Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní sa už nebudem venovať odôvodneniu návrhu zákona. To sme urobili v prvom čítaní. Teraz len dovoľte veľmi krátke stanovisko k spoločnej správe a prípadne k ďalším materiálom, ktoré súvisia s prerokovaním v druhom čítaní.
Chcem vám oznámiť, že sme dostali všetci aj stanovisko vlády k tomuto návrhu zákona. Vláda súhlasila s týmto návrhom s tým, že mala dva pozmeňujúce návrhy. Po konzultácii s legislatívnom odborom sme nepristúpili k tomu, že by sme ich doplnili, pretože je možné malú legislatívnotechnickú úpravu urobiť aj v rámci úpravy po treťom čítaní. Má to k dispozícii legislatívny odbor pri vypracovaní čistopisu.
Rovnako chcem povedať, že spoločná správa výborov, obidva výbory odsúhlasili tento návrh zákona bez pripomienok. Takže myslím si, že môžme pristúpiť k rozprave v druhom čítaní.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán predseda klubu OĽaNO, pán Viskupič, odpustite mi takú poznámku, ale mám pocit, že ako keby váš klub bol v permanentnom tréningu na majstrovstvá sveta, ktoré budú spočívať v tom, kto na danú tému dokáže čo najdlhšie diskutovať. Nech je to hocijaká.
Ste tu teda nový, okrem vás máte tých členov, ktorých, mimochodom, pán Viskupič, polovica odišla z toho vášho klubu počas vášho vystúpenia, ale predpokladám, že nie na znak súhlasu. A pozerám tiež na tých vážnych bojovníkov, ktorí teda zvíťazili v tomto ľútom boji, kde z opozície, z tej ľudovej platformy sú tu dvaja. Dvaja, vážení kolegovia, a títo bojovníci vybojovali tento zásadný zápas.
Pre pánov z OĽaNO len jednu zásadnú vec. Decembrové zasadnutie parlamentu je nato, aby vláda mohla schváliť rozpočet. Pretože legislatíva, zákony a rozpočet sú základnými nástrojmi, ktorými vláda spravuje spoločnosť. V slušnej spoločnosti poslanci, ktorí majú radi svoju krajinu, sa zaoberajú tým, že diskutujú o tom, ako sa ten rozpočet schvaľuje. Netárajú bezbreho jeden celý deň o nejakom, sterilizácii žien, celý deň, hoci vedeli, že sme povedali, že za to nezahlasujeme, celý deň o partnerstvách. Potom ste zistili, že vláda Roberta Fica zdevastovala za 6 mesiacov školstvo, treba odvolať ministra. Potom vzápätí ste zistili, že zdevastovala za 6 mesiacov spravodlivosť, treba odvolať ministra. Nezmyslená, teraz ste našli túto tému, kde vo vašom vystúpení, pán Viskupič, ani jeden jediný fakt. Rozhodli ste sa, že vláda dáva Pente, ktorá je teda oporou SMER-u, 27 mil. a nepovedali ste jeden jediný fakt v kontextoch, ako to teda má byť. Pretože naozaj ide o dosť zložitú problematiku.
Je to trápne a naozaj pevne verím, že vám voliči toto, čo tu dorábate, tento nezmyselný cirkus, že vám to spočítajú. Boh ochraňuj Slovensko pred takýmito poslancami!... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. No, vážený pán predseda, predniesli ste pravicový prejav, ale myslím, že prejav, ktorému sa dá rozumieť. Škoda, že je tak výnimočný oproti tým prejavom, ktoré sme tu počuli. Ale predsa len teda polemicky k tomu, čo tvrdíte, čo ste tvrdili.
Nepochybne, že je zlé, keď je ideológia nadradená nad ekonomiku, ale rovnako je zlé, keď je ekonomika nadradená nad spoločnosť. Možno by sme sa vedeli nejakým spôsobom na tom zhodnúť, že teda ekonomika je súčasťou spoločnosti a musí tam byť veľmi silná interakcia medzi spoločnosťou a ekonomikou. Druhý rozmer, že máte pocit, že sme robili jednostranné opatrenia a tak ďalej. No, veď je podľa mňa v politickej histórii Slovenska nevídané, čo sme urobili pre sociálny zmier. Veď existuje rada, ktorá združuje všetky rozhodujúce subjekty, tak z ekonomického života, tak zo spoločenského života, tak zo sociálneho života. A bola vysoká miera konsenzu. Logicky nie 100-percentná, ale aspoň v tej časti, kde sme organizovali legislatívu, tak predsa je vcelku pokojné prostredie na to, v akej turbulentnej dobe žijeme.
Pokiaľ ide o to, že zrazu sa objavujú vo vašom slovníku ako pravice potreby ľudí, ľudia a podobne, a už nie iba stredná trieda, ale asi, asi všetky kategórie. Ja si myslím, že to je cesta k tomu, aby sme mali opozíciu, s ktorou sa dá zmysluplne rozprávať, pretože je predsa nesmierne dôležité, aby naozaj koncept spoločnosti ako taký bol cieľom toho, o čo sa usilujeme a čo chceme zlepšovať. To je nesmierne dôležité. Veď zoberte si len politické turbu..., cirkusy, ktoré urobila vaša strana. Pred voľbami zúrivo proti eurovalu, nepodporíme, neviem, čokoľvek, a tak ďalej. Potom prudká zmena, potom konflikt so SaS-om. Veď to boli iracionality! To, ako škodilo Slovensku?! Nemáte naozaj korektný pocit, že tá situácia dneska je minimálne v tejto sfére dvakrát tak lepšia, ako bola predtým?

Ďakujem pekne. No, pán Hraško, nesmierne ma, aj trpím tajne doma, že vás nedokážem intelektuálne uspokojiť. Mrzí ma to, skúsim to. (Smiech v sále a potlesk.) Nie, nie, ospravedlňujem sa.
Len, vážené kolegyne, Ľudo Kaník odišiel, no v tej Británii, keď zistili, že ten Starbucks neplatí dane napriek tým obrovským ziskom, ktoré tam má, tak Británia začala ignorovať tieto kaviarne. Doleteli okamžite predstavitelia firmy a hneď ponúkajú 20 mil. libier, že zaplatia, aj keď nebudú mať žiadny zisk. O tom je ochrana, národný záujem.
O tom je schopnosť spoločenstva efektívne sa brániť, ale nie týmito ľudovými aktivitami. Národné elity majú hľadať iné spôsoby, majú naozaj využívať to právne a ekonomické inštrumentárium na to, aby boli schopné proste efektívne chrániť naše národné záujmy.
