Videokanál poslanca

Ďakujem vám veľmi pekne, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, to, čo sa píše, keď to preberáme len z médií a z tlače, tak tá presnosť je asi nie taká, aká by mala byť, pretože my rokujeme s mojím kolegom rezortným, tak ako s predchádzajúcim, s pánom Fialom, tak aj s terajším, pánom Chládkom, a nevidíme žiaden problém, problém majú len niektorí „profesori“ v Českej republike, ktorí nevedia pochopiť literu tejto zmluvy. Rozsah pôsobnosti tejto novej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou je výsledkom bilaterálnych rokovaní a s jej predloženým znením súhlasili obidve zmluvné strany. Vtedy bol ministrom za ODS nezávislý poslanec pán Fiala na jednej strane, na druhej strane ja ako minister teraz v súčasnosti, takisto pán minister Chládek za sociálnu demokraciu. Z našej strany sú všetky tieto veci dotiahnuté. A aj, prirodzene, v parlamente na rôznych úrovniach tieto dve politické strany alebo aj ďalšie strany obhajujú túto zmluvu. Nová zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou nemení systém, to by som chcel podčiarknuť, uznávania dokladov o vzdelaní na účely výkonu povolania, opakujem, na účely výkonu povolania, pretože sa naň nevzťahuje, tak ako uvádza to článok jedna tejto zmluvy. A musím povedať, že aj zahraničný výbor, aj ústavnoprávny výbor, kde sú odborníci, a zahraničný výbor pod vedením pána Schwarzenberga potvrdil túto zmluvu pri prerokovávaní a nevideli v tom žiaden problém.
Problém, o ktorom vy hovoríte, vyvolala politická strana ANO a, samozrejme, jej reprezentant, bývalý prezident rektorskej konferencie, ktorého ste iste veľmi dobre poznali. A on je v súčasnosti, samozrejme, aj predsedom výboru pre školstvo, vedu, mládež a šport.
Nová zmluva má ambíciu zjednodušovať akademické uznávanie. A to bola predovšetkým priorita v tejto zmluva, teda uznávanie na účely pokračovania v štúdiu v oboch štátoch. V tejto zmluve jednotlivé doklady ako sú uvedené o vzdelaní, sa uznávajú automaticky bez akéhokoľvek administratívneho postupu. Viete, že sme mali veľa problémov, prebyrokratizované to bolo, rôzne do toho vstupovali rôzni takzvaní odborníci. A naozaj chceli sme tento proces zaradiť medzi nadštandardné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou aj v tejto oblasti, aby sme boli v podstate v rámci Európskej únie vnímaní ako dva štáty, ktoré vedia veľmi aktívne aj tu spolupracovať.
Doklady o vymenovaní docentov a profesorov sú na účely ďalšieho pokračovania v štúdiu irelevantné, a preto je zbytočné ich v zmluve na tento účel automaticky uznávať. Docenti a profesori chcú v druhom štáte vykonávať povolanie, a nie pokračovať v štúdiu. Nám ide o tri stupne, ktoré sú najdôležitejšie, to je bakalársky, magisterský alebo inžiniersky a doktorandský stupeň. Výkon povolania vysokoškolského učiteľa je v Slovenskej republike regulovaný, t. j., zahraničná kvalifikácia na výkon povolania docenta a profesora podlieha profesijnému uznávaniu, čo sa uvádza v článku jedna uvedenej zmluvy. Uznávanie na výkon povolania vysokoškolského učiteľa prebieha už v súčasnosti podľa tohto modelu a nemení platný právny stav v Slovenskej republike. Pri uznávaní odbornej kvalifikácie vysokoškolského učiteľa v Slovenskej republike vychádzame z minimálnych kvalifikačných požiadaviek, ktoré sú stanovené pre vysokoškolských učiteľov, ktorí svoju kvalifikáciu podľa kritérií Akreditačnej komisie získali na území Slovenskej republiky.
Na uvedený proces sa vzťahuje takzvaný všeobecný systém uznávania v zmysle smernice 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií. A niektorí kritici túto smernicu ako keby nepoznali alebo ju neakceptujú. Podľa tohto takzvaného všeobecného systému uznávania sa porovnáva vzdelanie migranta s predpísanými kvalifikačnými predpokladmi štátu, kam migruje. Uvedená zásada je zakotvená v smernici, ktorú som spomínal, to je tá 2005/36 Európskeho spoločenstva, v článku 13 a budem to citovať. „Ak je prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania v hostiteľskom členskom štáte podmienený podržaním či držaním osobitnej odbornej kvalifikácie, príslušný orgán tohto členského štátu povolí prístup k tomuto povolaniu alebo výkon tohto povolania za tých istých podmienok, aké sa vzťahujú na jeho štátnych príslušníkov."
