Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, Martin, za tieto pripomienky. Dovoľ mi sa k nim vyjadriť. Zachytil som tri základné body.
Otázka, či sú rodiny s maloletými deťmi špecifickou skupinou, ktorá si zaslúži našu povinnosť, na tú ja dávam odpoveď: áno. Ten sociálny hendikep, ktorý hovoríš, sa prejavuje napríklad v najvyššej miere ohrozenia chudobou, ktorá reálne túto sociálnu skupinu na rozdiel od ostatných postihuje. Preto si myslíme, tak ako si v podstate aj prijal účel navrhovaného zákona, navrhovanej novely, že si zaslúži osobitnú pozornosť.
Bohužiaľ, stratil som sa v tej tvojej druhej a asi hlavnej pripomienke, ktorá je založená na tom, že uprednostnenie tejto skupiny by malo nejakým spôsobom vytlačiť iné, reálne a viac sociálne ohrozené skupiny z podpory zo ŠFRB. Toto nie je pravda, pripomína to skôr metódu, ktorú sám kritizuješ napr. u ministra Kaliňáka, že vytvoríš si nepriateľa a útočíš naňho, avšak tento zákon nič také nespôsobuje.
Po prvé platilo by to vtedy, keby rozšírením podpory na túto skupinu sa reálne ubrali peniaze, ktoré idú iným skupinám. To sa však v tomto návrhu nestáva. Dnes zo ŠFRB nie sú všetky peniaze poskytované tým dvom skupinám, zdravotne ťažko postihnutým a odchovancom z detských domovov, že by sme im z nich išli uberať, sú poskytované aj úplne bežným ľuďom.
Po druhé my nehovoríme v tomto návrhu zákona o žiadnom uprednostňovaní. Každý, kto žiada o nejakú podporu zo ŠFRB, musí splniť ďalšie existujúce podmienky ŠFRB. My len hovoríme, že keď už splní tieto podmienky a patrí do jednej z troch skupín, oproti súčasným dvom pridávame tretiu - maloleté dieťa, môže dostať výhodnejšie podmienky pri splácaní úveru, nižšiu úrokovú mieru, prestávku pri splácaní istiny do 5 rokov napríklad, môže si kúpiť starý byt, nemusí kupovať byt v novostavbe, čím sa nakoniec môže dosiahnuť aj to, že tej podpory nakoniec zostane pre viac... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, rovnako ako predchádzajúci, je aj tento návrh zákona je súčasťou Balíčka pre šťastnú rodinu, a to v oblasti zdostupnenia bývania pre rodiny s malými deťmi, ktoré patria medzi sociálne najohrozenejšie skupiny občanov na Slovensku.
Keď sa povie zdostupniť bývanie pre mladé rodiny, tak v mnohých z nás, hlavne z tých, ktorí sedia tu na pravej strane sály, možno zasvieti v hlave červený výkričník, pretože štát naozaj nie je schopný nejakým spôsobom zabezpečiť dostupné a lacné bývanie pre každého občana. Nemáme na to dostatok zdrojov v štátnom rozpočte, nedá sa predstaviť žiaden veľký megaprojekt výstavby bytov pre každého, kto by mal pocit, že nejaký byt, či už nájomný, alebo vlastný, potrebuje.
Na druhej strane však stále štát má existujúce nástroje, ktoré využíva, ktorými môže v oblasti získavania bývania pomôcť tým skupinám, ktoré to najviac potrebujú a o ktorých sa štát rozhodne, že starostlivosť o nich je jeho prioritou. A ako som preukázal už v predchádzajúcom vystúpení podobne ako moji kolegovia takmer počas celého dňa, ktorí tu predkladajú aj rôzne iné návrhy, ktoré sú súčasťou Balíčka pre šťastnejšiu rodinu, práve rodiny s malými deťmi sú skupinou, ktorá si našu pozornosť zaslúži.