Ľudovít, keď sme už teda pritom, 8 - 10 hodín čistého času ste navyprávali, aj s pánom Frešom, možno aj s inými, a ešte budete o tom rozprávať, ako SMER ničí a przní podnikateľské prostredie a tak ďalej. Dovoľte len malú správu z Českej tlačovej agentúry. Podľa tejto agentúry, píše, a ďalších 12 000 bohatých českých firiem odišlo do daňových rajov a ľudia si môžu o to viac utiahnuť opasky, alebo tiež odísť. "Solero.la.basta.com zve osoby, ktoré samostatne zarábajú, na super jazdu. Vítajú vás Kajmanské ostrovy, raj bez daní, raj bez povinnosti voči štátu." O tom to je. A píšu ďalej, počty bohatých podnikateľov, ktorí sa rozhodli presťahovať sídlo svojich firiem inam a neplatiť v Česku dane, "vytrvale rostou o bezmála 12 000 společností", to ani z ďaleka nie je konečné číslo a bude pokračovať. Aké je v Čechách, aj v Čechách pravicová vláda vyháňa podnikateľov z Českej republiky?! (Dlhotrvajúci potlesk.) Veď sú to nezmysly! Veď sú to absolútne nezmysly. (Potlesk a smiech v sále.) Vzápätí ďalší kolega... (Vystúpenie prerušené časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som teda aj v rámci prebiehajúcej rozpravy o rozpočte povedal niekoľko slov. Dúfam, že oceňujeme, že iba jedenkrát vystupujem. Nikto z nás nepociťuje potrebu trikrát vystupovať v tejto rozprave. A myslím si, to základné posolstvo sa dá aj v kratšom čase. Faktom ale je, že je trošku škoda, že to, čo nám vážení kolegovia z opozície pripravili, tú obrovskú eskapádu opakujúcich sa vystúpení s náznakom akéhosi, obštrukcie, alebo čo by to malo byť, takže sme vlastne nemohli vystupovať. Takže mnohé vystúpenia, ktoré tu boli, by si zaslúžili aspoň, aby sme... Nemohli sme vystupovať z toho dôvodu, aby sme stihli do konca roka schválenie rozpočtu v rámci lehôt, ktoré tu sú.
Ale napriek tomu niekoľko, k niektorých veciam, lebo niektoré vystúpenia naozaj stratili mieru a zmysel pre realitu. A osobne ma zaujalo vystúpenie pána poslanca Novotného s plamenným vystupovaním, s okrádaním Slovenska, so slovníkom totálnej politickej konfrontácie. A tam to nebolo jednoduché pre mňa stráviť. Pretože ak som nemal rád pre niečo ten predchádzajúci režim, okrem iného preto, že sa mohli objaviť v zápisniciach z výsluchov tajných služieb, že spurný agent búchal svojou hlavou do mojej okovanej topánky, a v parlamente sa dostávame do pozícií, že vrah vykrikuje, že je obeť.
Vážené kolegyne, to sú veci, ktoré by sa tu nemali odohrávať. Predsa len už prebehol nejaký čas od transformácie. A ak registrujeme my ako strana určite hodnotovo obrovské prešľapy pri transformácii tejto krajiny, ako zásadné riziko vnímame rozpredanie krajiny a vlastne úplné zlikvidovanie nástrojov na štandardnú národohospodársku politiku, to znamená, predovšetkým primeraná kontrola alebo priestor so záujmami v krajine, v bankovom sektore, to znamená, kontrola a primeraná kontrola, respektíve dostatočná kontrola sektoru prirodzených monopolov, predovšetkým energetických. Na druhej strane vytváranie priestoru a znemožnenie vlastného podnikania a absolútneho favorizovania iba zahraničných investorov, čo spôsobilo, že domáca investorská skupina alebo investorský výrobný sektor je prakticky nijaký. Kto si pozrie štruktúru takzvanej organizácie zamestnávajúcich päťsto ľudí, tak zistí, že sú tam dve slovenské firmy. Veď je známy fakt, že 85 percent HDP robí 30 nadnárodných firiem, ktoré tu sú, voči ktorým sme bezmocní.
Vidíme, ako to vyzerá v monopoloch, v reťazcoch obchodných, ako to vyzerá so slovenskými potravinami, do akej miery sa vieme presadiť v obchodných podmienkach, ktoré sa tu vytvorili v konkurencii aj s inými výrobkami. Slovensko prakticky prestalo vyrábať. Slovensko nie je výrobnou krajinou a jedine môže dodávať svojich zamestnancov, načo to, ako dokonca zase licomerne opozičný poslanec kritizoval, že teda Slovensko sa stáva montážnou dielňou.
Vážení kolegovia, ktorí tu toľkoto vyprávali, tí spôsobili, že Slovensko dneska je montážnou dielňou (Potlesk v sále.), nepovažujem uvádzať za potrebné, pretože to je existujúci fakt, v ktorom fungujeme. Povedali sme to dostatočne v minulosti a nepovažujeme za potrebné o tom rozprávať ďalej. Naopak, podali sme ruku na serióznu a zmysluplnú diskusiu.
Poďme naozaj seriózne rozoberať riziká rozpočtu, poďme naozaj seriózne pozerať, aká je skladba vynakladaných peňazí! Naozaj poďme hľadať rezervy! Tam, kde nie sú, poďme hľadať a baviť sa o tom, či a ako a odkiaľ máme zobrať peniaze na ďalší možný rozvoj ešte domáceho podnikania, na podporu malých a stredných podnikateľov.
Čo urobíme s tak zásadnými veľkými sektormi, na ktoré štátny rozpočet dostatočne nemyslí, ako je, napríklad sú dôchodky?
Máme čakať, kým dôchodcov budeme hnať na ulice, aby mávali transparentmi?! Pričom v akých podmienkach žijú!
Ako vyzerá sféra celých sociálnych služieb?!
Ako žijú naši ľudia, ktorí sú telesne postihnutí? (Potlesk.)
Ako fungujú tie veci, ktoré chceme (Potlesk.), ktoré chceme, aby fungovali nepochybne?
Na kultúru. Pani poslankyňa Vášáryová sa postaví a vymenuje, čo všetko, na čo všetko nemáme v kultúre peniaze. Nemáme! A rovnako nás srdce bolí, že tie peniaze nemáme. A odkiaľ ich máme zobrať?!
Veď bavme sa! Racionálna diskusia má význam vtedy, keď sa budeme baviť o tom, že tá štruktúra je alebo dobrá, alebo nie je dobrá. Môžeme sa baviť o rôznych pochybeniach, môžeme si vyprávať tu o korupcii, môžeme si rozprávať o všetkom možnom, ale zásadné, čo Slovensko teraz potrebuje, a je v kríze a je vo veľkej kríze, potrebuje racionálnu a zmysluplnú národnú diskusiu, ktorou naozaj poctivo budeme registrovať tie zdroje, ktoré ešte k dispozícii máme. Budeme poctivo rekognoskovať a vnímať, aké máme ešte legislatívne možnosti, ako môžeme do toho ešte vstúpiť nejakým spôsobom. Čo a ako môžeme naše národné záujmy, záujmy našich ľudí brániť vo vzťahu k veľkým investorom, ktorí tu sú?!