V nadväznosti na to, že v Českej republike je výkon povolania vysokoškolského učiteľa neregulovaným povolaním, v Slovenskej republike porovnávame priebeh získavania vedecko-pedagogických titulov docent a profesor. Robíme to s vedomím, že poznáme český systém udeľovania titulov docent a profesor, kde požiadavky sú takmer totožné. Na nich sa viackrát zhodli aj obidve akreditačné komisie, tak vlády Českej republiky, ako aj Slovenskej republiky. A, samozrejme, sú takmer totožné so slovenskými požiadavkami. A vzhľadom na to, že v Českej republike sa získava plnohodnotný dôkaz o kvalifikácii (vymenúvacie dekréty), dochádza prakticky k automatickému uznaniu kvalifikácie. V iných štátoch dôkaz o kvalifikácii je zmluva alebo dočasné vymenovanie, čo spôsobuje problémy s uznaním. Ale, opakujem, to sa nevzťahuje na Českú republiku. A pri rokovaniach s partnermi na jednej strane ministerstva Českej republiky a Slovenskej republiky tak za bývalého ministra Fialu, ako aj súčasného ministra sme nevideli a nevidíme v tomto žiaden problém. Výkon povolania vysokoškolského učiteľa v Českej republike nie je regulovaným povolaním, preto sa profesijné uznanie nevyžaduje. O uznaní kvalifikácie rozhoduje zamestnávateľ zamestnaním dotyčného odborníka, preto ani v Českej republike ustanovenie v zmluve o docentoch a profesoroch nemá opodstatnenie. Z toho dôvodu, samozrejme, tento materiál je v súčasnosti na rokovaní výborov. V podstate bol schválený v Senáte Českej republiky viac-menej. A v súčasnosti jediný problém tam vznikol na výbore pre školstvo, kde sa, samozrejme, súčasný minister školstva a jeho námestník, ktorý zodpovedá za túto oblasť, snaží veci vysvetliť, a bude ich vysvetľovať aj v pléne Národnej rady.
Naozaj treba vidieť tento problém v celom kontexte, nielen v samotnej zmluve, ale aj v tom kontexte, že sme obidva štáty partnerské štáty v rámci Európskej únie a že vlastne táto zmluva sa zameriava na problematiku kvalifikácií, čo je veľmi podstatné. A v tom sme našli zhodu tak na českej, ako aj na slovenskej strane v rámci exekutívy vlády Českej republiky a Slovenskej republiky. Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.

Pán poslanec, ja som vám povedal systémové zmeny, ktoré sa pripravujú v tom. Ja si naozaj nepredstavujem, že centrá voľného času pro futuro budú len pre päť- až pätnásťročné deti, že musia spĺňať komplexne tie otázky, ktoré sa dejú už teraz v celej Európe. Musia to byť centrá mládeže, musia byť trošku inak preorganizované. Ale to je otázka diskusie aj v súvislosti s prípravou toho novelizovaného zákona. A chcem vám znovu zopakovať, že trvám na tom, že tento krok bol potrebný. Dokazujú to aj naše poznatky. Mnohí ľudia sa spamätali. Problém mám v tom, že niektorí, ktorí podvádzali v minulosti, tak podvádzajú, sa snažia podvádzať teraz cez rôzne súkromné umelecké základné školy. Ale aj tie nie sú povoľované, pretože naozaj sa vytvára tu tendencia, že na školstve sa dá veľmi dobre zarobiť. Odmietam túto tendenciu a chcem vytvoriť pre školstvo a pre školské zariadenia také podmienky, aby to bolo v prospech rodičov a ich detí, nie v prospech zriaďovateľov, ktorí to zriaďujú.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka, vážený pán poslanec, vážení páni poslanci, pani poslankyne, zmenu financovania centier voľného času od 1. januára 2013, to bola reakcia na výsledky štátnej školskej inšpekcie. Štátna školská inšpekcia uskutočnila v roku 2011 a následne aj v tých ďalších rokoch kontrolu výchovno-vzdelávacieho procesu v centrách voľného času. Z vykonanej kontroly vyplynulo, že viac ako 30% činností centier voľného času bolo vykazované len na papieri. A naviac, keď sa pýtate, kam sa podeli, tak takmer jedna tretina bola čiernych duší. Jedna tretina, a to sa týka všetkých foriem centier, bola len vykazovaná v rôznych centrách a dokonca už padli aj trestné oznámenia vo vzťahu k takémuto centru v Prešove. A viete veľmi dobre, že ho dokonca podal predseda odborového zväzu, lebo išlo o jeho vnuka, ktorý sa tam vôbec nenachádzal a bol vykazovaný a išli v minulosti naňho peniaze.
