Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poukázať na tú skutočnosť, že nikto z predstaviteľov opozície zatiaľ nedal odpoveď na otázky, prečo rástla nezamestnanosť aj počas minulého roku, respektíve tohto. Prečo tu takisto neprichádzajú investori, prečo odchádzali firmy aj počas minulého roku. Jednoducho, prečo dochádzalo k týmto javom aj počas vami nastaveného ekonomického prostredia. Nikto tu zatiaľ na tieto zásadné fakty odpoveď nedal.
Takisto aj na zásadnú vec, že jednoducho výber daní tak, ako ste naprojektovali vy do rozpočtu 2012, sa absolútne, ale absolútne nenapĺňal.
Čo sa týka toho verejného dlhu, na ktorý ste poukazovali, že bude narastať, rád by som upriamil pozornosť na skutočnosť, že v roku 2000 bol celkový verejný dlh 50 %, dokonca v roku 2005 až 60 % HDP. To znamená, zase pozrime sa aj do minulosti, kedy teda počas práve pravicovej vlády narastal verejný dlh významným tempom.
A posledná poznámka, čo sa týka tých verejných investícii, dnes už práve aj západní ekonómovia, viacerí konštatujú a vedie sa tu debata o tom, že práve cez podporu verejných investícií dochádza k rastu ekonomiky. Jednoducho už nie je ďalší priestor na výrazné škrtenie a práve sa poukazuje na to, že aj prostredníctvom nárastu verejných investícii sa dokáže oživovať ekonomika.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No vidím, že niektoré veci sa tu musia častejšie zopakovať, aby ste ich možno pochopili, alebo dokázali nejakým spôsobom vstrebať. Jednoducho ten prvý pozmeňujúci návrh týkajúci sa teda navýšenia platu učiteľov, už ten vytvára zákonný priestor a zákonný rámec na to, aby mohlo dôjsť k navýšeniu. A zároveň tam bola vytvorená rezerva. To znamená, už v tom prvom pozmeňujúcom návrhu boli vytvorené predpoklady, zákonné predpoklady na to, aby mohlo dôjsť k navýšeniu platov učiteľov. Samozrejme, nikto nevedel predpokladať ďalší vývoj dohôd medzi vládou a odborármi a učiteľmi.
A preto v tom druhom pozmeňujúcom návrhu bolo, alebo je explicitne napísané, že päťpercentné zvýšenie platov učiteľov do taríf sa vlastne v tomto druhom pozmeňujúcom návrhu explicitným spôsobom zakotvilo.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, čo sa týka tej arbitráže, už ste to celé postavili do roviny, ako keby už vláda vyplatila tie prostriedky, ale tomu tak nie je. Ja verím tomu, že vláda využije všetky možnosti odvolania sa na to, aby sa zvrátil ten nepriaznivý stav, alebo teda ten dočasný výsledok.
Ale ja by som sa opýtal inú podstatnú skutočnosť. Že akým spôsobom alebo akú pridanú hodnotu prinášajú súkromné zdravotné poisťovne pre pacienta? Pretože dnes si myslím, že nie je rozdiel medzi tým, či je pacient poistený v súkromnej zdravotnej poisťovni alebo v štátnej zdravotnej poisťovni. V zásade dostáva rovnakú zdravotnú starostlivosť. To po prvé.
A po druhé, znovu zopakujem, že si myslím, že súkromné zdravotné poisťovne by mali podnikať, ak, tak vo sférach dobrovoľného zdravotného poistenia, a nie na základe toho, že zákon jednoducho prikazuje ľuďom platiť odvody. A to sa netýka len zdravotných poisťovní, ale týka sa to aj dôchodcovských správcovských poisťovní a teda druhého piliera.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Znovu by som sa teda vrátil k tej otázke dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k tomu roku 2013. Tam by som chcel zdôrazniť, že daň z pridanej hodnoty na rok 2013 sa odvíja od výberu tohto roku, ktorý samozrejme zaznamenal pokles, tie dôvody teda vieme. Ale chcem stále zdôrazniť, že práve vláda prichádza s tými opatreniami, ktoré majú zlepšiť výber daní. Sú to legislatívne opatrenia týkajúce sa samotného zákona o dani z pridanej hodnoty, zlepšuje sa aj operatívna činnosť vytvorením špeciálnej policajnej jednotky, ktorá má práve postihovať korupciu a daňové podvody. Rovnako aj zákon, ktorý obmedzuje nakladanie s hotovostnými platbami, prispeje k lepšiemu výberu daní. A v neposlednom rade je tu aj pozmeňujúci návrh, ktorý zvýšil počet kontrolórov, čo sa týka možnosti kontrolovania alebo možnosti kontrolovania daňových subjektov.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže k tým veciam, kde ste teda konkrétne spomenuli aj mňa. Hovorili ste, že môj problém je, že opozícia hovorí rôzne čísla čo sa týka výdavkov. No to nie je ani tak môj problém, ale tak ako som povedal aj včera, no to svedčí o tom, že buď opozícia nemá naštudovaný štátny rozpočet, alebo jednoducho si tie čísla vymýšľa. Proste šermuje sa tu s tými číslami, menia sa za pochodu, vidíme to aj počas vystúpenia opozičných politikov v rozprave. Jeden deň použijú také číslo, na ďalší deň iné. Takže asi v tom nemajú jasno.