Pretože nie my konštruujeme myšlienku, že národné vlády sú už úplne bezmocné voči veľkým investorom, ktorí prichádzajú zo zahraničia. O našej krajine nevedia nič, ale prevažná väčšina nášho zisku odchádza. Ak si pozriete štruktúru, ako vyzerajú zisky, ako sa rozdeľujú na Slovensku v pomere medzi vlastníkmi a medzi tými, ktorí pracujú vo fabrikách, vlastnícke firmy podľa štruktúry, ktoré ja mám k dispozícii, 54 percent sú zisky, ktoré odchádzajú majiteľom, 34 percent sú iba mzdy našich ľudí. Je to sféra, o ktorej sa máme baviť, je to sféra, o ktorej máme diskutovať! Máme hľadať v podmienkach a pri plnom rešpektovaní európskych pravidiel rezervy a možnosti, ktoré ešte národný štát má.
Tragédia je, že tie možnosti národného štátu sme dostatočným spôsobom nerozkryli.
Z toho, čo tu vidíme dneska, a to, na čo som upozorňoval, to je vystúpenie pána Novotného. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať jednu vec. A rád by som bol, keby to zaregistrovala aj celá verejnosť. V Bruseli sídli jedna organizácia. Tá organizácia sa volá Association Internationale de la Mutualité, prekladajúc, v preklade Asociácia združujúca zdravotné a sociálne poisťovne na svete. Táto v správe o činnosti na roky 2003 - 2005 píše: "Asociácia súkromných zdravotných poisťovní bude pôsobiť na týchto základoch:
Po prvé, bude rešpektovať základné právo na zdravie a živobytie. Po druhé, solidarita a nevylúčenie ako základný prostriedok k zaisteniu zdravotnej starostlivosti a sociálnych benefitov bez ohľadu na zdravotný a finančný status." A teraz, poprosím, vážené kolegyne, aby ste ešte počúvali ďalej. Tretí princíp fungovania tejto svetovej organizácie, ktorá sídli v Bruseli. "Samospráva a nezisková orientácia ako základný princíp pre zdravotné a sociálne služby založené na potrebách občanov." (Dlhotrvajúci potlesk.)
O čom rozprávate, pán Novotný?! Viete veľmi dobre, že tieto veci som vám už dávno vysvetlil. Ešte raz, vážené kolegyne, kolegovia, založené na neziskovosti. Skúsme sa pozrieť, kto je za Slovensko členom tejto organizácie. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ale aj Združenie zdravotných poisťovní Slovenskej republiky, teda spoločnosti Apollo, Dôvera, Európska zdravotná poisťovňa a Union.
A Union, vážené kolegyne, kolegovia. Union, to je ta organizácia, ktorá žaluje Slovenskú republiku za to, že nemôže zdierať našu krajinu úplne nezmyselnými finančnými prostriedkami. A Slovenská republika sa bráni. Legitímne sa bráni. Bráni sa na základe vlastného národného zákonodarstva.
Ako vyzerajú ústavné princípy, vážené kolegyne, kolegovia, v tomto smere? Prejdime si krajiny európskej pätnástky, čo tam nájdete. Nenájdete tam náhodou dokonca také ustanovenia, dovoľte mi z jedného zacitovať, že "pokiaľ sa zúčastňuje nejaká firma na verejných prácach alebo na hospodárskom živote značného rozsahu, v takom prípadne štát môže od nej žiadať, aby sa podieľala ale aj na nákladoch správy štátu"!? Nie iba na daniach, vážené kolegyne, kolegovia, ale aj ďalšie náklady, pretože európska civilizovaná spoločnosť uznáva, že národný štát okrem daní, má ešte kopu ďalších povinností, a tam, kde ide o prirodzený monopol, kde sú prirodzené a zaručené zisky, v takom prípade, pokiaľ neodchádzajú peniaze pre potreby obyvateľov domáceho štátu, v takom prípade sa dostávame do tak obrovského zadlženia, pretože nejde iba o procesy, ktoré sú na Slovensku, majú celoeurópsky charakter.
Čo si myslíme, prečo funguje krajina tak, ako funguje, v Španielsku, Portugalsku? Prečo sú zásadné problémy na celej periférii Európskej únie?! To znamená, Česko, Poľsko, Slovensko, Maďarsko. Ako vyzerá Taliansko? Prečo je v problémoch Francúzsko?
Vážené kolegyne, kolegovia, prečo úplne náhodou jediné krajiny, ktoré nepodliehajú zatiaľ krízovým vplyvom, sú práve severské krajiny, ktoré majú celkom iný daňový systém a ktorý si vedeli uchrániť národné bohatstvo a ktoré disponujú správou a ziskami hlavne z národných monopolov?!
A to už nehovorím o Nórsku, ktoré ani nevstúpilo do Európskej únie, aby náhodou nemalo problém s plným využívaním svojich ropných zdrojov, z ktorého celé Nórsko funguje.
To znamená, je legitímnym národným záujmom rekognoskovať všetky možné zdroje pre pomoc vlastným obyvateľom? Zvlášť v situácii, do ktorej sme sa dostali, keď celá Európska únia funguje v podmienkach hrubej krízy.
Pán poslanec Sulík rozprával o tom, že teda Kim Ir Sen a socialisti, čo všetko urobili a ako sa to všetko prieči zdravému rozumu. Vážení kolegovia z pravice, a ktože vládne v Európe posledných dvadsať rokov?! Dovoľme si takúto jednu otázku. Kto vládne posledných päť rokov, ja rekognoskujem, v prostredí Európskeho parlamentu? Pravica, ľudové strany. Socialisti nemali ani raz väčšinu v Európskom parlamente. (Potlesk.)
Pozrime si štruktúru jednotlivých krajín. (Potlesk.) Posledných dvanásť rokov v Nemecku vládnu, vládne pravica. Vo Francúzsku donedávna osem rokov vládla pravica. V Anglicku dnes vládne pravica. Tony Blair, bohužiaľ, veľa od pravice a ďaleko nemal, len prijal princípy Margaret Thatcherovej. Je to známe, jeho tretia cesta.