Cieľom predloženého návrhu je preto najmä poskytnúť lepšie podmienky pri získavaní pôžičiek zo Štátneho fondu rozvoja bývania pre rodiny s maloletými deťmi, a to tým, že v prvom rade súčasné zvýhodnenia, ktoré už existujú a uplatňujú sa pre iné skupiny osôb, ako sú napr. odchovanci detských domovov a rodiny zdravotne ťažko postihnutých osôb, budú platiť aj pre rodiny aspoň s jedným dieťaťom vo veku do 6 rokov. Nehovoríme teda o žiadnom bezbrehom míňaní. Nehovoríme o tom, že by sa mali navyšovať prostriedky štátneho rozpočtu alebo fondu, Štátneho fondu rozvoja bývania. Náš návrh je fiškálne neutrálny. Hovoríme len o tom, že podporu, ktorá existuje a ktorá pomerne dobre funguje, treba presmerovať k tým, ktorí ju najviac potrebujú, a to sú rodiny s malými deťmi nad rámec skupín, ktoré už dnes sú zvýhodňované pri poskytovaní takýchto pôžičiek. Dovoľte mi stručne zhrnúť všetky zmeny, ktoré navrhujeme v zákone o Štátnom fonde rozvoja bývania.
V súlade s vyššie deklarovaným cieľom podpory rodín s malými deťmi, aspoň s jedným maloletým dieťaťom vo veku do šesť rokov navrhujeme umožniť požiadať takejto skupine na dobu najviac päť rokov o prerušenie splácania istiny úveru poskytnutého podľa § 8 zákona a o predĺženie jeho splatnosti tak, ako to už dnes platí pre odchovancov detských domovov a rodiny so zdravotne ťažko postihnutým členom. Nehovoríme teda o odklade úrokov, ale o odklade splátky istiny. O predĺžení doby splácania pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Navrhujeme tiež priamo v zákone ustanoviť úrokovú sadzbu úveru podľa § 8 zákona, ktorú budú platiť žiadatelia, teda odchovanci detských domovov, po novom rodiny s maloletým dieťaťom a rodiny so ZŤP členom, a to vo výške úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky pre hlavné refinančné operácie.
Dôvodom týchto zmien je vytvoriť možnosť, aby dotknuté skupiny osôb v odôvodnených prípadoch ťažkých životných situácií mali možnosť znížiť dočasne svoje finančné zaťaženie bez toho, aby sa im zvyšovala a ďalej rástla istina úveru. To im dáva možnosť prekonať ľahšie takúto situáciu a vrátiť sa k splácaniu svojho úveru po jej prekonaní. Stanovenie sadzby úveru na úrovni úrokovej sadzby pre hlavné refinančné sadzby eurosystému vytvára vysokú mieru istoty pre dotknuté skupiny osôb. Obe tieto opatrenia teda predstavujú praktickú podobu podpory štátu pre mladé rodiny s deťmi a pre ďalšie sociálne znevýhodnené skupiny.
V ďalšom bode návrhu sa rozširuje skupina osôb, ktoré môžu získať podporu až do výšky 100 % obstarávacej ceny bytu, a to o rodiny s maloletými deťmi. Dôvodom tejto zmeny je zámer konkrétne podporiť rodiny s deťmi, ktoré disponujú obmedzenými zdrojmi a nie sú schopné vo vysokej miere spolufinancovať kúpu nehnuteľnosti. Ďalšou navrhovanou zmenou uvedenou v prvom bode návrhu sa rozširuje skupina osôb, ktoré nemajú povinnosť zrealizovať kúpu bytu priamo od stavebníka, a to o rodiny s maloletými deťmi. Dôvodom tejto zmeny je zámer vytvoriť ďalšiu možnosť získania bývania pre rodiny s maloletými deťmi, ktoré disponujú obmedzenými zdrojmi a staršie byty sú pre ne podstatne lacnejšie než novostavby, a preto predstavujú jedinú možnosť reálneho získania prvého štartovacieho bytu pre mladé rodiny. Zároveň táto zmena predstavuje konkrétnu podobu, podporu pre rodiny s deťmi. Podstatnou zmenou je tiež návrh na vylúčenie iných právnických osôb zo zoznamu žiadateľov o podporu zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Dôvodom tejto zmeny je, že aj v samotnej koncepcii štátnej bytovej politiky do roku 2015 sa uvádza, že pre štát je výhodnejšie využívať ako formu ekonomickej stimulácie podnikateľských subjektov pri rozvoji súkromného nájomného bývania daňové nástroje, ktoré sú pre podnikateľské subjekty oveľa motivujúcejšie a pre štát výhodnejšie než poskytovanie priamych dotácií. Určite najvýhodnejšou formou nie je podnikateľov priamo dotovať zo štátneho rozpočtu. Ide najmä o možnosti ako zníženie základu dane o stanovenú časť investície alebo o úroky zaplatené banke za poskytnutý úver. Okrem toho priamej podpore podnikateľským subjektom môžu pri obmedzených zdrojoch spôsobiť vytláčanie poskytovania podpory obyvateľstvu. Nemali by sme sa dostať do situácie, kedy zo Štátneho fondu rozvoja bývania dostávajú viac dotácií podnikatelia a podnikateľské subjekty ako priamo ľudia, ktorí sú na takúto podporu odkázaní a vo veľkej miere ju potrebujú.
