Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, no dovoľte mi niekoľko slov. Ako jeden z poslancov, ktorý som teda podpísal predložený návrh do parlamentu, povedal niekoľko slov aj k diskusii a, samozrejme, aj zareagovať na niektoré momenty, ktoré tu odzneli v súvislosti s prerokovávanou vecou.
Predovšetkým ale chcem pánovi poslancovi povedať, že definitívne ma presvedčil, že je dobrý človek a čistá duša. Už nebudem na vás reagovať...
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, no dovoľte mi niekoľko slov. Ako jeden z poslancov, ktorý som teda podpísal predložený návrh do parlamentu, povedal niekoľko slov aj k diskusii a, samozrejme, aj zareagovať na niektoré momenty, ktoré tu odzneli v súvislosti s prerokovávanou vecou.
Predovšetkým ale chcem pánovi poslancovi povedať, že definitívne ma presvedčil, že je dobrý človek a čistá duša. Už nebudem na vás reagovať faktickými poznámkami, aj keď niekedy ten problém, že v parlamente nestačí pomenovávať problémy a nestačí hovoriť o tom, ako to vnímame, a príhody, my musíme predovšetkým riešiť tie problémy a musíme ich riešiť so znalosťou veci, musíme ho riešiť v prostredí, ktoré je intelektuálne mimoriadne náročné, a treba mať pravdepodobne potom k niektorým tým veciam pokoru, lebo nás je tu 150 a je potrebné nájsť korektný mechanizmus. Ale chcem vám prejaviť ako ocenenie, ak mi dovolíte teda.
A teraz k veci, vážené kolegyne, kolegovia, pred nejakým časom na poslaneckom grémiu a vo verejnosti znel problém, o ktorý tu aj teda dostatočným spôsobom prezentuje pán Poliačik, problém klubu. Už takže sme ako skupina poslancov sa rozhodli, že treba to riešiť, aby len náznak pochybnosti tu nebol. Argumentovali sme v prvom čítaní, predniesli sme verejnosti stanovisko, citovali sme z existujúcich ustanovení rokovacieho poriadku a myslím si, že po prvom čítaní ani odozva, ani nejaké spochybnenie od nezaujatého, z nezaujatého prostredia takéhoto postupu nezaznelo, že proste tá dikcia rokovacieho poriadku je úplne zrejmá.
Na druhej strane, večný problém, ktorý je s tým spätý, je ten, že čo s nezaradenými poslancami, či je to tendencia vítaná - nevítaná, ako logicky sa pozeráme na to, ako reagujú v našich susedných parlamentoch, čo nachádzame v ústavnoprávnej literatúre. Vážené kolegyne, z 10 prameňov 10 upozorňuje na to, že naozaj je to nežiaduci jav v parlamentoch, dochádza k zásadnej disproporcii medzi tým, aké programy a ktorých ľudí poslanec volil ako stranu a ako jednotlivcov, a že jednoducho v danom prípade takéto postupy výrazne destabilizujú parlamenty, a nie je to pozitívna vec. Na jednej strane musíme zachovať v každom prípade právo poslanca vyjadrovať sa slobodne a absolútne podľa svojho vedomia, ale na druhej strane ale, vážené kolegyne, kolegovia, musíme hľadať také mechanizmy parlamentarizmu, ktoré umožnia efektívne spravovať štát. Ale na to, aby sme mohli fungovať, efektívne spravovať štát, na to potrebujeme mať parlamentné mechanizmy, dobre fungujúci parlamentnú väčšinu, korektné a dobre fungujúce parlamentné pomery a vtedy má krajina vyššie ratingy a tak ďalej. Väčšinou vytvára atmosféru, kde v spoločnosti nedochádza k dramatickému deleniu ľudí na rôzne tábory a nastáva čosi, čomu sa hovorí stabilita politická, a každý politický analytik vie, akú má táto hodnotu obrovskú hodnotu pre spravovanie štátu. Myslím, že tam je to úplne jasné.
