberte nám tie peniaze, ktoré dostávame od štátu, pretože my si to budeme musieť ešte viacej a výraznejšie platiť. My platíme a ešte chce od nás, ešte viacej by si pýtali tie peniaze, ešte viacej by sme museli platiť. Však aj takéto maily, celkom úprimne vám hovorím, dostávam, a na ktoré samozrejme aj osobne reagujem. A musím povedať, že sa, keď dostávam odpovede, že som reagoval, tak sa ma pýtajú, či mám na to nejakých mladých ľudí, ktorí mi na tieto maily odpisujú. Ja odpisujem na každý mail veľmi rád sám.
A chcem znovu zopakovať, že vyššie územné celky zastupujú štát, a preto v prvom rade musia zabezpečiť, a opakujem, zabezpečiť bezplatné vzdelávanie.
Taktiež sa vytvára tlak, aby školy reagovali na trh práce a poskytovali vzdelávanie v požadovaných odboroch. Môžu sa do toho zapojiť aj súkromné školy, ako sa zapájajú cirkevné školy. Nech sa zapoja aj súkromné školy a budú mať, pokiaľ budú plniť tieto požiadavky v tomto zameraní tých regionálnych politík, budú mať zelenú, samozrejme.
Sloboda výberu len do štádia, kedy ambície žiaka, pani kolegyňa, a mnohí ste to tu opakovali, sú na úrovni jeho schopnosti. Kritérium známok pri prijímaní, znovu opakujem, na gymnáziá sú aj v takej vyspelej krajine a vyspelom štáte, ako je Fínska republika. A keď som tam bol počas majstrovstiev sveta, tak som sa tam rozprával s pánmi ministrami. Oni tam majú dvoch ministrov, majú ministra kultúry a športu a ministra pre vzdelávanie a vedu. A bavil som sa s nimi. Tento systém tam normálne takýmto spôsobom funguje. A keď povedali, že sa Fínsko pred dvadsiatimi rokmi ide orientovať predovšetkým na telekomunikačné technológie a týmto smerom, tak sa urobili zásadné opatrenia aj v oblasti školstva, lebo bez toho to nešlo, a samozrejme aj v oblasti vedy, výskumu a vývoja. Bez toho to tak isto nešlo. A znovu ten štát v tej stratégii niečo určil a niečo povedal a tie regióny to začali vo Fínsku, či to je v Tampere, či v Helsinkách, či v Oulu, to začali napĺňať.
Vy ste tu povedali ešte takú zaujímavú myšlienku, na ktorú som nereagoval, čo sa týka rozširovania testovania na viac predmetov. No, prosím, teraz ideme, máme povinnú angličtinu, ak sa tento systém rozbehne a dobehne, tak bude aj z anglického jazyka testovanie u deviatakov. Prečo nie? Ale teraz sme ju začali postupne zavádzať do tretieho ročníka, ide to, beží to, tak samozrejme to musí mať istú postupnosť. Prečo nie? Ale napriek tomu musím povedať, však sú odborníci rôzni, a ja mám také podklady, hovoria, že dobre nastavený test z matematiky a z materinského jazyka, opakujem, z materinského jazyka, ale na národnostných školách, dá pomerne komplexný obraz o schopnostiach žiaka. A dnes je situácia taká, o tom som hovoril, výsledky NUCEN-u, posledného monitoru, dokázali, že sme išli veľmi rýchlo vyššie. Ďaleko výsledky kvalitnejšie boli na základných školách z matematiky a práve zo slovenského jazyka to vyšlo zase do nižšieho percenta, ako by sme očakávali. Čiže je tu vidieť, že k tej matematike, i keď ju považujú mnohí za strašiaka, vzťah žiaci majú, pokiaľ majú dobrých pedagógov, dobre sa pripravujú. Nuž, a chcem pani kolegyni povedať tiež, že, ak tu hovorila tie známky, keď povedala, že štvorka z matematiky a jednotka z fyziky, tak také dačo asi si neviem predstaviť, lebo matematika a fyzika, tá často je viac-menej previazaná. Ja som to poznal na škole, že matematika, chémia, fyzika, to boli obraz predmetov, v ktorých sa bažili práve tí ľudia, ktorí týmto smerom boli zameraní, a možnože mali nejaké nedostatky v slovenskom jazyku, nemali radi diktáty a podobne, a tam sa ta známka zase prejavila.
