Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, vážený pán kolega športovec, kvitujem všetko to, všetky tie peniaze, ktoré idú do športu.
V krátkosti chcem teraz vystúpiť, len nakoľko je to prvé čítanie, nakoľko týka sa to našej mládeže, hlavne výstavby nejakých športových objektov, čo všetko kvitujem, nezabúdajme na to, odkiaľ vychádzame, školskú telesnú výchovu. My už v kluboch, pán Galis to dobre vie, nerobíme výber, ale robíme nábor. Idú nám deti vôbec nepripravené do športových klubov v tom smere, že nevedia, čo je to kotúľ, čo povedal pán kolega, nevedia niečo preskočiť, chytiť a tak ďalej. Takže veľmi zlá situácia je v školskej telesnej výchove a v oblasti, môžem povedať, aj športových pedagógov.
Ďalšia vec, ktorá po tomto nasleduje, kam idú deti, keď skončia školskú výchovu, alebo ešte medzi tým. Idú do klubov. Je katastrofálny stav športových klubov na Slovensku. Tam si myslím, že tam sú najväčšie problémy, pretože nemajú hlavne tie malé športové kluby napr. úpolové športy a tak ďalej, nemajú plavárne, by som povedal, nemajú na prenájmy, nemajú z toho, aby žili. A všetko to rodičia platiť nemôžu. Tam, si myslím, treba sa sústrediť hlavne na ten klubizmus, aby sa oživil, aby tá športová súperivosť medzi klubmi existovala. A potom sa bude ľahšie vyberať športovcov smerom k reprezentácii.
Povedal by som ešte pár slov . Nemôžeme dopustiť, aby šport bola záľuba bohatých ľudí. My hlavne tam čerpáme, kde sú talenty. To sú deti z ihrísk, tie ihriská už málokde existujú, alebo sú z vidieka deti, o ktorých vieme, že sú lepšie pohybovo nadané ako deti od počítačov, ako mestské deti. Čiže bol by som rád, keby tieto peniaze toto zohľadňovali, aby mal možnosť každý a hlavne tie talenty na tých športoviskách aby mali možnosť športovať. Preto apelujem na to, že existujú aj športoviská, ktoré sú v dezolátnych stavoch, školské športoviská, ktoré by sme mohli využívať, školské dvory, kde už neexistujú žiadne pľace, aby sme to nejakým spôsobom vedeli dať opraviť a v konečnom dôsledku aby sme nezabudli na to, že šport bez trénerov sa prevádzať nedá. Čiže treba myslieť na to, na honorár tých trénerov, ktorí budú za to odmeňovaní nejako popri zamestnaní. Väčšina je takých alebo robia aj bez honoráru. Ale v každom prípade treba na to myslieť, aby sme vedeli zaplatiť aj tých trénerov v tom smere, ktorí budú sa poobede v tých hodinách zaoberať našimi deťmi.
A na záver by som povedal, je mi ľúto, že ste nepodporili dneska to vyhlásenie práve k zápaseniu, ktorý je olympijský zakladajúci šport. A myslím si, že bol by to dobrý signál tak pre našich zápasníkov, ako aj do sveta, lebo viacej parlamentov, som si to overil aj v Európe, aj amerických sa zapodieva touto situáciou, keď chcú vynechať zápasenie z olympijských hier. Je mi to ľúto, možno na budúce, ale myslím si, že to nebola absolútne politická vec, to bola vec, ktorá tu mohla rezonovať. Ďakujem pekne. V druhom čítaní, si myslím, poviem trošku viac. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, chcel by som predložiť návrh vyhlásenia poslancov za stranu MOST – HÍD Arpáda Érseka, Gabriela Csicsaia: „Národná rada Slovenskej republiky svojím vyhlásením vyjadruje podporné stanovisko k zachovaniu zápasenia ako olympijského športového odvetia v rámci letných olympijských hier. Národná rada Slovenskej republiky vyzýva vládu, ktorá je zodpovedná za športovú politiku, aby podporila snahu Slovenského zápasníckeho zväzu spolu s Olympijským výborom Slovenskej republiky smerom k Medzinárodnej zápasníckej federácii FILA, aby spoločne s ostatnými národnými zväzmi lobovali za zachovanie tohto základného olympijského odvetvia, a tým posilnili spoločnú snahu, aby Medzinárodný olympijský výbor nevymazal športovú disciplínu zápasenie z programu letných olympijských hier. Ďakujem pekne.