Zdôrazňujem opäť, že predložený návrh zákona v žiadnej zmene nebude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet a na celý okruh verejných financií, avšak priznávam priamo, že účelom tohto zákona je presmerovať vo zvýšenej miere podporu jednej konkrétnej skupine obyvateľstva, a to rodinám s maloletým dieťaťom. To je zámer celého nášho Balíčka pre šťastnejšiu rodinu a to je aj účel predloženého návrhu zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy kolegyne, vážení páni, aj tento ďalší predložený zákon je súčasťou nášho balíčka pre podporu šťastnej rodiny, hlavne rodín s malými deťmi do 6 rokov, ktorému v podstate patrí veľká časť dnešného rokovacieho dňa.
Hlavným cieľom všetkých predložených návrhov a takým spoločným menovateľom je podporiť mladé rodiny s deťmi, ktoré patria medzi sociálne najohrozenejšiu skupinu na Slovensku. My ekonómovia sme často kritizovaní z toho, že z grafov sa nenajeme. Nesmieme si však zakrývať oči pred skutočnosťou. To, ako sa dnes dokážeme postarať o budúce generácie, ovplyvní, ako budú dnešné deti neskôr žiť. A čísla hovoria jasne, práve problém detí, a teda rodičov s malými deťmi je jedným z najakútnejších, na riešenie ktorých sa musíme zamerať.
Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat riziku chudoby a sociálneho vylúčenia v roku 2011 čelilo 24,2 % populácie členských štátov Európskej únie. V prípade detí a mladistvých pod 18 rokov sa to týkalo až 27 %, v skupine dospelých vo veku 18 až 64 rokov mu bolo vystavených 24 % a v kategórii dôchodcov nad 65 rokov 21 %. Rovnaká postupnosť vyplýva z údajov, ktoré Eurostat uvádza aj v prípade Slovenska. Miera ohrozenia detí a mládeže chudobou dosiahla 26 %. V prípade dospelých išlo o 20,6 % a dôchodcov 14,5 %. Celkovo bolo v roku 2011 riziku chudoby a sociálneho vytýčenia vystavených až 20,6 % Slovákov. Údaje, tieto údaje Eurostatu, ktoré som spomínal, vychádzajú z prieskumu príjmov domácnosti a ich životných podmienok a tento prieskum skúmal tiež viaceré faktory vplývajúce na chudobu detí, ako je zloženie a stav domácnosti a tiež situácia pracovného trhu a rodičov, pričom z čísiel jednoznačne vyplýva, že najohrozenejšie sú deti, ktoré vyrastajú v rodinách, kde rodičia majú najnižšiu úroveň vzdelania.
Toľko stručný všeobecný úvod a prejdime teraz k samotnému návrhu zákona. Cieľom predloženého návrhu je podporiť práve takto ohrozenú skupinu rodín s deťmi vo veku do 6 rokov, ktoré vychovávajú malé dieťa, zároveň však na začiatku ich pracovného života ich príjmy nie sú vysoké. Navrhujeme pri uzatváraní nájomných zmlúv na sociálne byty uprednostniť rodiny s maloletými deťmi do 6 rokov veku. Dôvodom tejto zmeny je podpora rodín, ktoré práve štartujú, to znamená sú na začiatku kariéry, ich príjmy nie sú vysoké, zároveň sa však starajú aspoň o jedno dieťa vo veku do 6 rokov. Preto navrhujeme uprednostniť takéto rodiny, pokiaľ spĺňajú v návrhu uvedené podmienky.