Takže plne akceptujem aj o tých osobitostiach, o ktorých ste tu hovorili. Pozorne som počúval. A samozrejme aj mnohé odporúčania, ktoré tu odzneli, si dám vyhodnotiť a som v prípade, ak je to v prospech kvality nášho školstva, kvality vzdelávania, budem ich akceptovať a budeme ich, v podstate môžeme ich v druhom čítaní aj schváliť. Na to samozrejme je predovšetkým gesčný výbor, školský, ktorý môže dokonca prijať spoločné rozhodnutie o niektorých návrhoch a ktoré naozaj pôjdu ku, smerovať ku kvalite, tak tie treba vnímať ako návrhy, ktoré pomôžu celému nášmu školskému systému, a preto som tomu otvorený.
Často mi hovoria, že som niekedy ustúpil, alebo neustúpil, alebo niekedy som tvrdohlavý, niekedy príliš aktívny. Nuž, poviem, viete, keďže sa hlásim k dialógu, tak niekedy človek musí zhodnotiť aj argumenty z druhej strany. A to nie je ústup. To je zhodnotenie a by som povedal aj gentlemanské podanie ruky tomu, kto ten návrh dáva, a že v podstate tie argumenty z jednej aj z druhej strany ma presvedčili, že povedzme tá jedna a pol nie je dobrá, že dva je podľa mňa prijateľnejšia. Musím vám povedať, že odborné školy lobujú za to, aby nemali 2,75, aby mali 3. Tu som počul pána Érseka, že športovci potrebujú mať ďaleko vyšší priemer, lebo. Ja si nemyslím, že športovci sú takí, že vedia len narábať s fyzickou kondíciou a fyzickými schopnosťami, ale že sú to aj rozumní a rozhľadení ľudia, mnohí, takže by som až takýmto smerom v podstate nešiel.
Na samotný záver dovoľte mi znovu zopakovať, že predkladanú novelu zákona o odbornom školstve sme pripravovali s cieľom skvalitniť naše školstvo. Cesty môžu byť rôzne, ja sa priznávam, a metódy, ale táto cesta, ktorú som sa rozhodol ja zrealizovať po dohode aj so zamestnávateľskými zväzmi, s odbormi, so zástupcami samosprávy, považujem za správnu a veľmi rýchlo realizovateľnú. A nemusíte do toho dávať žiadne prostriedky. Na začiatok treba len začať a samozrejme v tom ďalšom období sa budeme pokúšať o duálny systém, to znamená, že teoretické vzdelávanie na odborných školách štát cez zriaďovateľa a praktické vzdelávanie firma. Priblížme sa k Baťovi a priblížme sa napríklad aj k samotnému pánovi Sotákovi v Podbrezovej, alebo v železiarňach, kde majú vytvorenú takúto školu, respektíve v Žiari nad Hronom, kde vzniklo isté konzorcium, ktoré podporuje takéto vzdelávanie v oblasti odborného vzdelávania. Berme si vzory aj na Slovensku a samozrejme riešme tie veci postupnými krokmi tak, že tú praktickú časť odborného vzdelávania by mali mať tí, ktorí si vychovávajú svojich budúcich pracovníkov a budúcich odborníkov do svojej firmy, aby sa mohli hneď po nástupe, tak ako v Podbrezovej, končia, maturujú, rovno idú do firmy a nemusia mať ani tri roky prax, lebo tú firmu navštevujú a sú plne zamestnaní. Mnohí kvalitnejší idú na gymnáziá z tej školy, lebo je to odborná škola, súčasne aj gymnázium, tam sa môžu prestupy medzi ročníkmi robiť. A myslím si, že tento model je jeden z najsprávnejších a najlepších.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk).

