Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, lebo som už vystúpil ako písomne prihlásený v piatok, nebolo tu veľa ľudí, ani toľko, čo je tu dnes, dovoľte mi, aby som zhrnul to, čo som povedal aj minule a na čo som nedostal ani odpoveď, čo som, pán predkladateľ, keď som sa vás pýtal, na to ste mi nedal odpoveď.
Preto sa chcem spýtať ešte raz, čo sa týka, vy asi zle, a dneska ste začal s tým, že rok ´84 Los Angeles. Áno, bola tam olympiáda. Bola tam olympiáda bez športovcov socialistického sektora. Vy hovoríte, že to nie je v poriadku, aby sme ich odmenili. A minule som povedal tiež trochu o tom, potom nie je vhodné ani to, aby sme odmenili športovcov z roku 1980, lebo tam zas sa nezúčastnili tí športovci, ktorí vtedy kapitalistický režim zastrešovali. Čiže 80. rok tam ostal, 84. rok tam neostal z dôvodu, lebo komunisti nepustili týchto športovcov von na olympiádu, lebo trucovali. Ten Bugár a Kratochvílová za to nemôžu, že do dnešného dňa nie sú olympijskí víťazi, ale socialistický režim im vypísal jednu socialistickú súťaž, a povedali, že všetky prémie za to dostanú. A chcel by som vám len povedať, nech sa páči, tu je ten materiál, neviem, či ste ho videl, že vtedy na týchto olympiádach, ktoré sa odohrávali v hlavných mestách určitých socialistických krajín, vtedy Československo získalo 2 zlaté, 18 strieborných a 28 bronzových medailí medzi týmito.
Ja si myslím, že tí športovci si zaslúžia to, aby sme napriek tomu, že nie vlastnou vinou sa tam nedostali, ale reprezentovali Československo a boli ukrivdení. Pre nich tá ich krivda bola väčšia ako hocijaká iná. Preto keď si potom zoberiete výsledky dvoch špičkových športovcov, ako bola Kratochvílová a Bugár, už uvidíte, že na majstrovstvách sveta po tých obdobiach už nezískali žiadnu medailu a nehodili žiadny svetový rekord. Čiže motivačne tam bolo zle.
Ale vrátim sa k tomu, o čom sme sa bavili, prečo teraz hovoríme, že môj návrh, váš návrh. Áno, sú tam určité iné veci, ktoré riešite vy, riešime my v našom zákone. Ale prečo ste potom nepovolil aspoň tú rozpravu spustiť? Teraz sa takto musíme zopakovať a ja poviem ešte za chvíľu, možno za 20 minút to isté, čo už tu bolo povedané, lebo ide ten ďalší zákon, ktorý v poradí je v tom, len akurát rozprava. Mali ste aspoň o to povedať: nech sa páči, tú rozpravu spustíme. A je to o tom, ja nehovorím, že je to to isté, ale nič nie je to isté, aby sme vedeli, má to niečo v sebe iné. Teraz hovoríte áno.
Vysvetlil som aj to, že majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy, prečo nie. Poviem len jeden jediný príklad. Majster Európy dostane od vás viacej peňazí ako olympijský strieborný medailista. Nie je to v poriadku, myslím si. Majstrovstvá Európy sú kontinentálnou súťažou a nie sú to žiadne majstrovstvá sveta, olympijské hry. Takže nie je to v poriadku.
A dovolím si povedať pánovi Briximu, neustále hovoríte o ekonomickom zázemí tohto programu. Prosím vás pekne, povedzte mi, keď niekto vystúpi po tom, čo ja poviem, koľkých športovcov sa to bude, táto, to, čo vy navrhujete, viete vôbec koľkých športovcov sa to bude týkať? A aká to bude veľká čiastka tej odmeny?
Ale poviem vám na to jeden príklad. Napríklad aj to som minule povedal, v roku 1972 Šuranová, ktorá vychovávala tri deti, získala bronzovú medailu na olympiáde v Mníchove. Mala dôchodok podľa olympijského výboru 372 euro, čiže od vás pani Šuranová nedostane nič, lebo 372 euro je max. Pri našom návrhu, čo budem o tom hovoriť, by dostala ďalších 510 euro a mala by dôchodok 877 euro. Podľa toho, čo napísal vám olympijský výbor. A pán Zachara môže mať, olympijský víťaz v roku 1952, môže mať teraz okolo 400 euro dôchodok, ale ani toľko nemá. Ja len hovorím v maximálnych číslach, neviem, koľko má jeho dôchodok, to je jeho súkromná vec. Keď mu vy doplníte na dôchodok na 650 euro, aby mal, to je, z vášho zákona vychádza, tak dostane asi 250 euro k tým 400, alebo dostane viac, to je jedno, ide len o princíp. U nás by dostal tých svojich 400 a dostal by ešte 800. Čiže 1200 euro ako olympijský víťaz. Myslím si, že to je iná káva. Ale ako som počul jeho, on už mávol nad tým rukou, že jemu to je úplne jedno. A bodaj by sa dožil 1. januára, ak tento zákon príde do platnosti.
