Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Už to funguje. Áno, pán minister, máte pravdu, ale v konečnom dôsledku, keď si zoberieme, budovanie cesty začína od jedného konca, môže aj od dvoch koncov, keď máme plný úsek. Ja viem, som si toho vedomý, že práve Ketelec smerom do Bratislavy, ten úsek nie je až v takom štádiu. Ale pokiaľ začneme stavať diaľnicu zdola a to potrvá minimálne rok a pol, dve(dva), tak určite ten úsek, ktorý nám chýba, bude dokončený. Nebol by som rád, ako sme spolu hovorili o tom, nespájajme R7 s D4, lebo potom to bude na strašne dlhé roky. A preto vás prosím a žiadam, aby ste dohliadal na to, aby sme sa pohli z miesta, a hlavne nie je to vaša vec, ale asi Národnej diaľničnej spoločnosti. Ďakujem.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Samozrejme, pán kolega, podporím všetko, čo je pozitívne okolo športu, ale stálo by za to, že keby ste si preštudovali, že koľko stála príprava na olympiádu. Vieme, že zo slovenských športovcov sa zúčastnilo olympiády 47, najmenej športovcov od samostatnej éry Slovenska. A čo myslíte, koľko stála ich príprava, tých 47 športovcov, keď pobytové náklady a ostatné náklady platil olympijský výbor? Snáď bolo by dobré, keby tieto, tieto veci si naštudovali.
A neviem prečo hovoríte, že nebudú také veľké výdavky práve z tejto kapitoly športu. Ale hovorili ste o materiáli, ktorý je predložený vo vláde. Neviem, či ste ho prečítali. A taký zlý materiál, ktorý je teraz predložený, ktorý, on nič nehovorí, žiadna konkrétnosť tam nie je, nie je tam napísané, jak sa budú rozdeľovať peniaze, jakým spôsobom, jakým kľúčom, čo sú priority nášho športu. Vy o tomto hovoríte, o tomto materiáli? Iný materiál asi nie je, asi o tomto hovoríte, pán kolega.
Takže hovorím vám, hovoríte, zimný štadión je aký krásny. Aj ako krásne predražený, však? Z tých peňazí sa postavil aj jeden súkromný hotel, ktorému sme ešte teraz predali štrnásť percent, čo tam chýbalo. O čom rozprávate, pán kolega? Toto si treba uvedomiť predtým, jak prídete k tomu pultu. Aspoň si overte tie čísla, aké sú.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, ďakujem za slovo. Samozrejme, pán poslanec, súhlasím s vami vo väčšom, čo ste povedal, ale dovoľte mi, dovoľte mi pár, naznačiť pár vecí, kde by sme mohli ešte stále ušporiť nejaké peniaze, čo sa týka rozvoja športu. A to podľa môjho názoru je jedna vec, že riadenie športu by malo ísť z jedného centra. Teraz je riadenie športu, sám dobre vieš, z troch centier: armáda, polícia a ministerstvo školstva. Už sú tam nejaké zbytočné, zbytočné miesta, ktoré by sme mohli nahradiť.
Samozrejme, súhlasím s tým, že treba na Slovensku stavať štadióny. Nebol by som športovec, keby som išiel proti tomu. Len moja otázka znie, ak postavíme štadión napríklad z PPP projektov, aby potom tie PPP projekty sme nesplácali v ďalších rokoch z rozpočtu športovej kapitoly. Lebo to by potom, samozrejme, ublížilo každému.
A samozrejme je najdôležitejšie sprehľadnenie toku financií v rozpočte športu. Nie je to dobre spravené, ale k tomuto sa asi vrátime vtedy, keď sa bude prejednávať ten nový zákon. Ale, samozrejme, dovoľte mi jednu poznámku, že jedno euro zainvestované do športu je návratnosť troch euro, troch evier(eur). Čiže si myslím, že je to dobrá investícia, čo sa týka aj zamestnanosti a všetkého okolo toho, samozrejme, u mládeže a aj smerom k zdravotníctvu.