Čo sa týka Zákonníka práce a včerajšieho vyjadrenia, ak si pozriete to, čo som už predtým povedal, vždy som zdôrazňoval, že práve zmeny v Zákonníku práce ani zmeny v daňovom zákone, v zákone o dani z príjmov, nemajú vplyv na to, že dochádza k nárastu nezamestnanosti napríklad. Pretože nárast nezamestnanosti pozorujeme už v priebehu alebo od začiatku tohto roka, respektíve v priebehu minulého roka. To znamená, že ešte predtým, než vôbec boli ohlásené tieto zmeny, tejto jav tu nastal, a tak ako som viackrát vždy zdôrazňoval, súvisí s celkovým ekonomickým prostredím eurozóny a ďalších, alebo ďalšieho prostredia. To znamená, aj u nás, samozrejme.
Zase tá poznámka, že Slovensko prestáva byť atraktívnou krajinou. Naozaj si zoberme čísla, ako tu prichádzali investície, ale najmä od vypuknutia ekonomickej krízy, tam, tam treba sa pozrieť, že jednoducho tie, tie, príchod tých investícií stagnuje. A zase, hovoríme o období ešte predtým, než začali platiť vládou ohlásené legislatívne zmeny.
Posledná poznámka, na začiatku ste hovorili, že minister pristupuje nezodpovedne k rozpočtu. Naopak, ja si myslím že pristupuje veľmi zodpovedne aj preto, že práve cez pozmeňovací návrh sa zohľadnil reálny stav... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Zase len vidím, ako meníte tie čísla počas prvej rozpravy, druhej rozpravy. V tej štvrtkovej rozprave ste napr. hovorili o tom, že vláda si nakreslila do štátneho rozpočtu, že zo štátnych podnikov dostane o 200 mil. eur menej. Dnes ste už hovorili o čísle, myslím, 68 mil. eur. Takže je to badateľný rozdiel. Ale ten dôvod je tam, áno, je tam pokles dividend z SPP, ktorý dnes je v privátnych rukách.
Potom ďalšia poznámka k tomu porovnaniu tých výdavkov. Myslím, že korektné by bolo porovnať rozpočet roku 2012, keď boli výdavky navrhnuté alebo schválené vo výške 17,299 mld. eur a rozpočet na rok 2013 po tom pozmeňujúcom návrhu počíta s výdavkami 17,015 mld. eur. To znamená, je tu vidieť pokles výdavkov oproti týmto dvom rozpočtom.
Ale dotknem sa aj toho, prečo v tom rozpočte v roku 2011 bol ten pokles. Ten rozdiel v tých výdavkoch je z toho dôvodu nečerpania eurofondov v roku 2011 oproti roku 2013.
A posledná poznámka týkajúca sa toho prvého pozmeňujúceho návrhu. Tak ako som už predtým uviedol, bol daný z dôvodu toho, aby rozpočet naozaj reálne zobrazoval stav a vývoj ekonomiky Slovenska. Ďakujem.

Vážený pán predseda, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol stanovisko Výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky (tlač 331).
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 309 z 3. decembra 2012 určil voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorá sa bude konať na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Dňa 28. novembra 2012 bol doručený predsedovi Národnej rady spoločný návrh na kandidáta poslaneckých klubov Národnej rady za stranu Sloboda a Solidarita, SDKÚ - DS, KDH, stranu MOST – HÍD a stranu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorí tak navrhujú Ing. Vladimíra Klimeša.