Akí socialisti a čo socialisti v Európe prznia?! Vážené kolegyne, kolegovia (Potlesk.), politika, ktorá v Európe je, je spôsobená systémom. Systémom, v ktorom sme absolútne, absolútne favorizovali egoizmus. Právo na egoizmus ako národný, kde sme rezignovali na principiálny rozvoj spoločenstiev ako celku, a dokonca, kde sme rezignovali aj na to, že už dneska v dnešných technologických prostriedkoch a s týmto stupňom poznania už treba uvažovať o celoplanetárnych spravovacích systémoch.
Kultúra egoizmu, ktorú tak vehementne, a kultúra neoliberalizmu, ktorú tu vážená pravica tu pretlačila na Slovensku a zafixovala, bohužiaľ, pretože mnohé kroky, ktoré urobila, sú nenávratné. Ďalšia kontrola národných monopolov už asi pravdepodobne možná nie je. A pokiaľ si všimnete, za koľko nám ponúkajú tí, ktorí privatizovali naše monopoly, za koľko nám ponúkajú dneska zhodnotené ich finančné podiely v našich štátnych firmách? Ako to reálne vyzerá?
Pozrite sa, koľko demagógie sú schopní ľudia, ktorí veľmi nehospodárne a nezodpovedne nakladali s národným majetkom a dostali Slovensko do takej polohy, ako je, že pravdepodobne z tej obslužnej polohy, v ktorej sa nachádza, sa len tak ľahko nedostane. (Potlesk.)
Vážené kolegyne, kolegovia, je mnoho vecí, pokiaľ hovoríme o tých socialistoch. Viete, ešte jednu poslednú myšlienku. Tak teda socialisti, pravdepodobne, keďže sa to prieči zdravému rozumu, to ich myslenie. No, pozrite sa, kam sa tá naša euroatlantická civilizácia dostáva s tou kultúrou toho egoizmu! Dneska boli uverejnené správy, do roku 2030 Čína pravdepodobne dostihne, ak nepredstihne, v hrubom domácom produkte európske krajiny. Ako však vyzerajú iné krajiny, ktoré nepochopili túto kultúru egoizmu ako principiálnu a dobrú?
Aký je rozvoj Ázie, aký je rozvoj Austrálie, aký je rozvoj Kanady, aký je rozvoj Latinskej Ameriky, vážené kolegyne, kolegovia? Ani to už nestačí na to, aby Slovensko bolo schopné sformoval politickú reprezentáciu, ktorá naozaj vie ponúknuť Európe v dnešnej dobe skutočne kvalifikované rozumné postoje, kde vieme trošku ponúknuť Európe naše skúsenosti z transformácie a kde môžeme ponúknuť východiská také, ktoré v konečnom dôsledku Európe môžu naozaj pomôcť. Ale kultúra a psychológia toho, že jedinou úlohou národného parlamentu je to, čo robíte vy, vážené kolegyne, kolegovia z pravice, absolútne sanovať potreby privatizácie na Slovensku, spravidla zo zahraničia, nemôže byť východiskom. A v danom prípade naozaj je najvyšší čas, aby ste si to uvedomili.
Uznám, niektoré tie aktivity boli nie celkom korektných, výsledkom nie celkom korektných aktivít Medzinárodného menového fondu, ktorému sme uverili. Ale dneska je čas naozaj aspoň to, čo sa ešte sanovať dá, sanovať a hľadať pre Slovensko zmysluplnú stratégiu, pretože významnejšie rozvojové črty sa pre Slovensko jednoducho ťažko dajú vidieť. A musíme sakramentsky rozmýšľať a musíme mať možno ako krajina, mať trošku šťastia, ak sa máme z tejto situácie dostať.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj sme dvadsať rokov po revolúcii a sme v situácii, kde naozaj potrebujeme národnú solidaritu. Potrebujeme naozaj štátnikov, potrebujeme ľudí, ktorí vnímajú potrebu našej krajiny ako celku, v celistvosti, v rovine strategických záujmov, v strategických siločiarach. Samozrejme, do toho patria aj tieto naše domáce politické naťahovačky, ale v každom prípade, racionalita a uvažovanie a elementárny vzťah k národným potrebám, nie egoistický, nie účelový, jednostranný, ale taký, ktorý je štandardný, samozrejmý. Lebo nikto iný, vážené kolegyne, kolegovia, už dneska nemôže Slovensku pomôcť, len jeho národná reprezentácia. Takže robme všetko pre to, aby sa naši ľudia mohli na nás spoľahnúť a aby sme boli pre nich efektívnou oporou.
Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť. (Dlhotrvajúci potlesk.)

Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, nepochybne rešpektujem, že v hodnotovom systéme, v ktorom sa pohybujete, pravdepodobne vnímate dostatočným spôsobom problematiku sociálnej sféry. Nie je jednoduché vás počúvať predovšetkým v tom zmysle, že už v druhom vystúpení nielen môj krajan Ľudo Kaník, ale aj vy sa staviate do polohy, akože vy chránite ľudí. A do toho celého potom, samozrejme, nesmelým bonmotom sa pridáva blahosklonný úsmev pani Vášáryovej a podobných pánov. Problém je, že SDKÚ sa už ani netvári, aspoň tí korektnejší z nej sa už ani netvária, že oni ochraňujú nejakých ľudí, oni ochraňujú bohatých a aj strednú triedu, pokiaľ tam bola pani Vášáryová, už tam nie je tá stredná trieda, menej, ale teraz SaS je dokonca už ochrancom ľudu. Tá kritika zľava sa občas objavuje v politickom mechanizme len. A veľmi radi by sme sa porozprávali na túto tému o hodnotách, pán kolega, problém je, že je známe, že schválenie rozpočtu indikuje finančným trhom nejakú situáciu u nás a že to má asi význam. Takže hlavnou úlohou našou je, aby sa rozpočet schválil.
Pomer k hlavným problémom rozpočtu toho že ste nám tu 30 minút rozoberali dohodárov a možné diery, ktoré tam nie sú pevné, verím, že sa s tým naši odborníci vysporiadajú. Ale obávam sa, že tie hlavné problémy, o ktorých potrebujeme hovoriť, sme vo vašom vystúpení nepočuli.

Ďakujem. Vážený pán kolega Sulík, no, ja oceňujem to, že ste prakticky prvý z diskutérov, a to aj v druhom čítaní, ktorý používal čísla. Na druhej strane, pán Sulík, sa vám musím priznať, tá interpretácia bola prečudesná, pretože od roku 2003 ste spomínali tie čísla a ukazovali ste, jak vynikajúco do roku 2008 všetci pripravovali rozpočet a potom už nepripravovali. No prišla kríza, dosť zásadná kríza. Problém je, že lebo naozaj ten dvojminútový príspevok limituje, ale problém je, že tá plná špajza, o ktorej ste hovorili, tak teraz vyzerá, že je to suma 750 miliónov eur. To je tá plná špajza v tom odhade vlády, ktorú ste ešte reprezentovali minimálne v čase prípravy, a vaši ministri boli členmi tejto vlády, ktorá to odhadovala, takže už len tu je zásadný rozpor s tým, čo ste hovorili o nejakej plnej špajze.