Nemienim vystúpiť, lebo odznelo to, čo som chcel povedať. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len tri krátke poznámky. Podporíme tento návrh zákona pána Miškova, pretože pomôže to veci, ako to povedal pán župan, ale mám ešte dve veci, ktoré by som chcel spomenúť.
Cesty prvej a druhej triedy, najväčší problém, že kamióny nejakým spôsobom svojou váhou, ktoré, tieto cesty nie sú na to dimenzované, tak samozrejme ich zničia. Predchádzajúca vláda vytvorila budget, 375 000 eur sme vyložili, zákazové dopravné značenia pre kamióny, aby nemohli na tieto cesty ísť. To je jedno riešenie.
Počúvame, že teraz vláda pána Fica tiež uvažuje nad tým, že ešte ďalšie cesty uzavrie. Myslím si, že už je veľmi málo takých ciest, ktoré sa dajú uzavrieť. Z dôvodov, lebo keď si zoberieme aj kamiónovú dopravu, tak niečo, niečo stojí. A keď kamiónisti budú musieť obchádzať osady 80 až 100 kilometrov kvôli tomu, že bude zatvorená cesta, tak to bude obrovský problém.
Myslím si, že je ešte jedno riešenie. Prečo obchádzajú tieto cesty práve tieto nákladné autá? Pretože sadzby mýta na cestách prvej triedy sú veľmi vysoké, sú najvyššie v strede Európy z dôvodov, lebo my nemáme toľko diaľnic ako ostatné, ale máme najviac ciest prvej triedy, tak tam vyberáme. Keby sme upustili od tejto výšky mýtnej sadzby na cestách prvej triedy, možnože by nemali kamiónisti ten cieľ, aby chodili po tých dvojkách a trojkách.
Ďalšia vec, ak nebudú to robiť, tak samozrejme dopravcovia z Poľska sú lacnejší kvôli tomu, že majú iné daňové sadzby a iné sadzby na pohonné hmoty, čiže tým pádom naši dopravcovia sú hendikepovaní. Podľa mňa je na zváženie, aby na cestách prvej triedy ostali také výšky, poplatky za mýtny systém.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Dovoľte mi asi naviazať to, čo povedal pán Simon v krátkosti, že mne sa zdá, že zbližovanie je len asi pri televíznych kamerách, pretože ak si zoberieme projekty, čo sa týka infraštruktúry, boli plánované dva ipeľské mosty na toto rozpočtové obdobie, nestavia sa ani jeden. Je plánovaný komárňanský most, tam je asi osem mesiacov už sklz pri realizácii projektov. Toto všetko je, pekne znie, ale myslím si, že k tomuto by mali zaujať premiéri nejakým spôsobom pozitívny postoj, pretože strácame 10 miliónov euro na ipeľské projekty, a v konečnom dôsledku, keby sme ich teraz mohli alebo zrealizovali tieto dva mosty, ďalšie dva môžme naplánovať v ďalšom finančnom období.
A teraz je situácia taká, že aj tieto dva mosty a 10 miliónov euro, čo bolo vyčlenené na tieto dva mosty, prejdú do ďalšieho finančného obdobia a nie je istota, či vôbec potom Európska únia na tieto projekty prisúdi ďalšie finančné prostriedky. Takže bol by som rád, keby sme sa na toto lepšie zamerali, že tieto projekty, áno, odzneli, sú krásne, ale akurát sa nezrealizujú v tomto finančnom období. Toto je veľká škoda. A práve tam, kde je najväčšia zamestnanosť v okolí rieky Ipeľ, nezamestnanosť v okolí rieky Ipeľ, tieto dva mosty by určite pomohli a takisto sa týka toto celé aj komárňanského mostu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja len v krátkosti by som doplnil vystúpenie pána Gála. Trošku o konkrétnejšej veci vieme, že na ministerstve dopravy sa pripravujú tendre, to je viac ako za miliardu, miliardu eur, ktoré by teraz mali ísť a z toho najhlavnejší je tender za 460 miliónov, to je diaľnica Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka a myslím si, že tieto tendre sú pripravené preto, aby sme vedeli tieto zákony urýchliť a vypísať tendre tak, aby sme obmedzili možnosť podávať námietky a žiadosti nápravou. Ja aj s týmto súhlasím, pán minister, že je treba tento zákon meniť, ale netreba ho teraz preto prijímať, že obrovsky, viac jak miliardu eur budeme teraz tendrovať.