Na jednu by som odpovedal pani Žitňanskej, lebo ju priamo položila, a to bola otázka, čo po tom, keď sa samospráva nedohodne. No keď sa samospráva nedohodne, tak platí pôvodný stav ako pri rozpočte, keď je, tak samozrejme bude to pokračovať ďalej. Ak sa samospráva nedohodne, tak je to na tom, na tom by som povedal, v tej štruktúre, ktorá existuje.
Takže žiaden problém tam nevidím. Neviem, prečo ste v tom videli vy problém.

Keďže nemôžem mať faktickú poznámku, tak musím vystúpiť a niektoré stanoviská pani poslankyne Žitňanskej dostať do racionálnej roviny.
Ja veľmi dobre viem, aká je situácia v našom školstve. A osobitne aj to, čo ste vy hovorili. Sú bolesti, ktoré sa neliečili ani pred štyrmi rokmi, ani za poldruha roka predchádzajúcej vlády, a ktoré treba niekedy vedieť rozhodne liečiť a rozhodne konať. Ak vy hovoríte o tom, že nevieme čo bude o desať, pätnásť, dvadsať rokov, nuž, musím povedať, keby sa ma niekto opýtal, ako to bude s Európskou úniu, ani ja neviem, ako bude po dvadsať rokov existovať, alebo nebude existovať Európska únia, ako bude fungovať svet a čo bude vo svete. Ale myslím si, že aj teraz si vieme stanoviť, čo táto spoločnosť bude potrebovať v tom desaťročí, dvadsaťročí, v budúcnosti.
Po prvé, už to tu bolo povedané, chýbajú nám remeslá. A ja som veľmi rád, že aj zmenou atmosféry sa vytvorila situácia napríklad v Prešove na strednej technickej škole, že prijali, a to sú väčšinou, do remesiel, mladých ľudí a že nemohli vyhovieť dvadsiatim piatim uchádzačom, čo bolo nebývalé v minulosti. A je vidieť, že je záujem v tejto spoločnosti aj o prácu, kvalitnú prácu rukami, ktorá je často v praxi ďaleko viacej ocenená ako práca inžiniera, lekára. Vy to veľmi dobre viete, čo to znamená, skutočne kvalitný remeselník, a ktorý vie skutočne sa zhostiť tej úlohy, ktorú zrealizoval a ktorú zrealizoval na škole, a potom v praxi ju uplatnil v tom každodennom živote.
My vieme veľmi dobre, ja som to, pani poslankyňa, povedal, že v oblasti elektrotechniky, strojárenstva, dopravy, lesníctva, poľnohospodárstva, samozrejme v istých segmentoch, v istých častiach, tu tieto školy budú mať budúcnosť. A my veľmi dobre vieme aj o tom, že strojárenstvo a elektrotechnika a iné, napríklad dopravné systémy, budú prechádzať významnými zmenami, čo sa týka tých prierezových aktivít na zelené technológie, na zelené materiály, na zelené produkty. A keď to dokážu teraz už načasovať do dvadsať rokov a tridsať rokov vo Fínsku, aj takto rozhodli, tak to musíme vedieť aj rozhodnúť aj my. A vieme, že to v jednotlivých regiónoch sme schopní urobiť. Samozrejme každý región je špecifický. Iste lesáci nebudú vychovávaní tuná na južnom Slovensku, ale budú na severnom Slovensku, a podobné isté špecifiká sa budú rešpektovať aj čo sa týka stratégie rozvoja toho konkrétneho regiónu.