Pán Sulík, rovná daň, to je to, o čom sa bavíme, naozaj o tom rozdiele, o ktorom hovoril Ľuboš pred chvíľou. Rovná daň oproti iným iným európskym krajinám je rozhodne hlboko nesociálny moment. Demonštruje v spoločnosti, že akýkoľvek sociálny štát je ilúziou.
Vážený pán Sulík, no tretí problém, ktorý chcem spomenúť je, že vy tu prezentujete psychológiu, že buď bude daň taká, ako ju príjmu biznizmeni, a keď nebude, tak v takom prípade nebudú platiť lebo. Pán Sulík, no pravdepodobne iste nemožno jednostranne interpretovať ani jednu z týchto faktorov, o ktorých hovoríme, alebo ani jeden z týchto faktorov, o ktorých hovoríme, ale na druhej strane aj daňový cynizmus, ktorý cítim vo vašich slovách, treba vymýtiť a musíme sa rovnako intenzívne baviť o tom, ako štát dokáže realizovať skutočnú a dobrú daňovú politiku vrátane vymáhania daní. Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, prepáčte, že som osobný, len zúfalo som sa snažil nájsť, čo ste v tomto prejave povedali, čo ste tu už nespočetnekrát nepovedali. Ale hlavne dokonca ten rozdiel, čo tu ste povedali, čo predtým tu už pred vami neodznelo. Nenašiel som, odpustite mi, principiálne nič.
Druhá vec. Ak by teda to malo byť, keďže kritizujete, že my sa nezapájame, že by to mala byť výzva k diskusii, tak niečo sme predsa len povedali. Jak sa vám zdá, tie naše vystúpenia ploché, tak predsa len to, čo my tu hovoríme, je súčasťou a zásadnou súčasťou verejného diskurzu. Z desiatich dní, ktoré ja registrujem, na ekonomickú tému, o ktorých sa tu bavíme, osem kritických v súčasnej situácii. Takže som očakával, že na to zareagujete. Principiálne nie.
Ešte raz vám poviem, že čo som vám citoval, čo ste asi nezaregistrovali. Správa Výskumného centra Kongresu z 20. septembra 2012 v Štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí: "Zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve."
Predsa len som očakával, keď teda znova ste vystúpili, že teda napríklad k tomuto zaujmete stanovisko. Ale jedine rovná daň, ktorá je vynikajúca, čo v slušnej spoločnosti v mediálnom prostredí, ktoré sledujem ja, a neviem teda, aké iné existuje, sa už takto hovoriť nesmie, aby sa človek nezdiskreditoval.
Naozaj, poďme k zmysluplnej a konštruktívnej práci. Takéto zdržovanie je iba obštrukciou a nevedie úplne k ničomu.

Ďakujem pekne. No, chcem predovšetkým poďakovať za nezvyčajne korektné reakcie, pretože uznám, trošku som bol aj útočný a trošku aj osobný, a cielene. Ale hodnotím to pozitívne, že naozaj trošku cítime, či už priamo, alebo nepriamo, že začať sa treba baviť seriózne. K jednotlivým kolegom.
No, pán kolega Nagy, Kaník, aj Štefanec čiastočne, taký španielsky autor má takú jednu vetu, že: "Prečo krv narieka a skala vraví?" Neviem k tomu nič povedať.
K pánovi Nagyovi len toľko, že vy chcete odo mňa víziu. Pánovi Hraškovi sa zdá zas, že rozprávam tu neuveriteľné blaboly. Kolega z výboru pre kultúru Paľko hovorí, že som nehovoril k druhému čítaniu, hoci som povedal, že práve chcem reagovať na doteraz uskutočnenú diskusiu k tomuto zákonu. Takže tam by to bolo asi logické.
Na záver len posledný malý citát od toho pána Breinera, ktorý som zabudol a ktorý patrí k esenciám toho, o čom tu rozprávame: "Správa Výskumného centra Kongresu zo septembra 2012" - ešte raz, Správa Výskumného centra Kongresu zo septembra 2012 - "o štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí o tom, že zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve."
Symptomatické, správa bola zo Senátu stiahnutá.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, sme svedkom opäť už niekoľko hodín trvajúcej... (Reakcia z pléna.) Pol hodiny. (Reakcia rečníka na otázku z pléna.) ... trvajúcej diskusie o progresivite daní, aby som to zhrnul, kde už sme úplne prestali registrovať, že náš rokovací poriadok má tri čítania. V prvom čítaní sa hovorí o filozofických, ekonomických, spoločenských podmienkach, legislatívnych otázkach, či je potrebné meniť legislatívu a podobne. V druhom čítaní sa zaoberáme potom už vlastným textom zákona, bavíme sa o navrhnutých pozmeňujúcich návrhoch. A v treťom čítaní potom už iba opravujeme prípadné gramatické chyby. My ale už pokračujeme naďalej v prvom čítaní. Diskutuje sa opäť a diskutuje sa opäť veľmi všeobecne a diskutujú sa teda predovšetkým hodnoty.
Vážení kolegovia z opozície, som veľmi rád, že tí najviac zaslúžilí bojovníci tu sedia, takže môžem s nimi trošku popolemizovať. Už len z toho dôvodu sa mi zdá, že je potrebné zareagovať na túto diskusiu, keď tu existuje, a obávam sa, že už racionalita ani zďaleka nie je tou najviac sledovanou hodnotou. Už len potrebujem demonštrovať verejnosti teda, že ten odpor je masívny a my v opozícii sme urobili všetko, čo sa dá, a naťahovali sme to, ako sa to len naťahovať dá.
Dobre. Skúsme teda k tým niektorým základným hodnotám. Znovu, vážení kolegovia, zostanem v pozícii, že nebudem citovať ani nejak dramaticky ľavicové pramene, ani ľavicovo vyhranených autorov, ale budem sa snažiť interpretovať to, ako ja vidím prebiehajúcu diskusiu a ktoré faktory považujem za dôležité.