Návrh na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 7. decembra 2012.
Výbor pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 6. decembra 2012 a prijal k nemu uznesenie č. 131. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaného kandidáta a posúdil, že návrh kandidáta bol podaný v súlade s článkom 2 volebného poriadku v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahuje požadované náležitosti na voľbu predsedu NKÚ.
Na rokovanie výboru bol prizvaný kandidát na voľbu predsedu NKÚ, aby predstavil zámer svojho pôsobenia vo funkcii.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 132 zo 6. decembra 2012 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu predsedu Najvyššieho kontrolného úradu.
Výbor určil poslanca Daniela Duchoňa za spravodajcu výboru a poveril ho predniesť stanovisko výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je prílohou tohto stanoviska.
Ďakujem, pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne. Chcel by som sa vyjadriť iba k dvom veciam.
K prvej veci, k tej toľko opakovanej DPH-čke. Treba si naozaj uvedomiť, že to číslo sa tam neocitlo náhodne, ale kopíruje ten negatívny vývoj výberu DPH, ktorý bol tento, resp. aj minulý rok, a nikto tu nerezignoval na lepší výber daní. Ako sme už viackrát uviedli, vláda naozaj pripravuje razantné opatrenia na to, aby ten výber daní bol lepší, či už spomínaným zvýšeným počtom kontrolných osôb z 1 500 na 9 000, zamedzením nakladania s hotovosťou, resp. jeho obmedzením a tak ďalej a tak ďalej, zmenami v zákone, DPH, tie fakty tu už boli spomínané.
Čo sa týka samotnej kapitoly dopravy, zdroje, čo sa cestnej a železničnej infraštruktúry, v rámci rezortu dopravy budú v roku 2013 v sume viac ako 2 mld. eur, čo je tu najvyššia absolútna suma od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Je to medziročný nárast týchto zdrojov 8,1 %. Ďakujem.

Dobre, k tej VSŽ-ke a k tej cene. Dá sa to dohľadať. Určite to... (Reakcie z pléna.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Poprosím vás, páni poslanci, o kľud. Pán spravodajca, reagujte na faktické poznámky.

Duchoň, Daniel, poslanec NR SR
Dobre, samozrejme. Cena Ispatu bola zverejnená, to dodám, doložím.
Čo sa týka toho, akým spôsobom bola VSŽ-ka privatizovaná. Tam ja som hovoril o ďalších veciach, prečo tam bola vyňatá iba tá oceliarska časť a to ostatné zostalo niekde bohviekde. Takže, nie je to len o cene. To je prvá vec.
Druhá vec. Pán poslanec Uhliarik, ja som nehovoril o tom, že nemocnica sa má alebo nemá pozerať iba cez prizmu zisku, respektíve, samozrejme, ten zisk tam je dôležitý, ale nie je tam na prvom mieste, lebo som hovoril, že nemocnica popri svojich viac ziskových oddeleniach, má aj stratové oddelenia. A keby sme sa pozerali iba cez zisk, tak tieto stratové oddelenia jednoducho škrtneme a tá nemocnica už by neplnila tu funkciu, najmä fakultná, takú, akú má. A nechcem sa ja vo všeobecnosti vyjadrovať k zdravotníctvu, pretože nie som odborník ani sa nepokladám za odborníka v zdravotníctve, iba hovorím zo svojich skúseností z pôsobenia v akciovej spoločnosti Vojenská nemocnica.
Čo sa týka komentárov od pána poslanca Sulíka. Zase, nehovoril som že iba je tu nejaký problém v konkurencii v Ázii. Spomenul som to iba ako jeden z faktorov, ktorý ovplyvňuje súčasný stav. A ja sa najmä snažím poukázať na to, že vy nás tu dávate do pozície, že v dôsledku prijatia legislatívnych zmien v Zákonníku práce alebo na dani z príjmu jednoducho všetky spoločnosti začali kvôli tomuto prepúšťať alebo že toto je to, čo spôsobuje, že spoločnosti tu majú prepad výnosov a tržieb, poznajú už... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vystúpil aj ja opätovne k návrhu zákona o štátnom rozpočte.
Ešte predtým, než podám pozmeňujúci návrh, by som rád zaujal stanovisko k niektorým veciam, ktoré tu zazneli či už dnes alebo vo štvrtok, resp. v piatok.