Čo sa týka, na to ste mi tiež nedal odpoveď, pán predkladateľ, že, ako som minule povedal, vrcholový šport na Slovensku zabezpečujú tri ministerstvá – ministerstvo vnútra, ministerstvo armády, vlastne obrany a ministerstvo školstva. Ministerstvo vnútra, obrany, sú dve nie civilné zložky a ministerstvo školstva je civilná zložka. Keď v osemnástich rokoch zoberú vynikajúceho športovca do armády alebo do polície, on výsluhový dôchodok, mal vtedy 20 rokov, teraz, ako ste hovorili, bude mať 25, ale ešte retroaktívne ten zákon nemôže platiť, čiže výsluhový dôchodok môže mať v tridsiatich ôsmich rokoch, povedzme v štyridsiatich rokoch alebo v štyridsiatich dvoch rokoch, pôjde z týchto dvoch stredísk ako vynikajúci športovec na výsluhový dôchodok a potom sa mu doplatí na to, čo získal. Dobre hovorím? Či je to majster Európy...
Ale ten športovec, napríklad Krnáč, ktorý nechcel byť v živote v ministerstve vnútra alebo v armáde alebo v obrane a chcel byť civilný človek počas svojej športovej kariéry, tak musel športovať – kde? – v centre, v Národnom športovom centre pri ministerstve školstva. On môže ísť do dôchodku z civilného centra v šesťdesiatich dvoch rokoch alebo troch, uvidíme, ako sa to vtedy vypočíta. Čiže on môže potom požiadať v tomto roku, uplynutých tých svojich dôchodkových rokoch, môže požiadať o túto rentu? Nie je to v poriadku.
Ja len preto upozorňujem, že zvážte si to. Športovci, ktorí odídu z ministerstva obrany a ministerstva vnútra, majú výhodu v tom, že odídu mladí a môžu tu o túto, k výsluhovému dôchodku, požiadať o túto vami navrhnutú čiastku.
Čiže takto to vidím ja v tomto smere, že nie je asi dobré zavádzať to týmto spôsobom. Dovoľte mi, aby som sa nevyjadroval k tomu, či majstrom sveta alebo majstrom Európy tú rentu dať. Dobre, ja som tiež športovec, ako ste to hovorili, všetko to, čo dostanú naviac tí športovci, je to ono. Ale nemôžme porovnať striebornú medailu s majstrom Európy. To vonkoncom. Striebornú olympijskú medailu s majstrom Európy v niektorej olympijskej disciplíne, to nie je ten istý ranking.
Čo sa týka, áno, ešte sa vrátim k tomu, čo ste povedal vy, že tá ekonomická čiastka. Ja navrhujem v našom zákone, čo predkladáme, aby túto čiastku, ktorú my chceme, aby dali športovcom, ale poviem to zas pri najbližšom, aby sa táto čiastka odčlenila od Tiposu. Pretože Tipos je stávková kancelária, ktorá miliónové, robí miliónové zisky, a sami dobre viete, nie je to tajomstvo, rozdáva tým peniaze, ktorí sú k nemu blízki. A povedzme, že tieto peniaze nech zabezpečí Tipos a nebude to nejakým spôsobom štátny rozpočet na tom mať krivdu.
Toto navrhujem ja v mojom zákone, ale k tomu sa potom vrátim. Je to jednoduché riešenie. A mám tu aj Tipos, kam všade dáva za posledné roky peniaze, ktorým športovcom, ktorým oddielom, jak sa tie peniaze nejakým spôsobom rozkotúľajú. A vieme, že keď ideme vsádzať, tak sú tam medzi nimi aj tí športovci, na ktorým vsádzame, ktorí by mali možno z tohto rozpočtu alebo z tohto balíka dostať peniaze.
Ďakujem pekne.