Po tom, ako sme otvorili toto prvé čítanie, pani kolegyňa dostala, teda boli sme svedkom v parlamente javov, ktorých sme za celé fungovanie slovenského parlamentarizmu od roku 1892 (pozn. red.: správne má byť 1992), ak budem počítať vznik republiky, a ale pokiaľ pátrame aj v dejinách československého parlamentarizmu, to znamená od roku 1920 povedzme, sme nezaznamenali.
Elementárny predpoklad dodržiavania práva totiž je, že ten, ktorý rozhoduje a je zmocnený rozhodovať podľa práva, u neho platí, ten samozrejmý moment, prezumpcia správnosti rozhodnutia. Ak má policajt, ak koná sudca, ak koná starosta, ak koná orgán štátnej správy, ak koná riaditeľ školy, ktorý je poverený konať, ten koná a jeho konanie má, subsumuje pod seba problém správneho konania, kto o tom, čo o čom rozprávam. A, samozrejme, každému, komu je toto konanie adresované, sa má právo odvolať a zákon stanovuje mechanizmus nápravy tzv. nesprávnych rozhodnutí, úplne samozrejmé v každom ročníku právnickej fakulty. Jednoducho parlament jednoznačne určuje, že je predsedajúci, predsedajúci riadi schôdzu, dáva pokyny poslancom a na to, aby to urobil, lebo logicky iba väčšinové konanie v parlamente môže fungovať, máme niečo napísané v paragrafe 146.
Pre občanov, predpokladám, že vážení kolegovia to čítali, len pre občanov, ak to pozerajú, pripomeniem, ak sa počas schôdze Národnej rady vyskytne pochybnosť o postupe podľa tohto zákona, rozhoduje v jednotlivých prípadoch predsedajúci. Ak návrh poslanca Národná rada, ak na návrh poslanca Národná rada rozhodne bez rozpravy o tom, že predsedajúci rozhodne o pochybnosti o postupe podľa tohto zákona až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru. A ďalej už o tom nehovorí nič.
Tento rokovací poriadok, ktorý tu platí, platil v predchádzajúcom období Národnej rady, minimálne toto ustanovenie, platí kontinuálne doteraz. Nezaregistroval som voči tomuto ustanoveniu ani jednu námietku, dokonca ani v tejto rozprave. Vážené kolegyne, kolegovia, ak robíme čosi, čomu sa hovorí poslanecký klub, tak tam všetci hovoríme o tom, že sľubujeme že budeme dodržiavať zákony. Nejde to absolútne, robíme priestupky, páchame ich a tak ďalej a tak ďalej, za trestný čin nám zákon určuje stratu mandátu. To znamená, musíme dodržiavať tento zákon. Aká je situácia v tomto parlamente? Predstavte si, ja som rozprával, možno trošku kríva ten prípad, hrá sa futbalový zápas, je stanovený rozhodca a nie zákon, ale z toho zväzu určujú, že ten rozhodca rozhoduje. Môžte mať tisíckrát pocit, že ten rozhodca nerozhoduje korektne, v každej slušnej spoločnosti učíme tých hráčov, že nemôžu protestovať, nemôžu ísť toho rozhodcu ani biť, ani trieskať lopatou, ani mu topánkou, ani mu brániť vo výkone funkcie. Môže po skončení zápasu jeho organizácia protestovať a na to je rozhodcovská komisia. Našou rozhodcovskou komisia, vážené pani kolegyne a kolegovia, je verejnosť. Nemá to byť nikto iný, v malej úzkej sfére pôsobnosti aj Ústavný súd, ktorému každý z nás môže adresovať svoju sťažnosť na to, že boli porušené jeho práva. Toto je správanie sa podľa práva a toto je právny štát.