Ale dovoľte mi jednu poznámku, pán kolega Galis, nepodporil ste olympijskú rentu, to bola jedna možnosť pre športovcov, bola jedna možnosť, že by sme ukázali tým športovcom, že áno, Slovensko má záujem o tom, aj o tých. A to boli najlepší športovci, olympijskí víťazi a medailisti. Ale aj som povedal, odkiaľ treba zobrať tie peniaze, samozrejme, z TIPOS-u, kde sú tie peniaze, a určite by sme boli presvedčení, že tie peniaze potom idú na dobré miesto z toho podniku TIPOS.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, veľa vecí sa už o tomto zákone povedalo. Ja nezvyknem byť dlhý, ani teraz nebudem, sľubujem vám, lebo už asi tu veľa ľudí nevydržalo.
Ale chcel by som povedať k tým „lietajúcim profesorom“, že mám z toho taký pocit, a to som povedal aj pri prvom čítaní tohto zákona, obmedzíme profesorov v tom smere, aby tí najlepší možno nemali možnosť učiť na niektorých iných školách, alebo niektorých iných študentov, ktorí priamo neštudujú, pretože nebudú mať na to hodiny, nebudú mať na to čas. Myslím si, že na tom sme sa zhodli, že pravdepodobne túto vec by mal posudzovať dekan tej príslušnej fakulty, ktorý ich zamestná alebo dá im zmluvu o tom, aby tam mohli vyučovať, pretože, inak, ukracujeme študentov o možnosť prijať medzi seba najlepších profesorov alebo tých pedagógov, ktorých fakt nemáme na Slovensku veľa. A preto asi ja z tohto dôvodu nevidím to dosť úspešne, že nejakým spôsobom my im ukracujeme čas. Aj v zahraničí, myslím si, majú profesori tí, ktorí chcú na rôznych univerzitách vo svete vyučovať, možnosť vyučovať toľko, koľko si oni uznajú za vhodné. Alebo ich dekan nejakým spôsobom, samozrejme, spod kontroly, vie zaujať k nim stanovisko. Na druhej strane, dajme si ruku na srdce, koľko sedí tu v parlamente ľudí, ktorí majú dve funkcie na plný úväzok? Sú to starostovia, riaditelia, poslanci Národnej rady. Oni všetko stíhajú, tak ako majú? Ich kto kontroluje? Kto im berie túto možnosť? Keď schôdza Národnej rady bude trvať štyri týždne, tak pravdepodobne ten poslanec by tu mal byť štyri týždne. A jeho ďalšie zamestnanie, z ktorého berie takisto plný úväzok, to nikomu nevadí? Je to asi preto, lebo sú volení ľudom? Myslím si, že za to by sme a nemali schovávať.
Ale na záver. Už nebudem to rozoberať. A ide mi o to, aby sme našej mladej generácii, študentskej generácii mali možnosť odovzdať najlepšie vedomosti, a to práve cez týchto profesorov a vysokoškolských pedagógov, lebo to je veľmi dôležité. A potom možno ten rating našich vysokých škôl nebude taký zlý, aj keď niekedy hovoria len čísla, klamú, ale asi nemáme najlepšiu reputáciu v Európe.
Preto mi dovoľte, aby som podal pozmeňujúce návrhy k tejto novele zákona č. 131/2002 Z. z.
Pozmeňujúci návrh.
V článku I za pôvodný bod 50, ale sú technického typu tieto pozmeňujúce návrhy, musím povedať, sa vkladá nový bod 51, ktorý znie:
51. V § 41 odsek 4 znie: „Správna rada verejnej vysokej školy po schválení v akademickom senáte verejnej vysokej školy schvaľuje a) rozpočet verejnej vysokej školy a b),“ to tam chceme vsunúť, „výročnú správu o hospodárení verejnej vysokej školy.“
Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava.
V § 41 je upravená pôsobnosť správnej rady verejnej vysokej školy, chýba tam však ustanovenie o schvaľovaní správy o hospodárení verejnej vysokej školy, pôsobnosť vyplýva z ustanovenia § 16a ods. 9. zákona.
Cieľom navrhovanej zmeny je doplnenie chýbajúcej pôsobnosti v § 41 v súlade s ustanovením § 16a ods. 9 zákona.
V zmysle ustanovenia § 3 písm. h) výročná správa o hospodárení verejnej vysokej školy obsahuje najmä... h) návrh na rozdelenie zisku verejnej vysokej školy (§ 16a ods. 2) alebo na vyrovnanie straty (§ 16a ods. 3).
V zmysle ustanovenia § 16a ods. 9 rozdelenie zisku verejnej vysokej školy sa uskutoční po schválení výročnej správy o hospodárení verejnej vysokej školy za predchádzajúci kalendárny rok
akademickým senátom verejnej vysokej školy podľa § 9 ods. 1 písm. k) a správnou radou verejnej vysokej školy.
Toto je prvý pozmeňujúci návrh.
A druhý pozmeňujúci návrh, to sú štyri pozmeňujúce návrhy, o ktorých sa môže hlasovať naraz.
Takže ďalší pozmeňujúci návrh je:
Bod 1. V článku I za pôvodný bod 21 návrhu zákona sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „22. V § 15 ods. 1 sa vkladá nové písmeno l), ktoré znie: „l) vnútorný predpis upravujúci vnútorný systém kvality a podklady na jeho uplatňovanie“." Doterajšie písmeno l) sa označuje ako písmeno k). Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Bod 2. Bod 23 (pôvodného návrhu zákona) znie: „23. V § 15 odsek 3 znie: „Vnútorné predpisy uvedené v ods. 1 písm. a) a l) registruje ministerstvo.".“ Následne sa nasledujúce body v článku I návrhu zákona prečíslujú.
Bod 3. V čl. I (pôvodnom) bode 174 § 87a ods. 8 prvej vete sa za slovo „lehotu“ vkladajú slová „v trvaní najmenej jedného roka".
Bod 4. V čl. I (pôvodnom) bode 214 § 113af sa vkladá nový odsek 15, ktorý znie: „Postup § 87a ods. 8 druhej vety možno uplatniť najskôr na základe výsledkov komplexnej akreditácie po zavedení a uplatnení vnútorného systému kvality po celú dobu hodnotenú v rámci komplexnej akreditácie.“ A doterajší odsek15 sa označuje ako odsek 16.
Mám tu aj odôvodnenie, ale myslím, že toto bude v tom pozmeňujúcom návrhu. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, k tomu sa nebudem vyjadrovať, čo sme prebrali už na komisii, takže v krátkosti mi dovoľte len pár poznámok povedať.
Aktivitu ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zlúčiť doteraz existujúce dva fondy, Študentský pôžičkový fond a Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, na vytvorenie jedného fondu, Fondu na podporu vzdelávania, vo svojej podstate môžem podporiť. A môžem veriť, že tento fond nebudú sprevádzať kauzy, ako tomu bolo v nedávnej minulosti.
Materiál prináša zmeny oproti súčasnému stavu v oblasti poskytovania pôžičiek študentom a pedagógom. Tiež to vnímam pozitívne.
Na druhej strane, priznám sa, mám trochu zmiešané pocity z toho, že do okruhu osôb, ktoré môžu využívať, resp. v budúcnosti využiť možnosti, ktoré fond ponúka, patria aj pedagógovia. Niežeby som bol proti tomu, určite nie, ale myslím si, že danú situáciu doviedli ad absurdum. Potom tam môžu vznikať aj pôžičkové fondy pre lekárov, zdravotníckych pracovníkov, štátnych zamestnancov a iné osoby, ktorých prácu zamestnávateľ ocení len napr. výškou minimálnej mzdy. Bankový sektor na trhu poskytuje množstvo pôžičiek, úverov a iných produktov na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie občanov Slovenskej republiky. O ich výhodnosti či nevýhodnosti nie je teraz potrebné diskutovať.
Aká je finančná situácia v odmeňovaní pedagogických pracovníkov, vieme všetci dobre. A práve prebiehajúci štrajk učiteľov nám to v súčasnom období názorne dáva najavo. Na zvýšenie platov učiteľov nie sú v štátnom rozpočte prostriedky. Školstvo ako také dlhodobo zápasí s nedostatkom prostriedkov, nie sú zdroje na podporu širšieho spektra aktivít mládeže a nie sú dostatočné zdroje pre šport a ostatné potreby, čo sa týka v konečnom dôsledku školstva. Máme tu materiál, ktorý je premaľovanie fasády existujúceho, ktorý síce prináša určité vylepšenia, ale pre mňa osobne je aj posolstvom súčasnej vlády pre štrajkujúcich učiteľov: „Na vaše platy nemáme, tak nedáme.“ Ale môžeme si zobrať výhodnú pôžičku z vylepšeného fondu?
Dovoľte mi pripomenúť slová súčasného premiéra vlády Slovenskej republiky, ktorý tiež ako premiér v slovenskej vláde v roku 2007 povedal, že na vianočné dôchodky bude, aj keby mal predať budovy Úradu vlády aj s pozemkom. Takže možnože, pán minister, nemáme niečo na predaj, aby sme mohli učiteľom prilepšiť? Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti. Poplatky za stavebné konanie a som veľmi rád, že sa to vrátilo, aj keď treba povedať, že ten zákon bol v platnosti od 1.10. Dúfam, že tí, ktorí mali preplácať teraz to povolenie, dajú si na tom záležať, že to podajú neskôr. Ale na druhej strane, nevšimol som si a to mi chýba v tom zákone, viete za socíku, keď sme niekedy stavali dom, tak sme ho stavali viac-menej pre vlastné účely, ako by som povedal, individuálne čiže svojpomocne, a to mi chýba v tom zákone, že ľudia, ktorí, ktorým by sme pomáhali týmto spôsobom za svojpomocnú výstavbu rodinného domu pre seba, nie ako developerovi, mne tam chýba trošku úľavy v týchto poplatkoch, pretože keď developer vie, samozrejme, stavia bytovky, stavia radové domy, tak vie ohodnotiť, že koľko bude stáť jasne jeho výstavba. Ale kto stavia svojpomocne a to ešte v obciach funguje, takže tam by som videl ešte možnosť niekde tie poplatky zmierniť. Ďakujem.

Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Ja budem fakt krátky, stíhame to.
Táto novela má podporiť a skvalitniť výuku na vysokých školách, jak povedal pán minister v začiatku. Spomenul si hlavné ciele, personálna a organizácie štúdia, riadenie kvality. Myslím si, že ak je to k lepšiemu, vedie to k lepšiemu, môžme s tým súhlasiť. Máme však určité výhrady, ktoré, dovoľte, aby som povedal.
Hneď tie personálne. Samozrejme, aj nás trápi to predĺženie externého štúdia v tomto smere. Prečo si myslíte, že to bude lepšie? Budú to múdrejšie, lepšie, múdrejší študenti alebo absolventi, lepšie zvládnu štúdium, keď im predĺžime o dva roky? Myslím si, že nie. Mali by sme hľadať niekde v kvalite vyučovacieho procesu a, samozrejme, prístupu študentov, ktoré môžme ohodnotiť pri skúškach, pokiaľ to kvalifikačne nebude spĺňať, neni, neni sa o čom baviť a myslím si, že preto nie je potrebné predlžovať toto štúdium.
Vo výbore tiež odznelo, však spolu sme tam sedeli, že každý z tých profesorov, ktorí už dlho robia so študentmi, majú na to iný názor. Tak, samozrejme, tí, ktorí robia externé štúdium, prichádzajú z praxe, majú iné videnie ako tí študenti, ktorí študujú kvázi len teoreticky, a tá prax tam, myslím si, že chýba.
Čo sa týka, tam máme problém s tým - obmedzenie počtu študentov. Myslím si, že mala by to byť slobodná voľba. Výber štúdia takisto. Keď niekto si vyberá takú školu, kde už dopredu vie, že nebude mať uplatnenie, jeho je to, myslím si, že jeho vec, ale v každom prípade my to štúdium by sme nemali obmedzovať.