Zmena financovania priniesla zmeny do činnosti centier, napríklad zníženie počtu najmä externých zamestnancov v centrách a tým aj obmedzenie pestrosti ponuky záujmovej činnosti. Pokles počtu účastníkov v centrách nebol ovplyvnený len týmito zmenami, ale primátori miest a starostovia obcí mali možnosť rozhodovať o využití finančných prostriedkov, čo prislúcha im, v zmysle, ja musím rešpektovať Európsku chartu samospráv a musím rešpektovať aj originálne kompetencie. A myslím si, že v tejto oblasti sme našli zhodu so Združením miest a obcí Slovenska, aby sme tento priestor najprv vyčistili od tých, ktorí klamali a ktorí nezabezpečovali to, čo mali zabezpečovať, a potom budeme prijímať ďalšie opatrenia. Vy veľmi dobre viete, že v rezorte sa v súčasnosti pripravuje viacero zákonov, aj nových zákonov o financovaní, aj samozrejme ďalších zákonov, noviel zákonov, ktoré budú reagovať aj na tieto zistenia a na tieto aktivity.
Prideľovanie finančných prostriedkov obciam podľa počtu detí s trvalým pobytom v obci malo odstrániť problém, ktorý vznikol s centrami voľného času a veľkým počtom zapísaných detí. A výsledkom však je, že finančné prostriedky dostávajú aj obce, to treba priznať, ktoré školské zariadenia vôbec nemajú, ale majú telovýchovné jednoty, mládežnícke športové kluby a ďalšie aktivity, kde mladí ľudia si ich rozvíjajú. Bol som na Hornej Orave, kde sa to veľmi rýchlo ujalo, a že vlastne sme vytvorili jednu závažnú vec a závažnú zmenu, že sme dali šancu každému dieťaťu v tejto republike, nielen pre vyvolených, pre každé dieťa, má právo dostať finančné prostriedky, istý balík prostriedkov, ktoré môže použiť na voľnočasové aktivity. A myslím si, že to je principiálne, sociálne a solidárne.
Preto je nutné, samozrejme, aj na základe týchto našich poznatkov zabezpečiť účelnosť financií v rozpočtoch miest a obcí určených na rozvoj mladých ľudí, ako i to, aby boli využívané na aktivity, ktoré dostatočne rozvíjajú kompetencie mládeže. A opakujem, kompetencie mládeže. Z toho dôvodu v súčasnosti Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pripravuje novelu zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a ráta, prirodzene po diskusii, s presunom centier voľného času z pôsobnosti školského zákona a ich postupného, jej postupnej transformácie na centrá mládeže, aby to pokrývalo naozaj celý ten diapazón problémov, ktoré má podporovať naša spoločnosť a hľadať v tejto veci zásadné zmeny. Všetko bolo uvedené v našej stratégii, ktorá bola schválená a ktorá sa dostala aj na vládu Slovenskej republiky, a na základe toho pristupujeme aj k istým novelizáciám. Samozrejme, tiež po diskusii so všetkými dotknutými zložkami, konkrétnymi partnermi.
Cieľom tejto pripravovanej zmeny je najmä: rozšíriť činnosť centier jednak z hľadiska cieľových skupín a jednak z hľadiska cieľov a typov aktivít, umožniť a podporovať spoluprácu centier aj s odborníkmi a dobrovoľníkmi – nepedagógmi, previazať aktivity centier na aktuálne strategické dokumenty v oblasti mládeže. To je tá spomínaná Stratégia Slovenskej republiky pre mládež na roky 2014 a 2020, ktorá bola už aj notifikovaná v Bruseli. Presunúť dôraz aktivít od rozvoja záujmu a trávenia voľného času ku komplexnému rozvoju mladých ľudí a ich kompetencií potrebných pre uplatnenie sa v živote, podporovať rozvoj kvality činnosti centier prostredníctvom podporných aktivít a pravidelnej akreditácie a zabezpečiť účelnosť financií v rozpočtoch obcí určených na rozvoj mladých ľudí a ich využitie v požadovanej kvalite. Samozrejme, o tomto všetkom, a to opakujem aj na tomto verejnom fóre, je treba komunikovať a predovšetkým tieto veci prekomunikovať aj so súčasnými zriaďovateľmi v originálnych kompetenciách a hľadať konsenzus a dohodu v tejto oblasti.
Aktuálne je využitie zdrojov previazané najmä s pravidelnou priamou činnosťou záujmových útvarov pre mládež do 15 rokov. To limituje centrá, aby rozvíjali aj iné, moderné postupy v práci s mladými ľuďmi a nedokážu tak dostatočne reagovať na meniace sa potreby mládeže, ani aktuálne priority, ako je napríklad podpora zamestnávateľnosti mladých ľudí. Preto je nevyhnutné rozšíriť činnosť centier jednak z pohľadu cieľových skupín a jednak z pohľadu typov aktivít, ktoré realizujú.