Ja skutočne chcem dať, aby šancu mali aj tí, ktorí sú často na okraji spoločnosti, v sociálnej tiesni, a vieme, o kom hovorím, aby dostali tie remeslá. A o to ste sa vôbec ani za pol druha roka, ani za predchádzajúce obdobie sme sa týmto nezaoberali. Len sme o tom rozprávali, ako im treba pomôcť, a nenašli sme možnosti. Jedine v jednej veci, čo som ja podporil, keď vznikalo detašované pracovisko často kritizovanej vysokej školy svätej Alžbety, keď zriadila detašované pracovisko v Košiciach, v ktorom ju začali navštevovať aj rómski spoluobčania. Ináč tam trojročné štúdium bakalárske začali robiť. A myslím, že to bol správny zámer, len sa často pýtam, ale teraz idem trošku do vyššieho levelu, teda do úrovne nášho ošetrovateľstva a našej sociálnej starostlivosti, sa pýtam, kde tí absolventi sú? Sú v našich regiónoch, pracujú tam práve v tých oblastiach, kde by mali pracovať? To je otázka, ktorú si musím postaviť pri tých vysokých číslach, ktoré končia v tejto, povedzme v tejto sfére.
Ak hovorím o, ak ste hovorili a vy ste ma presvedčili a presvedčovali a presvedčovali ste aj toto vážené plénum, že vy viete na všetko nájsť recept, o všetkom viete, ako to bude. A pritom spochybňujete prognózovanie, ale vy viete, aká bude prognóza pri budúcnosti, respektíve pri praktických krokoch využívajúc túto novelu zákona v oblasti orientácie našich mladých ľudí do budúcnosti.
Ja si uvedomujem, že to nie je jednoduchý proces, a aj tie zmeny, ktoré sme tam navrhli, napríklad čo sa týka tých známok, nejdú od budúceho školského roku, ale idú až od roku 2014, to veľmi dobre viete, a že sa na to je možné pripraviť. A ja počúvam veľmi často deti, s ktorými sa stretávam, že sa ma pýtajú, samozrejme, a zopakoval som to už niekoľkokrát, napríklad v Horskom parku aj ohľadom matematiky, že vedia o mne a že sa budú musieť viacej učiť aj na základných školách, aj na prvom a druhom stupni. Neučiť sa podliezať latku ako doteraz, lebo ste si povedali, no však nás zoberú buď na gymnázium, alebo niekde nás zoberú, však ako sa budem učiť, to nie je podstatné.
A my musíme zdokonaliť vzdelávací systém, a už som o tom hovoril, aj na základných školách, a najmä na prvom stupni, kde to, čo sa tu často opakuje, sa nerobí, aj tými vašimi niektorými špičkovými reformami zo Štátneho pedagogického ústavu, že sa priorita kladie na to, čo už povedala Mária Terézia, že čítať, písať a počítať. Toto je podstatné, čo sa musia deti povedzme na prvom stupni základnej školy naučiť. A často tými rôznymi pseudoreformami a aktivitami a rôznymi experimentami to išlo do ústrania.
A to sa týka aj druhého stupňa základných škôl. Keď hovoríme o Fínsku vy často spomínate, že tam je toto, toto, toto. Áno, je tam aj toto, toto, toto, ako vy hovoríte, ale vo Fínsku je aj systém prijímania na stredné školy. Na gymnáziá musí mať nejaký priemer, aby bol prijatý na gymnáziá, to si musíte, mali by ste si zoštudovať. A vo Fínsku základná škola od siedmeho roku do šestnástich rokov je plne integrovaná. Nie je na jednej strane vysávaná, tí kvalitní žiaci, a na druhej strane nie sú vylučovaní tí, ktorí tú starostlivosť, či už zo zdravotného alebo sociálnej oblasti, potrebujú. Čiže je plne integrovaná tá škola základná, až potom v šestnástich rokoch sa deti rozhodujú, kam pôjdu. Tam už je sloboda rozhodovania. Ale tie roky, ktoré strávia na základnej škole, sú aj tí najlepší, aj tí najhorší, aj tí ťahúni, aj tí priemerní, nejakým spôsobom integrovane pracujú. Žiaľ, na Slovensku to v súčasnosti tak nie je. A vy viete veľmi dobre, prečo to tak nie je.
