Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, veľa vecí tu už odznelo, nebudem sa opakovať, pretože je to asi, je to asi, netreba naťahovať zbytočne čas. Je v záujme všetkých nás, aby, samozrejme, ten školský systém fungoval hlavne na odborných školách, ale v prvom rade hovoríme o tom, že viac orientovať na trh práce. Áno, podporujem túto myšlienku, ale máme nejakú prognózu o tom, že čo sú to potreby trhu práce? Môžme zhodnotiť v konečnom dôsledku len to, že ako pripravení študenti odchádzajú z našich týchto stredných odborných škôl, a myslím si, že tam by sme mali fokusovať všetci, lebo úroveň týchto stredných odborných škôl je, myslím si, na slabej úrovni, a z toho dôvodu, jak sme tu v kuloároch sme sa rozprávali, že viacej, viacej študentov gymnázií sa uplatní ako odborných študentov, ktorí končia na nejakej odbornej škole. Myslím si, že je to aj tým, že ich pripravenosť nie je až na takej úrovni, čo by bolo adekvátne vyžadovať od nich. Čiže toľko. Som za to, aby sme v prvom rade zvyšovali kvalitu na týchto odborných školách. Samozrejme, to je problém.
Problém vychádza z dvoch rovín. Problém najmä národnostných škôl stredného odborného školstva je v tom, že chýbajú, a nielen na národnostných školách, ale, samozrejme, aj v iných odborná literatúra. Jednoducho, pán minister, na tom sme sa zhodli, že pripravenosť alebo odborné učebnice tohto rangu vôbec sú na týchto školách, by som povedal, výnimočné, že by boli v dostatočnom pomere a v kvalite.
Samozrejme, musím sa vyjadriť a nedá mi to, k tomu priemeru, čo som povedal, nesúhlasíme s tým, s tým priemerom 2,0. Hovoril som o tom, že máme nejaké školy, výberové školy, na ktoré prijímame študentov na základe nadania. Spomínal som, sú to rôzne športové školy, sú to školy s umeleckým zameraním a myslím si, že dvojpercentný priemer na týchto školách, samozrejme, nikdy nemôže ten športovec alebo ten umelec dosiahnuť v tých oboroch, kde by sme to nejak vyžadovali. A na druhej strane, samozrejme, dáva to obrovské, by som povedal, otvára zas korupciu, Pretože, čo budú robiť učitelia? Budú doučovať týchto žiakov za peniaze, po škole, poobedňajších hodinách a, samozrejme, koho ja budem doučovať, tak nedám mu horšiu známku, aby sa nedostal na školu, by to bola ako v prvom rade moja, vlastne toho učiteľa neschopnosť, že aj ho doučuje a dá mu horšiu známku. Nedá mu, dostane sa s priemerom 2,0 a nevieme posúdiť, že či to je najlepšie.
Nedá mi to nespomenúť, tu už odznelo, samozrejme, čo sa týka aj športu celého - neprijali sme olympijskú rentu, dobre. Neprijali sme, nepomohli sme športovcom. Neprijali, vlastne prijali sme za zákaz dohodárov, čo sa týka športu. Obrovské problémy - dostávame už teraz avíza, čo to všetko spácha v športe, že tie dohodári na 80 - 90 % ľudia, ktorí robili v športe sú dohodári za nejakých 200 euro, zas sa vrátime k tomu, že budú čierne peniaze nejakým spôsobom, budú sa vyplácať jednoducho z vrecka. Cestovné sa vypíše niekde do Prahy a to sa vyplatí, aby tieto odvody obchádzali. Toto myslím si, že nie je dobrý stimul, ja nehovorím vcelku, hovorím o týchto odboroch.