Oblasť práce s mládežou ovplyvňuje viacero strategických dokumentov v oblasti mládeže. Máme jasne pomenované priority a nastavené strategické ciele. Bolo to konzultované za účasti takmer 1 500 rôznych organizácií, s ktorými tie ich pripomienky v súvislosti s našou stratégiou mládeže boli maximálne využité. Či to bol neziskový sektor, či to boli organizácie formované na princípe tých dôležitých strategických partnerov. To sú mládežnícke organizácie, ktoré pracujú napríklad v rámci Juventy alebo ktoré pracujú a spolupracujú aj v rámci Intendy, ktorá je mimoškolský orgán a veľmi dôležitý na podporu mládežníckych cieľov v Slovenskej republike. Práca s mládežou má veľký potenciál prispievať k naplneniu týchto priorít a strategických cieľov, čo dokazujú i opatrenia prijímané na úrovni Európskej únie. V realite Slovenskej republiky však neexistujú na regionálnej či miestnej úrovni subjekty, ktoré by vyvíjali činnosť týmto smerom. Najväčší potenciál majú práve tieto centrá voľného času, nazvime ich pracovne aj centrá mládeže. Preto ich transformáciou treba rozšíriť aj ich aktivity tak, aby mohli prispievať k napĺňaniu strategických cieľov v oblasti mládeže tak, ako boli stanovené v stratégii do roku 2020.
V súčasnosti existuje viacero centier voľného času, ktoré sú iba jednostranne zamerané, napríklad na rozvoj záujmu alebo vypĺňanie voľného času. Tento trend však aj v ostatných krajinách Európskej únie ustupuje. Buďme moderní, pozrime sa okolo seba, nerobme to len na úrovni bývalých pionierskych domov, ako to bolo v minulosti. Ako omnoho dôležitejší sa javí komplexný rozvoj mladých ľudí a ich kompetencií potrebných pre uplatnenie sa v živote. Preto by aj činnosť centier mládeže mala pokrývať rôznorodé typy aktivít a činností, aby tento komplexný rozvoj osobnosti mladého človeka bol možný. A výraznejšie tým pádom využiť aj európske zdroje, nielen verejné, na podporu týchto aktivít, čo nebolo možné v rámci centier voľného času. Zároveň je dôležité pri plánovaní zmien v pôsobení centier mládeže klásť dôraz aj na dostatočnú kvalitu ich práce a aktivít. Jedným z nástrojov na zabezpečenie a podporu kvality je pravidelná akreditácia hlavných činností centier mládeže, ktorá sa tak iste v súvislosti aj s touto prípravou bude musieť takto transparentne a efektívne nastaviť.
Čo sa týka otázky, či ministerstvo monitoruje, kam sa podeli deti z centier voľného času, na časť som už odpovedal a máme to aj zdokumentované a potvrdené aj Združením miest a obcí Slovenska. Jedna tretina z tých mladých ľudí bola vykazovaná niekde trikrát, štyrikrát na rôznych centrách voľného času a boli často vyberané prostriedky na všetkých úrovniach centier, to znamená od verejných, súkromných a sčasti aj cirkevných, ako na mŕtve duše.
A teraz by som chcel ešte podčiarknuť, že pri rušení takýchto centier voľného času je súčasťou aj odôvodnenie vyradenia centra zo siete škôl a školských zariadení, aj uvedenie možnosti, ako bude zabezpečená mimoškolská záujmová činnosť pre deti z vyradeného centra miesta ich bydliska. Tiež vám môžem podčiarknuť, že vznikajú nové centrá voľného času tak vo verejnom, ako aj v súkromnom záujme v spolupráci s cirkevnými inštitúciami. A chcem tiež podčiarknuť, že veľmi dôležité čo je pre mňa, že sa vytvárajú komplexy, kde je základná škola, materská škola, centrum voľného času v jednom, v jednej budove, v jednom priestore, centrum voľného času a školský klub detí. To vyvoláva samozrejme jednak efektívne využívanie prostriedkov a na druhej strane kvalitu práce v prepojení na formálne i neformálne vzdelávanie a samozrejme na vytváranie podmienok pre ich aktivity v rámci voľného času.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem. Nie, nebudem na to reagovať, lebo v podstate je to dialóg, ktorý sme už viedli aj pred necelým týždňom v Slovenskom rozhlase. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, samozrejme, slušnosť mi káže poďakovať sa za úprimnú a, myslím si, aj dobre volenú otázku, lebo jedna strana sú medializované informácie, druhá strana sú stanoviská jednotlivých vysokých škôl a niektorých dotknutých fakúlt, lebo sa prerozdeľujú v rámci jednotlivých rektorátov vysokých škôl tieto zdroje, samozrejme, prirodzene, aj konkrétne z kuchyne, čo rezort školstva robí, aby v podstate to, o čom sa píše, vyriešil tie problémy tak, aby vysoké školy v maximálnej miere mali finančné zdroje na svoje plnenie úloh.
Problém s financovaním vysokého školstva vznikol počas prípravy rozpočtu. A tu bolo 25,5 mil. eur viazaných v rámci rezortu školstva, keďže bolo vyňaté celé regionálne školstvo, v rámci toho aj priamo riadené organizácie, ktoré zodpovedajú za regionálne školstvo, napríklad Štátny pedagogický ústav a tak ďalej a tak ďalej, lebo tie sú previazané na tvorbu niektorých programov, samozrejme, sčasti na vedu, sčasti na mládež a sčasti na šport, samotného vlastného rezortu (25,5 mil. eur). Prirodzene, keďže toto bolo všetko vynechané, siahlo sa do vysokého školstva.