Hovorili ste o priemeroch. To sa dá všetko spochybniť, každý priemer, každá známka sa dá dokonca spochybniť. Dá sa spochybniť známka aj na strednej škole, teda strednej odbornej škole, aj na gymnáziu, aj na učilišti sa dá spochybniť. A preto ja hovorím o tom, že ten systém prijímania bude robený komplexne, vychádzať z percentilu, respektíve, aby som povedal, monitoru deviatakov, a na to musíme veľmi tlačiť, aby skutočne tí študenti, najmä v tej ôsmej a deviatej triede, kvalitne pracovali na sebe. A to je tlak na mladú generáciu, aby sa učili prekračovať a preskakovať nároky na tú latku, a nie podliezať ju, lebo ju budú potom podliezať v celom živote. A toto ja nechcem. V celom živote. A my sme už teraz desiatky rokov vychovávali takúto generáciu, ktorá sa učila podliezať latku aj v konkrétnom živote. Obchádzať prekážky, nebojovať s prekážkami, mať slabú sebadôveru a tak ďalej a tak ďalej. Po druhé, hovorím o tej priemernej známke.
A po tretie, hovorím o prijímacích pohovoroch, opakujem, o prijímacích pohovoroch. Gymnáziá, veľmi dobre vieme, že sa v tom zhodneme, že sú to výberové, opakujem, výberové elitné školy. A keď je niečo výberové, tak musí tam byť skutočne výber kvalitných ľudí, ktorí pôjdu na tieto gymnáziá. Nepáči sa mi, ako vy hodnotíte percentuálne, koľko tam je zamestnaných alebo nezamestnaných absolventov gymnázií, keď naozaj idú ešte na vysoké školy. A tam ma zaujíma, či si vyberajú vďaka výchove na gymnáziu také profesie, ale také zamestnania budúce, na ktorých sa vedia v budúcnosti uplatniť na trhu práce. Či sa často nestáva to, a choďte do Tesca, alebo v Bratislave na Kamennom námestí, alebo v Petržalke, a budete vidieť, kto tam robí pri pokladni na dohodu. Absolventi našich vysokých škôl, najmä humanitného a sociálneho zamerania. A opýtajte sa, čo skončili. Pedagogické fakulty a tak ďalej a tak ďalej. Tam sedia, lebo si to zamestnanie nevedia nájsť.
A prirodzene, samozrejme, keď sa berie takýto komplexný pohľad, ja môžem aj testovanie spochybniť. Pretože testovanie, milá pani kolegyňa, ja som učil aj na vysokej škole a nikdy som ho neakceptoval, to testovanie, v plnom slova zmysle, lebo ten dotyčný človek mohol v tej konkrétnej chvíli zlyhať. Mohol mať vlastný domáci problém. A možnože keď prišiel k testu, bol naozaj, nebol na to psychicky pripravený a zlyhal, tak som si ho zavolal a s ním som mal ďalší pohovor, lebo toho človeka som vnímal trošku inak. Lebo som na rozdiel od niektorých našich pánov profesorov na vysokých školách pravidelne chodil na semináre, na cvičenia a s týmito ľuďmi robil. A vedel som, aké majú schopnosti, aké majú problémy a ako im treba pomáhať. A to nám chýba aj na stredných školách, to nám chýba aj na základných školách a to nám chýba aj na vysokých školách, aby sme to chápali takto komplexne.