Vážené kolegyne, kolegovia, počas otvorenosti tohto zákona prišlo k tomu, že už nie trieskanie topánkami, nie vystávanie za pultom, nie demonštratívne neplnenie príkazov predsedajúceho, ale fyzický atak, vážené kolegyne, kolegovia. Z miesta 15 metrov prebehne poslanec a vrhne sa na iného poslanca a zvalí ho, ten poslanec sa nebráni. Médiá píšu, že sa pobili poslanci. Nebili sa, páni, vážené kolegyne, kolegovia. Jeden poslanec sa vrhol na iného. Ten istý poslanec následne, aby toho nebolo málo, mával zástavou iného štátu pred predsedníckym stolom, sčasti za nadšeného potlesku vážených kolegov z opozície, aj keď v zákulisí aj inak som počul zdesenie a počul som aj verejné vyjadrenie šéfov poslaneckých klubov, že s takýmto riešením nesúhlasia, vážené kolegyne, kolegovia.
Vtedy SMER, ktorý odjakživa rešpektoval, že nebude meniť rokovací poriadok iba tým, že využije, využije prevahu, či on, alebo s koaličnými partnermi, a upraví si rokovací poriadok na seba. Ten SMER, ktorý valcuje a neviem, čo všetko robí. Ten SMER od roku 2006, keď vládol, sa nedotkol rokovacieho poriadku a vyhlásil tézu, že akékoľvek zmeny rokovacieho poriadku môžu byť iba po primeranej a dostatočnej, to je o dramaticky vyššie ako obyčajnej početnej väčšine v parlamente. Nedotkli sme sa rokovacieho poriadku, vážené kolegyne, kolegovia. To isté sme vyhlásili teraz, jak sme prišli do, do, do parlamentu. Sami sme sa tým obmedzili, veď rôzne, rôzne oprávnenia pre poslanecké kluby, že dva kluby môžu podať, tri kluby môžu podať, sme sa dobrovoľne obmedzili. Vážené kolegyne, to je ten valec, to, čo tu rozprávate tie hroznosti?
Skúsime sa trošku inak pozrieť, jak to vyzeralo za vás, keď sa volil generálny prokurátor, keď sa za dva týždne vymenil rokovací poriadok bez akejkoľvek diskusie, absolútne účelové. Ak je niečo hanba slovenského parlamentarizmu, tak tá zmena toho rokovacieho poriadku. Dobre, skončilo a povedali sme, my nebudeme takí ako vy. Máme 83 hlasov, nevstúpili sme do rokovacieho poriadku, až teraz, keďže som presvedčený, že to, čo sa stalo v parlamente, vážené kolegyne, kolegovia, je veľmi nebezpečné. Ten útok, ktorý sme všetci sledovali, ten sledovalo aj 20-tisíc policajtov. Ten sledovali aj deti, aj žiaci, rodičia, celé rodiny. Parlament, ale vieme všetci, že vzoruje správanie pre našu spoločnosť. Čo asi si teda môžu povedať ľudia, ktorí majú podobnú letoru, ako sme videli tu, ako budú vyzerať politické zhromaždenia, ako budú vyzerať rokovania tritisíc poslaneckých, tritisíc zastupiteľstiev obecných, ktorých máme? Ako to znamená, ako možno riešiť svoju nevraživosť, do akej miery sa môžem, že ak sa mi nejaký poslanec znepáči, tak ak nebude rešpektovať môj etický program, tak skončí na ARO a podobne? Povedal to pán kolega s týmto nežným úsmevom celej verejnosti.
Čiže toto bol dôvod, kde sme si mysleli, a tak to aj vyzeralo na grémiách dosť dlho, že to je dôvod, musíme hľadať efektívny nástroj, aby sme ako parlament naozaj ukázali, že toto je neprijateľné správanie, že tento signál nesmieme vyslať do spoločnosti, že musíme ukázať, že neexistuje, že nech sú teda slovné a iné útoky akokoľvek, lebo aj tam sme tú latku posadili absolútne nízko, v tomto parlamente, myslím, už nikto nikoho nemôže uraziť, ale na to teraz, ale to teraz dajme bokom. Ale fyzické útoky? To znamená, na politickom zhromaždení môžte prebehnúť pol sály, zvaliť zo stoličky politického protivníka a vysvetľovať mu, aký ste vy silný a čo všetko vy s ním urobíte, keď sa nahneváte. V tom je ten problém, vážené kolegyne, kolegovia.