Ale musím povedať, že aj v súčasnej dobe robíme, aj už koncom minulého roku, aj počas januára robili sme všetko pre to, v rámci vnútorného prerozdelenia prostriedkov. Tento návrh existuje, aby sme tento deficit, ktorý tu je, vykryli. Momentálne máme 15 miliónov už eur na to vykrytie. To sú vnútorné presuny v rámci jednotlivých častí. A v podstate tých ďalších 10,5 mil. eur je k dispozícii rezortu školstva. To je to navýšenie platov na každého pracovníka, tých 16 eur, to sú tie 2 % a 3 % na pedagogických, vysokoškolských pracovníkov. Samozrejme, tieto rokovania pokračujú. A ja by som veľmi nerád, pokiaľ nebudú tieto rokovania ukončené, tieto jednotlivé rokovania medializoval.
Ale predovšetkým ide o jednu vec. A to vy veľmi dobre viete. Je, samozrejme, súčasná situácia často na niektorých vysokých školách poddimenzovaná, na niektorých odboroch vysokých škôl a vysokých školách naddimenzovaná. Tie jednotlivé rozpisy, ktoré sa robia, a pripravujú sa aj v tomto roku, sledujú isté ukazovatele. A my ich nemeníme za dva-tri roky, pretože to by nebolo dobré, keby sme menili tie pravidlá hry, lebo na to sú nastavené vysoké školy, snažia sa plniť isté aktivity.
A musím tiež povedať, že napríklad veľmi, čo sa týka vedeckovýskumnej práce a výstupov a publikácií, trošku nám poklesli výsledky na tej škole, ktorá je naozaj motorom a je vyhodnotená ako jedna z najlepších, na Slovenskej technickej univerzite. Kým na Univerzite Komenského to išlo rapídne hore, tak na Slovenskej technickej univerzite tie výsledky merateľné, tie výstupy zapojenia sa medzinárodných projektov a tak ďalej alebo v rámci 7. rámcového programu v prípade na 8. rámcový program sú slabšie. A to je celkom prirodzené, že ten nápočet sa z jednej časti skladá z nápočtu na počet študentov. A tam, kde nebudú motivačné štipendiá, o ktorých sme aj hovorili spolu, na niektoré odbory, najmä na týchto technických a prírodovedných smeroch, tak tam nebudeme môcť iným spôsobom dosiahnuť to, aby tam mladí ľudia išli. A myslím si, že príklad z Maďarskej republiky, že išli touto cestou, spôsobil to, že práve na technických univerzitách študovať je ďaleko vyšší záujem študentov, ktorí majú aj talent, ale sú z chudobnejších rodín a idú tam študovať.
Samozrejme, ďalší problém je ten, a to sú čísla, ktoré neklamú, 19-ročných mladých ľudí, ja teraz nehovorím, že sú to všetci 19-roční mladí ľudia, ktorí idú na vysokú školu, v roku 2002 podľa štatistiky v Slovenskej republike bolo 90 tisíc. A teraz na rok 2014 je ich len 50 tisíc. A v roku 2020 ich bude len 40 tisíc. Ten pokles je jasný. A bude trošku ovplyvňovať aj počet študentov na vysokých školách v budúcom období, pretože ten pokles ešte existuje na druhom stupni základných škôl a na stredných školách bude asi 10 – 15 rokov ten pokles ešte trvať.
Na vysokých školách ten mierny nárast tu bude v súvislosti s natalitou a s počtom narodených detí a zapojením potom aj do vzdelávacieho procesu, či už najprv do výchovy a potom do vzdelávacieho procesu alebo súbežne. Na prvom stupni základných škôl sa začína postupne navyšovať. Tam vznikajú isté problémy, nedostatok materských škôl, nedostatok tried, keď sa zvyšujú počty tried na jednotlivých základných školách. Ale si chceme aj na rektorskej konferencii tieto veci ujasniť. A ja tam pôjdem. Ale ja tam nepôjdem sám tentoraz. Ja si tam zoberiem zástupcov všetkých zamestnávateľských zväzov, od RÚZ-ky cez asociáciu, cez Klub 500, cez živnostenský zväz. A tá diskusia bude nekompromisná a často aj tvrdá, to znamená, akým spôsobom vysoké školy zabezpečujú tú vysokú kvalitu a naviac ako reagujú na konkrétne požiadavky spoločnosti a konkrétne zamestnávateľov, či už zahraničných alebo domácich, na slovenskom trhu práce. A musím povedať, že v tomto je ešte veľa čo urobiť, pretože dajú sa riešiť mnohé veci v niektorých odboroch bez toho, že by sa urobili nejaké smerné čísla.