Zároveň druhým z dvoch bodov návrhu je zníženie povinnosti zložiť pri nájme sociálneho bytu vopred šesťmesačné nájomné na úroveň trojmesačného nájomného. V praxi sa stretávame so skutočnosťou, že o sociálne bývanie žiadajú občania, ktorí sú finančne insolventní na to, aby boli schopní uhradiť šesťnásobok nájomného vopred, ktoré si často mestá a obce definujú vo svojich všeobecných záväzných nariadeniach, a tým využívajú maximálnu zákonnú možnosť. Budúci nájomcovia teda hneď od začiatku majú veľké výdavky, čo sa celkom nezhoduje s koncepciou problematiky sociálneho nájomného bývania. Nájomníci, keďže sú obmedzení príjmom, aby sa vôbec mohli uchádzať o sociálne bývanie, si častokrát musia brať úvery, aj úvery od pôžičkových spoločností na to, aby mohli zaplatiť zábezpeku na nájomné na sociálny byt mestu alebo obci. Okrem toho mestá, obce môžu spisovať a aj spisujú s ľuďmi, nájomníkmi notársku zápisnicu, v ktorej sa odvolávajú na vyhlásenie povinnej osoby nájomcu sociálneho bytu o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 zákona Exekučný poriadok, na základe ktorej je možné nájomcu po vypovedaní nájomnej zmluvy vypratať. Je to z dôvodu predchádzania vzniku nedoplatku na nájomnom a je to ďalšia poistka pre obec, ktorá prenajíma nájomný sociálny byt. Súdne konanie v rámci uvoľnenia nájomného bytu je nesmierne zdĺhavé a samospráva to preto začala takýmto spôsobom riešiť. Preto, aj pretože existuje táto poistka, úplne je postačujúce, aby sa zábezpeka na nájomné na sociálny byt znížila na maximálnu sumu trojmesačného nájomného z tej súčasnej úrovne šesťmesačného. Výber a objem zábezpeky pre správcu bytového domu v objeme trojmesačného nájomného je teda prakticky postačujúce ekonomické riešenie a postačujúcou zábezpekou pre obce a mestá. Touto zmenou sa zároveň sa sociálne bývanie reálne sprístupní tým, ktorí to najviac potrebujú.
Zároveň mi dovoľte zdôrazniť, že predložený návrh nemá negatívny vplyv na verejné financie a na štátny rozpočet, keďže nezakladá žiadne priame zvýšenie dotácií alebo výdavkov štátu či samosprávy. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť len veľmi krátko a mojím cieľom nie je debatovať o samotnej vecnej podstate predloženého zákona, ale predložiť jeden krátky pozmeňujúci návrh, ktorý má za cieľ jemne poupraviť, možno vylepšiť predložené znenie v smere, ako som presvedčený, že ani samotní legislatívci z ministerstva pôdohospodárstva pôvodne nemali plán postupovať tak, ako jeho znenie hovorí.
Predložený pozmeňujúci návrh znie nasledovne:
V čl. I sa v bode 3 v § 12a ods. 1 za slová "z predaja potravín" vkladajú slová "konečnému spotrebiteľovi." Koniec pozmeňujúceho návrhu.
O čo ide? Samotný návrh zákona ustanovuje, ako sme už debatovali, nové povinnosti vedenia evidencie slovenských výrobkov, administratívne povinnosti v súvislosti s ich nahlasovaním a zverejňovaním. Tak ako je predložený, je tento návrh zákona určený a namierený na výrobcov potravín, ktorí majú z predaja konečnému spotrebiteľovi obrat väčší ako 10 mil. eur ročne. Predložená formulácia zákona však dopadne aj na podniky slovenských výrobcov, a na ktoré, som presvedčený, nebola pôvodne zamierená. Ide napríklad o príklad slovenského podniku, výrobcu potravín, ktorý dodáva svoje produkty len do veľkoobchodov, avšak má napríklad jednu malú podnikovú predajňu, kde časť svojich produktov v malých množstvách umožňuje nakúpiť si aj zamestnancom alebo ľuďom, ktorí lokálne bývajú v mieste produkcie. Napríklad malý slovenský pivovar v stredoslovenskej obci, ktorý dodáva celú svoju produkciu nie konečnému spotrebiteľovi, ale má možno 10-20-tisíc eur tržby ročne aj z tejto svoje malej podnikovej predajne.