Ak tu niekto vyjadruje tempo, čiže akékoľvek násilie políciou a pod. pri konaní, ktorý vykazuje znaku, ale, ale absolútneho odmietnutia, elementárny zásah ľudskosti, to znamená prijmem pravidlá v kolektíve aspoň tie ľudské, v ktorých fungujem. Aspoň tie ľudské. Ja som tu nevidel poslanca s psychickým nástrojom takým, ktorý sem príde a ktorý je schopný dve hodiny brzdiť sám, sám, sám rokovanie a pod. Dokonca ešte aj v tej polohe, že je nezaradený poslanec. Koho reprezentuje? OĽaNO? Koho reprezentuje dneska pán poslanec?
Vážené kolegyne, kolegovia, excesy v parlamentarizme, ten mechanizmus, prípadne aj fyzických aj iných potýčiek sme sledovali veľmi pozorne, odpustite mi hovoriť zároveň aj ako predseda výboru pre, mandátového a imunitného, ďakujem za podporu, za, ktorú som dostal, keď ste ma tam volili. Chceme tam konať absolútne korektne a čestne. Aký dáme signál teraz, keďže naozaj Národná rada nepočítala s takýmto typom správania? Národná rada naozaj pracovala v pozícii, že máme imunitu, nestretla sa nikdy s takýmto, s takýmito udalosťami, len nad rámec tej imunity, napriek imunite ešte určila tie tzv. disciplinárne právomoci tohto výboru, kde predpoklad zákonodarcov bol, že jednou zo sankcií bolo, že ak nestačí samotné prejednanie veci.
Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že je tu čas začať ako hlbšie rozmýšľať nad tým, čo je a čo umožňuje a čo sa v našej spoločnosti deje, že dochádza k takto flagrantnému porušovaniu už nie ani zákona, elementárnych ľudských pravidiel bytia, elementárneho ľudského spolužitia. Keď parlament, ktorý je vzorový, ktorý má reprezentovať teda naozaj našu krajinu, naše Slovensko, je svedkom takýchto udalostí a, bohužiaľ, ľudia sú svedkami ešte aj našej bezmocnosti, v ktorej sme.
Vážené kolegyne, kolegovia, SMER chcel a bude naďalej absolútne zdržanlivý. Som rád, že tu niektorý pán kolega spomenul tie valce. SMER má k dispozícii, pozrite si, ustanovenia § 29 a iných rokovacieho poriadku. Tam môžme kedykoľvek skrátiť, skrátiť rozpravu. Kedykoľvek môžme urobiť skrátenie dĺžky času. Zákon nehovorí, za akých podmienok to môžme urobiť. Ak sa rozhodne Národná rada. SMER k tomu nikdy nesiahol a principiálne sa bráni takémuto niečomu. Ale to, k čomu dochádza, že obštrukcia už nie je malým demonštračným a časovým úsekom, dramaticky vyčleneným konaním, ale sa stáva, ktoré je väčšinové v parlamente, vážený pán kolega Kadúc, teda ak som vás dobre počúval, a rešpektujem to, čo ste povedali.
Naozaj v tomto parlamente sa stáva obštrukcia dennodenne od začiatku od rána do večera. Vystúpenie aj dneska k tomuto zákonu, vážené kolegyne, veď viete a hovorím vám, ako predsa fungoval tento návrh zákona. Na základe rozhovorov v, v, na grémiu, kde neboli zásadné výhrady voči tomu, aby sa pripravil súbor inštrumentom, ktorý zabráni do budúcnosti takémuto konania. Dokonca Národnú radu v tomto smere vyzval aj náš výbor, kde sme prijali uznesenie, vážené kolegyne, kolegovia, jednomyseľne. Nie SMER. Jednomyseľne, pretože všetci boli, všetci boli nešťastní. Nebudem menovať, naše konanie je neverejné, ale odzneli hlasy, a to povedať môžem, že niektorí kolegovia sa boja, boja chodiť pomaly do sály. Je možné pri tomto type správania predpokladať, že sem nabudúce nebudú vnášané zbrane napríklad?
Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj ide o vážnu vec. Výsledkom je, že sa pripravil súbor, súbor nástrojov, ten, ktorý bol, natoľko politizovaná parlamentná stráž opäť pre verejnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, príslušné ustanovenia nášho rokovacieho poriadku dávajú predsedajúcemu nejaké pravidlá. Nebudem ich čítať, nemá to zmysel. Ale jednoznačne má právo upozorniť poslanca, aby sa správal náležitým spôsobom, a pokiaľ opakovane porušuje a nerešpektuje príkazy predsedajúceho, môže ho vykázať z rokovacej sály na celý rokovací deň s tým, že môže prísť hlasovať ten poslanec. Toto je jediné. Mechanizmus, ale ako to urobiť, jednoducho parlament neurobil, pretože nepredpokladal, že je možné také správanie. Verte mi, že za 20 rokov, čo tu som, som ani náznak pochybnosti o tom, žeby niekto nerešpektoval takýmto dramatickým spôsobom riadenie schôdze, som tu nezažil.
To znamená, nemáme ho a jediný spôsob vôbec, sme sa pozreli, ako tento mechanizmus funguje v Európskom parlamente. Váženým pánom poslancom, ktorí tu hovorili, pán Poliačik, o anglickom parlamente, veľmi vám gratulujem. Len ste nespomenuli iné pravidlá, ktoré sú vytvorené tak, že prakticky ani nie je potrebné, ani nikdy v dejinách anglického parlamentu za posledných sto rokov nemuseli nikoho vyvádzať. Majú iné pravidlá.
Ale pre nás vzorom by pravdepodobne mohol byť Európsky parlament. O tom nepovedal nikto nič. Nevyvádzajú poslancov, ktorí sa nenáležite správajú a hrubo porušujú pravidlá, ktoré sú schválené tým parlamentom? Je to obyčajný výkon práva. Koľko tu hovoríme o vynútiteľnosti práva ako o absolútne žiadúcej hodnote v práve, v majetkových veciach a tak ďalej. Základ je, keď raz zákon ukladá niekomu nejakú povinnosť, musí byť mechanizmus vynútiteľnosti práva. Právna norma musí byť perfektná, nie imperfektná a musí obsahovať aj sankcie. Tu máme evidentne nevykonateľné, keďže máme nový typ správania sa, správanie, a parlament je bezmocný. V Českej republike presne to isté sa stalo, došlo k fyzického ataku a prijali presne to, čo sme mali my v zákone. Zriaďuje sa parlamentná stráž, do doby zriadenia parlamentnej stráže vykonáva túto funkciu Polícia Slovenskej republiky.
Predseda mal niekoľko vyjadrení, že ak sme o tom uvažovali, nikdy sme neuvažovali na tú tému, že sem chceme nejakých policajtov dávať a tak ďalej, aby tu bola aspoň efektívna hrozba, aby si niekto uvedomoval, ale čo chce riskovať kto, ktorý z nás, a kam je schopný zájsť, síce nevieme, ale v každom prípade aspoň musí byť takýto demonštračný moment k verejnosti. Samozrejme, kto dá taký pokyn, vážený pán kolega Hlina, si to musí sakramentsky uvedomiť. A verte mi, že každý si to sakramentsky uvedomí. Nikto toto nepotrebuje tento typ správania sa. Stačí, aby sme rešpektovali elementárne pravidlá. Drobné prehrešky - kričíme všetci z tých lavíc občas, emócie sú tu naozaj veľké. Ale fyzické ataky sú absolútne neprípustné! Blokovať celý parlament je absolútne neprípustné!