Nízke platy učiteľov - už som spomínal - k čomu budú viesť. Oni si to vykompenzujú niekde takýmto spôsobom, na spôsobe doučovania. Samozrejme, nechcem sa opakovať, vidíme konflikt záujmov, kompetencie VÚC-kach, a bude tam problém hlavne aj pri menšinových školách, ktoré bude niekde potrebné, niekde menšinovú školu, samozrejme. Nie všade tá menšina má také zastúpenie v tom pléne VÚC, aby toto mohli presadiť. Tak, samozrejme, tá menšinová škola z toho vypadne. Pôjde nejaká iná. Možno ani nepotrebná. Myslím si, že tam musíme sa postaviť aj na druhú stranu, nejakým spôsobom hovoriť o tom, že toto môže mať dosah na menšinové školstvo. Samozrejme, z toho vyplývajú, musím spomenúť, že ak už prebieha táto škola, hlavne menšinové školy, ide nám o to, že je potrebné dať kompetenciu učiteľom, o čom budeme hovoriť možno v decembri pri tom novom školskom zákone, keď sa bude vyučovať druhý cudzí jazyk na školách. Ja by som dal kompetenciu riaditeľom týchto škôl. Ak na menšinových školách pridáme ešte tretí jazyk, či je potrebné, alebo nie je. Možno že je, ale nech o tom rozhodne riaditeľ. Pretože, keď v jednej hodine budeme učiť popri slovenskom jazyku, angličtine aj ešte nejakej nemčinu jednu hodinu týždenne, tak ja myslím, že do budúceho týždňa, čo sa naučil ten žiak na tej jednej hodine, už to zabudne. Čiže tá jedna hodina by bolo na zváženie - podľa môjho názoru - práve toho riaditeľa. Čiže dať mu väčšiu kompetenciu a, samozrejme, aj v tom, že nech má väčšiu kompetenciu pri zohľadňovaní rámcových učebných plánov.
Čiže tie odborné školy sú veľmi špecifické. Nemôžme na nich šiť šablónu. Najlepšie je, aby riaditelia, tí, ktorí sú z toho fachu, by mali byť, aby vedeli, že čo je tá podstata toho učenia na týchto špeciálnych stredných odborných školách.
Myslím si, že súhlasíme s tými, čo tu bolo aj prednesených, samozrejme, súhlasíme s niektorými vecami, ktoré sú v tomto zákone, ale musím povedať, že strana MOST - HÍD tento zákon z tohto nepodporí. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Pán minister, nemáme problém s tým, že treba vyčistiť tie čierne duše, čo ste spomínali, samozrejme, pokiaľ vykazujú také čísla, ktoré tam vôbec nechodia, a na tom nejaká obec alebo niekto podporuje futbalové družstvo, samozrejme, z týchto peňazí, sú na to príklady. S týmto súhlasíme. Ale nemôžeme súhlasiť s tým, napríklad máme príklad, že v Dunajskej Strede navštevuje centrum voľného času okolo 1 400 detí. Z okolitých obcí všetci, okolo 550 je z Dunajskej Stredy, ostatní sú z okolitých obcí. S tým máme problém, a keď je to, aj by som povedal, na dlhšiu vzdialenosť ako 20 km alebo viac, tam bude problém získať peniaze, pokiaľ právne sa neupraví tento vzťah, získať pre tieto deti z tých obcí, malých obcí alebo iných, tieto peniaze k tomu, aby tie deti mohli využiť tieto finančné prostriedky tam, kde majú byť. S týmto máme jedine problém. A to podporujeme, čo povedal pán Fronc, že aj on v tomto vidí najväčší problém. S ostatnými vecami sa stotožňujem.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Súhlasím s pánom Matovičom, čo predo mnou povedal, aj ja by som bol s tým začal, ale trošku len tak rekapitulujem. Ja som poslanec maďarskej národnosti, ale pán kolega, čo ste vy povedal po slovensky, tomu som nejako nevedel porozumieť. Lebo nebolo to o tom, čo tu malo odznieť asi pravdepodobne. A tie súvislosti, ako ste tu hovoril, že trénujem sebazaprenie. No, nebolo tu vidieť pri pulpite, že by ste to trénoval. Všade je to inak, v Slovensku je to tak. Ale, ale nepovedal ste v konečnom dôsledku čo. Platiť 9 percent je luxus. A čo ďalej?