Preto ja sa neobávam, a napokon svoj model som predstavil aj v Českej republike a kolegovia majú veľký záujem, aby v podstate aj v Českej republike niektoré veci, ktoré sa tam udiali v minulosti, zmenili, a budú sa aj z našich, mnohých našich konkrétnych krokov budú čerpať. Nuž, a keď hovoríme, viete, viete, modely sú modely, no Fínsko, Fínsko. A keď povie minister zahraničných vecí, čo ma úplne šokovalo, Fínskej republiky, stredopravej strany reprezentant, a povie, že Fínska republika sa v osemdesiatych rokoch učila o školstve v Nemeckej demokratickej republike, ako ten systém urobiť. A v Sasku v Drážďanoch, choďte do Saska do Drážďan, oni stále pokračujú v tom modeli, ktorý tam mali za NDR, len vyhodili tie ideologické hnusné tlačenky, ktoré sa tam objavovali. Systém pokračuje, a preto je kvalitný, lebo je kontinuálny. A my sme to za dvadsať rokov všetko rôznymi experimentami a rôznymi ďalšími konkrétnymi krokmi rozbili. Tak sa učme o tom, čo je dobré a čo je zlé. Napokon, vy sama ste mali možnosť v roku 2011, keď v Českej republike bola tá medzinárodná britská agentúra a hodnotila školstvo, myslím, že sa volá McKinsley, a súčasne urobila vďaka dobrým vzťahom aj pre Slovensko toto hodnotenie. A z desiatich odporúčaní je sedem takých, ktoré sme v minulosti zrušili. Z desiatich odporúčaní, ktoré odporučili nášmu školstvu, je sedem, ktoré sme v minulosti zrušili. A teraz nehovorím, ktorá vláda a ktorý minister. Sedem, ktoré sú dôležité a potrebné pre naše školstvo. Tak sa niekedy treba pozrieť do vlastného zrkadla. A ja sa nebojím pozrieť ani na seba do vlastného zrkadla, ak chcem skutočne obstáť aj v tomto rezorte, musím konať a musím si uvedomiť, že mi to raz bude niekto môcť vyčítať, čo bude o desať rokov, čo sa na rezorte neurobilo a aká situácia ešte katastrofálnejšia na Slovensku vznikla.
A vám, pani kolegyňa, celkom úprimne, keďže ste mi hovorili, že vy poznáte model, ako testovať, dokonca lepšie ako pani Kanovská, zrejme, nuž tak ja vám navrhujem a ponúkam vám miesto pani riaditeľky NUCEM-u na ministerstve školstva, a pomôžte mi tieto veci riešiť.
Ďakujem vám veľmi pekne. (Potlesk.)

Ja by som chcel zareagovať na niektoré vaše vyjadrenia, pán poslanec. Model šesťročných gymnázií vznikal preto, lebo sa uvažovalo, či pôjdeme z piatej triedy alebo zo siedmej triedy do gymnázií, či je lepšie šesťročné alebo osemročné gymnázium. A jednoznačne je tu tendovanie, že osemročné gymnázium, a na tom sme zotrvali, a ďalšie vysávanie, ktoré by pokračovalo, by nebolo prípustné.
Ak sa hovorí o matematike. Prezident Obama vo výročnej reči nie zbytočne vyzýva, že dá financie na 100 000 matematikov pre Spojené štáty americké vo vzdelávaní. Ten problém majú aj v Spojených štátoch amerických, vo veľkých veľmociach.
Čo vy hovoríte, že nevieme to nastaviť. No vieme, že tu nebude naftový priemysel sa rozvíjať, vieme, že tu nebude ani morský, ani kozmický priemysel, ale vieme, že oblasť elektrotechniky, strojárstva, stavebníctva a dopravných systémov, a je tu tá skúsenosť z tých kvalitných priemysloviek, kde sa vedeli naši absolventi v zahraničí veľmi rýchlo uplatniť po absolvovaní týchto priemysloviek, bude previazaná na environmentalistiku a že tu budú zelené materiály, zelené produkty, zelené technológie, a o tom vieme. A týmto smerom si vieme jednoznačne predstaviť, kam to Slovensko pôjde, lebo týmto smerom ide teraz v súčasnosti Fínsko, ktoré už zanechalo technológie v oblasti telekomunikačného priemyslu. A idú tam touto cestou a vedia, že to je budúcnosť nielen Európy, ale aj sveta.