Prvý taký postreh je, že opozícia sa nedokáže zjednotiť ani na číslach, čo sa týka napr. nárastu výdavkov, v tomto návrhu štátneho rozpočtu, pretože pán predseda Figeľ komunikoval na tlačovej besede niekedy okolo 20. novembra o tom, že dochádza k nárastu výdavkov o 700 mil. eur. Potom pán Štefanec tu hovoril vo štvrtok o náraste 1,7 mld. eur, teraz nedávna tlačová konferencia strany MOST – HÍD hovorila o náraste 500 mil. eur. To znamená, aj tu je vidieť nejednotnosť opozície a jednoducho neschopnosť komunikovať o rovnakom čísle. A keby sme aj pripustili, že teoreticky jeden z nich má pravdu, to znamená, že tí ďalší dvaja zákonite musia klamať.
Čo sa týka veľakrát spomínaných problémov v súvislosti s prijatím či už Zákonníka práce alebo aj novely zákona o dani z príjmov, o čom sme tu viackrát komunikovali, firmy, spoločnosti prepúšťajú najmä z dôvodu toho, že jednoducho v dnešnej hospodárskej situácii dochádza k poklesu výnosov, k poklesu tržieb týchto spoločností. Samozrejme, túto situáciu musia riešiť tým, že znižujú svoje výdavky, najmä mzdové náklady, ktoré tvoria podstatnú časť výdavkov spoločnosti. Ako príklad by som uviedol spoločnosti ako Slovak Telekom, ktorý mal za prvý polrok roku 2012 pokles výnosov o 8 %, v Slovnafte to bolo mínus 7 % za prvý polrok 2012, v SES Tlmače to bolo mínus 4 % takisto za prvý polrok 2012, Hornonitrianske bane ho mali za to obdobie mínus 14,8 %. Ale je tu aj dlhodobý prepad tržieb v agrosektore, rádovo 5 % od roku 2009, takisto zásadný prepad stavebnej produkcie za prvých deväť mesiacov tohto roku, je to až mínus 15,3 %, takisto významná potravinárska spoločnosť IDC Holding, kde je to od roku 2010 na úrovni 4 %, Tesla Liptovský Hrádok, kde je to za prvých deväť mesiacov roku 2012 mínus 5 %. To znamená, že spoločnosti, áno majú oveľa väčší problém v súvislosti aj s nárastom konkurencie predovšetkým z ázijských trhov, ale vôbec z celkovo vyplývajúcej nadprodukcie v rámci Európy alebo celého sveta umiestňovať svoju produkciu na svetových trhoch. A tomuto zodpovedá pokračujúci trend poklesu výnosov. To znamená, nie je to Zákonník práce, nie je to ani avizovaný nárast daní, ktorý primárne podmieňuje to, že sa prepúšťa, spoločnosti, ktoré neexpandujú, zákonite musia hľadať svoje vnútorné rezervy. A jednou z nich je tá, že redukujú svojich zamestnancov. Ja pripúšťam to, že Zákonník práce môže toto rozhodnutie urýchliť, ale, hovorím, primárnym a rozhodujúcim faktorom tu je to, že dochádza k poklesu tržieb a výnosov viacerých významných spoločností v celom spektre priemyslu.
Ďalšia vec na ktorú by som rád reagoval, je vystúpenie pána poslanca Štefanca, kde vo štvrtok hovoril o tom, že budúci rok pri rastúcej spotrebe sa plánuje výber DPH-čky o 290 miliónov eur menej. Áno, je to tam, ale treba si povedať naozaj tie príčiny, ktoré k tomu vedú alebo ktoré spôsobujú, že je ten výber na DPH-čke menší. Je to jednak veľakrát spomínaná téma finančnej správy a chaosu, ktorý tam vznikol. A, samozrejme, dôsledok je ten, že mnohé podnikateľské subjekty, bohužiaľ, toto zneužili. A výsledok je ten, že ten výpadok na DPH-čke je už v tomto roku významný a tak isto to bude pretrvávať do budúceho roku.