Súhlasíme, samozrejme, s tým, že veda patrí na univerzitu, na vysoké školy. Tam by malo byť vytvorené také adekvátne zázemie, aby toto sa tam mohlo prevádzkovať alebo neobmedzene pokračovať pod vedením profesorov a tu by som sa dostal k tej poslednej veci, že áno, tí lietajúci profesori, ja neviem to posúdiť, kde je tá hranica tých lietajúcich profesorov. Myslím si, že určite by sme ich ich neobmedzili na to, že sa musia len na jednej škole, pretože aj ostatné vysoké školy majú určité predmety, kde hľadáme najlepšie kvality. Myslím si, že tie najlepšie kvality, ktoré sú a neni ich veľa tých profesorov na Slovensku, by mali mať možnosť, by mali mať možnosť vyučovať aj tam a odovzdávať všetky tie skúsenosti, ktoré majú, samozrejme. O to nám ide, ale tým, že nájdeme tam adekvátnu mieru toho, že kde je tá miera, ktoré to on zvláda, alebo už aj na tej druhej strane bude nejaké riziko slabšieho plnenia svojich povinností.
Myslím si, že toto je prvé čítanie, a preto nebudem dlhý. V závere by som len toľko povedal, je tu ešte priestor, samozrejme, v druhom čítaní a myslím si, že pokiaľ pán minister bude vedieť zapracovať tieto naše pripomienky, ktoré odzneli tak z vládnej, ako aj koaličnej strany, myslím si, že tento zákon by mohol byť priechodný. Ide o dobrú vôľu a, samozrejme, o to, aby sme to zvážili a pripravili ten zákon, ako povedal aj pán Mamojka - v prechodnom období na takú úroveň, aby bol lepší, ako je teraz.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážení priatelia, treba rozlíšiť, čo je cyklodoprava, čo je cykloturistika a čo sú horské bicykle a všetko to, čo sa prevádzkuje na týchto, tak by som povedal, bezpečných cestách. Samozrejme, viac-menej sa odohráva cyklodoprava v mestách, na vyznačených priestranstvách. cykloturistika na cyklistických chodníkoch, pokiaľ ich máme a, samozrejme, horské bicykle sa používajú v horách, vlastne sa tak bicykluje v horách. Ale myslím si, že nesmieme zabudnúť na bezpečnosť, pretože na tých cestách nebudú chodiť len dospelí ľudia, ale aj rodičia s deťmi. Čiže ja si myslím, že tak ako sú vyznačené turistické chodníky, tak mali by byť aj v lese vyznačené tieto trasy alebo horské trasy pre cyklistov, ktoré sú v prvom rade bezpečné, pretože vieme, že dochádza k úrazom a zbytočne potom budeme jeden na druhého ukazovať, že kto to zapríčinil, či tam mohol ísť alebo či tam nemusel ísť. Pokiaľ tam cyklista nebude chodiť na takých cestách, tak bude sám zodpovedný za svoju bezpečnosť. Samozrejme, podporujem slobodný pohyb, slobodný pohyb na lesných cestách, spolu to super súvisí, všetko je tak v poriadku.
A nezabúdajme v poslednej miere na to, že horské bicykle sú aj olympijská disciplína a na poslednej olympiáde v tejto disciplíne práve vyhral Čech. Možnože by sa stálo za to pozrieť aj do toho zákona, ako to majú Česi spravené. Ale určite keď v nej vyhral Čech, tak majú vytvorené podmienky pre to, aby sa toto mohlo prevádzkovať.
Takže ja som za to, ale za bezpečné chodníky a, samozrejme, za slobodný pohyb na lesných cestách. Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Niekedy je lepšie nerobiť nič, ako sa pokúsiť robiť protiústavnosť. Nechajme Ústavný súd, nech dokončí svoj verdikt, a potom pracujme.
Ale vrátil by som sa mojou faktickou otázkou k tomu, čo som chcel povedať. Hovoríme, že musíme mať viazanosť na nejakú krajinu, moje meno je také maďarsky rýdze, že keby som tam asi nikoho nemal, aj tak budem Maďar ako repa, mám tam niekoho hľadať a keby som tam aj niekoho našiel, to by boli tí, ktorí boli protizákonne vysťahovaní, moja polovica rodiny, tak ja neviem to je väzba, protizákonne vysťahovaní, sami viete, o čom rozprávam, tak tam mám hľadať takúto väzbu alebo väzbu s takýmto menom? No je to trošku silné. Ďakujem.