Môžeme sa dohodnúť s rektormi a s dekanmi vysokých škôl a fakúlt vysokých škôl, že sa, povedzme, nebudú prijímať každý rok, že sa budú prijímať každé dva roky študenti, i s tými číslami, bez toho, že to musí byť nejakým spôsobom aj zákonná dohoda. Bolo to v minulosti aj v zahraničí, kde takýmto spôsobom fungujú niektoré odbory, ktoré sú nad, naddimenzované, sa otvárajú každý druhý rok alebo každý tretí rok. Je to na diskusiu. A je to, samozrejme, aj o tom, skutočne v rámci vzdelávacieho procesu, vysokoškolského pedagogického procesu, ktorý je súbežný s vedou, pretože na vysokej škole pokiaľ niekto nerobí vedu, tak nemá tam čo na tej vysokej škole hľadať, bez ohľadu na to, či je to docent, či je to profesor alebo či je to, samozrejme, doktorand, ktorý sa v tejto oblasti pripravuje alebo ktorý pôsobí vo forme odborného asistenta ako postdoktorand a ďalej, toto je, myslím, najkardinálnejšia otázka, a preto ja sa sústreďujem na to, aj keď sa mi to ešte nepodarilo úplne, pripraviť tie finančné prostriedky, pokiaľ budú určené na vedu, v spojení s tým, aby sme prefinancovali tie úspešné projekty na našich vysokých školách. A to sa týka, samozrejme, prirodzene, vedy, nielen základného, ale aj aplikovaného výskumu, ktoré sú zapojené do Horizontu 2020, lebo žiaden mladý človek alebo tým mladší stredného veku, alebo starší, ktorí to vedú, nemôžu ísť do toho Horizontu, pokiaľ to nemá vytvorený istý predpoklad malého kofinancovania v rámci Slovenskej republiky. To znamená, už teraz máme napočítané, že keby sme mali na Horizont 2 milióny eur, by boli, samozrejme, vyhlásené výzvy, aby sa na to prihlasovali jednotliví študenti, jednotliví univerzitní profesori, docenti, odborní asistenti, vedeckí pracovníci na našich vysokých školách, tak je tu schopnosť priniesť tie prostriedky vo výške pre Slovensko okolo 60 mil. až 80 mil. eur. A toto je šanca, 2 milióny investovať a priniesť 80 miliónov sem, aby sme boli úspešnejší oproti minulým rokom, bez ohľadu na to, či to bol 5., 6. alebo 7. rámcový program. Bez tohto to nepôjde. A toto je jedna kapitola, na ktorú najviac trpia vysoké školy.
Po druhé. O čom chcem ešte otvorene niečo povedať, a vy to veľmi dobre vnímate, to sú samotné vysoké školy, pretože je ďalej čoraz menší a menší počet študentov. A najmä do externej formy vzdelávania sa už nehlásia, pretože už sú viac-menej vo veľkej väčšine preškolení za tých 20 rokov alebo doštudovaní, alebo vysokoškolsky doštudovaní.
Najväčší problém sú detašované pracoviská. My platíme detašované pracoviská, a tú analýzu máme, a obraciam sa zase po dohode s rektormi, aby ich zrušili, lebo niekedy sú úplne zbytočné. Niekde ich treba a niekde nie sú potrebné. Máme detašované pracoviská vysokých škôl, niekde sú v jednom okresnom meste až tri. A, samozrejme, to sú obrovské náklady, ktoré musí škola zafinancovať za prenájom, za údržbu, za prevádzku, za réžiu, za dochádzku učiteľov vysokoškolských na tieto detašované pracoviská. Čiže summa summarum ja sa snažím, aby tie zdroje boli. To je po prvé. A riešime to. Ale na druhej strane stále očakávam od vysokých škôl, lebo na ne sa tak trošku zabudlo, že urobia istú vnútornú katarziu. A to očakávam najmä od tých škôl, ktoré skutočne riešia veci, ktoré sú spoločnosti trošku vzdialené, kde je to len túžba učiteľov, ktorí tam učia, aby sa tieto veci vyhodnotili, a to nielen cez Akreditačnú komisiu, ale aj vnútorným systémom kvality na jednotlivých vysokých školách realizovali.
Musím povedať, vy to veľmi dobre viete, ja napríklad často veľmi ťažko môžem zasiahnuť do toho, že senát vysokej školy sa dohodne a vznikne nová fakulta, a teda do obsahu fakulty, ktorú môžem na istý čas pozastaviť cez Akreditačnú komisiu, ale nakoniec vznikne. A dneska sa už pripravuje fakulta, kde ja nerozumiem, prečo má vzniknúť na jednej nemenovanej vysokej škole, fakulta telesnej výchovy, keď máme jednu dobrú fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave a ďalšiu takú na východnom Slovensku, aby sme uspokojili mladých ľudí, tak ju máme na Prešovskej univerzite.
Čiže toto sú veci, ktoré budeme musieť riešiť. A budeme ich riešiť aj v rámci nového vysokoškolského zákona, nie nejakými rigidnými opatreniami, ale istým spôsobom, aby toto v budúcnosti nevznikalo, ale aby naše vysoké školy zabezpečovali vzdelávanie tých profesií najmä, ktoré sú žiadané a ktoré sú potrebné, a aby sme nemali na každej vysokej škole sociálnu starostlivosť, pretože fakulty takto povznikali. A keby som napočítal, ja som si ešte nedal tú námahu to urobiť, koľko je absolventov sociálnej práce za tých posledných 10 – 15 rokov, tak dnes by každé rómske dieťa v osade malo svojho sociálneho asistenta. Toto je zásadná otázka, ale hovorím to ako príklad, kam tí ľudia išli, prečo nešli do tohto prostredia, nielen do tohto prostredia, ale do sociálnej oblasti, aby pomáhali tieto veci riešiť, a to tak z denného štúdia, ako aj z externého, ktoré bolo a je veľmi rozbehnuté aj na jednej nemenovanej súkromnej vysokej škole v Bratislave. Ďakujem vám, že ste si ma vy počuli. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Budem vám môcť odpovedať. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ani jeho priamo riadené organizácie nesledujú počty, toto si povedzme úprimne, taká je pravda skutočná, študentov občanov Slovenskej republiky študujúcich na vysokých školách v cudzine. My tu máme k dispozícii len údaje, a tie sú, myslíme si, relevantné, zo štatistického zisťovania českého ministerstva školstva mládeže a telovýchovy, ktoré sú nám poskytované a ktoré sú dostupné aj na webovom sídle tohto ministerstva Českej republiky, nie však za rok 2013, nemáme ich ešte za rok 2013. Podľa týchto štatistík bolo k 31. decembru 2012 v Českej republike zapísaných 19 006 študentov občanov Slovenskej republiky na verejných vysokých školách a 5 075 študentov občanov Slovenskej republiky na súkromných vysokých školách. To je za rok 2012.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani poslankyňa, ja budem trošku taký exaktnejší a poviem to v tých číslach, pretože tie sú podstatné a tie hovoria za všetko. Samozrejme, chcem sa vám hneď v úvode poďakovať za položenú otázku. Verejné vysoké školy vyplatili v roku 2013 študentom sociálne štipendiá v sume 24 868 830 eur. Údaje, akú sumu vyplatili na sociálne štipendiách súkromné vysoké školy, nie sú zatiaľ k dispozícii, lebo sme, samozrejme, na začiatku roku a viete, ako je ťažké niektorých údajov sa domáhať od súkromných vysokých škôl. Samozrejme, je len možné informovať, že na výplatu sociálnych štipendií bola súkromným vysokým školám poskytnutá dotácia vo výške 1 205 800 eur, ktorá bude v najbližšom čase zúčtovaná, potom budeme vedieť presné číslo povedať. V akademickom roku 2013/2014 študuje na verejných vysokých školách 127 646 študentov v dennej forme štúdia, v tom 5 438 doktorandov, ktorým sa sociálne štipendium neposkytuje. Aj toto číslo, ktoré hovorím v tej dennej forme štúdia, hovorí o výraznom poklese počtu študentov, napríklad oproti roku 2002 ten pokles je väčší a väčší, ktorí študujú nielen v dennej, ale aj v externej forme. A, samozrejme, dotýka sa to aj súkromných vysokých škôl. Na súkromných vysokých školách študuje v akademickom roku 2013/2014 spolu 8 679 študentov dennou formou štúdia, z toho 122 doktorandov. Celkom tak v dennej forme štúdia v akademickom roku 2013/2014 tak verejných, ako aj súkromných vysokých škôl študuje 136 325 študentov. A, samozrejme, tie presnejšie čísla budeme vedieť pri súvahe a odúčtovaní všetkých aktivít za jednotlivé vysoké školy, aj spresnením, aj sprecizovaním tých jednotlivých zdrojov za prvý štvrťrok, po prvom štvrťroku 2014. Ďakujem vám veľmi pekne, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani podpredsedkyňa. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte len v krátkosti odôvodniť tento návrh.
Základným cieľom predmetnej zmluvy je zvýšiť právnu silu už existujúcej bilaterálnej dohody, čo by malo odbremeniť absolventov českého štúdia od administratívneho procesu uznávania v čo najväčšom rozsahu.
Ďalej na základe novej zmluvy sa zjednoduší aj zápis získaného titulu do občianskeho preukazu.
Ďalej zároveň nebude vyžadovať sa uznanie vzdelania ani pri výkone neregulovaného povolania, čoho je väčšina na pracovnom trhu, a zmluva sa nebude vzťahovať na uznávanie za účelom výkonu regulovaného povolania z dôvodu, že táto oblasť je upravená európskymi právnymi normami, ktoré sú záväzné pre členské štáty Európskej únie.
Chcel by som, samozrejme, vás informovať, že takéto zmluvy máme podpísané, Slovenská republika, a uzatvorené s Maďarskom, Poľskom, Rakúskom, Nemeckom, Chorvátskom a Rumunskom. S nimi spolu so zmluvou s Českou republikou pokrývame drvivú väčšinu mobilitných študentov a hotová pred popisom je zmluva s Ukrajinou. S Rakúskom ide konkrétne o Memorandum o porozumení pri uznávaní vysokoškolských titulov.