Predložené znenie zákona je formulované tak, že každý, kto predáva tovar konečnému spotrebiteľovi a zároveň má obrat vyšší ako 10 mil. eur, musí napĺňať všetky na stanovené administratívne povinnosti. Som presvedčený, že úmyslom zákonodarcu ale bolo stanoviť tieto povinnosti iba tomu, kto má ten obrat 10 mil. eur zo samotného predaja konečnému spotrebiteľovi, nie celkový obrat, pričom predaj konečnému spotrebiteľom je zanedbateľný. Preto predkladám tento pozmeňujúci návrh.
Som presvedčený, že aj pán minister, ktorý predtým pôsobil na ministerstve hospodárstva, pozná problematiku podnikateľského prostredia. A teda chcem aj týmto poprosiť o zváženie, odstránenie tejto administratívnej povinnosti, ktorá by mohla dopadnúť aj na tých, ktorým nebola pôvodne určená.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Ctené kolegyne, ctení kolegovia, prezentovať tri body pred koncom programu pred Vianocami je možno trošku nevďačná úloha, ale možno je to tak trošku aj príležitosť zamyslieť sa a pokúsiť sa vrátiť k tomu nášmu hlavnému poslaniu, ktoré ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky máme, a to snažiť sa zlepšovať život občanom Slovenskej republiky, hoci je to niekedy len v takých drobnostiach alebo v maličkostiach, ktoré niektorých z nich trápia. A to je aj cieľom predkladanej novely zákona, ktorú tu prezentujem.
Zákon, ktorý sme s kolegami predložili, má za cieľ výrazne uľahčiť postup pri uzatváraní zmlúv na odber elektriny alebo plynu, resp. pri zmene dodávateľa elektriny alebo plynu. O čo zjednodušene ide.
V súčasnosti sa v praxi množia prípady, keď spotrebitelia, či už napríklad ako klienti v banke, alebo klienti telekomunikačných operátorov, vykonávajú rôzne právne úkony, pričom ich podpis je zaznamenaný v digitalizovanej forme. Ide o digitalizovaný podpis zaznamenaný pomocou elektronického pera alebo tabletu. Iste už väčšina z vás zažila situáciu, keď príde do banky a podpisuje sa už nie priamo perom na papier, ale elektronickým perom na tablet. Nejde o elektronický podpis podľa zákona o elektronickom podpise alebo podľa legislatívy, ktorá ho upravuje, ale o bežný podpis v elektronizovanej podobe.
Takýto postup výrazne zjednodušuje vykonávanie právnych úkonov a na rozdiel od ich vykonávania v klasickej písomnej podobe, a to z viacerých dôvodov. Je to rýchlejšie, rôzne formuláre v elektronickej podobe sú presne vyplnené a nie je potrebné sa k nim vracať z dôvodov ich opravy. Pre klienta je to pohodlnejšie a dajú sa vylúčiť pochybenia formálneho charakteru.
Bohužiaľ, táto prax, ktorá je dnes už možná v bankách, je možná pri telekomunikačných operátoroch, nie je možná a nie je uznávaná pri dodávateľoch energií. Čiže všade inde, keď chcete vykonávať právne úkony, keď chcete nakladať so svojimi peniazmi, ktoré máte v banke, keď chcete zmeniť mobilného operátora, stačí, keď prídete a vykonáte podpis v elektronizovanej forme elektronickým perom na tablet, avšak v prípade dodávateľov elektrickej energie a plynu nie je takýto formálny postup uznávaný. Dôsledkom toho je, že vznikajú v podstate obštrukcie pri zmene dodávateľa elektrickej energie alebo plynu a posilňuje sa monopol niektorých podnikov, ako napríklad Slovenského plynárenského priemyslu, proti tomu, aby ich klienti mohli opustiť. Sťažuje sa administratívne, sa dávajú prekážky voči odchodu klientov voči spoločnostiam, ktoré môžu poskytovať svoje služby a produkty lacnejšie. Čo, ako vieme, v prípade zemného plynu je dnes takmer každý alternatívny dodávateľ v porovnaní s monopolným Slovenským plynárenským priemyslom.