Ale ďalšia závažná téma sú, samozrejme, daňové úniky, ktoré sú rádovo v miliardách eur. Ale už sme tu hovorili predsa, že postupné legislatívne zmeny, či už v zákone o DPH, v Trestnom zákone, v Obchodnom zákonníku, prispievajú alebo budú prispievať k tomu, aby ten výber bol väčší. Musí sa, samozrejme, zvýšiť aj kontrolná činnosť, kde takisto pozmeňujúci návrh, ktorý tu bol minulý týždeň predložený, navýši počet kontrolných osôb z 1 500 na 9 500, čo tak isto významnou mierou prispeje k tomu, aby sa daňové subjekty mohli kontrolovať intenzívnejšie. Ale aj napríklad zamedzenie nakladania s hotovosťou v spoločnostiach nad 5 000 eur alebo u fyzických osôb nad 15 000 eur prispeje k tomu, aby sa nedostávali čierne peniaze do spoločností, aby sa nerobili rôzne fiktívne prevody cez pokladňu a podobne.
Potom ste hovorili, že v zdravotníctve oproti tomuto roku o 0,42 %, školstve bez rezervy o 0,68 %, neviem, odkiaľ tieto čísla ste zobrali, ale celkové výdavky kapitoly ministerstva školstva, vedy a výskumu bez započítania očakávaného päťpercentného zvýšenia platov rastú, v roku 2013 o 1,24 %, to je 30 miliónov eur, oproti schválenému rozpočtu na rok 2012. Ak tam započítame aj to 5-percentné navýšenie platov, ktoré pôjde priamo do školstva, tak celkové výdavky školstva rastú o 3,2 %.
Čo sa týka kapitoly ministerstva zdravotníctva, síce rastie len o 0,42 %, ale samotná kapitola sa na verejných zdrojoch plynúcich do zdravotného sektora podieľa iba 34 %. A hlavnou časťou verejných zdrojov sú odvody od ekonomicky aktívnych osôb.
Ďalej ste tam potom hovorili o tom, že vláda si na budúci rok namaľovala, že vo verejnej správe bude mať viac o 5 000 ľudí, ale nie učiteľov. Ak vás to zaujíma, odporúčam, je to tam na strane 42.
Takisto neviem, odkiaľ tie čísla ste zobrali, pretože hovorili ste v jednej vete o verejnej správe, ale následne ste hovorili o raste zamestnancov v rámci samotnej štátnej správy, to znamená, porovnávali ste dve neporovnateľné veci. Aj tam ste pritom zaokrúhľovali, keď ste hovorili pri hasičoch o 300 osobách, pričom je ich tam 230, a podobne.
To znamená, vidíme to, že s tými číslami sa dosť zásadne manipuluje a veľakrát sa porovnávajú rôzne základne.
Pán poslanec Kollár hovoril o náraste hrubého verejného dlhu. Áno, je to takisto pravda s tým, že treba tam zdôrazniť, že jedna tá zložka, ktorá sa podieľa na celkovom náraste verejného dlhu je aj to, že sa dofinancoval dlh z roku 2011, keď predchádzajúca vláda sa nebola schopná financovať na dlhopisových trhoch. Vieme, z akých príčin to bolo, bola to rozhádanosť, nejednotnosť a tak ďalej.
Rád by som sa pozastavil aj pri téme U. S. Steel, VSŽ. Myslím si, že je absolútne neadekvátne argumentovať, že U. S. Steel odchádza z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré tu pripravujeme. Treba si uvedomiť, že takisto v dôsledku globálnej krízy klesá spotreba ocele. Na druhej strane sú tu rôzne environmentálne predpisy, ktoré robia VSŽ-ku (alebo teda U. S. Steel) menej konkurencieschopnú v porovnaní s Ukrajinou, s Indiou a inými krajinami, kde napríklad takáto záťaž nie je. A, samozrejme, tým pádom môžu produkovať oceľ za výhodnejších a lacnejších podmienok. Ale súhlasím s tým, že tá privatizácia VSŽ-ky bola, môžeme to nazvať, aj zbesilou, a to z toho pohľadu, že netreba hovoriť len o podmienkach, za akých bola privatizovaná, lebo si myslím, že sa treba zamyslieť aj nad spôsobom, akým bola privatizovaná. A rád by som zdôraznil, že tu bola aj ponuka napríklad spoločnosti Ispat, kde je to, myslím, Mittal Steel, ktorý cenu za jednu akciu ponúkal štvornásobne vyššiu ako VSŽ-ka. A druhá otázka, prečo sa napríklad z VSŽ-ky oddelila oceliarska časť, ktorá je, samozrejme, zaujímavé aktívum, a ten zbytok sa nechal Pente, ktorá si z toho možno povyťahovala niektoré lukratívne pohľadávky, a ten zbytok zostal neviem kde. Takže čo sa týka tej privatizácie VSŽ-ky, naozaj ten spôsob nebol, by som povedal, úplne výhodný pre Slovenskú republiku. Zároveň otázka je, koľko napríklad U. S. Steel napríklad investoval do technológií za celé do obdobie, pokiaľ VSŽ-ku vlastnil, a ďalšie veci. (Hlas z pléna.) Je to k rozpočtu, pretože kolegovia z opozície tu k rozpočtu hovoria veľakrát o VSŽ-ke.
Čo sa týka zdravotníctva, ktoré tu, myslím, dosť podrobne rozoberal pán poslanec Novotný, ktorý venoval nejakú časť tomu, že nemocnice by sa mali za každých okolností stať akciovými spoločnosťami a že toto by bol ten liek, ktorý by aj ozdravil verejné zdravotníctvo. Takisto nesúhlasím s týmto názorom, pretože znovu sa vrátim k Vojenskej nemocnici, kde som rok a pol pôsobil, ktorá sa transformovala na akciovú spoločnosť. Ale výsledok bol ten, že päť najlukratívnejších oddelení sa prenajalo súkromnej zdravotníckej spoločnosti a vo Vojenskej nemocnici nastal taký paradoxný stav, že vo Vojenskej nemocnici boli vlastne dve nemocnice a samotní pacienti ani nevedeli, či sú v tej štátnej Vojenskej nemocnici alebo sú v privátnom oddelení, nehovoriac o tom, že tie zmluvy boli postavené tak, že nemocnica, tá štátna, znášala náklady súvisiace so servisom a opravami tých oddelení, ktoré patrili súkromnej spoločnosti. To je prvá vec. Ďalšia vec, bola to akciová spoločnosť, ale boli tam zmluvy, napríklad servisná zmluva na softvérové zabezpečenie, kde náhodne desiatky tisíc korún ešte vtedy odchádzali na servis nejakého softvéru, pritom tá spoločnosť sa tam ukázala možno raz, dvakrát za mesiac. To znamená, akciové spoločnosti, nemocnice, to sa nerovná tomu, že jednoducho dôjde zákonite k tomu, že tie nemocnice budú hospodáriť lepšie. Druhý poznatok je, že nemyslím si, že by fakultné nemocnice mali byť akciové spoločnosti, pretože nemocnica nemá len ten biznisový rozmer, ale má aj ten etický rozmer. A predsa pacient na ARO nesie so sebou podstatne viacej nákladov, ako je mu schopná zdravotná poisťovňa preplatiť. To znamená, ak by sme sa mali pozerať len cez prizmu zisku a efektívnosti, tak potom by sme napríklad z tých nemocníc museli poškrtať všetky tie nákladové oddelenia, ktoré tam sú, napríklad to ARO, a zostalo by tam možno pár zaujímavých oddelení, ktoré by ale už neboli schopné sa komplexne postarať o pacienta. A toto najmä platí pre fakultné nemocnice. Ale súhlasím s tým, že nemocnica musí byť riadená zodpovedne, musia tam byť vytvorené kontrolné mechanizmy na to, aby tam nedochádzalo k rôznym únikom a aby jednoducho ten manažment zodpovedne pristupoval k správe tej nemocnice.
Ak sa ešte bavíme o zdravotníctve, tak sú tam aj iné javy, o ktorých podľa mňa je potrebné hovoriť, ako sú či už predražené nákupy rôznych technologických zariadení alebo napríklad aj také skutočnosti, že niektorí lekári operujú v štátnych zariadeniach, ale doliečujú toho pacienta už vo svojich privátnych ambulanciách, samozrejme, už za cashovú platbu za túto starostlivosť, nehovoriac o tom, že mnohí lekári majú rôzne úväzky. Je to neprehľadné. Sám som nevedel, kedy toho lekára, ktorý má úväzok 0,1 v tej danej nemocnici, mám v tej ambulancii hľadať. Takže poukazujem len na to, že transformácia nemocníc na akciové spoločnosti nie je tým všeobecným liekom, ktorý by pomohol riešiť stav nemocníc v zdravotníctve. Je to jednoducho tak. A poukazujem na to na konkrétnych skúsenostiach a konkrétnych príkladoch.
Pán poslanec Beblavý tu hovoril o tom, že my zdaňujeme všetko, čo sa hýbe, alebo niečo v tom zmysle. Ale, kolegovia z SDKÚ, vy ste zašli ešte ďalej, pretože vy ste svojím návrhom chceli zdaňovať už aj virtuálny priestor, pretože platby, ktoré sa uskutočňujú v bankách, sú vlastne virtuálne, to znamená, vy ste v tomto smere ešte išli ďaleko, ďaleko viacej, nehovoriac o tom, aké by to bolo škodlivé či už pre bankový sektor alebo že by sa zdaňovali peniaze už niekoľkokrát zdanené u ľudí, ktorí by si napríklad poslali na svoj druhý účet v banke peniaze alebo by poslali svojim príbuzným nejakú časť finančných prostriedkov.
Dobre, čo sa týka učiteľov, a teda k toľko diskutovanému pozmeňujúcemu návrhu, mám na mysli teraz ten prvý pozmeňujúci návrh, rád by som sa ohradil voči tomu, čo tu pán poslanec Beblavý povedal o mafiánskych spôsoboch. Jednoducho je to úplná nehoráznosť. Ten prvý pozmeňujúci návrh vytvoril legislatívne predpoklady na to, aby vôbec k tomu navýšeniu mohlo dôjsť. Zároveň vytvoril rezervu vo výške 68 miliónov eur, ktoré zodpovedajú práve tomu päťpercentnému navýšeniu.
A teraz mi dovoľte, aby som teda predniesol druhý pozmeňujúci návrh, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 (tlač 176).
V súlade s ustanoveniami zákona č.350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny:
§ 5 znie:
Odsek 1: „Platové tarify6) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa7) na rok 2013 nedohodne inak.“
Odsek 2: „Stupnica platových taríf8) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013, s výnimkou stupnice platových taríf pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z., ktorá sa od 1. januára 2013 zvýši o 5 %, ak sa v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa9) na rok 2013 nedohodne inak.“
Odsek 3: „Stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby10) sa v roku 2013 zvýši o 0 % od 1. januára 2013.“
Odsek 4: „Funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Národného bezpečnostného úradu a colníkov11) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od. 1. januára 2013.“
Odsek 5: „Hodnostné platy profesionálnych vojakov12) sa v roku 2013 zvýšia o 0 % od 1. januára 2013.“
Odsek 6: „Ak sa podľa odseku 1 v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v štátnej službe na rok 2013 dohodne iné percento zvýšenia platových taríf a iný termín účinnosti, rovnaké percento zvýšenia a rovnaký termín účinnosti sa v roku 2013 uplatní pri zvýšení stupnice platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby, funkčných platov
policajtov a colníkov a hodnostných platov profesionálnych vojakov13).“
Poznámky pod čiarou k odkazom 6 až 13 znejú: „6) § 113 ods. 3 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 7) § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, 8) § 28 ods. 1 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 474/2008 Z. z., 9) § 2 ods. 3 písm. d) zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, 10) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, 11) § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, 12) § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 13) § 131 ods. 2 zákona č. 315/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 85 ods. 6 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 80 ods. 5 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 139 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“
Doterajšie odkazy 10 a 11 sa prečíslujú.
Odôvodnenie. V snahe predísť novelizovaniu zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 v prípade, že sa Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú
podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2013 pre štátnych zamestnancov uzavrie po schválení zákona o štátnom rozpočte na rok 2013 a boli by v nej dohodnuté iné podmienky, ako sú navrhnuté v zákone, t. j. 0-percentná valorizácia platov zamestnancov s výnimkou pedagogických a odborných zamestnancov odmeňovaných podľa prílohy č. 7 k zákonu č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre ktorých sa navrhuje 5 % od 1. januára 2013, navrhuje sa doplniť text ustanovenia § 5 ods. 1 a 2 predmetného zákona. Súčasne sa upravuje a dopĺňa ustanovenie týkajúce sa možnosti zvýšenia platov v roku 2013 aj u ostatných štátnych zamestnancov – policajtov, colníkov, profesionálnych vojakov a príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a Horskej záchrannej služby v prípade dohody o zvýšení platových taríf v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre štátnych zamestnancov v priebehu roku 2013.
V pôvodnom pozmeňujúcom návrhu vynímam bod dva na samostatné hlasovanie. Ďakujem.