Na druhej strane, minule, som si dovolil tiež vystúpiť, keď bol tento zákon v čítaní tu v pléne a povedal som ten rakúsky príklad, že jak to riešia Rakúsi, dovoľte, aby som to, ešte raz, Rakúšania. Dovoľte, aby som to ešte raz zopakoval. V Rakúsku je to tak, kto napadne vypísaný, legálne vypísaný tender, musí zložiť určitú kauciu na súde a súd nejakým spôsobom prešetrí, či je ten tender v poriadku, alebo prijíma námietku toho, ktorý ju podával. Ak vylúči toho, ktorý podáva, samozrejme, tú námietku, tak, samozrejme, mu prepadnú tie peniaze na súde a dostane ich štát. Čiže je to veľmi jednoduchým spôsobom. Aj u nás je to tak, do poslednej miery, keď sa tieto tendre naťahujú, vždycky o tom rozhoduje súd, len vieme, že na Slovensku jak dlho tento proces trvá. Tak preto som, áno, ja hovorím, že obmedziť, obmedziť treba tieto, možnosť týchto námietok, ale, ale tak, aby to nebolo nejaké podozrenie, že pre koho sú tieto tendre vypísané a prečo to konáme teraz práve tak rýchlo, keď pred nami stojí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, číta sa š v mojom mene.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte.

Érsek, Arpád, poslanec NR SR
Nič sa nedeje. Trošku treba ísť hlbšie do toho. A súhlasím s tým, čo povedal pán Osuský v tomto smere. Opýtajme sa, kde sa tieto byty nachádzajú po celom Česko-Slovensku, v Košiciach, v Bratislave, v prvom obvode, o tom sa bavíme, je to o týchto prvých obvodoch, kde sú najdrahšie, najlepšie byty. Koho boli tieto byty, prosím vás pekne? Tých ľudí, česť výnimkám, ktorí tieto byty vo väčšine nemohli nikdy dostať naspäť. Kto dostal tieto byty od mestských zastupiteľstiev? Ako sa to volalo? MNV, mestské národné výbory. No komunisti sa tam nasťahovali, ale, hovorím, česť výnimkám, do týchto bytov. A čo ešte mali? Regulované nájomné. Potom kto mohol kúpiť tieto byty po roku 1989? No tí, ktorí mali peniaze. Hovoríme tu o rovnoprávnosti? Za komunistov kto mal peniaze, kto mohol tieto byty odkúpiť od týchto ľudí bývajúcich v bytovke, kde bývalo 6 – 7 rodín? No išli za nimi. A tí ľudia to popredávali za babku, lebo si mysleli, že v živote nedostanú peniaze. A teraz v tých bytoch je nahlásená nie jedna rodina, ale aj viacej rodín. Riešili sme to na ministerstve výstavby a dopravy už v predchádzajúcom období. A mali sme na to mať riešenie. Ja nehovorím, že to bolo najlepšie riešenie. Ale riešili sme to. Preto poznám túto situáciu. Je to také, áno, nedotknuté vlastnícke právo. Ale koho je to vlastnícke právo? Tí ľudia, ktorí už dávno zomreli, ktorí by mali nárok reštituovať, v týchto bytoch už nežijú. Tie byty nejakým spôsobom sa dostali na listy vlastníctva ľudí, ktorí možno vo väčšej miere nemajú s nimi nič spoločné. A je to dobrý biznis. By sa tu mohla spraviť jediná vec, nie regulovať nájomné. Prosím vás pekne, kto nemá na nájomné v prvom obvode, nech tam nebýva. Ale tým ľuďom treba zabezpečiť adekvátne bývanie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja nie som nervózny, ani nebudem konfrontačný. Ja len chcem navrhnúť pánovi ministrovi nejaké riešenie, ktoré už vymysleli Rakúšania. A ide mi hlavne o obstarávanie pri veľkých tendroch ako diaľnice, železnice.