Ďakujem vám veľmi pekne a poprosím vás o jej podporu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za doplňujúcu otázku. Chcem vás ubezpečiť, že tá skúsenosť, ktorú mám aj v súvislosti s týmto šlabikárom, ma iste poučila, aby sme naozaj predišli mnohým problémom v budúcnosti a ja som ochotný, aby sme postupovali tak, aby sa pred tou schvaľovacou licenciou, doložkou, aby sa k tomu vyjadrili, zvlášť k takej citlivej záležitosti ako je nielen šlabikár, alebo povedzme učebnice a pracovné zošity pre prvý stupeň základných škôl. Hovorím osobitne o prvom stupni základných škôl, lebo to sú ešte deti, ktoré potrebujú osobitný prístup a istú empatiu a metodiku, didaktiku špecifickú, ktorú treba rešpektovať a treba tiež počúvať hlas učiteľov, pedagógov, ale hlas aj psychológov, ktorí v tejto oblasti pracujú a pôsobia a samozrejme aj rodičov.
Ale tiež treba povedať, že ja som sa potom informoval, ako to v iných štátoch je, a hlavne myslím si, že je veľmi dôležité, aby tie šlabikáre pre ten prvý ročník prvého stupňa základnej školy vychádzali z vlastných tradícií tej konkrétnej krajiny z kultúrnych hodnôt tej krajiny a takto sú pripravované šlabikáre. Dokonca ich pripravujú významní, by som povedal, renomovaní spisovatelia, autori, či už sú to básnici, či sú to prozaici, ktorí majú istú, by som povedal, empatiu a výtvarníci. Teda v budúcnosti sa treba aj s touto problematikou zaoberať, lebo naozaj deti si zaslúžia osobitný prístup a ja si stále myslím, že pre naše deti by bolo najlepšie, aby mali také texty ako vytvoril Milan Rúfus, ako vytvorila Mária Rázusová Martáková, Ľudmila Podjavorinská, vychádzali z podstaty z toho slovenského, milo a skutočne tvárnili veľmi úspešnú a silnú generáciu aj čo sa týka morálnych hodnôt. Toľkoto z mojej strany.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, pracovné stretnutie k téme Hupsov šlabikár - Lipka, ako vy dobre viete, sa uskutočnilo v utorok, teda pred dvoma dňami na pôde Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Osobne ma potešilo, že vy ste ako pán poslanec sa zúčastnili tohto rokovania a prispeli svojim konštruktívnym prístupom k pozitívnym odporúčaniam. Sú tam alternatívy a odporúčania tohto rokovania a zúčastnilo sa toho podľa prezenčnej listiny, ktorú má k dispozícii, 22 ľudí. Boli tam aj zástupcovia médií, ale samozrejme boli tam predovšetkým rodičia a opakujem znovu, rodičia, zástupcovia škôl, majitelia tej firmy AITEC a autori tohto šlabikára a plus pracovníci nášho rezortu. Ja som v tom čase bol na kulikulárnej rade. Keďže si samozrejme, pán poslanec, rozhodnutie v tejto záležitosti vyžaduje mimoriadnu zodpovednosť a citlivý prístup, nerád by som sa samozrejme unáhlil a ešte ani nemám tie výsledky. Musím ich dostať v písomnej podobe, tie návrhy, tie dve alternatívy, o ktorých sa mám rozhodnúť na stole, ale chcem vám s plnou vážnosťou povedať a súčasne vás aj ubezpečiť, že s predloženými odporúčaniami, ktoré vzišli z pracovného stretnutia, sa budem naozaj zodpovedne zaoberať a venovať im náležitú pozornosť a osobitne aj ja, keď poznáte môj osobný názor k tomu, ale musím rešpektovať aj iné stanoviská a odborné stanoviská, ktoré tam odzneli a ktoré vytvorili nejaký spôsob i z tých dvoch odporúčaní, o ktorých sa budem rozhodovať, ale všetky budú v podstate niektoré radikálne, jeden radikálnejšie, druhý menej radikálne riešiť tento problém.
Nateraz však môžem k predmetnej veci povedať iba toľko, že budem plne rešpektovať a opakujem to znovu aj verejne na pôde parlamentu, názory odbornej, pedagogickej a predovšetkým aj rodičovskej verejnosti a osobitne aj preto, že jedná sa o deti v prvom ročníku základnej školy, kde si myslím ja osobne naozaj treba pripravovať šlabikáre a iné učebnice tak, aby boli nielen prístupné, ale aby boli, zohľadňovali vek týchto detí, hlavne na prvom stupni základných škôl osobitne. Je to citlivá otázka a chcem vám tiež, pán poslanec, aj verejne povedať, že o konečnom rozhodnutí, ktoré príjmem budem informovať verejnosť, ale zrejme ho prijmem ešte do vianočných sviatkov. Toľkoto z mojej strany.