Spomínali ste Bismarcka, Tatry, Dunaj, naše, vaše peniaze, ale zabudol ste spomenúť tých sporiteľov, ktorí už nasporili určité množstvo peňazí v druhom pilieri a dali si záležať na tom, aby mali niečo nasporené do dôchodku. Zodpovedné riešenie, aspoň jedno. Toto odznelo tu, že zodpovedné riešenie, ale nepovedal ste ani jedno z tých zodpovedných riešení, čo by sa tejto téme hodilo. Povaľači, kaviarenské typy, toto, myslím si, že nie sú zodpovedné riešenia, na čo sme tu čakali.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja v krátkosti sa pripájam k tomu, čo povedal môj tu predrečník, a stotožňujem sa s jeho názorom. Áno, 150 miliónov eur sa počuje, je to veľký peniaz. Myslím si tiež, je to obrovský peniaz a dalo by sa v tom rozpočte, ak by bol tak postavený, alebo na základe niečoho ten rozpočet vyplynul, určite by to mohlo byť menej, aj keď vieme, že tento inteligentný systém je nejakým spôsobom spojený s celou Európou, a tu, čo mám pred sebou určité skúmania, že skrátiť meškanie o 20 %, znížiť počet dopravných nehôd o 30 % a keď predpokladáme do roku 2020 nárast nákladnej dopravy o 55 % a osobnej o 36 %, myslím si, že, je opodstatnená, alebo tento inteligentný systém, ale i napriek tomu aj nám tu chýbajú prepočty, alebo nejakým spôsobom len povedať, že 150 miliónov, to je trošku silné. A ja sa chcem vrátiť k tomu, že vieme, že mýtny systém, áno, funguje, ten mýtny systém nie je zlý, ale za koľko bol postavený? Lebo potom veľmi ťažko sa s dopravcami dalo nájsť nejaké kompromisné riešenia. Obávam sa, aby sme neišli touto cestou. Ďakujem.

Áno, ďakujem veľmi pekne, na to som myslel, že zákon neobsahuje túto časť, tie praktické kvázi výučby, to, čo niekedy tu bývalo, ale nie v tom rozsahu. Teraz keď to ideme špecializovať, tak tú prakticky výučbu, samozrejme, musíme mať špecifickejšiu. A to musí zabezpečiť tá druhá strana. Asi pravdepodobne s tým súhlasíte. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, predložený návrh, samozrejme, veľa tu už odznelo, nebudem však všetko opakovať, prináša viaceré zmeny, s niektorými však my tiež ako za stranu MOST – HÍD nesúhlasíme.
Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza, že návrh zákona posilňuje koordináciu odborného vzdelania a prípravy s cieľom prispôsobiť odborné vzdelanie a prípravu požiadavkám trhu práce. Je to, samozrejme, ideálny stav, keď vieme toto zabezpečiť, prispôsobiť. Myslím si, že nejde to z jedného dňa na druhý. Ale pre to treba spraviť nejaké rázne kroky, ktoré, myslím si, začali.
A už v úvode som povedal, so všetkým, samozrejme, nesúhlasíme, a preto mi dovoľte, aby som pár vecí vymenoval.
Je v záujme všetkých nás, aby školský systém fungoval tak, aby sa nevytvárali noví klienti na úradoch práce, poskytovalo fundovaných odborníkov v širšom spektre potrieb trhu.
Pozitívne hodnotím, že návrh zákona rieši zásadné otázky zavedenia jednotlivých strategických krokov v oblasti odborného vzdelávania do praxe. Upriamujeme však pozornosť na to, že musia byť vyjasnené kompetencie zamestnávateľov, nové pravidlá musia obsahovať jasné a kompetencie zamestnávateľov.
Je potrebné presne stanoviť definíciu miery zapojenia zamestnávateľov a ich združení do procesu formovania obsahu vzdelávania a spôsob výučby v jednotlivých typoch a druhoch stredných odborných škôl.
Z návrhu zákona ďalej vyplýva, že manažovanie a tvorba obsahu sú stále centralizované v rukách štátu. Tu tiež máme my problém, čo tu už odznelo, s kompetenciami. A, samozrejme, každý má na to svoj pohľad.
Nakoľko cieľom odborného vzdelávania a prípravy má byť príprava na výkon povolania a odborných činností, majú byť vypracované nové vzdelávacie programy strednej odbornej školy vrátane praktického vyučovania, veľký dôraz by mal byť kladený na získanie zručností a praktických skúseností, sme toho názoru, že je potrebné zvýšiť kompetencie riaditeľov týchto škôl pri zohľadnení rámcových učebných plánov, napríklad zaviesť povinné vyučovanie druhého cudzieho jazyka na strednej odbornej škole s vyučovacím jazykom národnostných menšín, prispôsobiť požiadavkám školy počet hodín vyučovania dvoch cudzích jazykov tiež na národnostných školách a rozhodnúť o vyučovaní týkajúcom sa týchto dvoch cudzích jazykov podľa mňa a podľa nás by mal rozhodovať riaditeľ školy.
Odporúčame zadefinovať kvalifikačné štandardy, požiadavky zamestnávateľov na kompetencie, zručnosti a vedomosti žiaka v záujme vykonávania kvalitnej práce na danej pracovnej pozícii.
V Slovenskej republike za posledných dvadsať rokov neboli do dnešného dňa vypracované prognózy potrieb trhu práce. Teraz je to nové, teraz s tým začíname. Myslím si, že táto cesta, ak je dobre pripravená, tak vedie k úspechu.
Problém národnostného odborného školstva, nedostatok, absencia odborných učebníc vo vyučovacom jazyku tej-ktorej školy.
Nesúhlasíme so zavedením nových predpokladov pre prijatie žiaka, s tým, čo už tu tiež odznelo. Ja chcem, pán minister, povedať, že máme študentov športovcov na školách. To sú školy na výber nadaných študentov. Čiže majú nadanie, ja nehovorím, nielen na šport, ale aj možno na nejakú inú činnosť, možno sú to dobrí maliari. A mám pochybnosti o tom, či títo naši vrcholoví športovci budú schopní ten priemer 2 nejakým spôsobom spĺňať. A prax ukázala, že v ďalšom zase nemusia byť zlí odborníci. Takže považujeme toto za neprijateľné.
Upozorňujeme na konflikt záujmov, a preto, to som už hovoril, s týmto nesúhlasíme.
Áno, samozrejme, Slovensko potrebuje základnú reformu stredného školstva, aby neprodukovalo klientov na úrad práce. To už tu dneska bolo povedané.
Z uvedených dôvodov strana MOST – HÍD predložený návrh zákona nepodporí. Navrhujeme vládny návrh zákona neschváliť a vrátiť na prepracovanie jeho navrhovateľovi a dopracovať veci, ktoré tu odzneli v rozprave. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Jedná sa pravdepodobne o zákon o cestovnom ruchu, niečo podobného, týka sa celý tento návrh o cestovnom ruchu, čiže aj z republiky von, aj z republiky dovnútra. Je mi a by som chcel rád poprosiť, aby mi vysvetlili napr. cestovné. My si kúpime v autobuse cestovné, ktoré neobsahuje ani miestenku, ani batožinu, čiže aj na toto sa bude celé vzťahovať? Lebo to je tiež ako reklama v konečnom dôsledku. Ideme si požičať výstroj lyžiarsky, zahrňuje to aj oblečenie, aj lyže? Čiže ak riešime na jednej strane cestovný ruch, tak myslím si, že je tam viacej aspektov možno, ktoré by sa mali dostať do tohto návrhu. Ale ja nemám s týmto problém. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Takže som veľmi rád a ďakujem každému, kto nejakým spôsobom prispel k tejto debate. Ale, vážení, dovoľte, aby som sa poďakoval za tú historickú myšlienku, ktorú povedal pán Osuský v začiatku jeho vystúpenia. A chcel by som povedať jednu vec, čo povedal ešte pán Coubertin, čo politici pokazia, to športovci napravia. Takže to je jedna taká základná jeho myšlienka. Tak dúfam, že my politici skúsime niečo napravovať.
A dovoľte mi, aby som povedal pár čísiel, ktoré sa týkajú toho, o čom sa bavíme. Máme doteraz žijúcich jedenásť olympijských zlatých medailistov, dvadsaťšesť strieborných a jedenásť tretích miest pri normálnych ako zdravých športovcoch. Paralympijskí športovci, to nie sú chorí športovci, pozor, lebo sme to hovorili, že nijakým spôsobom sa nedajú porovnať. Oni závodia v tých disciplínach, do ktorých oni patria. Čiže ja nie som rád, keď hovoríme, že oni sú chorí športovci, to nie sú, len sú postihnutí. Takže tam je pätnásť prvých miest, dvadsaťšesť druhých miest, dvadsaťjeden tretích miest. Majstrov sveta, tých, o ktorých sme hovorili tu, čo pán Galis predniesol, máme tridsaťdva medzi športovcami. A máme tridsaťštyri parašportovcov, ktorí sú majstri sveta. Ale otázka znie tak: Majú to byť majstri sveta všetci? My sme ochotní hovoriť aj o majstroch sveta, lebo nebol by som športovec, keby som nepovedal, že čím viacej športovcov dostane túto nejakými spôsobom doživotnú rentu, tým viac je to výhodné. Prosím vás pekne, toto si treba uvedomiť, že nie sú to iné disciplíny, lebo potom ja neviem vymyslím si niečo, čo nie je olympijská disciplína. A dostane doživotnú rentu. Tuto by sme mali povedať, áno, ale v olympijských disciplínach ja nie som proti tomu. A môžem vám povedať, že je to navýšenie o päťdesiattisíc eur.
Tuto nebudem menovať každého osobitne, kto o tom hovoril nejakým spôsobom, len pokúsim sa to zhrnúť. Na druhej strane majster sveta v olympijskej disciplíne nemá šancu získať olympijskú medailu? Má šancu získať olympijskú medailu. Len, ako povedal pán Osuský, a súhlasím s pánom Osuským, podľa môjho názoru majster sveta je každý rok, môže ním byť, ale olympijský víťaz môže byť raz za štyri roky v tej istej disciplíne, čo majster sveta. Preto si to cením na vyššie miesto. Čo sa týka hokejistov, samozrejme, teraz sme boli strieborní na majstrovstvách sveta, je to fantastický výsledok, ale tiež tu odznelo to, že na týchto majstrovstvách sveta nikdy nehrajú najlepší hokejisti, prosím vás pekne, ešte v Stanley cupe nie sú ani v semifinále. Ale na olympiáde, čo povedal tiež pán Osuský, hrajú vždycky najlepší hokejisti raz za štyri rok. To je ten dream team v basketbale alebo hokejisti. Toto si tiež treba v konečnom dôsledku uvedomiť.
Pán Brixi povedal, že kto to má dostávať, Áno, v tom zákone je všetko napísané, kto si môže o to požiadať. To nie je o tom, že to má dostávať, si o to musí požiadať ten v prvom rade, kto má nárok na túto rentu. A keď odpočítame od tých čísiel, čo som vám povedal, kto má nárok v alternatívach v tridsiatich piatich alebo v štyridsiatich rokoch dovŕšenia veku právo požiadať o túto rentu, tak je to ešte menej peňazí. Preto hovorím aj pánovi Hlinovi, že nemusíme predať všetky lesy, je to len dokopy, keď ideme od tridsiatich piatich rokov, tak je to štyristoosemdesiattisíc eur za rok. A to nie je ani päťdesiat metrov diaľnice v prepočte. Prosím vás pekne, nemôžeme vynechať z toho, keď sa odrážame od toho, že je tu olympijská renta. Ja viem, že šachisti sú takisto športovci. Nevymysleli sme to my. Majú to Česi, Poliaci, Maďari, Rumuni, Ukrajinci. Majú to všetci. Je to olympijská disciplína. Že to je psychická hra, O. K. beriem to, nie je to nijaké náročné, ale pre tých, ktorí to hrajú, je to obrovská námaha, psychická. A preto my nemôžeme vybrať z toho šachistov. Nemôžeme ich z toho vybrať, lebo majú oficiálnu olympijskú súťaž. A takisto prečo by sme mali nejakým spôsobom povedať, že hluchí športovci majú dostať menšiu rentu ako normálny športovec, olympijský športovec, veď on závodí vo svojej disciplíne, prosím vás pekne. Chceme ho hendikepovať alebo to je druhoradý človek? Pre mňa je to človek, ktorý získa medzi svojimi tú istú zlatú medailu čo zdravý človek medzi zdravými. A to platí aj pre paralympionikov.
Pani poslankyňa Horváthová, hovoríte, že nie je to motivácia. Prečo by to nebola motivácia? Pre tých športovcov, ktorí sa teraz nedostali do Londýna, keď my posunieme tento zákon, ak prejde alebo neprejde aj s úpravami, ja nie som proti úpravám, dobrým myšlienkam, ktoré sú tu, nebude to motivácia? Čo myslíte, prečo to zaviedli v ostatných štátoch? Pretože je to motivujúce. To sme nevymysleli my. To vymysleli tí, ktorí majú viacej olympijských medailistov. A dokonca tam dostávajú rentu aj tréneri, síce 50 % z toho a tak ďalej. A u nich sa to dedí, u nás nie, my to nechceme. My chceme, aby ju dostali tí, ktorí si to zaslúžili. A preto si myslím, že je to ohromne motivujúca vec. A máme olympijskú víťazku, zaplať Pán Boh, ktorú máme z Ruska, lebo sa nezmestila do národného výberu Ruska. A my ju máme, zhodou okolností nám spravila dve zlaté medaily. My chceme to, aby naši športovci, a máme na to príklad, sú to vodní pólisti, odchádzali od nás, pretože majú vytvorené možno lepšie podmienky. Ale tam napr. Gergely z Košíc je trojnásobný olympijský víťaz za Maďarsko a berie rentu. A tu sú aj hádzanári, budú aj futbalisti. Čo sa týka futbalu, áno, o pánovi Galisovi viem, lebo dlhodobým futbalistom je. Prosím vás pekne, aj futbal máme na olympiáde. Ale my sa tam nevieme kvalifikovať, ešte nie na majstrovská sveta. To je náš najväčší hriech. Najprv sa dostaňme na olympiádu, futbalisti nech vyhrajú olympiádu a potom dostanú doživotnú rentu. Mne už je jedno, či tam bude hrať najlepší futbalista, alebo z B triedy futbalista, nech sa tam kvalifikuje a nech vyhrá. A, samozrejme, máme v tom zozname športovcov, to môžem prečítať, futbalistov, ktorí získali v Moskve na, myslím, „malej olympiáde“, bola bojkotovaná, prvé miesto, sú tam zaradení. Sú tam hokejisti zaradení, ktorí tiež získali bronzovú medailu na olympiáde. Takže ja nevidím v tom nejakým spôsobom takú vec, že niekto by bol hendikepovaný a nemal tú možnosť. Máme tu možnosť. Čo sa týka olympiády v roku 1984 v Los Angeles, prosím vás pekne, tu odzneli slová o družbe, turnaji socialistických štátov. Tí športovci nie z vlastnej vôle neišli na tú olympiádu, ich nepustil systém, lebo sme povedali, že ideme bojkotovať olympiádu. Ja neviem Bugár tam bol. A sú tam napr. hádzanárky, ktoré získali druhé miesto. (Smiech v sále.) Nie ty, Béla. Ale nie je to podstatné. Nie je to podstatné, pán Bugár, podstatné je to, že nešli na olympiádu z tej vôle, že nechceli tam oni ísť. Oni sa pripravili. A bol som v tých zoznamoch, keď oni mali ísť na tú olympiádu. My sme sa dokonca pripravovali, len sme nemali šancu tam sa dostať. A mňa sa netýka renta. Hovorím vám, nehľadajte to. Ale v konečnom dôsledku chcem len toľko povedať, to je éra roku 1984, z tých dievčat hádzanárok slovenských z pätnásťčlenného družstva štrnásť dievčat hralo za Slovensko a získali strieborné medaily na tej náhradnej olympiáde, na družbe, ktoré v konečnom dôsledku hrali s Ruskami to finále, tam len prehrali. My sme aj vtedy mali silné družstvo, ale za to nemôžu.