A keďže opakovanie je matka múdrosti a nič nám to nepomáha, tak mi dovoľte znovu opäť zacitovať z jedného článku, ktorý bol uverejnený pravdepodobne nie v ľavicovom denníku, volá sa SME, a bol tam napísaný tento titulok: "Vystrašení lídri hľadajú budúcnosť kapitalizmu." Dokonca organizátori aj zrušili tradičný panel o predpokladanom vývoji ekonomiky počas roku, ale nahradili ho iným panelom v Davose, ktorý nazvali "Zlyháva kapitalizmus 20. storočia v 21. storočí?". Zakladateľ tohto fóra pán, tuším, Scheuble v danom svojom príhovore na tomto fóre povedal: "Kapitalizmus v dnešnej podobe už nesedí do súčasného sveta." Takže necitujem fóra, kde prichádza 3-, 4-tisíc účastníkov, ktorí sú pandantami tohto davoského fóra a kde ľudia hovoria o biede, o nespravodlivej majetkovej diferenciácii a o tom, že ten tradičný koncept pre spoločnosť sa dramaticky vyčerpal a v konečnom dôsledku necítia v svojom okolí pokrok, ale, naopak, deštrukciu.
Nesledujeme, že by sme sa s týmto zaoberali, nesledujem a ako počúvam kolegov z opozície, ale absolútne, ani o centimeter, v ich vystúpeniach sa hodnotovo nezmenilo nič. Klasický, čistý neoliberalizmus. Preboha, len nie dane! Lebo tých nadšených budovateľov pracovných nových miest tým zneistíme, znechutíme, odídu, ujdú. Nehovoríme principiálne o nejakej etike, nehovoríme principiálne o spoločnosti, že tá ekonomika prebieha a je súčasťou nejakej spoločnosti, že už máme špecializáciu, že podnikať môže v spoločnosti maximálne 20 %. Ale napriek tomu licomerne tí, ktorí podnikať nemôžu a ktorí v tom mojom príklade, o ktorom som hovoril, že po desiatich rokoch priemerne úspešný podnikateľ, ktorý zarobí ročne 2 mil. korún, a učiteľ so 600 eurami po desiatich rokoch sú v dramaticky odlišnej situácii, tak teraz nesmierne podporujete ono plytvanie verejnými peniazmi, a treba naliať do učiteľov a podobne. Licomernosť, principiálna nehodnotovosť a len chrániť ich záujmy, ktorý preukázateľne likviduje spoločnosť. Neviem to už inak povedať. Preukázateľne likviduje spoločnosť. Takže toto hovoria v Davose.
Skúsim ešte nejako inak. Vyšla taká jedna kniha, dovoľte mi z tej knihy zacitovať, lebo hodnotovo o tom čistom trhu a o tom všetkom, čo tu pán kolega Kaník, pán kolega Sulík atď. narozprávali, tak skúsim, čo povedal spisovateľ, ktorý v českom nakladateľstve Akadémia vydal knihu, to znamená v nakladateľstve, ktoré neoverené texty nepublikuje, a kniha vzbudila relatívne veľký ohlas v odbornej verejnosti. A hovorí autor Cassidy, ktorý je pravidelným dopisovateľom New Yorkeru, newyorského časopisu, známeho celosvetovo. "Poňatie finančných trhov ako racionálnych a samosprávnych mechanizmov je vynálezom posledných 40 rokov, predtým väčšina ekonómov sympatizovala s Charlesom Mackayom, novinárom a niekdajším kolegom Charlesa Dickensa, ktorého kniha Neobyčajne populárne bludy a šialenstvá davu z roku 1841 prirovnávala špekulatívnu posadlosť ako tulipánomániu, ktorá zachvátila Holandsko v 30. rokoch 17. storočia, ekonomickú bublinu v Obchodnej spoločnosti Južné more (South Sea Company) v Londýne v 20. rokoch 18. storočia, k čarodejníckym procesom a k ďalším príkladom kolektívneho šialenstva. Hovorili, že: "Prechod od Mackayovho pesimistického pohľadu na financie k optimistickému pohľadu Greenspanovmu", nemusím kolegom hovoriť, kto to je, "trval dlho a aspoň čiastočne sa zakladal na nesprávnej interpretácii teórie tzv. neviditeľnej ruky, ktorú Smith nemal nikdy v úmysle aplikovať na financie. Tento prechod začal iróniou osudu v 30. a 40. rokoch 20. storočia, kedy sa zdalo, že kapitalizmus stagnuje, a tak mnohí ekonómovia sa dívali dokonca priaznivým pohľadom na nahradenie cenového systému centrálnym plánovaním," tvrdí autor. Má pravdu, nemá pravdu?
Čo je ešte ale zaujímavejšie ďalšie pre vás, kolegovia, keďže zvlášť SaS ako strana podporuje Hayekovu spoločnosť a má pocit, že proste to je guru európskej ekonomiky a hodnoty dokonca ani nie modifikovať, ale absolútne aplikovať, lebo podľa nich tým pádom je to záruka šťastného rozvoja spoločnosti. Pozrieme sa, čo hovorí tento autor v tejto jeho knihe. "Keď som začal počiatkom 80. rokov"... (Reakcia z pléna.) Cassidy: "Prečo trhy zlyhávajú", sa volá tá kniha.
A píše tento autor toto: "Keď som začal začiatkom 80. rokov v 20. storočí študovať ekonómiu na Univerzite v Oxforde," aby sme si rozumeli, "Hayek bol všeobecne vnímaný ako pravicový pomätenec. Iste, v roku 1974 získal Nobelovu pamätnú cenu, avšak to v ekonomickej brandži sa bralo ako politická náhrada, lebo ju obdržal spolu s Gunnarom Myrdalom, švédskym ľavicovým ekonómom. Myrdal dokonca neskôr povedal, že by ocenenie nebol prijal, keby bol vedel, že sa o túto cenu má deliť s Hayekom. Hayekove návrhy na oslabenie odborov, privatizáciu odjakživa sa zdali bizarné. Bol pokladaný skôr za libertiánskeho politického filozofa, nie za praktického ekonóma. Svoje univerzitné a postgraduálne štúdiá som zdarne ukončil," píše autor, "hoci som ani jeden z jeho článkov nikdy nečítal a nebol som sám. Až donedávna zmieňovalo Hayekovho meno iba veľmi málo učebníc ekonómie a jeho vedecký životopis nebol k dispozícii vôbec."
To píše teda zrejme absolvent Oxfordu z 80. rokov a ponúka nám to v knihe, ktorú vydalo české nakladateľstvo Akadémia.
Vážení kolegovia, ja netvrdím, že to je pravda, len tvrdí to autor, ktorý je vnímaný ako veľmi zaujímavý autor, minimálne, aby som povedal. (Reakcia z pléna.) Takže toľko to k tým vašim východiskám, ale to by až taký problém nebol. V tých 90. rokoch sme naozaj boli dosť málo pripravení na ten transformačný proces a vtedy sa zdalo, že "Cesta do otroctví", Hayekova, že je nesmierne nádherná kniha, aj ja som ju s veľkým zaujatím čítal a Ježekove potom české reinterpretácie tejto knižky, a to, akým sa stávala vlastne čímsi, čo predtým marxizmom a inými teóriami vychovávaných ľudí, ako vytvorilo u nich predstavu, že toto je to, čo je ten skutočný kapitalizmus.
Vážené kolegyne, kolegovia, ale od roku 1989 už máme za sebou 22 rokov. Je neuveriteľné, že nenastal ani najmenší posun, a to dokonca v situácii, keď sa nachádzame vo vleklej kríze a k prehodnocovaniu základných hodnôt dochádza v celosvetovom pomere. Skúsme, aké autority v danom prípade, okrem teda tých davoských, ak by nestačili.
Chcel by som sa zmieniť o autoritách cirkevných, pretože v našom parlamente, teraz už nehovorím k váženým kolegom zo SaS-u, ale máme tri strany, ktoré majú v názvoch, že sú strany kresťanské: maďarská SDKÚ, slovenská Kresťanskodemokratická strana atď. Ja som zaregistroval, že v roku 2011 v novembri, existuje tam taký inštitút, ktorý sa volá Pápežská rada. Je Pápežská rada pre rodinu, pre solidaritu a jedna z nich je pre pokoj a solidaritu a táto vydala nótu k reforme svetového finančného systému. A teraz pozrime sa, že čo teda komentár v postoji v klasickom kresťanskom periodiku k tomuto dielu uvádza: "Za najnaliehavejšiu oblasť politiky bola označená politika týkajúca sa sociálnej spravodlivosti, finančná a menová politika, ktorá nepoškodzuje slabšie krajiny, politika zameraná na realizáciu voľného a stabilného trhu, ale aj politika zameraná na spravodlivé rozdeľovanie svetového bohatstva aj prostredníctvom doteraz ešte neznámych globálnych foriem daňovej solidarity."
Vážené kolegyne, kolegovia aj zo SaS-u, aj z Obyčajných ľudí, ako v tejto diskusii môžme identifikovať zvlášť v ťažko neoliberálnych vystúpeniach pána Brocku, neviem, do akej miery reprezentujú celý klub KDH, jak aspoň náznak záverov tejto rady možno postihnúť? Zákonník práce, ktorý likviduje pracovné prostredie, ľudia, ktorí žijú dlho v poddimenzovaných mzdových podmienkach, chceme im ešte znížiť, lebo budeme nekonkurenční. Ktovie, nemôžme už dneska robiť žiadnu domácu hospodársku politiku, lebo nemôžme, no tak v takom prípade musíme byť investorovi každému, ktorý sem príde, absolútne vďační a vytvoriť absolútne podmienky a v danom prípade, aby sme prežili, netreba na sa ľudí vôbec pozerať, na to, ako žijú.
Kde sú tie nádherné hodnoty, ktoré kedysi kresťanská sociálna politika postulovala spolu, mimochodom, so sociálnou demokraciou, ako napríklad ľudská dôstojnosť, právo na dôstojný život? Na jednej strane plné ústa rodinnej politiky, na druhej strane jediné, čo ponúkate ľuďom, aby sa rozbehli po svete, aby chodili za prácou, neviem, stovky kilometrov a podobne, ale jedným dychom rovnako treba rodinnú politiku, treba, aby sme rodinu podporovali, lebo je to nesmierne dôležité.
Veď tam sú tak zásadné protirečenia, ale ani to by nebolo tragické. Tragické je to, že je nulový posun. Ja naozaj, ja s kolegami mám možnosť vás počúvať už šesť rokov. Tragédia je, že pokiaľ nezareagujete na tieto veci a nie ste schopní aspoň trošku vnímať vážne reálie, v ktorých sa spoločnosť nachádza, obrovské príjmové nožnice, ktoré sa roztvárajú, obrovské množstvá nezdaneného kapitálu, veď som tu rozprával o 28 biliónoch amerických dolárov, ktoré sú v daňových rajoch. Jak sa tam dostali? Sú to zdanené peniaze? Veď len malá úvaha o tom, že 20-percentné zdanenie 28 biliónov amerických dolárov, v preklade je to 5 alebo 6 biliónov amerických dolárov, je to viac ako hrubý domáci produkt Francúzska a Nemecka dokopy. Veď to sú obrovské peniaze!
O aké prekvapkávanie, že ktoré ako príde a ľuďom sa zlepší situácia? Keď celá Británia je dneska v obrovskej diskusii na tému, že zisťujú, že obrovské koncerny, už som tu niekoľkokrát rozprával, ako je Starbucks a podobne, neplatia dane. Murdockovi vyrátali, že celý jeho koncern zaplatil 2,7 %, už ani nehovoria o internetových a iných firmách, ktoré ale absolútne unikajú zdaneniu. Veď odkiaľ tých 28 biliónov amerických dolárov zobralo v tých daňových rajoch?! (Potlesk.)
Ale na druhej strane plné ústa toho, ľudia sa musia ešte viacej uskromniť, dôchodcovia, nedá sa nič robiť, musia dožiť v tých absolútne neserióznych podmienkach, kde nemajú dokonca peniaze ani na lieky podľa elementárnych modelov, ktoré si vytvoríme, čo urobíte s 300- až 400-euro pri dôchodku.
Vážené kolegyne, kolegovia, kde je, ako môžme čo len trošku polemizovať a komunikovať s kresťanskou sociálnou náukou, keď tu není ani náznak nositeľov tejto politiky?!
Proste, možno sa k tomu vyjadríte, možno to my dobre nevidíme, ale som presvedčený, že je to tragické, ak to na Slovensku vyzerá takto, a keď ani napríklad tie dva symboly, ktoré som citoval, davoské fórum a Pápežskú radu pre pokoj a solidaritu, ktorá vysiela veľmi vážne posolstvá, posolstvá do sveta, že to nemá ani nulovú reflexiu vo vašich vystúpeniach. Ani nulovú!
Vážené kolegyne, kolegovia, ale dôsledkom potom je, že sa dostávame do tej situácie, ktorú vidíme. Nič iné nerobíte, len vlastne ste v permanentnej obštrukcii. Nejdete do serióznej diskusie. A prečo nejdete do serióznej diskusie? Vystavil vám zrkadlo jeden pán, ktorého som ja čítal, ale som vždy bol dosť výrazne psychicky konsternovaný po tom, čo som čítal, volá sa pán Breiner, je to náš významný hudobný skladateľ. Odišiel predčasom do Spojených štátov alebo do Kanady, kde žije. Teraz vydal v SME jeden veľmi zaujímavý článok, kde síce teda není ani za Obamu, ani za Mitta Romneyho, ani za socializmus, ani nesocializmus. Napriek tomu tak kritické, kritické slová na tému existujúceho neoliberalistického konceptu ťažko nájdete pomaly ešte aj v lavicovej literatúre, vážené kolegyne, kolegovia. Len taký malý citátik, jeden, mi dovoľte z neho, opäť, to není ľavicový autor, je to človek, ktorého možno poznáte a viete, o čom rozprávam, že čo nám tento človek ponúkol, že čo všetko zistil v Amerike.
Hneď to bude, len trošičku... (Rečník listuje v papieroch. Reakcia z pléna.) O Obamovej Amerike. No, veta typu, že všetci naši lídri našich kresťanských strán vyjadrili v našej tlači, všetci sme to videli, nesmiernu ľútosť, že nebol zvolený Mitt Romney, lebo že to by bol ten správny kandidát. No pán Braidner hovorí, že Romney (reakcia z pléna), Breiner, pardon, ďakujem.
"Romney bol najnormálnejší zo všetkých republikánskych kandidátov. Znamená to ale akurát to, že bol najlepší z kŕdľa psychicky vážne narušených mimozemšťanov s názormi stredovekých inkvizítorov." (Potlesk.) Toho Mitta Romneyho, ktorý nebol zvolený, bol okrem iného nezvolený aj preto, že ďalší miliardár, meno som zabudol, ale nie je podstatné, keďže podporoval ďalšieho, ako tvrdí teda pán Breiner, toho inkvizítora Gingricha z toho minulého storočia ešte, tak vyrobil proti Romneymu polhodinový dokument. Ja zaujímavé, že naše médiá o tom absolútne neinformovali, pričom zohrával v americkej tlači, v americkej kampani veľmi zásadnú úlohu. Na a tam zrazu v tom dokumente hovoril jeden z robotníkov v papierni, že, no áno, donútili nás postaviť 12-metrové pódium, na ktoré sa postavil pán Romney a hovoril, že musím zlikvidovať vašu firmu s 12-tisíc zamestnancami, ale nebojte sa, všetci dostanete zlaté padáky. A ďalej hovoril v tom dokumente, čo natočil ten pravicový miliardár, na prospech toho Gingricha, že teda úplne náhodou, úplne náhodou pán Romney zarobil na tom 100 mil. amerických dolárov, z ktorých hneď zdanil dokopy maximálne 14 % v tom období, pretože zvyšok prehnal pre svoju nekresťanskú mormonskú nadáciu, ktorú má. To hovorí pán Breiner, ako vyzerá ten kapitalizmu.
Ale aby som už ďalej nehovoril, ja chcem skončiť. Len, vážení páni, naozaj verte to, že som už starší človek, mocem sa tu 20 rokov a vážne trošku počúvajte a odpustite mi to slovo, lebo mám s mnohými z vás priateľské vzťahy, nestrápňujte sa už tak. Vážne, nerobte to, skúste sa pozrieť na reálny súčasný stav, jak to vyzerá.
Tvrdí opäť teda Breiner, ale, no: "Mzdy manažmentu sa popri znižovaní nákladov zvýšili 6- až 10-krát. Hovoríme o miliónoch, nie o fazuľkách", aby som citoval. "A čo je vrchol, pri likvidácii firmy a prepustení 18-tisíc zamestnancov si chce manažment ako súčasť likvidačného plánu vyplatiť špeciálne odmeny vo výške 1,750-tisíc dolárov. Čiže to je ten nádherný mechanizmus, nezdaňujme, žiadne progresívne dane. Zlikvidujete podnikanie, zlikvidujete vyrábanie nových pracovných miest. Kto číta trošku štatistiky o tom, ako dramaticky sa zvýšili platy manažmentov, obrovsky, a aké vážne autority kritizujú zásadným spôsobom tento jav, mimochodom, prezident Obama hovorí o obludnosti v tomto zmysle, vážené kolegyne, kolegovia. Hovorí o obludnosti, o bankách, ktoré sme sanovali peniazmi daňových poplatníkov, teda Spojených štátov, ktoré si vzápätí kupovali za 45 mil. amerických dolárov lietadlá a podobne a vyplácali si stomiliónové odmeny, vážené kolegyne, kolegovia.
Tiež to bolo s tým - rozmach pracovných miest. Príklad dám: prekvapká bohatstvo od tých veľkých z tých daňových rajov, odkvapká okamžite medzi ľudí a ľudia sa budú mať dobre. Deštruovali sme celosvetovú spoločnosť týmito hlúposťami z tej neoliberálnej, neoliberálneho konceptu, našťastie si to zatiaľ uvedomujú iba reprezentanti občianski, jak ja hovorím. Ak je to do istej miery kresťanská cirkev, ktorá prelomila bariéru nepolitickosti a nevstupovania do ekonomiky, pretože cíti, že tie procesy, ktoré fungujú vo svete, pokiaľ nebudú normálnym spôsobom regulované, tak môžu pôsobiť vážne zničujúco. Vážne zničujúco. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec, nech sa páči.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Áno. Takže ešte poslednú, posledný taký citát pre vás, vážené kolegyne, opäť z tohto, z tohto centra.
Americká daňová odbočka pre onoho šéfredaktora s inštinktom, takto: "Dane boli v Spojených štátov zavedené pred 100 rokmi," píše Breiner, "pretože verejnosť bola extrémne pobúrená veľkými majetkovými rozdielmi. Navyše daňová sadzba v Spojených štátoch v rokoch ´40, ´50, vyše 90 %." Tam autora opravím, v čase vojny v rokoch ´42 až ´45 bola až 94 %, potom začala klesať. Ale ďalej: "Najvyššia daňová sadzba pri príchode Ronalda Reagana k vláde bola 70 %," vážené kolegyne, kolegovia, "najvyššia daňová sadzba pri Reaganovej daňovej revolúcii", keď teda odchádzal, "bola 28 %."
A teraz píše autor: "Štátny dlh pri príchode Reagana", teda ešte pri 70 percentách dane, "bol 930 mld. amerických dolárov. Po odchode Reagana", po daňovej revolúcii, "bol štátny dlh 2 600 mld. dolárov." Neznamená to nič?
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás pekne, som presvedčený, že v konečnom dôsledku u vás prevládne politický cit a pozitívna motivácia. Skúste nejak túto vládu zmysluplne vládnuť. Buďte naozaj konštruktívnou opozíciou a kritizujte všetko, čo má zmysel, pomôže to. Ja osobne na rozdiel od vás verím v kolektívny rozum. Verím v tom, že pokiaľ vytvoríme skutočne dobré prostredie a budeme sa korektne, zmysluplne a vecne prieť o hodnotách, o ich poradí, ako si ich zostavíme, tomuto národu pomôžeme.
Pokiaľ skončí náš vzťah z vašej strany čisto na obštrukčnom a nezmyselnom konfrontačnom princípe, nám bude zbytočne škodiť a obávam sa, že ani vy si politicky nepomôžete.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)