Podpisovanie v digitalizovanej podobe preto vedie k liberalizácii trhu, k posilneniu konkurencie a týmto spôsobom aj k zlepšeniu života občanov, ktorých práva budú posilnené a možnosť prejsť k lacnejšiemu a k výhodnejšiemu dodávateľovi elektrickej energie alebo plynu budú posilnené. Návrh šetrí čas hlavne pri postupe pri zmene dodávateľa elektriny alebo plynu, nie je potrebné vďaka nemu ísť priamo na predajné miesto dodávateľa, nie je potrebné opravovať prípadné chyby pri vypĺňaní potrebných listín a podobne.
Na tomto mieste by som chcel dodať aj jednu dôležitú vec, na základe stanoviska Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenskej republiky k možnosti znaleckého skúmania komplexného grafického vlastnoručného podpisu zachyteného elektronickými prostriedkami vyplýva, že pre takto zaznamenaný podpis nie je potrebný nový znalecký odbor alebo nové znalecké odvetvie, inými slovami, už dnešné kriminalisticko-expertízne postupy dostatočne umožňujú skúmať aj takto zaznamenaný podpis metódami používanými už dnes. Inými slovami ešte zjednodušene, argument o tom, že by mohlo vzniknúť nejaké dodatočné riziko, ak by sme občanom umožňovali podpisovať zmluvy aj prostredníctvom elektronizovanej formy vlastnoručného podpisu, takéto riziko podľa Policajného zboru v zásade neexistuje.
Znenie návrhu je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými zákonmi a nemá žiaden vplyv na rozpočet verejnej správy, jeho celkový vplyv na verejné financie je neutrálny.
Vážené dámy, vážení páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi len veľmi stručne vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý, si myslím, že je hodný podpory a prináša dobrý návrh, avšak nezachádza dosť ďaleko.
Povinnosť starať sa, zjednodušene, o chodníky, ktoré sú v obecnom alebo v inom vlastníctve, avšak sú pred vaším vlastným domom, totiž zjavne naráža na nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky, a to priamo s dvoma článkami ústavy. Článkom, ktorý hovorí, že obmedzenie vlastníckych práv a povinností môžu byť uložené len v nevyhnutnej miere a za primeranú protihodnotu, čo v tomto prípade neexistuje, avšak aj s článkom, ktorý zakazuje nútenú prácu. Pretože povinnosť starať sa o chodníky, ktoré nie sú vo vašom vlastníctve, len z toho titulu, že nehnuteľnosť, ktorú vlastníte, s nimi susedí, je v podstate svojím spôsobom uložením takejto nútenej práce.
Táto povinnosť sa netýka len zimných období. Zákon je formulovaný takým spôsobom a jeho dnes súčasné znenie, že sa vás pokojne môže dotknúť aj v lete. Stačí, ak v lete zafúka na chodník, ktorý nie je vo vašom vlastníctve, ale je pred vaším domom, padne napríklad nejaký konár, niekto ide po tomto chodníku, potkne sa o ten konár, vytkne si členok. Pokojne vás môže za to zažalovať, pretože podľa súčasného znenia zákona máte povinnosť takýto konár z chodníka odpratať napriek tomu, že ten chodník vám nepatrí.
To znamená, aj keď ústava hovorí, že vlastníctvo zaväzuje, netýka sa tohto prípadu, pretože ten chodník nie je vaším vlastníctvom a zákon vám ukladá povinnosť postarať sa oň len z toho titulu, že vaše vlastníctvo susedí s chodníkom, ktorý vo vašom vlastníctve nie je. Je v skutočnosti vo vlastníctve obce alebo štátu, alebo niekoho iného.
Z tohto dôvodu som presvedčený, že súčasné znenie zákona o pozemných komunikáciách nie je a nemôže byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
Vítam iniciatívu pána predkladateľa, avšak myslím si, že nezachádza dosť ďaleko. Pretože od tejto protiústavnej povinnosti oslobodzuje len určitú skupiny ľudí, zatiaľ čo by od nej mali byť oslobodené všetky skupiny ľudí.
A preto si dovolím na tomto mieste možno prísť aj s výzvou a s návrhom, ak by tento návrh neuspel alebo hoci aj keby uspel, možno obrátiť sa spoločne ako poslanci Národnej rady na Ústavný súd Slovenskej republiky so žiadosťou o preskúmanie súladu súčasného znenia zákona s ústavou.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem vám veľmi pekne. Budem veľmi stručný, Juraj, k tej tvojej pasáži o tom, ako vláda trestá podnikateľov. Dnes sa boj proti daňovým podvodom používa ako také zaklínadlo na všetky negatívne opatrenia, často veľmi hlúpe opatrenia, ktoré v skutočnosti ani výberu daní nepomáhajú, len slúžia ako kladivo na podnikateľov. Pritom všetky štúdie, všetky skúsenosti z celého sveta hovoria, že výber daní sa nezlepšuje cez represiu, výber daní sa zlepšuje vtedy, keď obyvatelia a podnikatelia majú pocit, že za svoje dane dostávajú od štátu adekvátnu protihodnotu a adekvátne verejné služby. Preto to tak oveľa lepšie funguje napríklad v Škandinávii, kde hoci sú aj dane vyššie, zároveň aj štát dokáže poskytovať kvalitné služby. No a, bohužiaľ, aj tento štátny rozpočet, aj celé konanie tejto vlády vôbec nič nehovorí o verejných službách, o kvalite, o tom, čo by štát mal robiť lepšie a kde by to mal robiť lepšie, hovorí len o bičovaní a trestaní podnikateľov, o paušálnom trestaní všetkých aj tých, ktorí sú poctiví na miesto toho, aby sa išlo len po tých nepoctivých. A debata o tom, ako poskytovať lepšie verejné služby, ako aj ministerstvo financií, aj ministerstvo hospodárstva, aj všetky rezorty by mohli robiť svoje veci lepšie, aby potom ľudia a podnikatelia nemali motiváciu sa plateniu daní vyhýbať, tá úplne chýba, absentuje. A za dva roky sme o tom nepočuli ani slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Mrzí ma, kam zase padla úroveň debaty v tomto parlamente. Každopádne, pán kolega, strana nepredkladá návrh zákona. Vždy je nejaký poslanec, ktorý musí si dať tú prácu, musí nad tým návrhom zákona sedieť, musí ten návrh zákona spracovať, musí vykonať jeho štúdiu, musí pracovať s právnikmi, ktorí ho dajú do finálnej legislatívnej podoby. A ten podpis tých právnikov je ešte aj vo vlastnostiach toho dokumentu. Skutočný liberál sa riadi jedným základným pravidlom a to sú vlastnícke práva, tak to povedal Ludwig von Mises, skutočným liberálnym pravidlom je nekradnúť. Myslím, že k tomu aj v oblasti duševného vlastníctva asi nemám viac čo dodať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, nebudem hovoriť veľmi dlho. Chcem len podotknúť jednu drobnosť k tomuto návrhu zákona. A celý ho absolútne podporujem. Určite zaň budem hlasovať, pretože je to veľmi dobrý návrh. Viem to preto, lebo som ho sám napísal. Tento istý návrh zákona v obdobnom znení predložil Juraj Miškov pred rokom na jeseň minulého roka. A pred dvoma rokmi som ho predkladal ja ako pozmeňujúci návrh k zákonu o účtovníctve.
Nechcem sa hádať, pretože ten zmysel, účel navrhovanej úpravy, koniec koncov priznal to aj Richard Sulík v rozhovore pre server Topky včera, je dobrý, len chcem povedať, že ma mrzí jedna vec. Richard Sulík rád hovorieva, že sú veci, ktoré sa v slušnej spoločnosti nerobia. A v slušnej spoločnosti by napr. študent za takéto plagiátorstvo bol vyhodený z vysokej školy. Paradoxom je zvlášť proces, ktorý sme tu zažili minulý týždeň, keď dokonca ešte aj vlastnosti dokumentu, ktoré, keď si kliknete vo worde, podobne ako tá značka finančnej skupiny vo vládnom materiáli zostali nezmenené a sú úplne rovnaké a totožné s návrhom Juraja Miškova z minulého roka.
Takže chcem podporiť a vyzvať celé plénum, aby podporilo tento návrh zákona, on je naozaj dobrý, je dokonca obsiahnutý v projekte SINGAPUR, ktorý schválila vláda ako svoj materiál pred dvoma rokmi. A dúfam, že celá opozícia, tak ako keď sme boli spolu vo vláde, tento návrh podporí a že aj dnes, keď je opätovne predložený, zaň zdvihne svoje ruky. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu zákona, a preto v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam spravodajskú informáciu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia predloženého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.