Vážené kolegyne, naozaj podstata parlamentarizmu stojí na väčšinovom rozhodovaní, či chceme alebo nechceme. Tisíckrát môžme byť rozčúlení, ale napríklad právo určovať program Národnej rady patrí k základným väčšinovým právam, pretože to je predpoklad, aby sa dal efektívne vôbec spravovať štát. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, ktorá toľko rozhorčenia prejavovala, dala alebo podpísala návrh zákona, ten návrh, pozmeňujúci návrh, že teda, aby opozícia mala právo jednou tretinou určiť rokovanie výboru. Vidíme, čo by sa stalo, pani poslankyňa. My sme mali 4 body rokovania výboru a ďalších 30 návrhov demonštračne, keďže je tu permanentná, permanentná, nebudem o tom ďalej hovoriť, nemá to význam.
Vážené kolegyne, kolegovia, problém je, že, že, opozícia, bohužiaľ, absolútne nevyužila príležitosť k tomu, aby sme sa vecne pobavili o tejto časti rokovacieho poriadku. Predsa nikomu nebráni nič, aby sme otvorili iné otázky, o ktorých tu hovoríme a rozprávali aj o nich. Teraz sme povedali, ak nie je väčšinový názor, tak v takom prípade ideme hľadať väčšinu a išli sme ju hľadať s tým, že sa ideme spolu s vami dohodnúť a nájsť efektívny mechanizmus, mechanizmus, aby sme zabezpečili, že v celej tejto rokovacej sále budú platiť elementárne pravidlá! Tak ako pre futbalový zápas, tak teda aj pre parlament Slovenskej republiky.
Príliš dosť je, že ste dali 27 návrhov principiálne, ste klub OĽaNO, principiálne nezmenil tento moment, ktorý tu je, že tu niekto bol a niekto fyzicky niekoho surovo napadol. Vôbec nie! Všetko možné tu vadí, otázky sú zlé pre predsedu vlády a tak ďalej. Každý z tých inštitútov, ktorý tu funguje, a jeho realizácia je daná atmosférou v tomto parlamente. Áno, je to pravda. Pokiaľ je tu permanentná obštrukcia, pokiaľ sú tú permanentné ataky, no tak, ako bránime sa. Nebránime sa tým, že nejdeme do tých nezmyselných konfrontácií, o ktorých tu hovoríte, sme sa sami, sme si povedali, že nebudeme vystupovať v tomto parlamente, pretože za tých okolností ho znefunkčníme. Nechceme skracovať, nechceme skracovať rozpravu, nechceme akokoľvek okresávať právo poslanca predkladať poslanecké návrhy. Aj opozičného. Len výsledok je aký? Zo 40 návrhov zákonov, ktoré predloží vláda, a 60 opozícia. Kde to sme? To je permanentná opozícia, nezmysel. V slovenskom a vo všetkých parlamentných demokraciách funguje predsa mechanizmus správy tak, že väčšina, ktorá získa väčšinu vo voľbách, ktorá sa dohodne, navrhne predsedu vlády, prezident ho vymenuje, pripraví programové vyhlásenie vlády, v parlamente sa schváli a to programové vyhlásenie sa plní.
Pán Poliačik, pán neviem, všetci poslanci, ktorí ste dávali návrhy, neplníme my vládny program OĽaNO ani nie pána Hlinu s jeho desiatimi návrhmi, alebo koľko chodí každý, každé zasadnutie. My predovšetkým sa máme zaoberať, ako my plníme vládny program, ktorý máme, na ktorý máme legitímne právo, lebo máme dostatočný počet hlasov. Kritizujte ho, pripomínajte, demonštračne ukazujte, že ako vy by ste to riešili aj návrhmi zákonov, ale prečo sa snažíte permanentne paralyzovať parlament?
Vážené kolegyne, kolegovia, iba k tomu to smerovalo, udržať elementárnu funkčnosť slovenského parlamentu. To bola snaha SMER-u. Absolútne nevyužitá príležitosť, môj, náš, všetky názory nemám rovnaké, kolegovia odpustia mi z klubu, ani, ani s nimi, ale prosím. Budeme sledovať, aký bude ďalší vývoj. A chcem vám len povedať, že ak by som sa mýlil v tých mojich čiernych predpovediach a videniach, ktoré vidím teraz, budem veľmi rád.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis