Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

12.12.2014 o 19:31 hod.

MVDr. PhD.

Gabriel Csicsai

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.12.2014 19:31 - 19:32 hod.

Gabriel Csicsai Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán kolega, hovorili ste na začiatku, že všetko je v poriadku, jak sa hovorí, "lege artis". A nemáme čo vlastne ako riešiť. A práve toto je alarmujúce a toto je dych vyrážajúce, a použijúc rétoriku pána kolegu Hlinu, až obludné.
Mne to pripomína ako takú menšiu bitku ponoriek, kedy iste poznáte z tých filmov, že keď ponorky ako na seba strieľajú, tak ten, na koho sa strieľa, vypustí tzv. falošnú stopu alebo falošný cieľ torpédu, ako zachytiť cieľ, a ponorka ujde. V tomto prípade falošným cieľom je práve to verejné obstarávanie, kde je všecko úplne v poriadku, tam nenájdeme nič, absolútne nič zlého, a tá ponorka je tých 130 mil., ktorá nám ušla spoza falošný cieľ.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 11.12.2014 12:17 - 12:22 hod.

Gabriel Csicsai Zobrazit prepis
Dobrý deň, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som uviedol náš zákon v krátkosti, takisto nechcem nejak strácať zbytočne čas. Cieľom zákona je nejakým reálnym spôsobom riešiť, keď už nie samotné uhryznutie ľudí psami alebo psom, ale aspoň následky, resp. ktorým smerom by sa mal vybrať riešiť tento problém. Trošku by som zrekapituloval celú túto problematiku. Už dvakrát rezort ministerstva pôdohospodárstva pokúsil sa nejakým spôsobom usmerniť túto problematiku. Problém je v tom, že vždy to prišlo vtedy, keď došlo k nejakému uhryznutiu, médiá chytili tému, okamžite na to prišla reakcia zo strany ministerstva, že tak teraz poďme urobiť nejaký zákon. No a zakaždým ale podľa môjho názoru aj podľa nášho názoru tá téma bola chytená veľmi od zlého konca. Bola vždy snaha nejakým spôsobom rozdeliť psov na dobrých a zlých, tým pádom aj majiteľov dobrých a zlých a myslím si, že "tudy cesta nevede", ako naši českí bratia hovoria.
Ale zároveň naše riešenia, a som o tom presvedčený, že riešenie ide skôr smerom k zodpovednosti majiteľa. Zakázať niekomu chovať psa, hocijaké plemeno, myslím si, že neni to demokratické. Zároveň v demokratickej spoločnosti každý by mal brať zodpovednosť za svoje činy a takisto, keď si kúpim psa, tak beriem veškerú zodpovednosť sám na seba, za činy, čo urobil, čo urobím ja sám, ale takisto aj môj pes. Od toho súvisí, že musím mať toľko občianskej zodpovednosti, že áno, keď je tvrdšie plemeno alebo nedajbože väčšie plemeno, tak idem s ním na cvičák, vycvičím, resp. a priori si nevyberiem taký typ psa, na ktorého nemám, myslím psychicky aj fyzicky. Takže myslím, že toto by malo byť úplne na voľnom úsudku, posudku daného človeka.
Avšak náš zákon vyslovene sa snaží riešiť následky takého uhryznutia, kedy majiteľ by mal byť braný na trestnoprávnu zodpovednosť v prípade, ak pes ublíži. Samozrejme, mal by nasledovať normálne súd a keď súd uzná vinného zanedbaním nejakých podmienok, či už výchovy, chovu, alebo všeobecne záväzných nariadení mesta, tak jednoducho mal by určiť výšku trestu takémuto nezodpovednému chovateľovi a, samozrejme, keď súd uzná alebo neuzná vinu, resp. uzná, že došlo nejak k zhode nejakých náhod, tak už potom nech súd sa rozhodne ako, ale nech má súd možnosť daného majiteľa nejakým spôsobom sankcionovať. My sme tam navrhli konkrétne sadzby trestu. Myslím, že týmto smerom by to malo ísť.
Zároveň pripomínam, že tento náš zákon vlastne už nejaké to tretie zasadnutie, keď to predkladáme. V prvom prípade došlo k stiahnutiu v solidarite k našim kolegom, ktorým ako vládna strana stiahla zákony. V druhom prípade sme to nestihli, takže vlastne tento zákon už v takej podobe je navrhnutý od leta. Zároveň by išli argumentácie z vládnej strany, že podobný zákon pripravuje aj ministerstvo spravodlivosti, rezort, čo som aj mal dakde možnosť vidieť návrh zákona a musím povedať, že skoro identický nášmu, lenže od tej doby som dakde ten zákon nejak si nevšimol, že by nejak sa objavil alebo by bol predložený vtedy pred troma mesiacmi, keď sme sa o tom bavili, bol taký návrh, resp. bol taký zámer.
Takže teraz by som teoreticky apeloval, že tým, že samotné riešenie je schodné u kolegov z vládneho SMER-u, skúsme pustiť tento zákon do druhého čítania a potom poďme trošku si sadnúť a povedzme si tie výšky trestu, lebo koniec koncov tie dva návrhy, ako som povedal, sú viac-menej identické s tým, že jediné rozdiely sú vo výške tých trestov. Takže neni treba tvoriť nový zákon, je pripravený. Sme ochotní, alebo som ochotný v rokovaní nájsť nejaký spoločný konsenzus, aby sme už raz a navždy túto problematiku vyriešili a dali možnosť konať súdom, resp. možnosť konať orgánom činným v trestnom konaní, aby vedeli konať v prípade uhryznutia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.11.2014 18:47 - 18:59 hod.

Gabriel Csicsai Zobrazit prepis
Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pani kolegyne, dovoľte, aby som hneď prečítal svoj pozmeňujúci návrh, a potom, ak mi zostane čas, tak niektoré veci aj z toho vysvetliť.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Gabriela Csicsaia k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1210).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Fú, to bolo dlhé. Takže... (Povedané so smiechom.) Skúsme ako byť praktickí.
Takže:
Čl. I
V § 14 odsek 9 sa vypúšťajú slová "a preukáže, že už má vo vlastníctve alebo nájme od iných vlastníkov poľnohospodárske pozemky".
Tak nehnevajte sa, tak keď neni to diskriminácia, tak nič iné. Tak poviem vám prakticky, máme tu dvoch poľnohospodárov, jeden napríklad má, hospodár je malý, hospodári na 5 hektároch, robí len pšenicu a nejaké zvieratá, na druhej strane máme ďalšieho poľnohospodára, ktorý možnože má 20 prasníc alebo 5 býkov a zhodou okolností nemá pôdu, lebo jednoducho nezdedil, nemá nič.
Teraz by podľa toho zákona, čo je akože dobrý zákon, pozor, ja hovorím, že to je veľmi dobrý, len zle interpretovaný a niekto, pán minister, myslím, že vás oklamal, keď povedal, že to je podpora. Toto nie je, žiaľ, podpora, ale to je trošku taký, no, taká kuleha možnože aj na vás, aj na poľnohospodárov. Jednoznačne. Skrátka, máme dvoch klasických mladých, malých sedliakov. Ten, čo už má 2 hektáre alebo jeden hektár, ten môže dostať od Slovenského pozemkového fondu a druhý tu tiež hospodári na ošípaných alebo na hocičom inom a má živočíšnu výrobu, nemôže požiadať o pôdu. Tak keď toto neni diskriminácia, tak som zvedavý, že čo je diskriminácia.
Takže ja odporúčam vypustiť toto, túto časť. Prečítal som?
Takže bod 2:
2. V § 14 odsek 9 sa slovo "môže" nahradí slovami "prednostne prenájme".
Zase, slovo také, môže, to je dosť také široké. Zíde sa Správna rada Slovenského pozemkového fondu, neviem, je tam 10, 12, 15 ľudí a môže, môže sa rozhodnúť, akože keď niekto príde, zavolá šiestim alebo väčšine, že chlapci, nebláznite, malému 28 hektárov nepomôže, veľkému neberte, tak zdvihnú ruky a jednoducho môže, lebo ten môže. Tu chýbajú úplne jasné pravidlá, že na základe čoho ten dotyčný poľnohospodár môže požiadať a vôbec podľa čoho bude mať pridelenú tú pôdu. A toto som si v ďalšom návrhu dovolil upresniť a doplniť.
Takže:
3. V § 14 za odsek 9 sa vloží bod 9a, ktorý vrátane nadpisu znie, a toto, čo som hovoril:
"(9a) Hodnotenie uchádzačov sa riadi podľa:
1. výšky zaťaženia s VDJ na 1 ha celkovej obhospodarovanej plochy SHR, alebo poľnohospodárskeho podniku,"
Prakticky to znamená, že ak ma malý poľnohospodár požiada o pôdu a napríklad 28 hektárov žiada a možnože má, kvôli jednoduchosti, má 28 kráv, to znamená, že VDJ na celkovú plochu bude mať jeden, to znamená, že 1 ha, jeden kus dobytka. To je podľa mňa dosť, dosť rukolapný a jednoznačný, jednoznačná podpora malého poľnohospodára, lebo keď poviem, že oproti tomu bude mať tam v danom okrese alebo v okolí ďalší podnik, ktorý bude mať možnože takisto 30 kráv, ale hospodári na tisícoch hektároch, tak pýtam sa vás, že kto viac potrebuje tú pôdu? Ten, čo má 28 kráv a 28 hektárov, alebo ten, čo má tisíc hektárov a 28 kráv? To je takisto jasné, že ten, čo má 28 kráv, lebo bez pôdy je veľmi ťažké robiť živočíšnu výrobu. To je základ západného poľnohospodárstva a vlastne základ aj vertikálnej integrácie v poľnohospodárstve.
Takisto, to je prvá vec, to isté platí aj bod 2:
"2. pomeru plochy určenej na pestovanie zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby k celkovej obhospodarovanej ploche,"
Lebo ďalšia taká finta v celom zákone, že (povedané so smiechom), že možnože niekto, a to bude zaujímavé ďalej, zase hospodári na tisícoch hektároch, ale má možnože 2 ha zeleniny, ovocia a špeciálnej rastlinnej výroby a už zákon mu zakazuje odobrať mu štátnu pôdu napriek tomu, že malý poľnohospodár, ktorý možnože na piatich hektároch bude chcieť robiť len túto výrobu, 100 %, požiada o 5 ha, ale jednoducho môže a nemusí dostať, resp. nedostane 5 ha kvôli tomu, lebo ten sused, čo má desať, na tisícoch hektároch hospodári, má tiež dva hektáre alebo tri.
Tak nehnevajte sa na mňa, ale to verím, že to, to ani neviem, jak by som povedal, Copperfield je oproti tomu super.
No a trojka, samozrejme, je treba podľa mňa urobiť aj rozdiely alebo poradie medzi tými, čo majú VDJ-čka, a presne toto upravuje, že:
"3. úrovne spracovania vyprodukovaných základných komodít pri uvádzaní na trh žiadateľom o pôdu".
To znamená, že ten, čo vyrába len svine, tak nech je v nevýhode voči tomu, kto ešte z tých svíň vyrobí klobásu, aby to bolo úplne rukolapné. Takže keď niektorý poľnohospodár zoberie tú celú výšku živočíšnej výroby tak, že pestuje pšenicu, obilie, má ošípané a je ochotný po víkendoch pozabíjať tú sviňu a ešte pôjde na trh a predá to, tak, samozrejme, toho treba podporiť, lebo vytvorí pracovné miesta, vytvorí vidiek, vytvorí gazdovské trhy, o čo vlastne sa snaží, resp. čo sme boli, čo sme počuli v dôvodovej správe, že musíme a chceme podporiť mladých a malých poľnohospodárov. Len takýmto spôsobom môžu vyžiť, takže toto je podľa mňa úplne jasná, jasné pravidlá, podľa čoho sa prideľujú, môže byť pridelená štátna pôda.
Hú, ďalej.
"4. V § 14 odsek 10 sa vypúšťajú slová: "ak má prenajaté pozemky vo výmere" a za bodom sa doplní, vo výmere, čo som pred chvíľkou hovoril, že ak má prenajaté pozemky, proste to je, to je, čo som hovoril pred chvíľkou, to je úplný nezmysel, že jeden môže dostať, druhý nie podľa toho, že čo má.
Takže za bodom d) sa doplní: "z celkovej obhospodarovanej plochy"."
A to je ďalšia obrovská finta, vážení. Preto hovorím, že neviem, kto písal ten zákon, ale buď bol úplný diletant, alebo opak, bol strašne múdry a bol úplne, vymyslel celý systém tak, aby malí ani náhodou sa nemohli dostať k tomu. Berme to tak, že máme podnik, ktorý má prenajaté možno 200 ha Slovenského pozemkového fondu, ale zároveň má v prenájme ďalších 2-tisíc. To znamená, má zhruba 10 %. Tak prečo by sa mu ublížilo, keď z tých 200 ha niekto zoberie 28 hektárov? To je nič. Ale tomu malému, ktorý by mohol dostať tých 28 %, to sakramentsky pomôže a presne to hodnotím, čo tam máte, tie body 4, že od 100 až 500 a takýmto spôsobom. Princíp je ten, že pri odseknutí tej pôdy je treba rátať celkovú obhospodarovanú plochu, a nie tú, ktorú má prenajatú od SPF. A zároveň takisto tiež je diskriminačné, že keď má niekto len 100 ha, tomu ani nemôžeme zobrať, lebo má len 100 hektárov, tam tie mantry strašne nešťastné a strašne zle urobené alebo dobre urobené, keď sa doplní to, že z celkovej obhospodarovanej plochy. Lebo zase, keď má niekto prenajaté od Slovenského pozemkového fondu 99 ha a plus ešte má ďalších 2-tisíc, tak jednoducho nikto sa ho nemôže dotknúť, ten malý poľnohospodár, darmo bude žiadať 28 hektárov, tamten dotyčný má 99 a jednoducho nemôže. A takisto berme, že keď má 1 500 ha zo SPF, z toho 10 %, 150, ale zároveň má ďalších 10-tisíc, čo je dneska už aj úplne praxou, že má niekto 10-tisíc, to už je ďalších 1 500, takže odníme sa od neho len 150 napriek tomu, že vie, kde by mohol pustiť 1 500, 1 500 lomeno dajme tomu 30, to je ďalších 50 ľudí, 50 poľnohospodárov má robotu, má prácu. Zase malý poľnohospodár, vidiek. A takýmto spôsobom na tých 1 500 hektároch, možnože vyrobí, 8 ľudí obhospodári tú plochu. A myslím, že toto by malo byť práveže podstata tohto zákona, zabezpečiť prácu ľuďom na vidieku. Na jednej strane tých 1 500 hektárov môže dať prácu 50, 60 ľuďom, na druhej strane reálne dáva možnosť 7, 8, a to je myslím, že ten zásadný rozdiel, a preto si myslím, že ten zákon strašne buď šťastný alebo nešťastný podpis napísaný, zatiaľ som sa ešte nerozhodol. Myslím, že je to na vás, aby ste sa spýtali vašich podriadených, že kto vlastne písal a prečo to takým spôsobom písal.
No a nakoniec takisto:
"5. V § 14 odsek 12 sa slovo "nepoužije" sa nahradí slovom: "použije"; a takisto slovo "nezníži" sa nahradí slovom "zníži" a slová "podľa ods. 10" sa nahradia slovami "podľa ods. 9a"."
O čo sa vlastne jedná? Tu sa píše, že ak ten podnik, ktorý potenciálne, od neho by sa zobrala pôda SPF, takisto napr. na živočíšnu výrobu, nemôže sa od neho a priori zobrať ani hektár pôdy. Tak ešte dám krátky ako príklad. Je podnik, ktorý má 5-tisíc ha, má od SPF napr. 200 ha a chová päť ošípaných. Chová ošípané? Chová, bodka. A tým pádom zákon zakazuje od neho zobrať ani hektár a zase sú mladí len nejakým spôsobom vygugličkovaní, nejakým spôsobom sú obídení a nemôžu nič, lebo je to zákon napísaný tak, že SPF môže sa rozhodnúť, že nie, nedostane to, lebo podľa zákona nemajú právo to od toho veľkého to zobrať. Medzitým tomu veľkému tých 5 ha, 10, 20, 30 to neublíži lebo má ďalších 5-tisíc, 10-tisíc, lebo práveže je to veľký. A preto som tam použil aj zaťaženie VDJ na celkovú plochu, to znamená, že keď 10-tisíc hektárov, má 10-tisíc VDJ-čiek, klobúk dole, a nech to robí a nech od neho sa nezoberie ani hektár, dokonca nech aj pridá, nech sa mu pridá, ale ak má zaťaženie možno, že 0,01, lebo má 10-tisíc hektárov, možno, že chová päť kráv alebo neviem desať ošípaných, aby sa nehovorilo, tak nehnevajte sa, to je ako celkom smiešne.
Preto hovorím, že myslím si, že preto navrhujem tieto návrhy, ak si osvojíte, ako budem rád, a keď nie, veľmi rád podebatujem, či už akože s vami, ak budete zvedavý na môj názor, resp. aj s tým dotyčným odborníkom, ktorý to ako napísal, nech vysvetlí jasne, že aký zámer mal, a poviem vám na rovinu, že takto napísaný zákon, nieže dáva vôbec, navonok dáva, dobre je spropagovateľný, veľmi dobre sa s tým vystupuje, že áno, pomohli sme malým od 28 ha, a som zvedavý, že po roku alebo po pol roku koľko malých poľnohospodárov bude reálne zo zdrojov SPF dostávať pôdu. To je také niečo, ako pred dvomi-štyrmi rokmi takisto ste predložili Národnej rade zákon o nákupu pôdy resp. o nejakých pôžičkách, čo sa hovorilo, a štatistiky sú katastrofálne, tam niekoľko možno desiatok, možno sto, stopäťdesiat malých poľnohospodárov bolo ochotných kúpiť, proste veľmi je to ľúbivé a dá sa to odkomunikovať, ale prakticky nemá žiadny dopad.
Takže, dámy a páni, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 14.10.2014 14:12 - 14:19 hod.

Gabriel Csicsai
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.9.2014 11:22 - 11:22 hod.

Gabriel Csicsai
Vážený pán predseda, týmto sťahujem spolu s pani kolegyňou Luciou Žitňanskou náš návrh zákona (tlač 1149) so solidarity ku kolegom, ktorým ste včera zrušili, vyradili ich návrhy zákonov. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.7.2014 10:37 - 10:43 hod.

Gabriel Csicsai Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, dneska už druhýkrát. Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, najprv by som predložil návrh, čo som chcel, čím som chcel vlastne doplniť tento zákon, nakoľko je otvorený. Začal by som tým, že chcel som pochváliť vládnu stranu, že keď sa chce, tak sa chce, proste bol urobený zákon pred x mesiacmi, prišlo sa na to, že sú tam nejaké problémy, tak okamžite, promptne sa zareagovalo a teraz tie trhoviská znova môžu na základe tohto zákona alebo tejto novely, doplnenia, môžu fungovať, že takto sa dá, ako som hovoril pred chvíľkou pri vodnom zákone, treba si priznať chybu a jednoducho môžme fungovať ďalej. Gratulujem. Ale zároveň musím povedať, že moja predrečníčka pani Košútová, čo predniesla, tak toto celé všetko zneguje en bloc, ako je. To bol príklad, ako hľadať spôsob, ako sa to nedá. A nehnevajte sa na mňa, ale to bolo trošku silné kafe.
Ale v každom prípade najprv by som uviedol návrh, pozmeňujúci návrh môj. Pôvodný zákon v § 6 rozpráva o zákazoch zvierat, takže zákaz, živé zvieratá, a je tam odsek, že "vynímajú sa". Takže, čítam: "živé zvieratá; zákaz sa nevzťahuje na predaj sladkovodných trhových rýb, na predaj domácej vodnej hydiny, domácej hrabavej hydiny, domácich králikov, psov, mačiek, drobných hlodavcov a na propagačné podujatia organizované zväzmi, združeniami chovateľov zvierat, a to na základe súhlasného stanoviska príslušného orgánu veterinárnej správy".
Môj návrh bol doplniť tento paragraf o zvieratá: ošípané, hovädzí dobytok, ovce a kone.
Priznám sa vám, že neviem, čo je na tom zlé, keď jednoducho malý trh, ktorý, na jednej strane máme snahu znova oživiť dedinské trhy, máme snahu oživiť mladých esherkárov, ktorí majú doma jednu, dve, tri prasnice, nedajbože jednu kravu alebo pár oviec a kôz a sa rozhodnú ich pustiť do voľného trhu, jednoducho dajú to na prívesný vozík, odvezú to do dediny, kde je vyhlásený trh. A podotýkam ešte raz, čo sa týka tej Miletičky, čo sa môže predávať na trhu, to podmieňuje alebo vydáva primátor, respektíve starosta. Keď primátor Bratislavy povie, že na trhu na Miletičke nebudú sa predávať kravy, tak sa nebudú. Ja s tým nemám, proti tomu nič.
Ja primárne rozprávam o tom, že dedina Horná, Dolná alebo to je jedno, nejakých 200 - 300 ľudí, je tam nejaký báčik na farme a dovezie si presne uprostred dediny svojich pár kusov prasiatok a chce to predať. Teraz sa to deje, prosím vás, načierno. Je to lepšie? Chceme niečo zlegalizovať a teraz sa rozpráva o tom, že prečo sa to nedá!
A som zvedavý, ako vysvetlíte, keď zväzy dokážu zorganizovať, dokážu zabezpečiť všetky utajené podmienky, čo ste teraz spomínali, prečo by nemohli tie podmienky spĺňať aj malí chovatelia. Totižto ten malý chovateľ, keď chce predať, tak musí teraz vstúpiť do zväzu a potom to môže. Ale sám nemôže, napriek tomu, že je to povolené. Tak nehnevajte sa, to je len nič isté, nič iné, len obštrukcia. Trošku som rozčúlený, lebo jednoducho toto neni odbornosť, o odbornosti, ale vyslovene obštrukciou nejakej, neviem, nesympatie alebo, alebo, by som dovolil si povedať, lenivosti alebo lenivosti štátnej správy a keby to bol, keby tu bol pán štátny ústredný, tak takisto mu to poviem do očí, alebo nejaká ochrana svojich pseudopráv niektorých zväzov, ktorí sa snažia z toho vytĺcť peniaze, lebo, samozrejme, tie trhy, ktoré sa organizujú oficiálne, za to sa platí, respektíve berie sa štátna dotácia, vážení, Agrokomplex, všetky náklady spojené s dodaním zvierat hradí štát, hradíme my.
Keď chceme, aby malý sedliak išiel predať na trh za vlastné náklady, vlastné to nie, ale ideme zorganizovať, áno, môže to byť konkurencia, vážení, môže to byť konkurencia veľkým štátnym podnikom, chovateľským zväzom. Ja to chápem, že oni to nechcú, lebo mohlo by to sa stať náhodou, že sa ujmú niektoré trhy a vám poviem konkrétne konské trhy, poviem Potônske Lúky. Potônske Lúky už piaty rok organizujú konský trh bez problémov, normálne s povoleniami, ktoré vydáva štátna veterinárna správa, na základe ŠVS-ky.
Takže neobstojí to, že nedokážu ľudia zabezpečiť veterinárne podmienky na prevoz zvierat, a takisto vám hovorím, že nemusí mať každý svoj vozík certifikovaný. Každý vie, že na okolí, kto má vozík alebo nejaký prepravný prostriedok certifikovaný, jednoducho zavolá, príde, naloží, takže všetko môže fungovať s papiermi, len otázka, či chceme, či nechceme. A ja si myslím, že toto negovanie môjho návrhu je o tom, že nechceme. Nie o tom, aby sme hľadali spôsob, ako pomôcť tým malým sedliakom dostať sa normálne priamo na trh. Lebo o to sa jedná.
Dovolím si upozorniť, aj Európska únia dokonca zaviedla, uviedla nový názov, čo v tomto plánovacom období funguje, skrátená, skrátená odbytová reťaz, neviem, ako je doslovný preklad. Presne o to sa jedná, aby nemuseli cez tri-štyri rôzne zoskupenia, zväzy alebo nejakých ľudí títo prvovýrobcovia sa dostať priamo, priamo k zákazníkovi. Takže pejoratívne povedať, povedané, tento návrh zákona, tento dodatok rozpráva o tom, že keď sedliak môže predávať klobásu, tak prečo by nemohol predávať prasiatko na trhu? Jednoducho nevidím dôvod, prečo nie, a nevidím, že, nevidím, fakt nevidím.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

9.7.2014 9:49 - 9:50 hod.

Gabriel Csicsai
Ďakujem. Čo sa týka kolobehu vody, ja som si toho vedomý, že voda neni, príroda neni večná ako a prírodu môžme úplne zničiť, a mám aj obavy z toho, že v súčasnosti ideme tým smerom, že ničíme tú prírodu a potom možnože zostane voda, ale my zas nezostaneme ako homo sapiens, ako ľudia, takže s tým môžem s vami súhlasiť. No a ostatné zase neviem, či boli reakcie na mňa alebo boli mimo, ale ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 9.7.2014 9:35 - 9:43 hod.

Gabriel Csicsai Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Csicsai, máte slovo.

Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, je to vždy nepríjemné rozprávať ako posledný, lebo jednak už všetko povedali predo mnou, jednak - ako vidím - veľký záujem tu na tú tému už ani neni, takže pokúsim sa... (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna. Smiech. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, neprerušujte pána poslanca!
Nech sa páči, pán poslanec.

Csicsai, Gabriel, poslanec NR SR
V krátkosti posnažím sa tak zhodnotiť tú celú záležitosť, čo sa týka vodného zákona. Ja tu vidím tri neurologické body, čo sa týka prevodu vody, o tom sa už rozpráva, sa mi zdá, tretí, už štvrtý deň, takže veľa sa o tom povedalo. Povedali, preberali sa rôzne pohľady, ja skôr by som pár slov povedal k tomu, že ako vlastne táto časť zákona prebieha, čo mi na tom vadí.
Vadí mi na tom, že nakoľko ste vládna strana, keď donesiete nejaký zákon a ste o tom presvedčení, že je to dobrý, tak jednoducho treba to pretlačiť, odhlasovať, nech to funguje, a keď to funguje, tak je to dobré, a keď nie, tak potom máte smolu. Zároveň, keď náhodou prídete na to, že neni dobre, tak treba sa postaviť a treba povedať, že, chlapi, nejak to nefunguje, prerobíme to, stiahneme to a donesieme nový, ako má byť.
Tá verzia, čo sa stalo vlastne včera, že pán premiér a pán minister, ste sa postavili pred televízor či pred obrazovky a povedali ste, že ústavný zákon, tak ja s tým mám vážny problém, lebo za prvé, vyzerá to veľmi populisticky a mám taký dojem, že už kampaňujete na rok 2016, a zároveň nemyslím si, že ústava je trhací kalendár, nedá sa to otvárať zakaždým, jednoducho treba si to poriadne premyslieť a poriadne to pripraviť, keď to chceme otvoriť.
Ďalším bodom, s čím mám ani nie problém, skôr by som o tom pár slov pohovoril, lebo nikto si to buď nevšíma, alebo nejak nenadobudlo to dostatočnú vážnosť. Tento zákon, ak ste prečítali, tak prikazuje tým dedinám, tým občanom, ktorí majú v dedine kanalizáciu vybudovanú, že sa musia na to pripojiť. Ako zásadný princíp, myslím si, že je správny, keď je tam kanalizácia, koniec koncov my ideme smerom dopredu, takže kanalizácia by mala byť aj v tých malých dedinách. Lenže osobne si myslím, že je tu obrovský problém, totižto tie projekty, ktoré boli prefinancované, tieto kanalizačné zariadenia boli, samozrejme, brané od európskych peňazí. A teraz prišiel čas, keď Komisia začína skúmať, či sú tieto diela využívané dostatočne. Aby to malo zmysel, vlastne jedno kanalizačné dielo musí mať aspoň vyše 70-percentnú pripojenosť a tuto vidím ten problém. Ja to chápem, že riešite to zákonom, lebo súčasná realita, čo mám informácie, je zhruba na úrovni medzi 20 až 30 % priemer. To znamená, že strašne veľa ľudí na to sa nepripojilo, na jednej strane bolo síce pekné, že áno, budeme mať kanalizáciu, budeme šetriť životné prostredie atď., ale nikto nerozmýšľal o tom, že, alebo nepremyslel to, že ľudia, najmä v tých dedinách v tých menších, budú musieť platiť pravidelne každý mesiac dosť veľké peniaze za to, aby ten, tá kanalizačnú sústava mohla fungovať. Ešte raz hovorím, ja s tým súhlasím, že treba, ale s tým, že kanalizačné potrubie bolo privedené len kvázi, by som povedal, k plotu, k tomu domu, k tomu pozemku a nebolo riešené finančne pripojenie domácnosti, teraz vzniká veľký problém. Samotné pripojenie stojí 100, 200, 300, 500 eur, podľa toho, samozrejme, že aký je pozemok, ako ďaleko sa nachádza dom, a čo sa týka bežných ľudí, tam problém neni, ale ako som hovoril, najmä v tých malých dedinách, kde žijú ľudia niekedy zo pár stovák, je to výrazný problém, je to úplne vážny problém, ako sa napojiť. Takže ja nemám problém so zákonom, ja mám problém s tým, že nerieši spôsob financovania napojenia sa týchto ľudí. Ja si myslím, že máte k dispozícii dostatok fondov, či je to environmentálny fond, alebo hocijaký, nechcem teraz dávať rozumy, ale myslím si, že cez toto by sa malo úplne v pohode riešiť, keď ste povedali slovo či návrh a, tak myslím, že bude treba urobiť aj bod b.
No a do tretice, aby som nebol dlhý. Už sme tu s pánom ministrom chvíľku sa o tom rozprávali aj v pléne, osobne si myslím, že spoplatniť zavlažovanie poľnohospodárom na Slovensku, to je rana pod pás. Principiálne, možnože sa mýlim, ale voda je jediný nie že nerast, ale také bohatstvo, ktorá vlastne sa nemení, nevytráca sa. Mení síce skupenstvo, je tam ľad, para, mení si polohy podľa klimatických zmien, ale jednoducho neminie sa. To znamená, keď poľnohospodár vyčerpá podzemnú vodu alebo z tokov a jednoducho to poleje na pôdu, tá voda sa zúžitkuje, či už priamo v rastlinách, alebo sa to odparí, alebo keď náhodou je to viac toho, tak odíde do spodných vôd. Skrátka tá voda je určitý substrát, jak by som povedal, katalyzátor určitých procesov. Tá voda jednoducho nemizne alebo nezneužívajú ju, a preto si myslím, že principiálne spoplatniť vodu - najmä v takej ťažkej situácii - poľnohospodárom, to je, to je neprípustné.
Zároveň vrátil by som sa k tomu, že pán minister vysvetlil síce, že je to nejaké pravidlo Európskej únie, ale stále si myslím, že Európska komisia a štáty a celá Únia nemôže byť nejaká stredná škola. Neni to stredná škola, kde nejaký profesor povie, že tak treba robiť, a všetci vedia, že je to síce blbosť, ale predsa len zavedú to a potom špekulujú, že ako to obísť, ako súčasný zákon. Prevzali sme to napriek tomu, aby sme vysvetlili Komisii, že to je úplná blbosť, netreba týmto smerom ísť, jednoducho treba to zrušiť. Prišiel zákon, respektíve prišiel befel z Únie a my sme pripravili tak zákon, alebo na tlak komôr, vôbec verejnosti aj poslancov vymysleli sme systém, že to nebude 0,1 a bude 0,01. Ale principiálne ten zákon tam ostáva, to znamená, že hocikedy hocijaký nový minister príde, nová vláda, keď si zmyslí, jednoducho si povie, že nejakým, nejakou vyhláškou, dobre, bude 1 euro a môžte si robiť, čo chcete. Ja som osobne zažil túto dobu, síce to bolo ministerstvo pôdohospodárstva, ale, súčasnej vlády, ale náklady na hydromelioráciu vykryli sa presne takýmto spôsobom, lebo zákon to povoľoval, vyrátali chlapci, že koľko stojí prevádzka hydromeliorácie a jednoducho vynásobili to vodou, ktorá bola porozlievaná kvázi na poli a tým pádom vyfinancovali hydromeliorácie. Ešte raz hovorím, myslím, že spoplatniť je neprípustné.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.7.2014 14:23 - 14:24 hod.

Gabriel Csicsai Zobrazit prepis
Dobre, ďakujem za odpoveď. Osobne stále si myslím, že nakoľko som mal to šťastie alebo tú možnosť zoznámiť sa so spôsobom negociácií v Európskej únii, stále si myslím, že možnosť vynegociovať alebo vynechať tieto poplatky úplne zo zákona, bola taká možnosť. Nechcem sa hádať, či nejak sa to prepáslo, alebo nie, skrátka akonáhle je to v zákone, otázka ďalšej vlády alebo hociktorej vlády, zo dňa na deň zmení tento poplatok z 0,01; hoci aj zo dňa na deň; na 1, 2, 3, 4; nehovoriac, ešte o tom budem rozprávať v tom zákone, výšku týchto poplatkov navrhujete, aby určil, určil ÚRSO. Takže stále je tam tá hrozba, že to spoplatnené bude.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 3.7.2014 10:55 - 10:56 hod.

Gabriel Csicsai Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže som rád, že sa otvorila táto téma, len škoda, že sa to nekonzultovalo trošku predtým. Neni mi úplne jasné, že či sa jedná o podporu len čiste obyvateľstva, ale aj sčasti, alebo aj poľnohospodárov. Zníženie DPH na potraviny má opodstatnenie hlavne v hraničných oblastiach, kde najmä Poľsko, Maďarsko, Česko, myslím si, že 20 % obyvateľstva chodí tam nakupovať presne kvôli tomu, lebo tie potraviny tam sú oveľa lacnejšie. Zároveň nemôže to byť ako jediná, jediný nástroj, ako zvýšiť kúpyschopnosť obyvateľstva. Tomu by mali nasledovať niektoré opatrenia, aby zvýšila sa efektivita produkcie, a nielen ako samotného DPH. Ale v každom prípade, dobre, že sa otvorila táto téma. Podľa mňa treba sa tomu venovať oveľa hlbšie, lebo je to oveľa vážnejšia téma, ako sa zdá na prvý pohľad.
Skryt prepis