Rakúšania to majú vymyslené tak, že kto sa prihlási do tendra, a samozrejme, u nás prečo to ide tak pomaličky, lebo sa viacerí prihlásia a potom sa odvolávajú na ÚVO a potom to vždycky končí po roku niekde na súde a súd potom rozhodne. Oni to majú jednoduchšie.
Keď sa niekto odvolá proti rozhodnutiu obstarávania, čiže proti tomu, kto vyhral to obstarávanie, má právo. Má právo tak, že zloží určitú kauciu na súde. Adekvátnu hodnotu toho celého obstarávania. A súd potom rozhodne. A nemusíme čakať na všelijaké ospravedlnenia a peniaze. Peniaze sú vždycky pre každého dôležité. A keď prehrá ten spor, tak tie peniaze nevrátia, idú do štátnej kasy.
Je to veľmi jednoduché riešenie, ktoré si myslím, že by pohlo aj u nás trošku dopredu v tomto smere. Lebo čo sa stane? Každý sa donekonečna odvoláva. Každý má, a roky sa to predlžuje, a európske peniaze, o ktoré nám hlavne ide, tie nám prepadnú a nevieme ich využiť. Čiže toto je najjednoduchšie riešenie.
Skončiť to aj u nás vždycky na súde, ale bez toho, aby mal niekto veľkú stratu. Treba tam dať adekvátnu položku peňazí, ktorú, kto sa odvoláva, musí zložiť určitú kauciu. A keď sa odvoláva nejakým spôsobom preto, aby zdržiaval, tak tie peniaze prepadnú, lebo súd rozhodne. A idú do štátnej kasy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, ja som nikdy v živote nebol na súde, nebol som, neviem, ako to tam chodí, chvalabohu, ale ak to chodí tak, ako som si pozrel ten film a teraz vypočul niektoré príspevky, tak to je katastrofa! Tak to je katastrofa z toho dôvodu, lebo počas kampane sme chodili do dedín medzi ľudí a ľudia sa nám neustále sťažovali, neustále sťažovali o vymožiteľnosti práva, keď tam nemajú známeho. Jednoducho ľudia, ktorí robia v subdodávkach niektorým firmám, ktoré, nie sú vyplatení, ich život je ohrozený, lebo nevedia prežiť. Majú úver, nevedia zaplatiť. A tieto súdy sa ťahajú roky. A ešte prídu za nimi, aj sa im vyhrážajú, že vy nemáte na súde nikoho a my to vieme vybaviť. To je katastrofa!
Myslím si, že jedná sa aj o týchto ľudí. A keď sme si pozreli, že na najvyšších, na najvyšších miestach, aká je situácia, ako sa podávajú žiadosti, ako je elektronické prideľovanie, že vtedy pridelia, keď policajta poznáme a tak ďalej. Myslím si, že toto, toto fakt nepoteší ľudí, keď aj túto rozpravu, rozpravu uvidia. Tak ja vás chcem len poprosiť, poprosiť, aby ste zohľadnili tých ľudí, lebo vy nie ste tu, vy ste tu pre ľudí, nie ľudia pre nás. Tak buďte taký dobrý, skúste nejaké opatrenia spraviť aspoň, že tá vymožiteľnosť práva tých obyčajných ľudí nech sa pohne z miesta nie za dva, za tri roky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Súhlasím s pánom Hlinom v niektorých veciach, čo povedal, ale dovoľte mi nejakú tak, vysloviť jednu vec, že všetko so všetkým súvisí.
Poviem príklad. Učiteľské platy. Žiaci sa zhoršili v matematike a čítaní. Prečo? Aj pre slabý prístup pedagógov? Ich finančné ohodnotenie? Čiže motivácia. Doučovanie, cash, domáca výroba. Samozrejme, niekde tie platy učitelia musia vynahradiť. Štátny rozpočet, čo povedal pán minister, tam peniaze z toho plynúť nebudú. Musím spomenúť stredné odborné školy. Pán minister, viete sám dobre, nie sú vôbec pedagogické pomôcky, školy vyzerajú stredné odborné, ako vyzerajú. Nie je z čoho učiť a tobôž na školách národnostných menšín. Chýbajú pomôcky, učebnice a všetko, čo s tým súhlasí. Ale ináč ďakujem za tri hodiny telesnej výchovy na základných školách. Ďakujem.