V závere dovoľte mi ešte jednu poznámku povedať, čo sa týka toho, prečo predkladáme ten zákon. Žiaľbohu, je to tak, že to, čo povedal aj pán poslanec Gál, ja som pripravoval športový program strany MOST – HÍD aj za predchádzajúce obdobie na štyri roky, tento zákon nebol pripravený, doriešili sme ho teraz, je pripravený, predkladáme ho nie teraz preto, lebo teraz je iné obdobie. My sme si mysleli, že to bude dlhšie. A bol na to čas, priestor, aby sme to predložili.
Takže preto vás prosím, ak by ste tento zákon, o čo vás prosím, pustili do druhého čítania, je tu ešte stále možnosť doplniť ho. Hovorím, bol by som nešportovec, keby som sa bránil tomu, aby z toho balíka nedostali viacerí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážení páni, dámy nie sú tu zatiaľ, dovoľte mi uviesť návrh zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti, ktorý sme pripravili ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za stranu MOST – HÍD.
Šport je jednou z významných súčastí nášho každodenného života a jeho vplyv vo všeobecnosti môžeme hodnotiť len pozitívne. Dôležitý význam získava šport vtedy, keď športovci dosahujú mimoriadne výsledky, najmä na dôležitých medzinárodných športových podujatiach, keď je vynaložené úsilie a námaha jednotlivca alebo kolektívu zavŕšená získaním medailového ocenenia. Úspech športovca a jeho morálne ocenenie v spoločnosti je pre týchto ľudí určitou satisfakciou, motiváciou a potvrdením zmysluplnosti vykonanej športovej činnosti. Na druhej strane je však potrebné uvedomiť si, že mnohí športovci, ktorí boli úspešní na medzinárodných a celosvetových športových podujatiach, sa športovým aktivitám venujú už od raného detstva, neskôr počas prípravy na budúce povolanie štúdiom, čo si tiež vyžadovalo veľa vytrvalosti a námahy. Mnohí z týchto športovcov však po ukončení svojej športovej kariéry majú často ťažší prístup k návratu, resp. naštartovaniu svojej pracovnej kariéry.
Návrh zákona o príspevku za zásluhy v športovej oblasti, ktorý predkladáme, utvára právny rámec pre možnosť finančného ocenenia zásluh tých športových kolektívov a jednotlivcov, ktorí na olympijských športových podujatiach získali medailové ocenenie. Máme záujem, aby navrhnutým finančným príspevkom vo výške 786 eur za získanie zlatej medaily, 472 eur za získanie striebornej medaily a 315 eur za bronzovú medailu po dosiahnutí veku 35 rokov, alternatívne je návrh je vek 40 rokov, štát prejavil a ocenil dosah, nasledovný, nemalý vplyv, ktorý týmito úspechmi pre Slovenskú republiku a jej zviditeľnenie sa vo svete zohráva.
Jednou z možností ako zabezpečiť potrebné zdroje na financovanie tohto návrhu zákona, sú príspevky obchodnej spoločnosti TIPOS. V tejto súvislosti mi dovoľte citovať z výročnej správy TIPOS-u za rok 2011: „Strategickým cieľom TIPOS-u je prostredníctvom svojich hier čo najefektívnejšie zhromažďovať finančné prostriedky a navrátiť ich späť do celej spoločnosti vo forme odvodov, cien do štátneho rozpočtu a prostredníctvom rôznych sponzorských a charitatívnych aktív. Odvodová povinnosť je základným zmyslom existencie spoločnosti, a preto by mala byť nadradená nad ďalšími ekonomickými veličinami, ako sú dosahované tržby a zisk. V príhovore tejto výročnej správy predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti uvádza, že v roku 2011 bol pre túto spoločnosť rekordný. Spoločnosť TIPOS dosiahla historicky najväčší obrat, a to viac ako 314 mil. eur. Ročné náklady na výplatu príspevkov za zásluhy v športovej oblasti predpokladáme vo výške cca 461 000 eur ročne. Ak by sa tento príspevok začal vyplácať pri dosiahnutí veku 35 rokov a keby sme ho vyplácali od 40 rokov veku, tak by to bolo 380 000 eur ročne.
Vážení poslanci, poslankyne, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona a súčasne ho odporučiť na ďalšie legislatívne konanie ako samostatný osobitný zákon, nakoľko prípadné začlenenie právnej úpravy, ktorá by riešila finančné ocenenie zásluh športovcov, do zákona o športe považujem za správne.
Zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s európskymi normami.
Vážení priatelia, chcem upozorniť, že práve dneska je mesiac, čo začnú olympijské hry v Londýne. Myslím si, že bol by to dobrý signál pre športovcov, ktorí sa týchto hier zúčastnia. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán Hlina, dovoľte mi v krátkosti reagovať na vašu viac-menej takú osobnú epizódu, ale nie riešenie. Parlament je na to, aby neriešil vaše osobné skutky, čo sa s vami stalo či na polícii, či niekde inde, ale riešil veci alebo našiel riešenie, ktoré tu chýba k tejto problematike.
Hovorili ste o rómskej problematike, že áno, predchádzajúci pán vládny splnomocnenec ju neriešil. Nielen vládny splnomocnenec, ale koľko vlád riešilo rómsku problematiku a čo vyriešilo? Toto je hlavné povedať, čo má riešiť, akým smerom má ísť. To riešenie, ako ste hovorili, keby nedostali Maďari, tak by prskali. Tak pozrite sa, ja som Maďar, ja nezvyknem prskať, ja vždycky poviem pravdu, čo si o tom myslím. A nebolo vôbec nejakým spôsobom o to miesto sa biť, v konečnom dôsledku by som povedal, ľahké.
Ľudské práva na Slovensku. Samozrejme, súhlasím s vami. Súhlasím aj s tým, že tu chýbajú poslanci, keď prejednávame takú vec ako ľudské práva, chýbajú z každej strany, ako pozerám, aj od nás, aj od vás, od vás možno pomenej, ale hovoriť o tom, že čo sa mi stalo a že čo som chcel riešiť a čo neriešil podpredseda vlády a čo mal riešiť, myslím si, to nie je dobrá vec. Mali sme na tomto mieste v parlamente nájsť alebo hľadať spoločné riešenia, čo sa týka rómskej problematiky, čo sa týka aj efektívnejšieho fungovania teraz už vládneho splnomocnenca, alebo tieto veci, ktoré by sme tu mali hľadať a tu riešiť.
Myslím si, a môžem povedať, že rušenie postu podpredsedu je krok späť, samozrejme, s tým súhlasím, ale tobôž je taká situácia, musíme to nejakým... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)